Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/210/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej veci navrhovateľa: O.. O. S., N. F. X, XXX XX S. A. O. v zastúpení KELLER & Partners, s.r.o., Panská 33, 811 01 Bratislava proti odporcovi: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408 o zaplatenie 642,78 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 642,78 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 642,78 eur odo dňa 08.05.2012 do zaplatenia a na účet právneho zástupcu navrhovateľa KELLER & Partners, s.r.o. vedený v Z. Z., a.s. pod číslom XXXXXXXXX/XXXX náhradu trov konania vo výške 38,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 295,70 eur, všetko spolu do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 26.10.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia 642,78 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom motorového vozidla zn. zn. Peugeot Partner evidenčné číslo O. XXXBK. Dňa 25.02.2012 došlo na ceste z Vysokej pri Morave do Stupavy k škodovej udalosti pri ktorej bola spôsobená škoda na čelnom skle vozidla navrhovateľa. Škoda vznikla v dôsledku vymrštenia kameňa od motorového vozidla zn. Volkswagen Golf, evidenčné číslo MA 855CM, ktorého vlastníkom je S. Š..

Povinné zmluvné zákonné poistenie zodpovednosti na vozidlo zn. Volkswagen Golf, evidenčné číslo O. XXXCM bolo uzavreté s odporcom dňa 06.11.2011.

Účastníci škodovej udalosti spísali záznam o škodovej udalosti - Správa o nehode zo dňa 25.02.2012, v ktorom je priebeh škodovej udalosti riadne zaznamenaný a v ktorom navrhovateľ a poistená zhodne uviedli, že nehodu zavinila poistená bez spoluviny navrhovateľa. Očitým svedkom nehody bola W. S., ktorá v čase nehody bola spolujazdkyňou vo vozidle navrhovateľa.

V dôsledku škodovej udalosti bolo potrebné vykonať výmenu čelného skla na vozidle navrhovateľa. Za výmenu poškodeného čelného skla zaplatil navrhovateľ sumu 642,78 eur.

Navrhovateľ si dňa 05.03.2012 u odporcu uplatnil nárok na náhradu škody. Poistená škodovú udalosť tiež nahlásila odporcovi dňa 26.03.2012.

Odporca náhradu škody navrhovateľovi nepriznal, keď listom zo dňa 20.04.2012 oznámil navrhovateľovi, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na vozidle navrhovateľa a prevádzkou vozidla poistenej a odmietol navrhovateľovi poskytnúť poistné plnenie.

Odporca ukončil šetrenie dňa 20.04.2012 čo vyplýva z listu zo dňa 20.04.2012 a podľa §11 ods. 7 bol povinný poskytnúť plnenie do 15 dní po skončení vyšetrovania teda najneskôr do 07.05.2012 a teda dňom 08.05.2012 sa dostal do omeškania.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril písomne a návrh žiadal v celom rozsahu zamietnuť.

Odporca uviedol, že poistený neporušil žiadnu povinnosť uloženú mu právnymi predpismi a teda neexistuje ani základný predpoklad nároku navrhovateľa podľa . Navrhovateľ v návrhu ani neuviedol z akého porušenia povinnosti mala škoda vzniknúť a neuviedol žiadne dôkazy o tom, ako k poškodeniu skla skutočne došlo.

Zákon v ustanovení o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla požaduje preukázanie nároku poškodeného a teda je na navrhovateľovi aby preukázal naplnenie podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti podľa .

Navrhovateľ ani nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného a škodou vzniknutou na vozidle navrhovateľa.

Odporca ďalej uviedol, že v prípade, že by súd dospel k záveru, že príčinná súvislosť je preukázaná je potrebné návrh navrhovateľa zamietnuť z dôvodu existencie liberačných dôvodov na strane poisteného v zmysle .

v zmysle rozdeľuje škody vyvolané osobitnou povahou prevádzky na škody bez možnosti liberácie - vždy ak škoda bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke a škody s možnosťou liberácie - škody, ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla, sú však spôsobené v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, ak prevádzateľ preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať.

Skalka ležiaca na vozovke je jednoznačne vonkajšou okolnosťou, teda nemá pôvod v prevádzke a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu.

Odporca tiež namietal uplatnené úroky z omeškania a uviedol, že keďže poisťovňa splnila povinnosť v trojmesačnej lehote oznámiť , že odmieta plnenie v zmysle písmeno b) nie je povinná uhradiť úroky z omeškania ( ) a to až do okamihu splatnosti poistného plnenia, ktorým je 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poistiteľovi. Úrok z omeškania nie je možné priznať skôr, než sa stane pohľadávka splatnou.

Súd podľa konal a rozhodol vo veci v neprítomnosti odporcu, keď odporca sa na nariadené pojednávania vo veci neustanovil, doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané. Odporca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, pojednávanie však odročiť nežiadal a súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti.

V danom prípade súd neodňal odporcovi možnosť konať pred súdom, pretože odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné považovať taký postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov (napríklad právo zúčastniť sa na pojednávaní, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, navrhovať súdu ďalší procesný postup a pod.). K odňatiu možnosti konať pred súdom dôjde len vtedy, ak pochybenie nastalo výlučne na strane súdu a účastník bol pripravený prijímať rozhodnutia súdu, bol pripravený rešpektovať pokyny súdu. V prípade, že účastník sám svojím konaním, o čo ide v prejednávanej veci, znemožní súdu možnosť a zároveň aj zákonnú povinnosť postupovať podľa , nemožno hovoriť o pochybení súdu, o odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom (, , , , ).

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom svedkyne W. S. a S. Š., oboznámil sa s listinnými dokladmi - technický preukaz vozidla Peugeot Partner ev. č. O., príloha daňového dokladu spoločnosti PEUGEOT BRATISLAVA s.r.o. zo dňa 09.03.2012 na sumu 642,78 eur, správa o nehode zo dňa 25.02.2012, oznámenie o poistnej udalosti zo dňa 26.03.2012, oznámenie stanoviska odporcu zo dňa 20.04.2012, Všeobecné podmienky pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistná zmluva zo dňa 06.11.2011, žiadosť navrhovateľa o preplatenie poistnej udalosti zo dňa 09.03.2012, pokladničný doklad PEUGEOT BRATISLAVA s.r.o. zo dňa 09.03.2012 na sumu 642,78 eur, zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti zo dňa 01.03.2012, oznámenie poškodeného o poistnej udalosti zo dňa 02.03.2012, objednávka obhliadky zo dňa 28.02.2012, Stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska zo dňa 16.07.2013a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 25.02.2012 došlo na ceste z Vysokej pri Morave do Stupavy k škodovej udalosti medzi osobným motorovým vozidlom zn. Peugeot Partner, evidenčné číslo O. XXXBK, ktorého vodičom a držiteľom bol navrhovateľ a vozidlom zn. Volkswagen Golf, evidenčné číslo MA XXXCM, ktorého vodičom a držiteľom bola S. Š..

K škodovej udalosti došlo tak, že spod kolies vozidla Volkswagen Golf idúceho pred vozidlom navrhovateľa, odletel kameň, ktorým bolo poškodené čelné sklo na vozidle navrhovateľa.

Škodová udalosť nebola účastníkmi nahlásená príslušnému policajnému zboru.

Navrhovateľ a S. Š. ako vodiči oboch vozidiel spísali záznam o dopravnej nehode.

S. Š. mala s odporcom na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla továrenská značka Volkswagen Golf, evidenčné číslo O., uzavretú poistnú zmluvu zo dňa 06.11.2011 so začiatkom poistenia 07.11.2011.

S. Š. ako poistená u odporcu na zodpovednosť za škodu z povinného zmluvného poistenie nahlásila škodovú udalosť z poistenia zodpovednosti za škodu odporcovi ako poisťovateľovi oznámením o poistnej udalosti zo dňa 26.03.2012, ktoré doručila odporcovi dňa 26.03.2012. V oznámení o škodovej udalosti uviedla, že k vzniku škody došlo dňa 25.02.2012 na mieste Vysoká pri Morave - Stupava. a to vyletením kameňa spod kolesa. Ako poškodeného uviedla navrhovateľa a k rozsahu poškodenia vozidla uviedla prasknuté čelné sklo.

Navrhovateľ ako poškodený oznámil odporcovi poistnú udalosť listom zo dňa 02.03.2012, doručeným odporcovi dňa 02.03.2012 uviedol, že k nehode došlo dňa 25.02.2012 na ceste Vysoká pri Morave - Stupava tak, že odstrelený kameň vozidla EČV O. XXXCM rozbil čelné sklo vozidla I. O. XXXBK.

Na základe objednávky navrhovateľa o obhliadku vozidla zo dňa 28.02.2012 bola dňa 01.03.2012 pracovníkom odporcu vykonaná obhliadka motorového vozidla navrhovateľa a bol spísaný zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti z ktorého je zrejmé, že vozidlo navrhovateľa Peugeot Partner EČV O. XXXBK malo poškodené čelné sklo, ktorého je potrebná výmena, ako forma likvidácie bolo uvedené podľa faktúr a bolo uvedené, že opravu poisťovňa odporúča.

Poškodené motorové vozidlo navrhovateľa bolo opravené a opravu vykonala spoločnosť PEUGEOT BRATISLAVA s.r.o., ktorá opravu vozidla - výmenu čelného skla navrhovateľovi vyfakturovala faktúrou č. 3312820403 zo dňa 09.03.2012 na celkovú sumu 642,78 eur.

Vyfakturovanú sumu 642,78 eur navrhovateľ uhradil dňa 09.03.2012 ako to vyplýva z pokladničného dokladu 19/62 z 09.03.2012 spoločnosti PEUGEOT BRATISLAVA s.r.o..

Predmetná faktúra a pokladničný doklad boli odporcovi doručené dňa 09.03.2012.

Odporca listom zo dňa 20.04.2012 oznámil navrhovateľovi, že na základe oznámenia o poistnej udalosti ako aj následným šetrením poistnej udalosti bolo zistené, že nie je možné preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu uvedeného v oznámení o poistnej udalosti a teda v zmysle písmeno h) nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na vozidle navrhovateľa a prevádzkou motorového vozidla poisteného. V zmysle skutkového stavu a priebehu vzniku škody poistený prihliadnuc ku všetkým okolnostiam nemôže jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu ako aj škodu samú v danom čase a na danom mieste. z uvedených dôvodov nie je oprávnený vysporiadať náhradu škody.

Odporca uplatnenú výšku náhrady škody navrhovateľom v priebehu celého konania nerozporoval.

Navrhovateľ v rámci výsluchu uviedol, že v aute išiel spolu s manželkou, keď v čase keď boli na ceste pred Stupavou, on so svojim vozidlom a vozidlo jazdiace pred ním spomaľovali, išli asi rýchlosťou 60 km /hod. a priblížili sa k vozidlu jazdiacemu pred ich vozidlom. Počuli úder do skla a na skle vznikla prasklina. Navrhovateľ si uvedomil, že išlo o odstrelený kameň od vozidla jazdiaceho pred ním. Vozidlo predbehol a signalizoval, aby zastavilo. Cesta na ktorej došlo ku škodovej udalosti je cestou II. triedy, ide o málo frekventovanú cestu, na ceste z dôvodu, že pri Vysokej na Morave sa ťaží štrk sa nachádza štrk. Navrhovateľ si nespomenul či na ceste boli i iné vozidlá.

Svedkyňa O.. W. S., manželka navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedla, že v čase škodovej udalosti bola vo vozidle navrhovateľa ako spolujazdec a uviedla, že tesne pred Stupavou ako sa vchádza do Stupavy bolo pred ich vozidlom iné vozidlo, zrazu počula zvuk a videla prasknuté čelné sklo. Cesta po ktorej išli je cestou II. triedy, nebola zľadovatelá, nebol na nej sneh. Išli pomaly asi 50 km/ hod. Svedkyňa si nepamätala, že by išli po ceste oproti nejaké vozidlá.

Svedkyňa S. Š., prevádzkovateľka a vodička motorového vozidla Volkswagen Golf, evidenčné číslo O., uviedla, že s vozidlom išla zo Zohora, zabočila na Stupavu, predbehla vozidlo navrhovateľa a následne ju predbehol navrhovateľ, zastavila a videla čo spôsobila. Spolu spísali záznam o nehode a išla do poisťovne. Po ceste, na ktorej došlo k škodovej udalosti chodí veľa kamiónov, je tam veľa kamienkov. Ona išla asi rýchlosťou 100-110 km/hod. pred vozidlom navrhovateľa. Svedkyňa si nepamätala, že by medzi jej vozidlom a vozidlom navrhovateľa bolo iné vozidlo.

Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Súd vyhodnotil dôkazy s poukazom na ustanovenie jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na náhradu škody voči odporcovi je dôvodný.

Odporca ako poisťovateľ motorového vozidla v dôsledku prevádzky, ktorého škoda vznikla, zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená poškodenému - navrhovateľovi podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď prevádzkovateľ vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u odporcu zodpovedá v zmysle .

Odporca v zmysle neuviedol žiaden liberačný dôvod, ktorý by mal za následok zbavenie sa jeho zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla poškodenému t.j. navrhovateľovi v súvislosti so škodovou udalosťou.

Podľa ide o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pričom predpokladom vzniku zodpovednosti podľa tohto ustanovenia je udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody.

Pri výklade pojmu osobitná povaha prevádzky je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu (R 9/1972).

V stanovisku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovanom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod č. R 3/1984 sa konštatuje, že vzhľadom na špecifickosť prevádzky dopravných prostriedkov, ktorá sa pre svoju značnú rizikovosť stáva zdrojom zvýšeného nebezpečenstva pre zdravie a životy občanov a majetok spoločnosti a jednotlivca, je zodpovednosť za túto škodu v upravená osobitne na objektívnom princípe bez zreteľa na zavinenie. Táto úprava zodpovednosti umožňuje oveľa širšie a dôslednejšie zabezpečenie náhrady takejto škody. Je to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa ktorej sa občianskoprávna zodpovednosť za škodu zakladá zásadne na zodpovednosti za zavinenie.

Odporca v priebehu konania uvádzal, že navrhovateľ nepreukázal vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinnou a vznikom škody ako následkom pričom mal za to, že tvrdenie navrhovateľa ako poškodeného o vzniku škody a ani súhlasné tvrdenie navrhovateľa ako poškodeného a svedkyne S. Š. ako poistenej o príčinnej súvislosti nepostačuje.

Navrhovateľ podľa odporcu nepredložil dôkaz, ktorý by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že k vzniku škody na jeho motorovom vozidle došlo práve prevádzkou vozidla poistenej.

Súd sa s týmto tvrdením odporcu nestotožnil, navrhovateľ a poistená S. Š. popísali priebeh škodovej udalosti, jednoznačne uviedli, že k poškodeniu čelného skla na vozidle navrhovateľa došlo odskočením skalky od vozidla poistenej. V oznámení o vzniku škodovej udalosti a v uplatnení nároku na náhradu škody riadne popísali priebeh škodovej udalosti a okolnosti jej vzniku.

Súd za stavu, keď v čase udalosti v dôsledku, ktorej došlo ku škode na motorovom vozidle navrhovateľa neboli prítomní žiadni iní svedkovia, len účastníci škodovej udalosti teda navrhovateľ a prevádzkovateľka a zároveň vodička motorového vozidla, svedkyňa S. Š. a manželka navrhovateľa svedkyňa O.. W. S., vychádzal z ich výpovede.

Výpovede svedkýň, súd posúdil ako dôkaz na podporu tvrdení navrhovateľa.

Súd nemal dôvod neuveriť svedeckej výpovedi S. Š. a O.. W. S., nakoľko vypovedali po poučení o trestných následkoch krivej výpovede, keď boli poučené súdom, že sú povinné vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, nakoľko inak sa dopustia spáchania trestného činu krivej výpovede. Obe svedkyne uviedli, že poučeniu porozumeli a súd bez ďalšieho nemal dôvod pochybovať o pravdivosti ich výpovede.

Odporca v priebehu konania výpovede svedkýň nespochybnil, v rámci písomného vyjadrenia k návrhu len udával, že svedkyňa ako vodička vozidla, od ktorého mal kameň odletieť, sama nevidela, že kameň odletel a nevedela, že ku škodovej udalosti došlo. Dozvedela sa to až potom ako jej to povedal navrhovateľ a teda v jej prípade išlo o sprostredkovanú informáciu..

Odporca však nepredložil žiaden dôkaz vyvracajúci výpoveď a tvrdenia navrhovateľa a svedkyne, teda, že kameň, ktorý poškodil čelné sklo na vozidle navrhovateľa neodletel spod kolies vozidla Volkswagen Golf, evidenčné číslo O. a teda že škodová udalosť sa nestala tak ako ju zhodne popisujú jej účastníci škodovej udalosti.

Odporca nijako nespochybnil ani skutočnosť, že v čase poškodenia vozidla navrhovateľa vymršteným kamienkom spod kolies poistenej sa na vozovke iné motorové vozidlo nenachádzalo a po ceste iné žiadne auto nešlo.

Výška škody predstavuje sumu ktorá musela byť vynaložená na opravu motorového vozidla navrhovateľa, ktoré bolo v dôsledku škodovej udalosti poškodené.

Škoda, ktorá navrhovateľovi vznikla, predstavuje náklady na opravu osobného motorového vozidla navrhovateľa po škodovej udalosti, keď navrhovateľ ako poškodený dal osobné motorové vozidlo opraviť a tým uviedol poškodenú vec do pôvodného stavu.

Navrhovateľ by bez vykonania opravy nemohol svoje vozidlo riadne užívať.

Škoda, ktorú si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil, predstavuje celkové náklady na opravu motorového vozidla, ktoré navrhovateľ vynaložil t.j. sumy vo výške 642,78 eur.

Odporca sa v priebehu konania nevyjadril k rozsahu škody na vozidle navrhovateľa a k rozsahu vykonanej opravy. Rozsah poškodenia nenamietal.

V konaní mal súd mal za preukázané zavinenie prevádzkovateľa motorového vozidla , ktoré bolo poistené u odporcu na vzniku škody, teda mal za preukázané , že škodová udalosť vznikla v dôsledku prevádzky motorového vozidla S. Š., keď spod kolies tohto vozidla bol vymrštený kamienok, ktorý poškodil čelné sklo na vozidle navrhovateľa.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že navrhovateľ si v zmysle splnil svoju povinnosť a preukázal svoj nárok voči odporcovi.

V zmysle sa môže prevádzkovateľ zbaviť svojej zodpovednosti ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke tzv. vonkajšie okolnosti prevádzky a ak škoda bola spôsobená tzv neodvrátiteľnou udalosťou t.j. zásahom zvonku - vis major.

Zodpovednosti sa prevádzkovateľ tiež zbaví ak ku škode došlo zavinením poškodeného v zmysle .

Okolnosti, ktoré majú pôvod v prevádzke zákon nedefinuje, ale sú za ne považované pôsobenie prevádzky na okolie či dovnútra spôsobom, ktorý je prejavom typických vlastností prevádzky, ktorého súčasťou je istá nebezpečnosť vzhľadom na rýchlosť, silu, technická zložitosť teda všetko čo môže vyvolať nepriaznivý škodlivý následok.

V zmysle vynaložením všetkého úsilia treba rozumieť všetku objektívnu starostlivosť, ktorá sa mohla vynaložiť na zabránenie vzniku škody, každú možnú starostlivosť, ktorú bolo možné za daných podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody. O neodvrátiteľnosť škody pôjde a prevádzateľ sa oslobodí od zodpovednosti predovšetkým vtedy, keď škode nebolo možno za súčasného stavu rozvoja techniky zabrániť žiadnym opatrením.

Škoda, ktorú nemožno odvrátiť, môže mať svoj pôvod buď v prírodnej udalosti (blesk, povodeň, zemetrasenie a pod.) alebo v ľudskom správaní alebo v správaní zvieraťa.

Pri interpretácii neodvrátiteľnosti škody treba však zdôrazniť, že nesmie ísť o škodu neodvrátiteľnú subjektívne. Škoda musí byť, ako to vyplýva z ustanovenia , vždy neodvrátiteľná objektívne. To znamená, že škodu za daných pomerov nemohol odvrátiť nielen ten-ktorý prevádzateľ, ale ani žiadny iný na jeho mieste. Nemožno prihliadať iba k určitému prevádzateľovi, ale treba vždy používať objektívne meradlo.

Za stret prevádzok považujú súdy predovšetkým vlastný stret dopravných prostriedkov (ich zrážku), ale aj stret dopravných prostriedkov so zariadením inej prevádzky, ako aj vzájomné škodné pôsobenie dvoch prevádzok na seba bez toho, že by došlo k fyzickému stretu vozidiel (oslnenie, vymrštenie kameňa a pod.).

Súd sa s tvrdením odporcu, že vymrštenie skalky s pod kolies vozidla prevádzkovateľa nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla a je vonkajšou okolnosťou a teda je možné sa zodpovednosti zbaviť z liberačného dôvodu podľa veta druhá nestotožnil z dôvodu, že v tomto prípade nejde o škodu, ktorá je neodvrátiteľná objektívne. Prevádzkovateľ vozidla spod kolies, ktorého sa vymrštila skalka sa neocitol v slede udalosti, ktoré nevedel ovplyvniť. Motorové vozidlo prevádzkovateľa

- škodcu je príčinnou sledu udalostí, nakoľko jeho motorové vozidlo vymrštilo kameň a tento spôsobil škodu na vozidle navrhovateľa. Bez pohybu vozidla škodcu - rotácie kolies by k vymršteniu skalky nedošlo.

Súd mal za to, že kamienky na ceste či iné predmety, ktoré môžu odskočiť od kolies nie je vonkajšia okolnosť, ktorú nie je možné odvrátiť.

Podľa písmeno a o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.

V zmysle citovaného ustanovenia bolo na viac povinnosťou škodcu - poistenej prispôsobiť jazdu stavu a povahe vozovky a teda ak sama svedkyňa S. Š., prevádzkovateľka vozidla vo výpovedi uviedla, že na ceste boli samé kamienky a sama počula ako kamene odlietajú spod kolies jej auta, mala prispôsobiť rýchlosť jazdy stavu cesty.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené mal za preukázané, že poistená odporcu zodpovedá za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi v zmysle nakoľko v konaní mal za preukázané, že udalosť bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, došlo k vzniku škody, keď vznik škody na vozidle navrhovateľa a jej výšku navrhovateľ preukázal a zo strany odporcu nebola spochybnená, bola preukázaná i príčinná súvislosť a nebol preukázaný liberačný dôvod v zmysle .

Súd tiež poukazuje na navrhovateľom predložené stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska k likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného vozidla zo dňa 16.07.2013. Zo stanoviska vyplýva, že v prípade škody na čelnom skle zaujíma Národná banka Slovenska stanovisko, že vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinnou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu.

Ak udalosť - škoda na čelnom skle - bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle a pokiaľ má uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol aj na ďalší obsah spisového materiálu ( ). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ustanovenia pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva, a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj návrh, a prednesov na pojednávaní a vychádzal i z tvrdení odporcu..

Súd s poukazom na vyššie uvedené rozhodol tak , že návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu 642,78 eur.

Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil i úroky z omeškania, a to výške 9% p.a. odo dňa 08.05.2012 do zaplatenia teda odo dňa nasledujúceho po dni, kedy odporca oznámil navrhovateľovi , že odmieta plniť.

Podľa dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi i úroky z omeškania vo výške 9% teda vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Zz. a to odo dňa 08.05.2012, teda odo dňa uplatneného navrhovateľom.

Odporca bol povinný nahradiť navrhovateľovi uplatnenú náhradu škody do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie t.j. do dňa 07.05.2012 (20.04.2012 + 15 dní).

Odporca navrhovateľovi oznámil listom zo dňa 20.04.2012, že nie je oprávnený vysporiadať náhradu škody, nakoľko vo veci nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a prevádzkou poisteného motorového vozidla, keď poistená nemôže jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu.

Odporca bol teda v omeškaní odo dňa 08.05.2012 t.j. odo dňa nasledujúceho po 15 dní po uplynutí 15 dní od skončení potrebného prešetrovania na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie skončení

Keďže zo strany odporcu nedošlo k plneniu dostal sa do omeškania.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa , teda podľa úspešnosti v konaní a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 38,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 295,70 eur.

Trovy konania pozostávajú z trov na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 38,50 eur.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z

- 5 úkonov právnej pomoci á 41,50 eur účtované zo substrátu 642,78 eur podľa , písmeno a, b, c Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (spolu 207,50 eur)

- prevzatie veci a príprava právneho zastúpenia zo dňa 12.10.2012

- podanie návrhu vo veci samej dňa 26.10.2012

- písomné vyjadrenie k odporu zo dňa 23.04.2013

- účasť na pojednávaní dňa 11.11.2013

- účasť na pojednávaní dňa 10.02.2014

- 6 x paušálna suma náhrad a výdavkov účtované podľa Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (spolu 38,92 eur)

- 2 x v roku 2012 á 7,63 eur

- 2 x v roku 2013 á 7,81 eur

- 1 x v roku 2014 á 8,04 eur

Tarifná odmena a náhrady advokáta boli s poukazom na ustanovenie Vyhlášky č. zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške vo výške 20% (246,42 eur + 49,28 eur).

Súd pri vyčíslení náhrady trov za právne zastúpenie navrhovateľa vychádzal z ich písomného vyúčtovania právnym zástupcom navrhovateľa, ktorý vyúčtoval trovy právneho zastúpenia spolu v sume 295,71 eur.

Podľa ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Súd podľa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi prisúdenú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa uvedený právnym zástupcom navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona