Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4Er-2336-2008.pdf
PDF · 79.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-4Er/2336/2008
Rozhodnutie
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Bratislava, Pribinova č. 2, IČO: 00151866 ( pôvodne Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline, IČO: 00735841 ), proti povinnému: H. X., Q.. XX.XX.XXXX, bytom M. Č.. XXX, o vymoženie eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e.
II. Povinný j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Bernardovi Janíkovi trovy exekúcie vo výške 32,65 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Okresný súd Bánovce nad Bebravou poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe návrhu oprávneného.
Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou bol dňa 25.10.2013 doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku exekučného titulu - preklúzia vymáhaného nároku. Oprávnený dňa 10.01.2014 súdu písomne oznámil, že súhlasí so zastavením exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty vymáhaného nároku.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
V danej exekučnej veci bol exekučný titul vydaný Okresným riaditeľstvom PZ v Martine ako správnym orgánom podľa § 54 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase vydania rozhodnutia.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Exekučný titul sa stal vykonateľným dňa 04.04.2005. Dňom 04.04.2008 uplynula trojročná prekluzívna lehota a po jej uplynutí už nemožno nárok oprávneného z exekučného titulu vymáhať.
Na uplynutie prekluzívnej lehoty musí súd prihliadať z úradnej povinnosti.
Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že sú tu dôvody na to, aby exekúciu zastavil, nakoľko exekučný titul sa stal neúčinným a to z titulu uplynutia prekluzívnej lehoty, a preto ju už ďalej nemožno vykonávať.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 240 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31.11.2006 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1, ods. 2, ods. 3 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa ods. 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 22 ods. 1, ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 23 ods. 1, ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008 náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 20 Sk za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008 v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa uvedených zákonných ustanovení tak, že súdnemu exekútorovi priznal odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 32,65 eur, ktoré predstavujú: a/ odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti 2 x 3,32 eur, t. j. 6,64 eur, b/ časovú odmenu za účelne vynaložený čas 2 hod. x 6,64 eur, t. j. 13,28 eur, c/ hotové výdavky vo výške 7,29 eur (poštovné 5,79 eur, telekomunikačné 1,50 eur), d/ DPH zo sumy 27,21 eur, t. j. 5,44 eur.
Súd nepriznal náhradu hotových výdavkov vo výške 6,20 eur, nakoľko tieto súdny exekútor účtoval ako poštovné za doposiaľ nerealizované úkony. Náhrada hotových výdavkov sa vzťahuje na výdavky, ktoré už boli vynaložené a teda nie je možné priznať ich náhradu v hypotetickej výške za úkony, ktorých realizácia nie je istá. Vzhľadom k uvedenému súd ich náhradu nepriznal.
Zároveň z nepriznanej sumy 6,20 eur nemohol súd priznať ani DPH vo výške 1,24 eur.
V dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty na vymoženie pohľadávky v exekučnom titule podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov dňom 04.04.2008, súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
Súd zo spisového materiálu zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 13.02.2007, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 22.02.2007, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA1571955 vydaný Okresným riaditeľstvom PZ v Martine, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.03.2005 a vykonateľnosť dňa 04.04.2005. Dňa 28.02.2007 podal súdny exekútor na súde žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 02.03.2007 súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď jeho pohľadávka voči povinnému ešte nebola prekludovaná, teda ho podal včas a opodstatnene, čo je zrejmé aj zo súdnej judikatúry ( napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4 M Cdo 11/2008, uznesenie zo dňa 12.12.2011, sp. zn. 7 M Cdo 13/2011, ktorý zastáva názor, že pokiaľ oprávnený podal v predmetnej veci včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie ). Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. Preto, ak návrh na vykonanie exekúcie bol oprávneným podaný včas, tak ako tomu bolo v danej exekučnej veci, teda ešte pred uplynutím prekluzívnej lehoty podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie. Nejedná sa teda o prípad, kedy by podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zastavenie exekúcie zavinil oprávnený, a ani o prípad podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, že by exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd preto zvážil, komu uloží povinnosť uhradiť trovy exekúcie a dospel k záveru, že je na mieste uložiť túto povinnosť povinnému Jurajovi Kremlovi, nakoľko tento zavinil začatie exekúcie svojím správaním, pričom svoj dlh riadne a včas nesplnil. Z uvedeného je tak zrejmé, že k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávneného a nie je daný žiaden zákonný dôvod, aby trovy zastavenej exekúcie v tomto
prípade znášal oprávnený a o trovách exekúcie preto súd rozhodol s poukazom na citované ustanovenia § 196, § 197 ods. 1 a § 200 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku tak, že ich nahradí povinný.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bánovce nad Bebravou.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.