Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Sp-61-2013.pdf
PDF · 119.24 KB
Case nature
Area
Subarea
29Sp/61/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci navrhovateľa: Urbár pozemkové spoločenstvo Šútovo, so sídlom Fatranská č. 88, 038 54 Šútovo, proti odporcovi: Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Nám. M. R. Štefánika č. 1, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Žilina, odboru ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích konaní kraja č. 2013/1953/ Kr zo dňa 9.9.2013, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Žilina, odbor ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích konaní kraja č. 2013/1953/Kr zo dňa 9.9.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a v e c v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.
Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím č. 2013/1953Kr zo dňa 9.9.2013 odporca rozhodol podľa § 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z., § 61 ods. 8 pís. i) zákona č. 543/2002 Z. z. vo vzťahu k žalobcovi o zániku nároku náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania v ochranných lesoch na území národnej prírodnej rezervácie Šútovská dolina (ďalej len NPR Šútovská dolina) s piatym stupňom ochrany podľa zákona, na lesných pozemkoch o celkovej výmere 143,85 ha v kat. úz. F., okres Martin, vedených ako parcely, resp. ich časti registra C - KN č. 1604, 1674 a 1651, prekrytých parcelami registra E - KN č. 1604, 1674, ktoré prekrývajú lesné porasty podľa programu starostlivosti o lesy (ďalej PSoL) pre lesný celok (ďalej LC) Jánošíkovo 13, lesný užívateľský celok (ďalej LUC) neodovzdané a ostatné lesy Jánošíkovo na roky 2002 až 2011, označené ako jednotky priestorového rozdelenia lesa (ďalej JPRL) č. 49c, 53b, 54, 55, 56, 57, 58b, 59, 60 a 65, ktoré sú vo vlastníctve a užívaní žiadateľa na základe znaleckého posudku č. 11/2013 vyhotoveného znalcom: Ing. Ján Bebej, U. XXX, znalec v odbore lesníctvo, odvetvie odhad hodnoty lesov vo výške 40.545,53 Eur a náklady na vyhotovenie znaleckého posudku vo výške 500 Eur. Osobitné predpisy, ako aj ostatné ustanovenia zákona ostávajú vydaním rozhodnutia nedotknuté. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán poukázal na to, že žiadateľ listom zo dňa 09.04.2013 požiadal o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania podľa zákona č. 438/2005 Z.z. na území NPR Šútovská dolina. Náhrada za obmedzenie bežného obhospodarovania s objemom plánovanej ťažby pri bežnom hospodárení spolu vo výške 2500 m3 sa vzťahuje na územie NPR Šútovská dolina a jedná sa o JPRL špecifikované vo výrokovej časti rozsudku. Náhrada sa uplatňuje za decénium, t.j. za obdobie rokov 2002 až 2011. Na území NPR Šútovská dolina platí podľa zákona piaty stupeň ochrany. V piatom stupni ochrany je podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona zakázané zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt. Obmedzenia sa premietli aj do PSoL pre LC Jánošíkovo na roky 2002 až 2011. Vo všetkých JPRL, v ktorých sa uplatňuje nárok na náhradu bol počas celého decénia uplatňovaný pokyn bez zásahu. Vlastník pozemku podľa § 61 zákona bol v tomto období
povinný strpieť stanovené obmedzenia a vzniká tak nárok na náhradu vo výške zodpovedajúcej tomuto obmedzeniu bežného obhospodarovania. V žiadosti poukázal aj na znalecký posudok Ing. Jána Bebeja. Správny orgán k vyjadreniu žiadateľa uviedol, že ide o kategóriu ochranných lesov so sťaženými podmienkami pri ťažbe a približovaní dreva. Taktiež poukázal na to, že názor správneho orgánu, že malo by ísť o zánik nároku na náhradu podľa § 61 ods. 8 písm. i) považuje za nesprávny, pričom tento nemá oporu v doterajšej rozhodovacej praxi súdov, ale ani úradov životného prostredia. Správny orgán poukázal na znenie § 61 ods. 9 v spojení s § 61 ods. 8 písm. i) zákona. Ustanovenie § 61 zákona vytvára právny základ, ktorý umožňuje, aby dotknutí vlastníci v prípadoch obmedzenia bežného hospodárskeho využívania svojich pozemkov nemuseli znášať neprimerané bremeno v záujme ochrany prírody a životného prostredia. V § 61 ods. 1 sa uvádza, že ak dochádza v dôsledku obmedzenia opatrení vyplývajúcich zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených zákonom alebo na jeho základe k obmedzeniu bežného obhospodarovania pozemkov, patrí vlastníkovi pozemku náhrada vo výške zodpovedajúcej tomuto obmedzeniu bežného obhospodarovania. Bežné obhospodarovanie zákon definuje v § 61 ods. 2. V § 61 ods. 8 zákon stanovuje prípady, kedy nárok vlastníka pozemku na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemkov zaniká a nemôže si ho uplatniť na príslušnom štátnom orgáne ochrany prírody a krajiny. Ustanovenie § 61 ods. 8 písm. i) bolo do zákona doplnené novelizačným článkom V. zákona 364/2004 Z.z. o vodách s účinnosťou od 01. júla 2004. Doplnenie predmetného novelizačného článku bolo navrhnuté výborom NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody - uznesením č. 100 z 20. apríla 2004. Predmetné ustanovenie zákona bolo ako súčasť novelizačného bodu 11 článku V. návrhu zákona o vodách schválené NR SR a následne vydané v Zbierke zákonov. Pojmy ochranné lesy a lesy osobitného určenia v súčasnosti vymedzuje zákon č. 326/2005 Z.z. o lesoch a vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 453/2006 Z.z.. Zákon o lesoch v § 14 ods. 1 definuje lesy osobitného určenia ako lesy, ktoré boli za také vyhlásené a ktorých účelom je zabezpečovanie špecifických potrieb spoločnosti, právnických osôb alebo fyzických osôb, na ktorých zabezpečenie sa významne zmení spôsob hospodárenia oproti bežnému hospodáreniu. Na druhej strane ochranné lesy v § 13 ods. 1 definuje ako lesy, ktoré boli za také vyhlásené a ktorých funkčné zameranie vyplýva z prírodných podmienok. V týchto lesoch sa musí hospodáriť tak, aby plnili účel, na ktorý boli vyhlásené. Z uvedených definícií je zrejmé, že kým v prípade lesov osobitného určenia je zdôraznená významná zmena spôsobu hospodárenia oproti bežnému hospodáreniu, v prípade ochranných lesov je zdôraznená skutočnosť, že hospodárenie v nich je limitované prírodnými podmienkami a mali by plniť účel, na ktorý boli vyhlásené. Samotný zákon o lesoch obmedzenie bežného hospodárenia v lesoch spája s uplatnením osobitného režimu hospodárenia, ktorý sa viaže na kategóriu lesov osobitného určenia, s čím je spojený aj nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckych práv podľa § 35 ods. 1 zákona o lesoch, t.j. obmedzenia viažuce sa na využívanie ochranných lesov, zákon o lesoch na rozdiel od lesov osobitného určenia nedefinuje ako obmedzenie bežného hospodárenia v lesoch ani za ne vlastníkovi pozemku nepriznáva nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckych práv. Kategória ochranných lesov zahŕňa porasty, ktorých hlavnou funkciou je chrániť pôdu, brehovú čiaru alebo nižšie položené porasty. Dlhé roky prevažovala tendencia ponechávať tieto porasty úplne bez zásahu. Tieto porasty sú akési neoficiálne prírodné rezervácie. V odôvodnených prípadoch je potrebné aj v týchto porastoch zasahovať, inak z dôvodu nepriaznivých zmien životného prostredia a jednak aj z dôvodu nevhodnej štruktúry a drevinového zloženia. Hlavným cieľom hospodárenia v týchto porastoch však nie je produkcia, ale zabezpečenie trvalého plnenia ochrannej funkcie. Toto je možné len prostredníctvom trvalej existencie porastu, neprerušovanej ani krátkym odkrytím väčšej súvislej plochy. Ochranné lesy vyhlasuje orgán štátnej správy lesného hospodárstva na základe stanovištného prieskumu na návrh vyhotovovateľa programu starostlivosti o lesy. Do kategórie lesov osobitného určenia patria porasty plniace osobitné verejnoprospešné funkcie vyplývajúce zo špecifických celospoločenských potrieb, ktoré významne ovplyvňujú spôsob ich obhospodarovania. Vyhlasovanie týchto lesov je v kompetencii štátnej správy lesného hospodárstva, návrh môže podať vlastník alebo správca, príslušný orgán štátnej správy alebo aj iná právnická alebo fyzická osoba. Uvedené skutočnosti ozrejmujú rozdielnosť medzi jednotlivými kategóriami lesov, ochranných lesov a lesov osobitného určenia. Vychádzajúc zo znenia § 61 ods. 8 písm. i) zákona, ktoré je rovnaké a nezmeniteľné od 01. júla 2004, kedy nadobudlo účinnosť až do súčasnosti, uvádzajúc sa v ňom pojmy ochranné lesy, lesy osobitného určenia a lesy v chránených územiach a iné časti lesov významné z hľadiska ochrany prírody. Taktiež sa uvádzajú dva odkazy na osobitné predpisy, ktoré tieto pojmy obsahujú a vymedzujú. Odkaz 93a odkazuje v poznámke pod čiarou na § 23 zákona č. 61/1977 o lesoch, ktorý ustanovuje jednotlivé kategórie lesov a definuje ich. V § 23 ods. 3 je definovaná kategória ochranných lesov, ktorá je citovaná vo vyššie uvedenom texte. Z použitého pojmu aj odkazu na osobitný predpis je nepochybne zrejmé, že ochrannými lesmi sa v zmysle § 61 ods. 8 písm. i) zákona v čase nadobudnutia jeho účinnosti rozumela osobitná kategória lesov - ochranné
lesy tak, ako ju vymedzoval zákon č. 61/1977 Zb.. Nový zákon o lesoch, ktorý nadobudol účinnosť 01.09.2005 túto kategóriu lesov zachoval s jej významom, aký jej určoval predchádzajúci predpis s tým, že vo svojich prechodných ustanoveniach aj upravil, že ochranné lesy vyhlásené podľa doterajších predpisov sa považujú za ochranné lesy do skončenia platnosti lesného hospodárskeho plánu. V tejto súvislosti upozornil, že žiadateľ uplatňuje nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania pre lesné porasty podľa programu starostlivosti o lesy platného na roky 2000 až 2009. Pojem ochranné lesy je teda potrebné vykladať v zmysle ako ho vymedzuje zákon o lesoch. Z textu ustanovenia § 61 ods. 8 písm. i) zákona je zrejmé, že zánik nároku na náhradu bežného obhospodarovania pozemkov sa spája s ochrannými lesmi ako samostatnou kategóriou bez špecifikácie jej jednotlivých subkategórii a ďalej s jednotlivými subkategóriami lesov osobitného určenia, pričom z výpočtu je vyňatá práve subkategória „lesy v chránených územiach a iné časti lesov významné z hľadiska ochrany prírody" vo vzťahu, ku ktorej nárok nezaniká. Úmysel zákonodarcu vyňať ochranné lesy a ostatné subkategórie lesov osobitného určenia z uplatňovania ustanovení § 61 ods. 1 a 2 možno aj vzhľadom na argumentáciu v predchádzajúcom nájsť jednak to, že chcel využiť osobitnú subkategóriu lesov, ktorá sa vyhlasovala na rovnaké účely, aké sleduje zákon, t.j. ochrana lesov významných z hľadiska ochrany prírody, ale na túto kategóriu viazať uplatňovanie náhrady za obmedzenie a jednak tom, že chcel vylúčiť uplatňovanie náhrady vo vzťahu k osobitným kategóriám lesov, ktorých využívanie je jednak obmedzené osobitnými predpismi a v prípade, ak ich využívanie zákon v niektorých prípadoch obmedzuje aj nad rámec obmedzení vyplývajúcich z osobitných predpisov reálna ujma vlastníka pozemku je minimálna v porovnaní s ujmou, ktorá vzniká v dôsledku obmedzenia obhospodarovania v hospodárskych lesoch alebo lesoch osobitného určenia. Poukázal aj na to, že výklad právnej normy by mal byť ústavne konformný s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR PL ÚS 22/06 z 01.10.2008. Takisto tento by mal byť aj v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Odhliadnuc od uvedeného správny orgán uviedol a upozornil, že jednotlivé kategórie lesov podľa zákona nie sú nemenné. Vlastník alebo správca lesa môže navrhnúť príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva zmenu kategorizácie lesa, napr. v prípade, ak sa významne zmení spôsob hospodárenia oproti bežnému a to dokonca aj v čase platnosti programu starostlivosti o lesy v súlade s § 43 zákona o lesoch a § 61 ods. 3 zákona. Pokiaľ sa týka poukazu žiadateľa na rozsudky krajského súdu a Najvyššieho súdu SR správny orgán poukázal na to, že sa nestotožňuje s výkladom jednotlivých pojmov a považuje tento výklad za nezákonný.
Proti predmetnému rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Výrok rozhodnutia považoval za nesprávny a aj za zavádzajúci. Je nepochybné, že v zmysle citovaného ustanovenia zákona došlo k obmedzeniu bežného obhospodarovania predmetných lesných pozemkov. Ide o oblasť národnej prírodnej rezervácie. Ide o jednotky priestorového rozdelenia lesa, špecifikované vo výrokovej časti rozhodnutia s piatym stupňom ochrany. V predmetných jednotkách JPRL bol schválený pokyn bez zásahu a počas celého decénia bol uvedený pokyn aj rešpektovaný a nebola vykonávaná žiadna úmyselná ani náhodná ťažba. Vlastník pozemku bol podľa § 61 ods. 1 zákona v tomto období povinný strpieť stanovené obmedzenia a vznikol mu tak nárok na náhradu vo výške zodpovedajúcej tomuto obmedzeniu bežného obhospodarovania s poukazom na § 61 ods. 2 písm. b) zákona. V programe starostlivosti o les na roky 2002 až 2011 bolo presne určené k akému obmedzeniu obhospodarovania došlo, ktoré v tomto území s piatym stupňom ochrany podľa zákona ako vlastníci pozemkov museli strpieť. Definícia ochranných lesov však neznamená, že všetky takéto lesy sú a priori bez hospodárenia vykonávania ťažby a podobne. Napokon aj v ochranných lesoch sa môže hospodáriť, avšak tak, aby plnili v prvom rade svoju ochrannú funkciu. Hospodárenie v ochranných lesoch je teda oproti hospodáreniu v obdobných hospodárskych lesoch menej intenzívne. Prioritou je zachovanie ochrannej funkcie lesa, preto bol navrhnutý jemnejší spôsob obhospodarovania. Ak by však predmetné lesné pozemky neboli chránené na základe ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny, mohol by teda vlastník pozemku vykonávať aj v týchto lesných porastoch obdobnú ťažbu. Úplné zamedzenie hospodárenia v ochranných lesoch sa tak uskutočňuje až na základe podmienok ochrany ustanovených zákonom o ochrane prírody platných pre piaty stupeň ochrany, podľa ktorého sa na území, kde platí piaty stupeň ochrany zakazuje zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt. A práve tento rozdiel medzi navrhnutým bežným hospodárením v ochranných lesoch a obmedzeniami vzniknutými z titulu zákona o ochrane prírody je tým obmedzením, za ktoré by vlastníkovi pozemku v zmysle § 61 ods. 1 zákona o ochrane prírody, mala patriť náhrada za obmedzenie bežného obhospodarovania a práve tento rozdiel bol aj predmetom žiadosti o úhradu náhrady. V žiadnom prípade kategória ochranný les neznamená vylúčenie akéhokoľvek hospodárenia. Ochranný les je kategória lesa v zmysle zákona o
lesoch, neznamená chránený les, už vôbec nie les bez zásahový. Podľa názoru navrhovateľa neexistuje logický a ani iný dôvod na to, aby v ochranných lesoch, nachádzajúcich sa v piatom stupni ochrany nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania automaticky zanikol, v iných lesoch, nachádzajúcich sa v piatom stupni ochrany tento nárok nezanikol. Takýto stav by bol zjavne absurdný a diskriminujúci vlastníkov lesných pozemkov nachádzajúcich sa v ochranných lesoch. Poukázal na čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Rozhodnutím odporcu o zániku nároku na náhradu v zmysle zaslaných podkladov by došlo k tomu, že vlastníckemu právu vlastníkov pozemkov v NPR Šútovská dolina nebol priznaný rovnaký zákonný obsah, ako vlastníckemu právu iných vlastníkov lesných pozemkov a na základe toho nebola priznaná primeraná náhrada a to napriek tomu, že došlo k preukázateľnému obmedzeniu vlastníckeho práva. Odporca v rozhodnutí zvolil taký výklad daného ustanovenia - § 61 ods. 8 písm. i) zákona, ktorý zjavne nie je v súlade s podmienkami ústavnej úpravy vlastníckeho práva a postupoval tak v rozpore s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Odporca napriek tomu, že vie aj z vlastnej rozhodovacej praxe o možnosti iného výkladu konfliktného ustanovenia, nakoľko sa obdobnou vecou už niekoľkokrát zaoberal aj Najvyšší súd SR, ktorý rozhodol v prospech vlastníka lesných pozemkov nachádzajúcich sa v piatom stupni ochrany lesných pozemkov, takýmto spôsobom postupoval. Odporca teda z vlastnej rozhodovacej činnosti veľmi dobre vie, že dôvody uvedené v rozhodnutí č. 2013/202/RI boli právoplatnými rozsudkami súdov niekoľkokrát zamietnuté. Taktiež poukázal aj na iné rozhodnutia správnych orgánov, kde žiadateľom bolo vyhovené a poukázal aj na to, že spomínané rozhodnutia orgánov ochrany prírody a rozsudky súdov sú vecne a skutkovo zhodné s ich žiadosťou o náhradu za obmedzenie obhospodarovania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal rozhodnutie odporcu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Odporca sa písomne nevyjadril k opravnému prostriedku navrhovateľa.
Krajský súd v Žiline v predmetnej veci rozhodol o opravnom prostriedku navrhovateľa s poukazom na § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250f ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Navrhovateľ bol výzvou zo dňa 21.10.2013 vyzvaný podľa § 250f ods. 2 O.s.p., či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Zároveň bol upozornený, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, bude mať súd za to, že nemá námietky. Výzvu navrhovateľ prevzal dňa 28.10.2013. V stanovenej lehote súdu nepodal žiadne vyjadrenie. Rovnakú výzvu prevzal odporca dňa 29.10.2013. V stanovenej lehote súdu nepodal žiadne vyjadrenie.
Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu vrátane jeho postupu v rozsahu danom opravným prostriedkom navrhovateľa dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p., a to z nasledovných dôvodov.
Podľa § 61 ods. 1, 2, 4, 8 písm. i), ods. 9 zákona č. 543/2002 Z. z. vlastník pozemku je povinný strpieť obmedzenia a opatrenia vyplývajúce zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe. Ak dochádza v dôsledku týchto obmedzení a opatrení k obmedzeniu bežného obhospodarovania pozemkov, patrí mu náhrada vo výške zodpovedajúcej tomuto obmedzeniu bežného obhospodarovania; to neplatí pre vlastníka súkromného chráneného územia a jeho ochranného pásma, ak sa obmedzenie týka bežného obhospodarovania v tomto územia na pozemkoch vo vlastníctve štátu. Bežným obhospodarovaním sa rozumie: a) využívanie poľnohospodárskeho pozemku v súlade s osobitným predpisom (§ 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. v znení zákona č. 83/2000 Z. z.), b) hospodárenie na lesnom pozemku (§ 2 zákona č. 61/1977 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 183/1993 Z. z.), ktoré zodpovedá návrhu hospodárskych opatrení pre jednotky priestorového rozdelenia lesa (§ 3, 4 a 12 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 5/1995 Z. z.) bez obmedzujúcich požiadaviek orgánov ochrany prírody vyplývajúcich zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody, ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe; bežným obhospodarovaním sa tiež rozumie postup podľa osobitných predpisov pri odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídaných škôd v lesoch (§ 21 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov; § 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 244/1997 Z. z. o vyznačovaní a evidencii ťažby dreva), c) hospodárenie na inom pozemku, ako je uvedené v písmenách a) a b), ktoré je v súlade s podmienkami
určenými v povolení činnosti podľa osobitných predpisov, (napríklad § 13, 32, 33, 39, 39b, 39c a 40 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, § 24 až 28 zákona č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, § 19 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb., § 11 a 12 zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, § 7 a 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z., § 29 zákona č. 143/1998 Z. z., § 47 zákona č. 195/2000 Z. z., § 4 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 29 ods. 2 zákona č. 23/1962 Zb. zákon č. 139/2002 Z. z.), najmä v rozhodnutí o využívaní územia, v rozhodnutí o určení ochranného pásma, v rozhodnutí o určení chráneného územia.
Osobou oprávnenou na uplatnenie nároku podľa odseku 1 je vlastník pozemku, ktorého bežné obhospodarovanie bolo obmedzené; ak je vlastníkom pozemku štát, je touto osobou správca. Ak je pozemok v podielovom spoluvlastníctve, osobou oprávnenou na uplatnenie nárokuje zástupca určený spoluvlastníkmi.
Nárok na náhradu podľa odseku 1 zaniká, ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch (§ 23 zákona č. 61/1977 Zb.) a v lesoch osobitného určenia s výnimkou lesov v chránených územiach a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody; (§ 2 ods. 3 písm. e/vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 5/1995 Z. z.) nárok nezaniká v prípade, ak orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie o nevydaní súhlasu, nepovolení výnimky alebo rozhodnutie s určenými obmedzujúcimi podmienkami a tým obmedzí postup vlastníka pozemku podľa osobitných predpisov pri odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídateľných škôd v lesoch (§ 22 ods. 2 písm. c/ zákona č. 326/2005 Z. z.).
O nároku na náhradu podľa odseku 1 a o zániku tohto nároku podľa odseku 8 písm. b) až i) rozhoduje povinný orgán. O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu
o nároku na náhradu podľa odseku 1 rozhoduje súd.
Podľa § 12 zákona č. 326/2005 Z. z. účinného od 1. 9. 2005 lesy sa z hľadiska využívania ich funkcií členia na a) ochranné lesy, b) lesy osobitného určenia, c) hospodárske lesy.
Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. ochranné lesy sú lesy, ktoré boli za také vyhlásené, a ktorých funkčné zameranie vyplýva z prírodných podmienok. V týchto lesoch sa musí hospodáriť tak, aby plnili účel, na ktorý boli vyhlásené.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. ochranné lesy vyhlasuje rozhodnutím orgán štátnej správy lesného hospodárstva na návrhy vyhotovovateľa programu starostlivosti (§ 42) na dobu platnosti programu starostlivosti o lesy (§ 40).
Krajský súd v Žiline nesúhlasí s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí odporcu, na základe ktorého bolo rozhodnuté o zániku nároku náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania v ochranných lesoch špecifikovaných výrokovou časťou rozhodnutia podľa § 61 ods. 8 pís. i) zákona č. 543/2002 Z.z.. V predmetnej preskúmavanej veci nebolo sporné, že v danom prípade ide o lesné pozemky - ochranné lesy, ktoré sa nachádzajú na území národnej prírodnej rezervácie Šútovská dolina s piatym stupňom ochrany podľa zákona. Špecifikácia uvedených pozemkov je uvedená vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Nebolo sporné, že navrhovateľ žiadal náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemkov za roky 2002 - 2011 vedené v kategórii ochranných lesov.
V danom prípade však išlo o posúdenie výkladu právnej normy, a to konkrétne ust. § 61 ods. 8 písm. i) v spojení s § 61 ods. 9 zákona č. 543/2002 Z. z..
Z právnej normy ustanovenej v § 61 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. vyplýva povinnosť vlastníka pozemku strpieť obmedzenia a opatrenia vyplývajúce zo zákonov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom, alebo na jeho základe. Čo sa rozumie pod bežným obhospodarovaním, zákonodarca ustanovuje v právnej norme § 61 ods. 2 písm. a) - c) uvedeného zákona. Kto je oprávnenou osobou na uplatnenie nároku a podmienky uplatnenia nároku podľa § 61 ods. 1 zákonodarca ustanovuje v odsekoch 4, 5, 7 § 61. V právnej norme ust. § 61 ods. 8 zákonodarca taxatívnym spôsobom ustanovuje právne skutočnosti, za splnenia ktorých dochádza k zániku nároku na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania.
Zo zákonného znenia obsahu právnej normy ustanovenej v § 61 ods. 8 písm. i) vyplýva: „Nárok na náhradu podľa ods. 1 zaniká, ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch (§ 23 zákona č. 61/1977 Zb.) a v lesoch osobitného určenia s výnimkou lesov v chránených územiach a v iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody; (§ 2 ods. 3 písm. e) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 5/1995 Z. z.) nárok nezaniká v prípade, ak orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie o nevydaní súhlasu, nepovolení výnimky alebo rozhodnutie s určenými obmedzujúcimi podmienkami, a tým obmedzí postup vlastníka pozemku podľa osobitných predpisov pri odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídateľných škôd v lesoch (§ 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 326/2005 Z. z.)."
Zákon č. 364/2004 Z. z. novelizoval zákon č. 543/2002 Z. z. v bode 11. tak, že v § 61 ods. 8 sa doplnili písmená f) až i), pričom podľa písm. i) ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch (§ 23 zákona č. 61/1977 Zb.) a v lesoch osobitného určenia s výnimkou lesov v chránených územiach a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody (§ 2 ods. 3 písm. e) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 5/1995 Z. z.) s účinnosťou od 1. 7. 2004.
Zákon č. 479/2005 Z. z. v čl. XVII novelizoval zákon č. 543/2002 v bode 10. tak, že v § 61 ods. 8 písm. i) sa na konci vety bodka nahradila bodkočiarkou a pripojili sa tieto slová: „nárok nezaniká v prípade, ak orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie o nevydaní súhlasu, nepovolení výnimky alebo rozhodnutie s určenými obmedzujúcimi podmienkami, a tým obmedzí postup vlastníka pozemku podľa osobitných predpisov pri odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídateľných škôd v lesoch (§ 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 326/2005 Z. z.), s účinnosťou od 1. 11. 2005.
Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že pre posúdenie nároku navrhovateľa tvoriaceho aj predmet súdneho prieskumu, je rozhodujúca aplikácia uvedenej právnej normy v znení pred bodkočiarkou, ktorá právna úprava bola ustanovená novelou zákona č. 543/2002 Z. z. zákonom č. 364/2004 Z. z. a v podstate v nezmenenej forme je účinná od 1. 7. 2004 doposiaľ.
Krajský súd zastáva názor, že na základe gramatického výkladu právnej normy ustanovenej v § 61 ods. 8 písm. i) pred bodkočiarkou zákona č. 543/2002 Z. z. predpokladom zániku nároku na náhradu za obmedzenie bežného hospodárenia je, ak sa náhrada uplatňuje v chránených lesoch a lesoch osobitného určenia, z takejto úpravy zákonodarca vyníma zákonnou výnimkou lesy v chránených územiach a iné časti lesov z hľadiska ochrany prírody. Iný gramatický výklad by bol nielen v rozpore so znením tejto právnej normy, ale súčasne s účelom zákona o ochrane prírody ako aj v rozpore s čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Odporca z uvedených dôvodov pochybil, keď aplikoval § 61 ods. 8 písm. i) zákona tak, že podľa novelizovaného ustanovenia § 61 ods. 8 písm. i) zákona o ochrane prírody nárok na náhradu zaniká, ak sa náhrada uplatňuje: a) v ochranných lesoch (§ 23 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov), b) lesoch osobitného určenia s výnimkou lesov v chránených územiach a v iných častiach lesov významných z hľadiska ochrany prírody.
Zo zákonného znenia právnej normy ustanovenej v § 61 ods. 8 písm. i) nevyplýva, že by zákonodarca zánik nároku rozdelil podľa toho, či žiadateľ uplatnil tento nárok k chráneným lesom pod písm. a) a
uplatnenie nároku k lesom osobitného určenia pod písm. b), z ktorých dôvodov odporca aplikoval ust. § 61 ods. 8 písm. i) zákona na základe vlastnej úpravy znenia predmetnej právnej normy, čo je neprípustné.
Predpokladom správnej aplikácie uvedenej právnej úpravy je jej výklad nielen z gramatického hľadiska, ale súčasne a to predovšetkým z hľadiska účelu zákona o ochrane prírody, ktorým zákonodarca sledoval naplnenie cieľa touto právnou úpravou, pričom treba vychádzať z koncepcie účelu tohto zákona ako celku a nie je možné vytrhnutie jednotlivých časti predmetnej právnej úpravy (§ 61 ods. 8 písm. i) pred bodkočiarkou) z kontextu právnej normy tak, ako to urobil odporca, ktorá skutočnosť vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia.
Krajský súd zdôrazňuje, že gramatický výklad právnej normy musí byť komfortný s logickým výkladom tejto právnej normy v súlade s účelom zákona majúc súčasne na zreteli jeho súlad s ústavou.
Bolo by v rozpore so zákonom o ochrane prírody ako aj s ústavou, ak by vlastníkovi chráneného lesa, ktorý je súčasťou chráneného územia, a z tohto dôvodu je povinný strpieť obmedzenia, v dôsledku ktorých dochádza k obmedzeniu bežného obhospodarovania pozemkov, zaniklo právo na náhradu zodpovedajúcej tomuto obmedzeniu bežného obhospodarovania. Z uvedených záverov rovnako vychádzajú aj rozhodnutia NS SR č. k. 2 Sžp/1/2010 zo dňa 17.4.2011, 6Sžp/3/2010 zo dňa 30.3.2011 a tiež rozhodnutie pod č.k. 6 Sžp/22/2011 zo dňa 26.9.2012.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu bolo potrebné zrušiť pri aplikácii ust. § 250j ods. 2 pís. a) O.sp. pre nesprávny právny názor správneho orgánu.
O náhrade trov konania rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojitosti s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní síce úspešným účastníkom konania, avšak náhradu trov konania si neuplatnil, preto mu náhrada trov konania nebola priznaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V Žiline, dňa 7. februára 2014
JUDr. Erika Šobichová
samosudkyňa
Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková