Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_33T-8-2013.pdf
PDF · 90.25 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/8/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Petrom Šuťakom na hlavnom pojednávaní dňa 10. februára 2014 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
U. T. G. H. N. X. K. W. X. C., nar. X.X.XXXX v V., trvale bytom V., A. XX, prechodne bytom V., F. XX,
j e v i n n ý, ž e
dňa 8.2.2012 v čase okolo 10.45 hod. v T., na ulici XX. W. X, na chodbe Prešovskej univerzity v blízkosti kníhkupectva Z. využil neprítomnosť U. Q., ktorej počas toho ako bola v kníhkupectve, ukradol notebook zn. Q. XXX XX.X/PXXX/XXX/XG/WX, výrobného čísla Z. XXXX B. sivej farby, ktorý bol položený bez dozoru na stoličke na chodbe Prešovskej univerzity, čím takto spôsobil škodu krádežou pre U. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. W. M., I. XX/X, vo výške 400,- €, t e d a
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil,
č í m s p á ch a l
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á:
Podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2,4 Tr. zákona, pri existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.m/ Tr. zákona a neexistencii poľahčujúcej okolnosti, trest odňatia slobody v trvaní 8 (ôsmich) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm.b/ Tr. zákona ho pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovaný je p o v i n n ý z titulu nároku na náradu škody nahradiť poškodenej U. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX/X, U. W. M. škodu vo výške 400,- € do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove podal dňa 23.1.2013 obžalobu na U. T. pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona.
Súd na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného U.E. T., svedkyne U. Q., U. L., V.P. J., E. V., Y. L., Y.P. F. a oboznámením listinných a ďalších dôkazov.
Obžalovaný U. T. tak na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní využil svoje právo a odmietol vypovedať.
Svedkyňa U. Q. uviedla, že pri skutku nebola priamo prítomná, nakoľko sa nachádzala v kníhkupectve Z. v priestoroch Prešovskej univerzity a bolo cca 11.00 hod. a notebook nechala pri spolužiačkach, ktoré sedeli na chodbe a ide o svedkyne J. a L.. Skutočnosť, že chýba notebook zistila, keď zdvihla tašku a bola ľahká a spolužiačky boli prekvapené, ako mohol zmiznúť, keď sedeli hneď vedľa a notebook sa nachádzal vo vzdialenosti asi jedného metra. Nevedela uviesť, či bola taška zatvorená a okrem notebooku sa tam nachádzali nejaké papiere do školy a peračník a po zistení krádeže volala políciu a spolužiačky potom povedali a Y. F. jej povedala, že jej spolužiačka videla v priestoroch v škole spolužiaka, ktorý tam bol v takýto čas. Meno obžalovaného sa dozvedela až na polícii. F.Č. spolužiačka videla svojho spolužiaka v škole a dala si to do súvislosti. Prešovská univerzita má veľa študentov a v ten deň tam bolo niečo ako deň otvorených dverí a nemá vedomosť, ako sa dlho zdržala v predajni Z..
Svedkyňa U. L. uviedla, že sedeli spolu s J. a Q. blízko Z. a U. Q. vošla do Z. niečo vybaviť a došli nejakí starší chlapci a tých registrovala iba trocha a V. J. ich nevidela vôbec, nakoľko táto k ním sedela chrbtom a jeden z nich sa opýtal, či môže preložiť bundu cez stoličku a uviedli, že áno. Potom registrovala, že niečo šmátra v bunde, ako by hľadal nejaké papiere a potom odišli. Keď sa otočila, už ich neregistrovala a keď došla Q., chcela dať niečo do tašky, zistila, že nemá notebook a podľa jej názoru to boli tí dvaja chlapci. Išlo o chlapcov vo veku 24 až 27 rokov. Je tam dokopy 6 miest na sedenie a nikto iný tam nesedel okrem tých dvoch chlapcov, žiadne iné osoby neregistrovala a medzi odchodom Q. do príchodu chlapcov uplynuli možno tri minúty. Nemala vedomosť o obsahu tašky Q., ale táto po príchode zistila, že jej chýba notebook. Spomínaní dvaja chlapci tam boli možno dve - tri minúty, spolu nekomunikovali, iba jeden sa opýtal, či môže a bolo to podozrivé z dôvodu, že bolo všade dosť miesta, ale on preložil bundu na kreslo, kde bola položená taška. Boli tam na jednej strane tri kreslá, kde na krajných sedela ona a J. a prostredné na ktorom bolo taška, bolo trocha vysunuté. Nepočula zvuk otvárania tašky a následne som ich už nevidela. Pri rekognícii jej bolo ukázaných 5 - 6 osôb a mala označiť jedného. Svedkyňu V. rod. U. nepozná a pri tomto úkone bol prítomný iba policajt a ona. Vedela, že niekto je podozrivý, lebo niekto ho videl v škole, aj keď tam nechodil a mal v ruke notebook a ona ho nepoznala. Pri rekognícii označila toho muža, ktorý prehodil kabát cez kreslo.
Svedkyňa V. J. uviedla, že čakali pred Z., kde so L. sedeli, keď prišla Q. a veci si nechala na sedačke a v ten deň bol deň otvorených dverí a videla periférne ako jeden z nich niečo hľadal v kabáte. Uvedených mužov nevedela popísať, lebo jedného nevidela vôbec a druhého iba matne, mal tmavé oblečenie a kabát dal na stoličku, kde bola taška s notebookom a spolu so L. sa rozprávali a potom došla poškodená, že jej chýba notebook a išli to oznámiť na vrátnicu a nie je si istá, či políciu volala Q., alebo z vrátnice. V ten deň bolo veľa ľudí a ona sedela bokom a L. sedela viac natočená a mala vidieť viac. V predmetný deň poškodenú nevidela používať notebook a medzi odchodom poškodenej do príchodu tých dvoch mužov prešlo asi 5 minút. Uvedený muž manipuloval s kabátom a vyzeralo to, akoby niečo hľadal. Nevšimla si, aby niečo držal v ruke, keď odchádzal a s kabátom manipuloval niekoľko minút. Pri rekognícii mala ukázať fotku, na ktorej by sa jej zdalo, že sa nachádza osoba, ktorá by sa jej zdala najviac podobná. Pri rekognícii bol prítomný policajt a aj L. sedela v miestnosti, ale v kresle. Ako rekogníciu prvá robila L., ona sedela v kresle, nevidela na stôl, ani na fotky, iba videla, že L. na niečo ukazuje.
Svedkyňa E. V. uviedla, že má vedomosť, že spolužiačke U.C. Q. ukradli notebook a priamo skutok nevidela, ale v tom čase sedela pred študovňou, keď prechádzal okolo nej U. T., ktorého pozná zo základnej školy a divila sa, čo tam robí, nakoľko na základnej škole išlo o problémového žiaka. Prvýkrát isto prechádzal bez notebooku a potom išiel s notebookom a keď následne spolužiačka plakala, že jej
zobrali notebook, dala si to do súvisu. K časového rozpätiu, že kedy ho videla, uviedla, že nebolo to viac ako polhodina, možno že to bolo 15 minút. Notebook bol tmavší a on ma aj zbadal, ale nevie uviesť, či ju aj spoznal a v ten deň bol na univerzite deň otvorených dverí. Obžalovaného pozná zo základnej školy, kde spoločne navštevovali 5. ročník a potom ho už nestretla. Zbadala ho na prvom poschodí, nad Z., prešiel okolo nej a išiel dole schodmi a týmito schodmi sa dá dostať ku Z. a obžalovaný prešiel okolo nej a išiel dole schodmi a potom sa vracal. O krádeži sa dozvedela na druhý deň od E. F. a poškodenú poznala iba z videnia. Povedala jej, že pozná človeka, ktorý išiel s notebookom a s poškodenou sa nerozprávala. Poškodená jej dala meno vyšetrovateľa, za ktorým mala ísť, ktorému všetko povedala. Bola vypočúvaná celkove trikrát, kde pri prvom a druhom výsluchu bola prítomná ona a policajt a pri treťom bol prítomný aj obhajca. Svedkyne J. a L. pozná z videnia. Obžalovaného videla s notebookom, ale či išlo o notebook poškodenej, to nevie potvrdiť.
Svedok npor. Y. L. vypovedal, že v uvedenej veci si už nespomína, či trestné stíhanie bolo začaté na základe trestného oznámenia, alebo výsluchom poškodenej a následne boli vykonané výsluchy svedkov spolužiačok poškodenej. Poškodená doniesla ústrižok, na ktorom bol popis podozrivého chlapca a ozrejmila, že jedná z kamarátiek videla podozrivého a následne s dvomi spolužiačkami, ktoré boli v blízkosti notebooku s nimi sa uskutočnila rekognícia. Následne bolo vznesené obvinenie, obvinený bol vypočutý za účasti obhajcu, bolo preštudovanie spisu. Pokiaľ spomínal nejaký ústrižok, poškodená mala na ňom napísané meno, ktoré jej oznámila svedkyňa U.. Nespomína si, či o tomto papieriku bol urobený nejaký záznam a nespomína si, koľkokrát bola svedkyňa U. vypočutá. V priebehu rekognície sa vyjadril, že táto bola vykonaná so svedkyňa J. a L., kde fotografie boli zabezpečené cez systém REGOB a rekognícia prebiehala štandardným spôsobom, kde svedkyňa bola náležite poučená, odišla von, fotografie boli zaznačené a očíslované a následne sa fotky premiešali a svedkyňa znova ukázala na danú osobu a tento postup bol zachovaný aj pri druhej svedkyni. Počas rekognície bol tam prítomný on, kolega, ktorý je podpísaný v zápisnici a svedkyňa, ktorá ho opoznávala, nevie sa vyjadriť, či druhá svedkyňa sedela v miestnosti, ale aj pokiaľ bola v tej istej miestnosti, nemohla vidieť fotografie, lebo rekognícia sa robila na stole a za tým boli klasické staré počítače a svedkyňa sedela pri okne a v žiadnom prípade nemohla vidieť ako prebieha rekognícia. Počas vyšetrovania bola za ním jedine poškodená, ktorá mu doniesla údaje osoby, ktorá sa mala vyskytnúť na mieste činu.
Svedkyňa Y. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodená je jej spolužiačka a v čase krádeže neboli spolu a následne prišla za ňou, že jej ukradli notebook a následne bola zavolaná polícia a bola som s ňou v meste na polícii, nakoľko ona nevedela, kde sa polícia nachádza. Nevedela uviesť, či v ten deň, alebo na ďalší povedala E. F., že si má dávať pozor na veci a táto jej povedala, že jej kamarátka stretla nejakého bývalého spolužiaka spolu s inou osobou ako chodili po škole a údajne mali so sebou nejaký notebook. Meno tej spolužiačky by vedela uviesť E. F.. E. F. uvedenú krádež oznámila cez facebook a táto jej spomenula kamarátku, ktorá videla svojho bývalého spolužiaka a túto informáciu od E. F. ona posunula Q.. Kamarátka E. F. jej oznámila meno U. T. a ďalej uviedla, že tento s ňou chodil na základnú školu a poznala ho ako problémového chlapca a potom ako U. Q. bola na polícii, už sa o tom s nikým nebavila.
Boli oboznámené listinné dôkazy, kde do zápisnice o rekognícii osoby, kde poznávajúcou osobou bola U. L., ktorá opoznala U. T. a taktiež pri rekognícii svedkyňa V. J. opoznala v oboch prípadoch obžalovaného. Bola vyčíslená taktiež aj hodnota ukradnutého notebooku, kde táto bola stanovená na cenu 400,- €. Z odpisu z RT je zrejmé, že obžalovaný bol doposiaľ osemkrát súdne trestaný a to za majetkovú trestnú činnosť. Z miesta bydliska je hodnotený všeobecne.
V zmysle záverov zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Prešove súd vykonal dokazovanie, ktoré mu bolo uložené Krajským súdom. Obžalovaný U. T. opätovne využil svoje právo a odmietol vypovedať a taktiež bola dopočutá svedkyňa U. L., ktorá uviedla, že jeden zo spomínaných mužov bol vyšší, mal tmavý čierny kabát a druhý bol nižší, mal svetlejšie vlasy a nevedela špecifikovať, ktorý z nich sa opýtal, či môže prehodiť kabát, lebo táto otázka smerovala skôr V. J.. Bundu položil a vyzeralo to, akoby niečo hľadal, nevedela špecifikovať o akú, konkrétnu bundu išlo a taktiež nevedela uviesť, či pri odchode mal bundu v ruke alebo ju mal oblečenú. Vzhľadom na odstup času nevedela uviesť, čo mala konkrétne oblečené ona a obaja stáli blízko seba a nevidela, akým spôsobom a ktorým smerom odišli.
Bol oboznámený aj odpis z registra trestov obžalovaného, z ktorého je zrejmé, že tento bol doposiaľ 9- krát súdne trestaný a z toho na území Slovenskej republiky, naposledy rozsudkom Okresného súdu V. K.., sp. zn. X M. XX/XX zo dňa 12.11.2009 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1,3 písm. b/ Tr. zákona, kde mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Na základe takto vykonaného dokazovania zhodnotiac uvedené dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrnne súd zistil nasledovné:
Dňa 8.2.2012 v T. v priestoroch Prešovskej univerzity došlo k odcudzeniu bez dozoru položeného notebooku značky HP, kde pri tomto bola poškodenej U. Q. spôsobená škoda vo výške 400,- €, ako to vyplýva z predloženého odborného vyjadrenia zabezpečeného v spise. Tento notebook mal byť položený v blízkosti svedkýň L. a J., ktoré tam sedeli a rozprávali sa a tieto uviedli, že v ich prítomnosti sa zastavili dvaja starší chlapci, kde jeden z nich preložil cez kreslo svoj kabát a hľadal v ňom niečo a už bližšie neregistrovali ich odchod a pri regogníciach obe svedkyne opoznali, ako jedného z nich, ktorý preložil kabát cez kreslo obžalovaného U. T.. Svedkyňa E. V., rodená U. uviedla, že v deň krádeže stretla svojho bývalého spolužiaka, t.j. obžalovaného, ktorý okolo nej prešiel prvýkrát bez notebooku a druhýkrát s notebookom.
Na základe takto vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že aj keď neexistuje žiadny priamy dôkaz o vine obžalovaného, ale podľa názoru súdu je tu rad nepriamych dôkazov, ktoré je potrebné vyhodnotiť a na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že skutok spáchal obžalovaný. Z uvedených dôkazov je zrejmé, že svedkyňa L. a J. ako muža, ktorý prišiel ku ním, prehodil si kabát cez kreslo a hľadal v ňom niečo, opoznali obžalovaného a nebol ani dôvod, aby obžalovaný použil na položenie kabáta práve kreslo, kde bol položený notebook. Ďalším nepriamym dôkazom je výpoveď svedkyne E. V., ktorá uviedla, že videla obžalovaného v spoločnosti inej osoby prechádzať cez chodbu, kde prvýkrát nedržal v ruke nič a po 15-tich minútach ho videla opätovne prechádzať touto chodbou a mal v ruke notebook a keďže obžalovaný nebol študentom tejto školy, je málo pravdepodobné, aby zhodou okolností dostal notebook od niekoho, kto v tejto škole sa v uvedený čas mal nachádzať a navyše z vykonaného dokazovania je zrejmé, že pri kresle resp. sedačke, kde bol položený notebook, nikto iný okrem obžalovaného nebol.
Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, kde nie sú žiadne pochybnosti o jeho schopnosti ovládať svoje konanie a rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a preto súd mal za to, že konal formou priameho úmyslu, lebo chcel svojím konaním porušiť záujem chránený týmto zákonom. Je taktiež naplnená objektívna stránka trestného činu krádeže, lebo obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a táto vec, t.j. notebook nepochybne patril poškodenej U. Q..
Súd u obžalovaného zistil jedinú priťažujúcu okolnosť a to, že bol v minulosti súdne trestaný a nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a teda v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zákona sa spodná hranica trestnej sadzby zvyšuje o jednu tretinu a keďže za trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona je možné uložiť trest odňatia slobody až na 2 roky, po úprave trestnej sadzby dosiahneme rozpätie trestnej sadzby v rozpätí 8-24 mesiacov a súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby je na dosiahnutie účelu trestného zákona postačujúce.
Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu za iný úmyselný trestný čin, súd ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Nakoľko poškodená si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 400,- € a táto škoda bola objektivizovaná aj pripojeným odborným vyjadrením, súd v zmysle § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenej uvedenú škodu v lehote 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.