Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7To-104-2013.pdf
PDF · 82.3 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/104/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Tomčovčíka a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. februára 2014, v trestnej veci proti obžalovanému Z. G. M. X. Q. A. Q. I. F. , pre pokus zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods.1, ods.3 písm.a/ Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 10.9.2013 sp.zn. 7 T 8/2013 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného Z. G..
odôvodnenie:
Obžalovaný Z. G. bol rozsudkom Okresného súdu v Trebišove sp.zn. 7 T 8/2013 z 10.9.2013 uznaný vinným zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods.1, ods.3 písm.a/ Tr.zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
- dňa 15. 8. 2012 v mieste svojho trvalého bydliska prostredníctvom on-line bankingu požiadal L. G. M. o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 2.500,- Eur, pri podávaní žiadosti uviedol nepravdivé údaje o svojom príjme, pričom pri internom prešetrení zadaných údajov bankou mu bola žiadosť zamietnutá,
- dňa 12. 9. 2012 v mieste svojho trvalého bydliska prostredníctvom on-line bankingu požiadal L. G. M. o poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru vo forme kreditnej karty s úverovým limitom 2.000,- Eur, pri podávaní žiadosti uviedol nepravdivé údaje o svojom príjme, pričom pri následnom prešetrení zadaných údajov bankou mu bola žiadosť zamietnutá.
Za to mu súd podľa § 222 ods.3, § 36 písm.j/, § 38 ods.3, § 39 ods.2 písm.a/ Tr.zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods.1 písm.a/, § 50 ods.1 Tr.zák. mu výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne Z.. D. Š.. V podanom odvolaní poukázal na obsahovú hodnotu výpovedí svedkov poškodeného a kuriéra Ľ. N.. Ďalej zvýraznil obsah zabezpečených listinných dôkazov, ktoré ho priamym spôsobom neusvedčovali zo spáchania žalovaného trestného činu. V hmotnoprávnej časti odvolania uviedol, že jeho konaním neboli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu, t.j. skutok nie je trestným činom. V tejto súvislosti poukázal na § 8 Tr.zák., ktorý definuje trestný čin. Pri stíhanom trestnom čine na naplnenie subjektívnej stránky musí byť jednoznačne preukázaný úmysel páchateľa. Obžalovaný uviedol, že podľa jeho názoru nebol vo vykonanom trestnom stíhaní jeho úmysel spáchať trestný čin preukázaný. Ďalej podrobne zvýraznil základy skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, ako i okolnosti dôležité pri posúdení konania páchateľa ako trestného činu úverového podvodu. Povinnosťou poskytovateľov úverov je riadne preveriť pravdivosť údajov uvedených v žiadosti o úver a ak tak neurobia, musia znášať následky svojho konania. Obyčajné klamstvo podľa obžalovaného nie je uvádzaním do omylu tam, kde tvrdenie podlieha preskúmavaniu a kde mimo lživé konanie nebolo urobené nič, čím by sa preskúmavanie sťažilo. Ak má teda klamaný (poškodený) povinnosť (vyplývajúcu zo zákona, zo zmluvy, či zvyklosti) preskúmavať tvrdenia iných osôb, a to prostriedkami bežne dostupnými a v obdobných prípadoch aj bežne používanými, nie je možné len uvedenie nepravdy, bez ďalšieho, považovať za „uvádzanie do omylu“ v zmysle skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu. Obžalovaný poukázal aj na obsah uzavretých zmlúv s bankou s tým, že jeho konanie nebolo v objektívnej polohe vôbec spôsobilé ohroziť záujem chránený v ustanovení § 222 ods.1 Tr.zák. Navrhol preto podľa § 322 Tr.por. krajskému súdu rozhodnúť vo veci, a to tak, že ho oslobodí spod podanej obžaloby v zmysle ustanovenia § 285 písm.a/, resp. b/ Tr.zák. (správne malo byť uvedené Tr.por.).
Na verejnom zasadnutí obžalovaný zotrval na písomných dôvodoch podaného odvolania. Zároveň odvolaciemu súdu predložil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6 To 120/2013 zo dňa 25. novembra 2013, ktorým bola obžalovaná M. G. za totožné konanie súdom oslobodená, a to podľa § 285 písm.b/ Tr.por. Z týchto dôvodov sa domáhal obdobného rozhodnutia odvolacieho súdu rozhodujúcim v jeho trestnej veci. Poukázal najmä na stanovisko Generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 23. apríla 2007 v aplikácii ustanovenia § 222 Tr.zák. o úverovom podvode, s ktorým sa stotožnil aj senát Krajského súdu v Košiciach 6 To a podľa ktorého, ak žiadateľ o pridelenie úveru uvedie subjekt poskytujúci úver do omylu v otázky bonity klienta predložením nepravdivých, či falošných potvrdení o príjme, či o zamestnaní, v dôsledku čoho k vyplateniu úveru nedôjde, takéto konanie žiadateľa o úver nemožno bez preukázania ďalších okolností posudzovať ako pokus trestného činu úverového podvodu. V takomto prípade je potrebné skúmať celkové majetkové pomery žiadateľa o úver a zisťovať, či v čase žiadosti o úver mal dostatok finančných prostriedkov na jeho riadne a včasné splácanie, prípadne či mohol dôvodne predpokladať, že úver riadne splatí.
Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Tr.por, pretože napadnutý rozsudok okresného súdu považoval v celom rozsahu zákonný a dôvodný.
Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaniu povinnosť podľa § 317 Tr.por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote stanovenej v § 309 Tr.por. V zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Tr.por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.1 Tr.por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.3 Tr.por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Tr.por.
Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods.1 Tr.por. odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Krajský súd v Košiciach v konaní o odvolaní obžalovaného nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali pochybnosti o správnosti skutkových zistení, uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa. Obžalovaný bol zo spáchania trestnej činnosti usvedčený procesne správne zabezpečenými a vykonanými dôkazmi, medzi ktoré patria výpovede zainteresovaných svedkov a listiny dôležité pre trestné konanie. Predmetné dôkazy, ktorých podrobný opis je súčasťou napadnutého rozhodnutia okresný súd vyhodnotil v súlade so základnou zásadou trestného konania uvedeného v § 2 ods.12 Tr.por. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s postupom prvostupňového súdu pri hodnotení dôkazov a tieto sám na základe vnútorného presvedčenia vyhodnotil s totožným výsledkom.
Pokiaľ sa týka dôvodov podaného odvolania doplnených na verejnom zasadnutí krajský súd považuje za potrebné úvodom uviesť, že v rámci platnej právnej úpravy trestného konania (Trestný poriadok), senát odvolacieho súdu nie je oprávnený preskúmavať zákonnosť a dôvodnosť rozhodnutia iného senátu toho istého odvolacieho súdu v inej trestnej veci. Zároveň krajský súd zvýrazňuje tú skutočnosť, že stanoviská Generálneho prokurátora SR v trestných stíhaniach sú záväzné len pre orgány prokuratúry, resp. ďalšie orgány činné v trestnom konaní. Súd podľa základných zásad trestného konania uvedených v § 2 ods.12 Tr.por. hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
V súvislosti s vykonaným dokazovaním a podaným odvolaním je zo strany odvolacieho súdu potrebné uviesť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.9.2013 výslovne prehlásil, že sa necíti byť vinným zo spáchania skutku uvedenom v podanej obžalobe. Zároveň využil svoje zákonné právo a odmietol vypovedať tak, ako aj v predchádzajúcom prípravnom konaní.
Poškodená splnomocnená zástupkyňa L. G. M. G. S.. X. L. v prípravnom konaní dňa 19.12.2012 uviedla, že od obžalovaného banka, ktorú zastupovala, evidovala dve žiadosti o úverové produkty, a to z 15.8.2012 a 12.9.2012. Preverovaním poskytnutých údajov z jednotlivých podaných žiadostí banka zistila, že tieto neboli pravdivé. Uvedený zamestnávateľ bol fiktívny a žiadateľ v tejto spoločnosti nepracoval a nedisponoval z tohto zdroja pracovným príjmom. K otvoreniu účtu v L. G. na meno obžalovaného došlo on-line spôsobom, a to po preverení jeho totožnosti z občianskeho preukazu kuriérom, ktorý mu doručil rámcovú zmluvu a identifikačné číslo na prihlásenie sa a k aktivovaniu založeného účtu. Žiadosť o pôžičku bolo zo strany žiadateľa potrebné v internet - bankingu verifikovať aj ďalším spôsobom, a to zadaním SMS kódu zaslaným na ním uvedené telefónne číslo. Obžalovaný mal v rámcovej zmluve uvedenú totožnú adresu trvalého pobytu a zhodné telefónne číslo ako ďalšia klientka M. G.. Táto taktiež, ako obžalovaný vo svojich žiadostiach o úverové produkty uviedla totožného fiktívneho zamestnávateľa a príjem vyplývajúci z pracovného pomeru.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní vypočul kuriéra spoločnosti O. Ľ. N., ktorý mal obžalovanému doručiť rámcovú zmluvu o založení účtu a potrebné prihlasovacie údaje do internet - bankingu. Tento svedok uviedol, že obdobné zásielky klientom vydáva len po riadnom overení ich totožnosti z predloženého občianskeho preukazu.
Spisový materiál vzťahujúci sa na trestné stíhanie obžalovaného ďalej obsahoval listinné dôkazy svedčiace o podaných žiadostiach s menom obžalovaného o úverové produkty v L. G., o internetovej komunikácií so záujmovej IP adresy počítača, o internetovej e-mailovej komunikácii s bankou, ako aj listiny o identifikácii klienta banky.
Zo zápisnice o výsluchu obžalovaného v prípravnom konaní z 11.3.2013 (č.l. 11 - 15, vyhotovenej po vznesení obvinenia pre stíhaný trestný čin), krajský súd zistil, že tento k údajom o svojej osobe orgánom polície uviedol, že je nemajetný, nezamestnaný a z evidencie uchádzača o zamestnanie bol na úrade práce v decembri 2012 vyradený pre nespoluprácu. Z vyjadrenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Trebišove (č.l. 73) bolo zrejmé, že obžalovaný nebol v čase spáchania trestného činu poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkom v dávke, prídavkov na deti, rodičovského príspevku, ani iných sociálnych dávok a príspevkov. Z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený v troch prípadoch, a to pre nespoluprácu. Zo správy o povesti z obce L. G. krajský súd ustálil, že obžalovaný má trvalý pobyt na adrese nehnuteľnosti, ktorej vlastníčkou je jeho matka. V obci L. G. nehnuteľnosť nevlastní.
Odvolací súd tieto zabezpečené dôkazy vyhodnotil ako svedčiace v neprospech obžalovaného a potvrdzujúce jeho vinu. Krajský súd po starostlivom uvážení všetkých získaných a vykonaných dôkazov ustálil, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil tak, ako to vo svojom rozhodnutí uviedol prvostupňový súd. Zo zabezpečených dôkazov nevyplývajú relevantné skutočnosti spochybňujúce, že to bol práve obžalovaný, ktorý si v rozhodnom čase podal napriek tomu, že bol insolventný, prostredníctvom internet
- bankingu žiadosti o úverové produkty v L. G. M., a to pri uvedení nepravdivých údajov. Takéto tvrdenie je jednoznačne preukázané samotnými žiadosťami obžalovaného, ktoré mohol banke zaslať až po obdržaní verifikačných údajov viazaných na jeho totožnosť. Prihlasovacie údaje do internet - bankingu obdržal od kuriéra spoločnosti O. Ľ. N., ktorý si totožnosť obžalovaného pred ich odovzdaním overil na základe predloženého občianskeho preukazu. Krajský súd preto ustálil, že systém otvorenia účtu prostredníctvom internetu, jeho aktivácia, ako i ďalšia internetová komunikácia s bankou a spôsob podávania žiadosti o úverové produkty vylúčili možnosť, že v konkrétnom prípade by za obžalovaného konala iná osoba.
Napriek tej skutočnosti, že stanoviská Generálneho prokurátora Slovenskej republiky nie sú pre súdy v rozhodovacej činnosti záväzné, krajský súd v konkrétnom prípade posúdil jeho predložený obsah, a to v súvislosti s trestným stíhaním obžalovaného a podaným odvolaním. Už citované stanovisko Generálneho prokurátora Slovenskej republiky je v prípade trestného stíhania obžalovaného Z. G. nepoužiteľné a právne neaplikovateľné. Majetkové pomery obžalovaného boli v prebiehajúcom trestnom stíhaní jednoznačne ustálené s výsledkom, že tento bol nemajetný a bez čo i len teoretickej možnosti splatiť úverové produkty v celkovej sume 4.500,- Eur. Z tohto dôvodu krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný nemohol pre nedostatok finančných prostriedkov, resp. celkových majetkových pomerov úver, o ktorý žiadal, riadne a včas splatiť. Podľa ustanovenia § 222 ods.1, ods.3 písm.a/ Tr.zák. možno postihnúť páchateľa, ktorý vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí väčšiu škodu. Pokusom trestného činu podľa § 14 ods.1 Tr.zák. je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu.
Záverom teda zo strany krajského súdu možno zhrnúť, že obžalovaný sa uvedením nepravdivých údajov o svojich majetkových pomeroch, resp. príjmoch pri podaných žiadostiach o úverové produkty dopustil konania, ktoré vykazuje všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods.1, ods.3 písm.a/ Tr.zák., a to v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr.zák. K dokonaniu trestného činu nedošlo z dôvodu obozretného prístupu banky pri vybavovaní žiadosti obžalovaného.
Pokiaľ sa týka uloženého trestu odvolací súd konštatoval, že tento zohľadňuje všeobecné zásady pre ukladanie trestov uvedené v § 34 Tr.zák. a jeho podmienečné odloženie je zákonné v zmysle ustanovenia § 49 ods.1 písm.a/ Tr.zák. Určená skúšobná doba podmienečného odkladu jeho výkonu je primeraná a v súlade s ustanovením § 50 ods.1 Tr.zák.
Na základe týchto dôvodov krajský súd odvolanie obžalovaného zamietol podľa § 319 Tr.por., pretože nie je dôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.