Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6To-120-2013.pdf
PDF · 79.49 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/120/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zoltána Szalaya a sudcov JUDr. Evžena Kelija a JUDr. Mareka Dudíka, v trestnej veci obžalovanej Y. W., pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods.1,, ods.3 písm. a) Tr. zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zák., prerokoval na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. novembra 2013 odvolanie obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 10.9.2013, sp. zn. 7T 7/2013 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods.1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods.3 Tr. por., § 285 písm. b) Tr. por. obžalovanú Y. W., nar. XX.X.XXXX v O., trvale bytom N. W., O. č. XX oslobodzuje spod skutkov obžaloby právne kvalifikovaných ako zločin úverového podvodu podľa § 222 ods.1, ods.3 písm. a) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zák., ktoré mala spáchať tak, že
dňa 7.9.2012, dňa 14.9.2012 a dňa 22.9.2012 v mieste svojho trvalého bydliska prostredníctvom on - line bankingu opakovane požiadala N. W. Y. o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 2.000,- Eur, pri podávaní žiadosti uviedla nepravdivé údaje o svojom príjme, pričom pri internom prešetrení zadaných údajov bankou bola jej žiadosť zamietnutá,
dňa 13.9.2012 v mieste svojho trvalého bydliska prostredníctvom on-line bankingu požiadala N. W. Y. o poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru vo forme kreditnej karty s úverovým limitom 2.000,- Eur, pri podávaní žiadosti uviedla nepravdivé údaje o svojom príjme, pričom pri následnom prešetrení zadaných údajov bankou bola jej žiadosť zamietnutá,
pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 10.9.2013, sp. zn. 7T/7/2013 bola obžalovaná Y. Badová uznaná za vinnú zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods.1, ods.3 písm. a) Tr. zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 7.9.2012, dňa 14.9.2012 a dňa 22.9.2012 v mieste svojho trvalého bydliska prostredníctvom on - line bankingu opakovanej požiadala N. W. Y. o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 2.000,- Eur, pri podávaní žiadosti uviedla nepravdivé údaje o svojom príjme, pričom pri internom prešetrení zadaných údajov bankou bola jej žiadosť zamietnutá,
dňa 13.9.2012 v mieste svojho trvalého bydliska prostredníctvom on-line bankingu požiadala N. W. Y. o poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru vo forme kreditnej karty s úverovým limitom 2.000,-
Eur, pri podávaní žiadosti uviedla nepravdivé údaje o svojom príjme, pričom pri následnom prešetrení zadaných údajov bankou bola jej žiadosť zamietnutá.
Za to jej okresný súd uložil podľa § 222 ods.3, § 36 písm. j), § 38 ods.3, § 39 ods.2 písm. a) Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov, výkon ktorého jej podľa § 49 ods.1 písm. a), § 50 ods.1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie obžalovaná Y. W.Á. prostredníctvom svojej obhajkyne. V písomných dôvodoch odvolania uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím okresného súdu, lebo v priebehu konania nebolo preukázané, žeby skutok spáchal obžalovaný. V tomto smere výpoveď splnomocnenca zástupkyne poškodenej strany ani výpoveď kuriéra Ľ. X. samo osebe nestačí na preukázanie jej zavinenia a v tomto smere nedávajú spoľahlivý podklad pre takéto rozhodnutie ani súdom zabezpečené listinné dôkazy. Poukazuje na to, že mobilný telefón, z ktorého mala byť zaslaná SMS správa, nie je registrovaný na jej meno, ale meno Y. W., takže tvrdí, že na jej mobilný telefón nebola zaslaná žiadna správa s kódom potrebným na prístup k účtu a na následné podávanie akýchkoľvek žiadostí z tohto účtu.
Podľa odvolateľa nebola naplnená ani skutková podstata trestného činu úverového podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr.zák. Odvolateľ má za to, že žalované skutky nie sú trestným činom. V priebehu konania nebolo preukázané úmyselné konanie obžalovanej, ani ďalší znak skutkovej podstaty, t.j. objekt. V ďalšom poukázala v rovine teoretickej na znaky žalovanej skutkovej podstaty trestného činu podvodu a na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka v súvislosti s uvedením niekoho do omylu a na poukázanie porušenia obvyklej miery opatrnosti na strany poškodeného. Odvolateľ uzaviera, že obyčajné klamstvo nie je uvádzaním do omylu tam, kde tvrdenie podlieha preskúmavaniu a kde mimo živé konanie nebolo urobené nič, čím by sa preskúmavanie sťažilo. Ak má teda klamaný (poškodený) povinnosť (vyplývajúcu zo zákona, zo zmluvy, či zvyklosti) preskúmavať tvrdenia iných osôb a to prostriedkami bežne dostupnými a v obdobných prípadoch aj bežne používanými, nie je možné len uvedenie nepravdy bez ďalšieho, považovať za „uvádzanie do omylu" v zmysle skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu.
Odvolateľ tvrdil, že konaním obžalovanej v danom prípade nedošlo k ohrozeniu záujmu chráneného ustanovením zákona o úverovom podvode, a teda nedošlo k naplneniu znakov trestného činu úverového podvodu a takýto skutok nie je trestným činom.
Navrhol, aby krajský súd napadnutý prvostupňový rozsudok zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že obžalovanú spod obžaloby okresného prokurátora podľa § 285 písm. a/, resp. písm. b/ oslobodil.
Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. a zistil, že odvolanie obžalovanej Y. W. je dôvodné.
Úvodom je potrebné uviesť, že krajský súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr.por., najmä zásady zákonného procesu § 2 ods. 7 Tr.por.; práva na obhajobu § 2 ods. 9 Tr.por., rovnosti strán § 2 ods. 14 Tr.por., t.j. okresný súd vo veci vykonal všetky potrebné a vykonateľné dôkazy za účelom zistenia skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.
Správne rozhodol okresný súd pokiaľ zistil, že predmetný skutok sa stal a bola to práve obvinená, ktorá sa tohto skutku aj dopustila. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti uvedenej na č.l. 4 je vecne správne a zákonu zodpovedajúce.
Krajský súd však na rozdiel od okresného súdu sa stotožnil s námietkou odvolateľky v tom smere, že žalované skutky, ktoré mali byť spáchané v dňoch 7.9.2012,14.9.2012, 22.9.2012 prostredníctvom on-line - bankingu (žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru) a 13.9.2012 (žiadosť o poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru) nenaplňujú pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. tak,
ako na to veľmi správne poukazuje v odvolaní obhajkyňa obžalovanej. Treba súhlasiť s odvolateľkou v tom smere, že pri trestnom čine úverového podvodu (vo všeobecnosti) uvedenie nepravdivých údajov ešte neznamená, že páchateľ nebude schopný uvedený úver splácať a že nejako ohrozí záujem chránený zákonom. K znakom základnej skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu je potrebné v prvom rade uviesť, že len uvedenie určitých nepravdivých skutočnosti nie je možné, samo osebe, považovať za „uvedenie do omylu" v zmysle znakov skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu. Pri týchto trestných činoch, keď žiadateľ požaduje poskytnutie úveru, môže v žiadosti uvádzať akékoľvek nepravdy, pretože je povinnosťou poskytovateľov úverov, aby si všetky žiadosti riadne preverovali (to vyplýva nielen zo všeobecnej prevenčnej povinnosti, ale aj zo zásad obozretného podnikania bánk, z povinnosti štatutárov obchodných spoločností riadne spravovať majetok obchodných spoločností a pod. Ak si teda poskytovateľ úverov vôbec nepreverí žiadosť o poskytnutie úveru a poskytne úver, hrubo poruší obvyklú bežnú mieru opatrnosti, ktorá sa v podobných obchodných prípadoch vyžaduje a dodržiava. Správne preto odvolateľ poukazuje na to, že za takýchto okolností riskuje a musí znášať následky svojho konania (či skôr nekonania) sám, nakoľko ak by dodržal obvyklú mieru opatrnosti, celkom určite by prípadnú nepravdu uvedenú žiadateľom eliminoval tým aj poskytnutie úveru a spôsobenie škody. V takýchto prípadoch taktiež nejde o podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu (ani v štádiu pokusu), pretože nejde o naplnenie znaku uvedenie do omylu. V tomto smere taktiež stojí za povšimnutie, že poškodená strana N. W. má v zmluvách o účtoch jednoznačne určené, že žiadosť o úver, či kreditku je možné schváliť len v prípade, že na účet v banke bude klientovi chodiť výplata.
Práve tým, že pracovníci banky zistili, že obžalovaná nespĺňa podmienky na poskytnutie spotrebiteľského a revolvingového úveru, reálne zabránili vzniku škody. V tomto smere krajský súd poukazuje aj na stanovisko generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 23. apríla 2007 k aplikácii § 222 Tr.zák. o trestnom čine úverového podvodu (bod 4), kde bolo výslovne zaujaté stanovisko, s ktorým sa stotožnil v predmetnej veci aj odvolací súd, že ak žiadateľ o pridelenie úveru uvedie subjekt poskytujúci úver do omylu v otázke bonity klienta predložením nepravdivých či falošných potvrdení o príjme, či o zamestnaní, v dôsledku čoho k vyplateniu úveru nedôjde, takéto konanie žiadateľa o úver nemožno bez preukázania ďalších okolností posudzovať ako pokus trestného činu úverového podvodu. V takomto prípade je potrebné skúmať celkové majetkové pomery žiadateľa o úver a zisťovať, či v čase žiadosti o úver mal dostatok finančných prostriedkov na jeho riadne a včasné splácanie, prípadne či mohol dôvodne predpokladať, že úver riadne splatí.
Vzhľadom k tomu, že v danej veci vzhľadom k postoju obžalovanej nemožno vykonať ďalšie dokazovanie vo vzťahu k zisteniu iných skutočností potrebných na zdokladovanie vyššie uvedených požiadaviek pri posudzovaní zákonných znakov žalovaného trestného činu a vo veci zrejme neexistujú ani žiadne iné objektívne zistiteľné dôkazy, ktoré by mohli mať vzťah k vyvráteniu tvrdení uvedených v odvolaní obžalovanej.
Z týchto dôvodov preto krajský súd vyhovel odvolaniu obžalovanej a zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám vo veci rozhodol rozsudkom tak, že obžalovanú Y. W. oslobodil spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin úverového podvodu podľa § 222 ods.1, ods.3 písm. a) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zák., pretože skutok nie je trestným činom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.