Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/120/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zoltána Szalaya a sudcov JUDr. Evžena Kelija a JUDr. Mareka Dudíka, v trestnej veci obžalovanej Y. W., pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods.1,, ods.3 písm. a) Tr. zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zák., prerokoval na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. novembra 2013 odvolanie obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 10.9.2013, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa , obžalovanú Y. W., nar. XX.X.XXXX v O., trvale bytom N. W., O. č. XX oslobodzuje spod skutkov obžaloby právne kvalifikovaných ako zločin úverového podvodu podľa , Tr. zák. v štádiu pokusu podľa Tr. zák., ktoré mala spáchať tak, že

dňa 7.9.2012, dňa 14.9.2012 a dňa 22.9.2012 v mieste svojho trvalého bydliska prostredníctvom on - line bankingu opakovane požiadala N. W. Y. o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 2.000,- Eur, pri podávaní žiadosti uviedla nepravdivé údaje o svojom príjme, pričom pri internom prešetrení zadaných údajov bankou bola jej žiadosť zamietnutá,

dňa 13.9.2012 v mieste svojho trvalého bydliska prostredníctvom on-line bankingu požiadala N. W. Y. o poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru vo forme kreditnej karty s úverovým limitom 2.000,- Eur, pri podávaní žiadosti uviedla nepravdivé údaje o svojom príjme, pričom pri následnom prešetrení zadaných údajov bankou bola jej žiadosť zamietnutá,

pretože skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 10.9.2013, sp. zn. bola obžalovaná Y. Badová uznaná za vinnú zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods.1, ods.3 písm. a) Tr. zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 7.9.2012, dňa 14.9.2012 a dňa 22.9.2012 v mieste svojho trvalého bydliska prostredníctvom on - line bankingu opakovanej požiadala N. W. Y. o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 2.000,- Eur, pri podávaní žiadosti uviedla nepravdivé údaje o svojom príjme, pričom pri internom prešetrení zadaných údajov bankou bola jej žiadosť zamietnutá,

dňa 13.9.2012 v mieste svojho trvalého bydliska prostredníctvom on-line bankingu požiadala N. W. Y. o poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru vo forme kreditnej karty s úverovým limitom 2.000,-

Eur, pri podávaní žiadosti uviedla nepravdivé údaje o svojom príjme, pričom pri následnom prešetrení zadaných údajov bankou bola jej žiadosť zamietnutá.

Za to jej okresný súd uložil podľa § 222 ods.3, § 36 písm. j), § 38 ods.3, § 39 ods.2 písm. a) Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov, výkon ktorého jej podľa § 49 ods.1 písm. a), § 50 ods.1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie obžalovaná Y. W.Á. prostredníctvom svojej obhajkyne. V písomných dôvodoch odvolania uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím okresného súdu, lebo v priebehu konania nebolo preukázané, žeby skutok spáchal obžalovaný. V tomto smere výpoveď splnomocnenca zástupkyne poškodenej strany ani výpoveď kuriéra Ľ. X. samo osebe nestačí na preukázanie jej zavinenia a v tomto smere nedávajú spoľahlivý podklad pre takéto rozhodnutie ani súdom zabezpečené listinné dôkazy. Poukazuje na to, že mobilný telefón, z ktorého mala byť zaslaná SMS správa, nie je registrovaný na jej meno, ale meno Y. W., takže tvrdí, že na jej mobilný telefón nebola zaslaná žiadna správa s kódom potrebným na prístup k účtu a na následné podávanie akýchkoľvek žiadostí z tohto účtu.

Podľa odvolateľa nebola naplnená ani skutková podstata trestného činu úverového podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr.zák. Odvolateľ má za to, že žalované skutky nie sú trestným činom. V priebehu konania nebolo preukázané úmyselné konanie obžalovanej, ani ďalší znak skutkovej podstaty, t.j. objekt. V ďalšom poukázala v rovine teoretickej na znaky žalovanej skutkovej podstaty trestného činu podvodu a na príslušné ustanovenia v súvislosti s uvedením niekoho do omylu a na poukázanie porušenia obvyklej miery opatrnosti na strany poškodeného. Odvolateľ uzaviera, že obyčajné klamstvo nie je uvádzaním do omylu tam, kde tvrdenie podlieha preskúmavaniu a kde mimo živé konanie nebolo urobené nič, čím by sa preskúmavanie sťažilo. Ak má teda klamaný (poškodený) povinnosť (vyplývajúcu zo zákona, zo zmluvy, či zvyklosti) preskúmavať tvrdenia iných osôb a to prostriedkami bežne dostupnými a v obdobných prípadoch aj bežne používanými, nie je možné len uvedenie nepravdy bez ďalšieho, považovať za „uvádzanie do omylu" v zmysle skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu.

Odvolateľ tvrdil, že konaním obžalovanej v danom prípade nedošlo k ohrozeniu záujmu chráneného ustanovením zákona o úverovom podvode, a teda nedošlo k naplneniu znakov trestného činu úverového podvodu a takýto skutok nie je trestným činom.

Navrhol, aby krajský súd napadnutý prvostupňový rozsudok zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že obžalovanú spod obžaloby okresného prokurátora podľa § 285 písm. a/, resp. písm. b/ oslobodil.

Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal v zmysle zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a zistil, že odvolanie obžalovanej Y. W. je dôvodné.

Úvodom je potrebné uviesť, že krajský súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení , najmä zásady zákonného procesu ; práva na obhajobu , rovnosti strán , t.j. okresný súd vo veci vykonal všetky potrebné a vykonateľné dôkazy za účelom zistenia skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.

Správne rozhodol okresný súd pokiaľ zistil, že predmetný skutok sa stal a bola to práve obvinená, ktorá sa tohto skutku aj dopustila. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti uvedenej na č.l. 4 je vecne správne a zákonu zodpovedajúce.

Krajský súd však na rozdiel od okresného súdu sa stotožnil s námietkou odvolateľky v tom smere, že žalované skutky, ktoré mali byť spáchané v dňoch , 22.9.2012 prostredníctvom on-line - bankingu (žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru) a 13.9.2012 (žiadosť o poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru) nenaplňujú pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. tak,

ako na to veľmi správne poukazuje v odvolaní obhajkyňa obžalovanej. Treba súhlasiť s odvolateľkou v tom smere, že pri trestnom čine úverového podvodu (vo všeobecnosti) uvedenie nepravdivých údajov ešte neznamená, že páchateľ nebude schopný uvedený úver splácať a že nejako ohrozí záujem chránený zákonom. K znakom základnej skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu je potrebné v prvom rade uviesť, že len uvedenie určitých nepravdivých skutočnosti nie je možné, samo osebe, považovať za „uvedenie do omylu" v zmysle znakov skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu. Pri týchto trestných činoch, keď žiadateľ požaduje poskytnutie úveru, môže v žiadosti uvádzať akékoľvek nepravdy, pretože je povinnosťou poskytovateľov úverov, aby si všetky žiadosti riadne preverovali (to vyplýva nielen zo všeobecnej prevenčnej povinnosti, ale aj zo zásad obozretného podnikania bánk, z povinnosti štatutárov obchodných spoločností riadne spravovať majetok obchodných spoločností a pod. Ak si teda poskytovateľ úverov vôbec nepreverí žiadosť o poskytnutie úveru a poskytne úver, hrubo poruší obvyklú bežnú mieru opatrnosti, ktorá sa v podobných obchodných prípadoch vyžaduje a dodržiava. Správne preto odvolateľ poukazuje na to, že za takýchto okolností riskuje a musí znášať následky svojho konania (či skôr nekonania) sám, nakoľko ak by dodržal obvyklú mieru opatrnosti, celkom určite by prípadnú nepravdu uvedenú žiadateľom eliminoval tým aj poskytnutie úveru a spôsobenie škody. V takýchto prípadoch taktiež nejde o podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu (ani v štádiu pokusu), pretože nejde o naplnenie znaku uvedenie do omylu. V tomto smere taktiež stojí za povšimnutie, že poškodená strana N. W. má v zmluvách o účtoch jednoznačne určené, že žiadosť o úver, či kreditku je možné schváliť len v prípade, že na účet v banke bude klientovi chodiť výplata.

Práve tým, že pracovníci banky zistili, že obžalovaná nespĺňa podmienky na poskytnutie spotrebiteľského a revolvingového úveru, reálne zabránili vzniku škody. V tomto smere krajský súd poukazuje aj na stanovisko generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 23. apríla 2007 k aplikácii § 222 Tr.zák. o trestnom čine úverového podvodu (bod 4), kde bolo výslovne zaujaté stanovisko, s ktorým sa stotožnil v predmetnej veci aj odvolací súd, že ak žiadateľ o pridelenie úveru uvedie subjekt poskytujúci úver do omylu v otázke bonity klienta predložením nepravdivých či falošných potvrdení o príjme, či o zamestnaní, v dôsledku čoho k vyplateniu úveru nedôjde, takéto konanie žiadateľa o úver nemožno bez preukázania ďalších okolností posudzovať ako pokus trestného činu úverového podvodu. V takomto prípade je potrebné skúmať celkové majetkové pomery žiadateľa o úver a zisťovať, či v čase žiadosti o úver mal dostatok finančných prostriedkov na jeho riadne a včasné splácanie, prípadne či mohol dôvodne predpokladať, že úver riadne splatí.

Vzhľadom k tomu, že v danej veci vzhľadom k postoju obžalovanej nemožno vykonať ďalšie dokazovanie vo vzťahu k zisteniu iných skutočností potrebných na zdokladovanie vyššie uvedených požiadaviek pri posudzovaní zákonných znakov žalovaného trestného činu a vo veci zrejme neexistujú ani žiadne iné objektívne zistiteľné dôkazy, ktoré by mohli mať vzťah k vyvráteniu tvrdení uvedených v odvolaní obžalovanej.

Z týchto dôvodov preto krajský súd vyhovel odvolaniu obžalovanej a zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám vo veci rozhodol rozsudkom tak, že obžalovanú Y. W. oslobodil spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin úverového podvodu podľa § 222 ods.1, ods.3 písm. a) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zák., pretože skutok nie je trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.