Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24Sp-67-2013.pdf
PDF · 122.34 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sp/67/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej veci navrhovateľov: 1/ G.. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX W. W., 2/ G.. U. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. F. X, XXX XX W. W., obidvaja zastúpení advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners, s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti odporcovi: Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor, ČSA 7, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 3145/2012-47 zo dňa 03.10.2013, takto
rozhodol:
I/ Krajský súd rozhodnutie odporcu sp.zn. V 3145/2012-47 zo dňa 03. októbra 2013 z r u š u j e podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.
II/ Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania na účet právneho zástupcu URBÁNI & Partners, s.r.o., v sume 336,01 eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Odporca rozhodnutím sp.zn. V 3145/2012-47 zo dňa 03.10.2013 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. zamietol návrh na povolenie vkladu podľa Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzatvorenej dňa 12.09.2012 medzi G.. G. H. a G.. U. H..
Z odôvodnenia rozhodnutia odporcu vyplýva, že zamietol návrh na vklad, cítiac sa viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu, vysloveným v rozhodnutí č. Vo-4/2013-2 zo dňa 15.02.2013, že dohoda nebola platne uzavretá (v zmysle § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní) konštatujúc, že prvostupňový orgán nemôže rozšíriť dôvody, pre ktoré označil odvolací orgán právny úkon za neplatný a v konaní neboli zistené iné skutočnosti, pre ktoré by mohol rozhodnúť odchýlne od záverov odvolacieho orgánu. Poukázal na to, že predmetom dohody boli aj nehnuteľnosti nepatriace do BSM, ale do výlučného vlastníctva jednotlivých manželov - nehnuteľnosti na LV č. XXXX, LV č. XXXX X. a LV č. XXXX Q.. Odporca rozhodnutím zo dňa 27.11.2012 zastavil konanie z dôvodu neodstránenia vád, vytknutých v rozhodnutí o prerušení konania z 01.08.2012 a vo výzve z 19.09.2012, keď z dohody neboli vypustené nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť predmetom vyporiadavania BSM. Po podaní odvolania proti tomuto uzneseniu odporca vyzval účastníkov opraviť časť dohody, týkajúcej sa výlučného vlastníctva jednotlivých manželov tak, že bude označená ako darovacia zmluva, a aby doplatili správny poplatok 66,- eur za druhý právny úkon. Odvolací orgán dňa 15.02.2013 zrušil rozhodnutie o zastavení konania a vec vrátil odporcovi s tým, že nemalo byť konanie zastavené z dôvodu neodstránenia nedostatkov, ale podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona mal byť vklad zamietnutý, pretože z povahy veci vyplynulo, že v prípade vyporiadania majetku mimo BSM nešlo o odstrániteľný nedostatok. Až dodatkom k dohode upravili účastníci svoje majetkové pomery inak, a to tak, že sa dohoda týka aj
vyporiadania iného majetku nadobudnutého účastníkmi v zmysle čl. IV bod 3 dohody. Táto skutočnosť nekorešpondovala s podaným návrhom na vklad. Účastníci neprejavili vôľu majetok, ktorý nespadá do BSM, previesť darovaním so všetkými atribútmi platného darovania podľa Občianskeho zákonníka. Dohodou o vyporiadaní BSM účastníci zamýšľali a chceli vyporiadať svoje majetkové pomery v rámci jedného právneho úkonu. Ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony. Vyporiadanie majetku vo výlučnom vlastníctve jednotlivých manželov nemožno podľa odvolacieho orgánu subsumovať pod jeden právny úkon, ktorým je dohoda o vyporiadaní BSM. Podľa odporcu účastníci opravili dohodu dodatkom, ktorým uviedli, že obsahuje okrem vyporiadania BSM aj vyporiadanie iného majetku. To, či sa bude tento ďalší právny úkon považovať a nazývať darovaním, alebo ide o nepomenovaný druh zmluvy, nemuselo byť určujúce pre povolenie vkladu. Podľa prvostupňového orgánu mohlo ísť o zrejmú nesprávnosť a náprava sa mohla dosiahnuť dodatkom v zmysle § 42 ods. 4 katastrálneho zákona. Podľa odporcu vklad bolo možné povoliť, aj keby tzv. finančná kompenzácia medzi manželmi nebola označená ako darovanie, avšak až po zaplatení správneho poplatku za dva právne úkony. Keďže účastníci druhý správny poplatok odmietli zaplatiť, nebolo možné vyhovieť odvolaniu proti rozhodnutiu o zastavení konania. Poukázal na poznámku k položke 11 zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch, v zmysle ktorého ak sú predmetom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, poplatok sa vyberie za každý právny úkon osobitne podľa tejto položky, pričom posúdil vec, po doplnení dohody o vyporiadaní BSM dodatkom, ako dva právne úkony.
Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie navrhovatelia prostredníctvom právneho zástupcu Urbáni & Partners, s.r.o. Banská Bystrica. Namietali nepreskúmateľnosť rozhodnutia, jeho nedostatočné odôvodnenie a nesprávne právne posúdenie veci. Tvrdili, že správny orgán aj napriek predchádzajúcemu rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24Sp/24/2013-18 opätovne v rozhodnutí nijakým spôsobom neodôvodnil použitie tam citovaných právnych predpisov na danú situáciu. Odvolatelia opäť nevedia, na základe čoho je návrh na vklad zamietnutý. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je dané tým, že dôvod rozhodnutia z neho nevyplýva. K tvrdenej nesplnenej poplatkovej povinnosti uviedli, že správny poplatok 66,- eur sa platí za podanie návrhu vkladu jedného práva do katastra, čo vyplýva priamo aj z poznámky k položke 11 prvej časti Sadzobníka správnych poplatkov. V danom prípade účastníci upravovali zmluvou jediné vecné právo, a to vlastnícke a preto nebol dôvod vyberať správny poplatok v inej výške ako 66,- eur. Nesprávne právne posúdenie veci odôvodňoval tým, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by v jednej dohode (zmluve) nemohli účastníci prevádzať, či vyporiadavať majetok pôvodne patriaci do BSM spolu s majetkom mimo masu BSM. Účastníci sú oprávnení uzavrieť akúkoľvek zmluvu, ktorá sa neprieči zákonu, ktorej predmet je objektívne možným. Tvrdili, že právny úkon, ktorý sa spolu s návrhom na vklad predložil odporcovi (v znení jeho dodatku č. 1) je platným právnym úkonom. Tento právny úkon plne rešpektuje dispozičné oprávnenia vlastníka (spoluvlastníka) podľa § 123 OZ. Zo znenia dohody a dodatku vyplýva, že účastníci prejavili svoju vôľu tak, aby presne špecifikovaný nehnuteľný majetok nadobudol ten - ktorý z účastníkov (či už do výlučného alebo podielového spoluvlastníctva) konali tak na základe dispozičnej autonómie, ktorú zákon pripúšťa. Podľa navrhovateľov neobstojí tvrdenie odporcu, že tam spomínaný nehnuteľný majetok nemôže byť predmetom vyporiadania, lebo je vo výlučnom vlastníctve jednotlivých manželov, a to z dôvodu, že každý z nich má neobmedzenú dispozíciu nakladať s majetkom nepatriacim do BSM a pokiaľ sa rozhodne tento majetok (alebo jeho časť) previesť, nemožno toto právo obmedziť. Výsledkom vyporiadania BSM je vždy určitá finančná kompenzácia v dôsledku nerovnosti hodnotového rozdelenia majetku. Z dôvodu, aby nebolo potrebné túto hodnotovú nerovnosť riešiť iným spôsobom, účastníci zvolili prevody aj ohľadom toho nehnuteľného majetku, ktorý patril do ich výlučného vlastníctva (spoluvlastníctva). Výsledkom vyporiadania BSM je okrem iného aj kompenzácia nerovnosti vyporiadania tak, aby bolo naplnené ustanovenie § 150 OZ v tom, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Kompenzácia býva vecou dohody, alebo ju určí v rozhodnutí súd. Kompenzácia je už záležitosťou toho ktorého účastníka, a preto je uhrádzaná mimo prostriedkov patriacich do masy BSM. V danom prípade je finančná kompenzácia nahradená vecnou kompenzáciou, a to dispozíciou s iným majetkom nepatriacim do BSM tak, aby boli účastníci spravodlivo vyrovnaný a bolo učinené zadosť ustanovením § 150 OZ. V prípade vyporiadania dohodou spoluvlastníctva (či už podielového alebo bezpodielového) sa vždy jedná o prevod. Je nerozhodné, či tento zložený právny úkon orgán sa posudzuje ako kúpa, darovanie, zámena a podobne. Podstatné je, či má všetky náležitosti vyžadované zákonom, či ho podpísala konajúca osoba, či jeho predmet je možný, či je určitý a zrozumiteľný a či ho možno podľa obsahu vykladať. To všetko v danom prípade splnené je. Rovnako je nerozhodné,
ako sa takýto právny úkon nazýva, pretože sa vykladá výlučne podľa obsahu. Navrhovali napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.
Odporca, ktorý nemienil autoremedúrou vyhovieť odvolaniu, predložil vec na rozhodnutie o odvolaní tunajšiemu súdu (vrátane kompletného administratívneho spisu), súčasťou ktorého je aj stanovisko k odvolaniu. V predkladacej správe súdu odporca uviedol, že odvolanie bolo podané oneskorene, zásielka bola obom účastníkom doručená uložením na pošte podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, posledný deň lehoty na odvolanie bol 12.11.2013, právny zástupca podal odvolanie na pošte 14.11.2013. Navrhol odvolanie ako oneskorené odmietnuť. Súd poznamenáva, že zo stanoviska odporcu k odvolaniu nie je jednoznačne zrejmé, či sa jedná o stanovisko k odvolaniu voči rozhodnutiu Správy katastra Banská Bystrica V 3145/2012 zo dňa 14.03.2013, alebo sa jedná o stanovisko k odvolaniu voči rozhodnutiu Okresného úradu Banská Bystrica V 3145/2012 zo dňa 03.10.2013, nakoľko v predmetnom stanovisku nie je uvedené, ktorého odvolania sa toto stanovisko týka a predmetné stanovisko nie je ani datované. Vzhľadom na to, že je opatrené razítkom Správy katastra Banská Bystrica, súd sa pravdepodobne dôvodne domnieva, že sa jedná o stanovisko k predchádzajúcemu rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré bolo zrušené súdom len z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia (čo spôsobilo jeho nepreskúmateľnosť) v zmysle § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.. Nakoľko argumentácia voči nesprávnemu právnemu posúdeniu veci bola v obidvoch odvolaniach v zásade totožná, ako aj právne posúdenie veci správnym orgánom, súd poukazuje na relevantnú časť tohto stanoviska, v ktorom správny orgán uviedol, že súhlasí s tvrdením v odvolaní, že nemožno obmedzovať vlastníka pri nakladaní k nehnuteľnosťou, a že je nerozhodné, aký má právny úkon nadpis. Rozhodná je však zrozumiteľne prejavená vôľa a z nej musí byť jednoznačné, že ide o darovanie, prípadne iný právny úkon (nepomenovaný). V prvostupňovom konaní bola snaha, aby účastníci svoje prejavy vôle upresnili, ale zároveň bolo nutné doplatiť správny poplatok za druhý právny úkon. Keďže tak neurobili, konanie bolo zastavené. V odvolaní sa nespochybňuje, že majetok v individuálnom vlastníctve nepatrí do BSM, a že ide len o formu kompenzácie z iných zdrojov, než BSM. Odmietal právny názor odvolateľov, že zákon o správnych poplatkoch nevyžaduje zaplatiť dva poplatky, keďže predmetom návrhu podľa nich bola jedna zmluva s jedným vecným právom - vlastníckym. Podľa odporcu je potrebné zaplatiť poplatok za každý právny úkon, pričom vyporiadanie BSM a darovanie sú dva právne úkony. Správny orgán sa domnieva, že odvolateľ si mýli právny úkon a právny vzťah. Bez zaplatenia poplatku nemožno vklad povoliť. Prvostupňový správny orgán je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu, a preto bolo nutné návrh na vklad zamietnuť.
Súd vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti odporcu, ktorý súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti a uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne, pričom navrhol podané odvolanie odmietnuť ako oneskorene podané.
Právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní trval na podanom opravnom prostriedku a žiadal priznať náhradu trov konania. Poukázal na nesprávny postup odporcu pri doručovaní rozhodnutia, ktoré bolo doručené na adresu účastníkov konania a nie ich právnemu zástupcovi, keďže boli udelené splnomocnenia (každým z účastníkov samostatne), s neobmedzenou právomocou na všetky súvisiace úkony v predmetnom vkladovom konaní. Zdôraznil, že dohoda o vyporiadaní BSM bola uzavretá platne, pritom nie je vylúčené, neodporuje zákonu, aby na úplné vyrovnanie boli použité na kompenzáciu nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve niektorého z manželov, čo iné správne orgány aj akceptujú. Nesúhlasil so stanoviskom, že by bolo potrebné zaplatiť správny poplatok z dvoch právnych úkonov, pretože stále sa jedná len o jeden právny úkon - dohodu o vyporiadaní BSM. Napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné, pretože správny orgán stále dostatočným spôsobom nevysvetlil právny záver, k akému dospel.
Krajský súd, v rozsahu podaného odvolania, preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., v súlade s ustanovením § 250l a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Súd primárne posudzoval námietku odporcu, že odvolanie bolo podané oneskorene, v dôsledku čoho je potrebné ho odmietnuť.
Z administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutie bolo doručované navrhovateľom 1/ a 2/, hoci v správnom spise je založené plnomocenstvo zo dňa 16.04.2013 (čl. 39), ktorým navrhovateľ 1/ a plnomocenstvo zo dňa 16.04.2013 (čl. 40), ktorým navrhovateľka 2/, t.j. každý samostatným plnomocenstvom, splnomocnili advokátsku kanceláriu na zastupovanie. Právna vec, v ktorej boli udelené plné moci, je určená takto: „Vo veci podania odvolania voči rozhodnutiu Správy katastra Banská Bystrica V 3145/2012 zo dňa 14.03.2013 a na všetky právne úkony s tým súvisiace.“. Rozhodnutie bolo účastníkom doručované 09.10.2013 (neúspešný pokus o doručenie), opakované doručenie 10.10.2013, následne bola zásielka uložená na pošte dňa 10.10.2013. Ing. H. si zásielku prevzala v odbernej lehote dňa 23.10.2013 a G.. H. si zásielku prevzal 25.10.2013. Do dispozičnej sféry právneho zástupcu sa tak rozhodnutie správneho orgánu mohlo dostať najskôr 23.10.2013. Odvolanie proti rozhodnutiu bolo správnemu orgánu doručené 15.11.2013, na poštovú prepravu bolo odovzdané 14.11.2013. Na základe plnomocenstiev zo dňa 16.04.2013 tunajší súd konal s právnym zástupcom navrhovateľov 1/ a 2/ vo veci 24Sp/24/2013, pričom Správa katastra Banská Bystrica, ako odporca v predmetnom konaní, plnomocenstvá nespochybňovala.
Súd zastáva názor, že v administratívnom spise doložené plnomocenstvá zo dňa 16.04.2013 možno považovať za plnú moc vzťahujúcu sa na zastupovanie v celom správnom konaní (až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej Okresným úradom Banská Bystrica pod sp.zn. V 3145/2012). Vzhľadom na uvedené, potom rozhodnutie nebolo doručené riadne (právnemu zástupcovi), teda lehota na podanie opravného prostriedku ani nezačala plynúť a podaný opravný prostriedok je podaný včas (dokonca predčasne), zohľadniac, že rozhodnutie sa dostalo do faktickej moci zástupcu. Správny orgán nesprávne obmedzil rozsah udeleného plnomocenstva. Zo založených splnomocnení nevyplýva, že by sa vzťahovalo ad hoc len na spísanie konkrétneho odvolania, ak obsahuje aj dovetok „a na všetky právne úkony s tým súvisiace“. Za ďalší úkon možno považovať akýkoľvek úkon právnej služby poskytnutej advokátom v predmetnom konaní, a to jednak súdnom ale aj správnom. Zrušením predchádzajúceho rozhodnutia nedošlo k začatiu nového správneho konania (pretože toto nebolo ani právoplatne skončené, ale jedná sa o pokračovanie toho istého správneho konania, v ktorom doposiaľ nebolo vydané žiadne právoplatné rozhodnutie. Ak mal správny orgán, ktorý mal v spise založené plnomocenstvá, pochybnosti, či ide o plnú moc vzťahujúcu sa na zastupovanie v celom konaní, alebo nie, mal účastníkov konania vyzvať na vyjadrenie sa k uvedenému. Odporca si nijakým spôsobom neoveril, či obidvaja navrhovatelia zotrvávajú na svojom zastupovaní splnomocnenou advokátskou kanceláriou v správnom konaní aj po vrátení veci súdom a napriek tomu, bez poznania stanoviska účastníkov konania, toto zastúpenie neakceptoval.
Súd poukazuje na judikatúru (R 55/1995 - rozsudok Najvyššieho súdu SR 6Sž 23/95 zo dňa 17.05.1995), z ktorého vyplýva, že ak správny orgán nezisťoval, či a v akom rozsahu účastník splnomocnil advokáta v správnom konaní, ide o nedostatok správneho konania, ktorý podľa okolností môže byť prípadne dôvodom na zrušenie správneho rozhodnutia súdom.
Nezrozumiteľne, resp. nedostatočne určený rozsah predmetu splnomocnenia, je v každom prípade odstrániteľnou vadou, a preto pokiaľ by súd odmietol za daných okolností odvolanie ako podané oneskorene a prehliadol by takúto vadu, mohol by pochybiť a vydať rozhodnutie upierajúce právo účastníkov na súdnu ochranu zaručenú v článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Súd poznamenáva, že v záujme odstránenia pochybností predvolal na pojednávanie aj samotných účastníkov konania, t.j. navrhovateľov 1/, 2/, ktorí sa však pojednávania nezúčastnili, preto pochybnosti ohľadom rozsahu udelených splnomocnení bude potrebné odstraňovať v správnom konaní. Aby rozhodnutie správneho orgánu mohlo založiť práva účastníkov konania, musí im byť riadne doručené. Súd poukazuje na staršiu judikatúru a to Nález Najvyššieho správneho súdu ČSR z 29.09.1922 sp.zn. 13017/1922 (Boh. A 1529/1922 - napadnutým rozhodnutím nebola schválená kúpnopredajná zmluva pre rozpor so všeobecným záujmom štátu), z ktorej vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu môže zakladať, meniť alebo rušiť práva účastníkov konania len vtedy, ak im bolo riadne oznámené spôsobom stanoveným pre konkrétny prípad, čo je potrebné v danej veci chápať ako riadnym doručením.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. v platnom znení; v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.
Podľa § 22 ods. 5 citovaného zákona; v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku; správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Ustanovenie § 22 ods. 5 katastrálneho zákona odkazuje na subsidiárne použitie zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku na katastrálne konanie, vrátane konania o rozhodovaní o vklade. Na konanie a rozhodovanie okresného úradu o návrhu na vklad sa vzťahuje aj ustanovenie § 59 ods. 3 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že správny orgán je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu, ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p.; v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 245 ods. 1 O.s.p.; pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.
Súd postupujúc podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., vzhľadom na rozsah a dôvody odvolacích námietok, ktoré v zásade smerovali proti právnemu názoru odvolacieho orgánu, ktorý si pri rozhodovaní osvojil prvostupňový správny orgán, súd pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia posudzoval aj postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, vrátane posúdenia zákonnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera a bolo pre odporcu pri rozhodovaní záväzné. Keďže rozhodnutie odvolacieho orgánu bolo zrušujúcim rozhodnutím, t.j. doposiaľ sa ním nerozhodlo o subjektívnych právach a povinnostiach osôb, resp. nezakladalo právny stav, na jeho preskúmanie nebol určený osobitný postup. Je zrejmé, že odporca bol viazaný v správnom konaní právnym názorom odvolacieho súdu, vysloveným v predmetnej veci, avšak podľa názoru súdu, súd môže v rámci posúdenia zákonnosti napadnutého prvostupňového rozhodnutia zaujať stanoviska v zmysle vyššie uvedeného aj k právnemu názoru odvolacieho orgánu, v zmysle ktorého bol odporcom zamietnutý návrh na vklad v predmetnej veci.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. v platnom znení; okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona; ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
Z administratívneho spisu a podaní účastníkov konania je zrejmé, že rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 9C/214/2011-18 zo dňa 30.11.2011, právoplatným dňa 14.12.2011, došlo k zrušeniu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov G.. G. H. a G.. U. H. podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka.
V súlade s § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na ostatný majetok. Z ustanovenia § 149a OZ vyplýva, že pokiaľ sa dohoda o vyporiadaní BSM po jeho zániku, (v danom prípade zrušením na základe rozhodnutia súdu), uzavretá podľa § 149 OZ týka nehnuteľností, musí mať písomnú formu a nadobúda účinnosť vkladom do katastra.
Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporným, že nehnuteľnosti vo vlastníctve jednotlivých manželov nepatrili do BSM, keďže parcela č. 3209/59 na LV č. XXXX kat.úz. Q. bola nadobudnutá navrhovateľkou 2/ darovaním a dom s pozemkom súp. č. XXXX na parcele č. 324/1 kat.úz. X. nadobudol navrhovateľ 1/ v roku 1991 pred uzavretím manželstva (1995). Spornou otázkou bolo, či na účely vyrovnania sa medzi manželmi v rámci vyporiadania BSM možno poskytnúť nehnuteľný majetok, ktorý je vo výlučnom vlastníctve (spoluvlastníctve) jednotlivých manželov s prihliadnutím na skutočnosť, že výsledkom vyporiadania BSM je vždy určitá kompenzácia v dôsledku nerovnosti hodnotového rozdielu vyporiadaných vecí patriacich do BSM. Spornou otázkou bolo, či táto kompenzácia môže byť jedine finančná, alebo je možné nerovnosť riešiť iným spôsobom, spôsobom ktorý zvolili aj účastníci, ak zvolili na úplné vyrovnanie prevody ich výlučného nehnuteľného majetku, t.j. nepatriaceho do BSM.
Súd má za to, že účastníci konania mohli takýmto spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami v ich výlučnom vlastníctve a stotožnil sa s úvahou správneho orgánu prvého stupňa, že v predmetnej veci, vzhľadom na skutkový stav, a to obsah dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 15.12.2011 a dodatku k dohode zo dňa 12.09.2012, v ktorom v článku II. je uvedené, že dohoda sa týka jednak vyporiadania, ako aj vyporiadania iného majetku nadobudnutého účastníkmi v zmysle čl. IV bod 3 Dohody o vyporiadaní BSM do režimu mimo BSM v dôsledku slobodnej, vážnej a neomylnej vôle a zásady dispozičnej voľnosti účastníkov, ako aj celkového majetkového vyporiadania, došlo k zhojeniu vád predloženej dohody o vyporiadaní BSM v zmysle § 42 ods. 4 katastrálneho zákona, v ktorej boli uvedené zrejmé nesprávnosti.
Podľa položky 11 písm. a/ Sadzobníka správnych poplatkov (príloha zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch) sa za návrh na začatie konania o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností platí poplatok 66,- eur. Z poznámky k položke 11 vyplýva, že ak sú predmetom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, poplatok sa vyberie za každý právny úkon osobitne podľa tejto položky.
Súd sa nestotožňuje so stanoviskom navrhovateľov, podľa ktorého je v danom prípade na mieste zaplatiť len jeden správny poplatok vo výške 66,- eur, pretože podľa nich sa zmluvou, vrátane jej dodatku upravovalo len jediné vecné právo, a to vlastnícke. Naopak, súd sa stotožňuje s názorom odporcu o potrebe zaplatiť správny poplatok za dva právne úkony. Je potrebné rozlišovať medzi právnym vzťahom a právnymi úkonmi. V danom prípade sa jedná o jeden právny vzťah, sledujúci vyrovnanie sa manželov vyporiadaním zaniknutého BSM, ktorý v sebe v danom prípade zahŕňa aj zmluvu (nepomenovanú) ohľadom nakladania s nehnuteľnosťami vo výlučnom vlastníctve bývalých manželov (t.j. nehnuteľnosťami nepatriacimi do BSM). Potom predmetný právny vzťah obsahuje dva právne úkony, jednak vyporiadanie BSM (právny úkon zahŕňajúci nakladanie s nehnuteľnosťami patriacimi do BSM) a právny úkon (nepomenovaný) spočívajúci v dispozícii s nehnuteľnosťami nepatriacimi do BSM, účelom ktorej je vyrovnanie sa bývalých manželov v zmysle zásad uvedených v § 150 OZ. Jedná sa teda o jeden právny vzťah zložený z dvoch právnych úkonov.
Podľa článku 20 odsek 1 Ústavy SR obsah vlastníctva tvorí súhrn subjektívnych vlastníckych opatrení, medzi ktoré patrí aj právo vec užívať (ius utendi), s vecou nakladať (ius disponendi), teda oprávnenie vlastníka určovať ďalší právny osud veci. Citovaný článok 20 odsek 1 Ústavy SR teda nielenže ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, súčasne aj zaručuje realizáciu vlastníckych opatrení vyplývajúcich z § 123 OZ.
Súd má za to, že nie je žiadnym právnym predpisom vylúčené, aby v rámci dispozície vlastníka so svojim majetkom nemohol vlastník poskytnúť tento majetok na konečné vyrovnanie zaniknutého BSM v rámci jeho vyporiadania. Súd v zásade súhlasí so stanoviskom odvolacieho orgánu, že predmetný úkon (ohľadom dispozície s výlučným vlastníctvom) nespĺňa všetky atribúty darovania. Zastáva názor, že sa jedná skôr o nepomenovaný právny úkon, spočívajúci v takom nakladaní vlastníka, že nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve sú ním poskytnuté inej osobe (s ktorou si vyporiadava zaniknuté BSM), teda dochádza k zmene vlastníctva prevodom. Tento právny úkon dispozície vlastníka s nehnuteľnosťou, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve (spoluvlastníctve) je právnym úkonom navyše, keďže sa nejedná o nehnuteľnosť v režime BSM, pričom účelom takejto dispozície je poskytnúť kompenzáciu na úplné vyrovnanie v súlade s § 150 Občianskeho zákonníka. Predmetom vyporiadania sú len veci patriace do masy BSM, teda tieto sú zahrnuté do dohody o vyporiadaní BSM. Po odčlenení nehnuteľností patriacich do výlučného vlastníctva niektorého z manželov, s ktorými je nakladané len ďalším právnym úkonom vedúcim k prevodu vlastníctva k nim titulom poskytnutia kompenzácie, teda nie sú radené do vyporiadavanej masy BSM, nemôže ísť o neplatnú dohodu o vyporiadaní BSM. Rovnako nie je neplatným ani druhý právny úkon.
Z vyššie uvedených dôvodov sa súd nestotožňuje s právnym názorom odvolacieho orgánu o potrebe zamietnuť predmetný návrh na vklad, ktorým sa pri rozhodovaní riadil odporca, naopak zastáva názor, že po zaplatení správneho poplatku za dva právne úkony možno povoliť vklad na základe dohody o vyporiadaní BSM, vrátane jej dodatku č. 1, z ktorého vyplýva, že účastníci nakladajú aj s inými nehnuteľnosťami, síce nie za účelom ich vyporiadania, ale za účelom poskytnutia kompenzačnej náhrady na vyrovnanie tak, aby hodnota podielu oboch manželov bola po vyporiadaní BSM rovnaká. V danom prípade teda dochádza k prevodu - k zmene vlastníctva aj ďalších nehnuteľností, lebo dohoda o vyporiadaní BSM sleduje len vyporiadať nehnuteľnosti patriace do BSM, teda v zmysle dodatku je tu aj druhý právny úkon - dohoda o nakladaní s nehnuteľnosťami vo výlučnom vlastníctve (spoluvlastníctve) účastníkov, pričom je irelevantným, že k druhému právnemu úkonu dochádza za účelom vyrovnania v rámci vyporiadania zaniknutého BSM.
Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval odvolaciu námietku ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci za opodstatnenú. Naopak, nestotožnil sa s tvrdením v odvolaní ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutia a jeho nedostatočného odôvodnenia. Na rozdiel od predchádzajúceho rozhodnutia odporcu, odporca v napadnutom rozhodnutí zrozumiteľne a dostatočným spôsobom ozrejmil akými úvahami bol vedený pri rozhodovaní a v akom rozsahu prevzal vyslovený právny názor odvolacieho orgánu.
Úspešným navrhovateľom súd priznal náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.. Priznané trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia, na zaplatenie ktorých súd zaviazal odporcu, a to na účet právneho zástupcu navrhovateľov. Právny zástupca navrhovateľov v zákonom stanovenej lehote vyčíslil trovy právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil spolu vo výške 355,03 eur. Súd priznal trovy právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z.. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. bola v roku 2013 vo výške 130,16 eur a v roku 2014 vo výške 134,- eur. Podľa § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky bola základná sadzba tarifnej odmeny znížená o 50%, keďže išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch osôb. Súd priznal trovy právneho zastúpenia nasledovne:
1. písomné podanie na súd - odvolanie zo dňa 14.11.2013 (§ 13a ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky v znení od 01.07.2013, § 13 ods. 2 cit. vyhlášky) ........................................ 65,08 eur + 65,08 eur ..................................................................................................................130,16 eur
režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit.vyhl.) ...........................................................7,81 eur
2. účasť na pojednávaní dňa 06.02.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ a § 13 ods. 2 cit. vyhlášky) ...............................................................................67,- eur + 67,- eur ..........134,- eur
režijný paušál ..................................................................................................8,04 eur
Spolu trovy právneho zastúpenia ....................................................................280,01 eur
DPH 20% z 280,01 eur ........................................................................................56,- eur
Trovy právneho zastúpenia spolu (vrátane DPH) ..........................................336,01 eur.
Súd nepriznal pri jednotlivých úkonoch právnej služby režijný paušál dvakrát, nakoľko sa jedná o jeden spoločný úkon pri zastupovaní dvoch osôb, t.j. režijný paušál možno priznať len jedenkrát k jednému spoločnému úkonu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.