Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Co-532-2013.pdf
PDF · 108.13 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/532/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcom 1/ U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. V. č. XX, právne zastúpenému JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Ul. J. Kráľa č. 5/A , Lučenec, 2/ V. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. V. č. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov 1/, 2/ Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Ul. J. Kráľa č. 5/A, Lučenec, o zaplatenie 1 224,62 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13C/61/2013-89 zo dňa 06. 06. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh proti odporkyni 2/ a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e;
vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne 2/ trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 47,65 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, advokáta, vedený v N. M. a. s., H., č. účtu : XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd v poradí prvým výrokom uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 571,90 € s príslušenstvom tak, že na uvedenú sumu povolil odporcovi splátky po 10,- € mesačne splatné vždy do 25. dňa každého mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.
Konanie o návrhu v časti o zaplatenie sumy 50 € podľa § 96 O. s. p. zastavil.
V poradí tretím výrokom okresný súd návrh proti odporkyni 2/, ako aj návrh v časti o zaplatenie sumy 602,72 € zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že návrh navrhovateľa považoval za dôvodný len vo vzťahu k odporcovi 1/, keď mal za preukázané, že odporcovi 1/ bol zo strany právneho predchodcu navrhovateľa poskytnutý úver - flexidebet vo výške 25 000,-Sk, a to formou povoleného prečerpania na bežnom účte - Start konto zriadenom na základe zmluvy zo dňa 26.10.2005. Právny vzťah zo zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru zo dňa 11.04.2006 posúdil ako úverovú zmluvu podľa ust. § 497 Obch. zák., a súčasne i ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Zo špecifikácie žalovanej sumy v podaní navrhovateľa zistil, že pôvodná postúpená istina vo výške 781,90 € predstavuje rozdiel medzi debetnými operáciami na účte odporcu 1/ v celkovej výške 5 342,69 € ( výber hotovosti z bankomatu vo výške 5 085,07 €, poplatok za tento výber vo výške 42,27 €, debetné úroky vo výške 215,35 € ) a kreditnými operáciami v celkovej výške 4 560,80 € ( prevod peňažných prostriedkov na účet vo výške 4 560,78 € , kreditné úroky vo výške 0,02 € ). Žalované úroky z omeškania vo výške 602,72 € boli počítané vo výške 9 % ročne z neuhradenej istiny odo dňa výpovede do dňa postúpenia pohľadávky na navrhovateľa. Dňa 31.10.2007 bola zasielaná výpoveď zo zmluvy produkt - Start konto. Medzi účastníkmi nebolo sporné tvrdenie navrhovateľa uvedené v bode III návrhu a vo výpise z peňažných kníh pôvodného veriteľa, že v danom prípade došlo k odstúpeniu, resp. k výpovedi zmluvy, pričom táto výpoveď bola zasielaná dňa 31.10.2007. Nebolo sporné ani to, že odporca 1/ úver čerpal a následne odporca 1/ pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 10,- € splácal žalovaný nárok od mesiaca august 2011, pričom poslednú splátku zaplatil v mesiaci máj v roku 2013, teda bezprostredne pred pojednávaním. Na pojednávaní odporca 1/ sám uviedol, že začal splácať svoj záväzok lebo si uvedomoval, že má s bankou uzavretú zmluvu. Keďže v konaní bola vedľajším účastníkom na strane odporcov a súčasne odporcom 1/ vznesená námietka premlčania žalovaného nároku, súd sa ňou zaoberal. Vyhodnotil, že v danom prípade ide o zmluvu o úvere, ktorá je v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák., absolútnym obchodom, teda má vždy povahu obchodného záväzkového vzťahu bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Následne preto posudzoval otázku premlčania podľa ustanovení Obchodného zákonníka, aj hoci ide súčasne o spotrebiteľskú zmluvu, pretože Obchodný zákonník obsahuje komplexnú úpravu premlčania a ustanovenia o premlčaní práva nie sú ustanoveniami, ktoré by mali slúžiť k ochrane spotrebiteľa. Okresný súd preto neakceptoval obranu vedľajšieho účastníka a odporcu 1/, že na predmetný záväzkový vzťah ohľadne posudzovania premlčania je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na uvedené v dôsledku ust. § 323 ods. 2 Obch. zák. zároveň vyhodnotil, že odporca 1/ svojim čiastočným plnením uznal i zvyšok svojho záväzku, pričom za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v ust. § 407 ods. 2 a 3 Obch. zák.. Na základe týchto skutočností rohodol, že uznaný záväzok po odpočítaní čiastočných úhrad odporcu 1/ v celkovej výške 210,- € predstavuje sumu 571,90 €, ohľadne ktorej súd návrh považoval za dôvodný a vznesenú námietku premlčania vzhľadom na uznanie zvyšku dlhu čiastočným plnením odporcu 1/ nepovažoval za dôvodnú. Mal zato, že žalovaný nárok z dôvodu jeho uznania čiastočným plnením, nie je premlčaný.
V prípade príslušenstva pohľadávky nemal súd za preukázaný nárok navrhovateľa na zaplatenie už vyčíslených úrokov z omeškania za obdobie odo dňa výpovede zmluvy do postúpenia žalovanej pohľadávky na navrhovateľa, pretože súdu nebola ako dôkaz predložená výpoveď z úverovej zmluvy, z ktorej by bolo možné zistiť splatnosť celého zvyšku nesplateného úveru a tým aj počiatok omeškania, od ktorého dátumu by navrhovateľovi eventuálne mohol vzniknúť nárok na úroky z omeškania. Úroky z omeškania uplatnené navrhovateľom od 15.02.2011 však okresný súd už za dôvodné považoval, nakoľko mal za to, že bez akejkoľvek pochybnosti je zrejmé, že ku dňu 15.02.2011 už bol odporca 1/ s celým zvyškom nesplateného úveru v omeškaní, a preto navrhovateľovi v zmysle ust. § 369 ods. 1 Obch. zák., vznikol nárok na zákonné úroky z omeškania, ktoré ku dňu 15.02.2011 predstavovali výšku 9% ročne. Súd návrhu ohľadne tejto sumy úrokov z omeškania vyhovel.
Návrh navrhovateľa vo vzťahu k odporkyni 2/, okresný súd zamietol pre nedostatok jej pasívnej legitimácie v konaní. Dohodu o splátkach dlhu a uznaní záväzku zo dňa 28. 07. 2011 posúdil v zmysle ust. § 533 Občianskeho zákonníka. Keďže v danom prípade bola odporkyňa 2/ v bode 1.3 dohody ako osoba pristupujúca k záväzku, ktorá v bode 2.1 dohody uznala čo do dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi VÚB, a. s. zo zmluvy číslo, resp. číslo zákazníka 2070826851 a obsahom tejto dohody nie je vyhlásenie odporkyne 2/ o tom, že splní za dlžníka jeho záväzok, súd konštatoval, že u odporkyne 2/ nedošlo k právne účinnému pristúpeniu k záväzku odporcu 1/, preto aj vyhlásenie odporkyne 2/ o tom, že uznáva v dohode špecifikovaný záväzok je právne irelevantné a celý právny úkon - dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je nulitným právnym aktom, s ktorým nie sú spojené žiadne právne účinky. Poukázal aj na to, že uznanie podpísané odporkyňou 2/ je jednostranným právnym úkonom podľa § 558 Občianskeho zákonníka, zatiaľ čo ustanovenie § 533 Občianskeho zákonníka predpokladá uzavretie dohody ako dvojstranného právneho úkonu. Taktiež zdôraznil, že v dohode uvedené číslo zmluvy, resp. číslo zákazníka je v skutočnosti číslom účtu, pričom záväzok ku ktorému odporkyňa 2/ mala údajne pristupovať, nie je nijako dostatočne určito špecifikovaný aj inak, napr. uvedením dátumu zmluvy, preto tento právny úkon považoval za absolútne neplatný aj s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
O náhrade trov konania rozhodol okresný súd tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Pokiaľ ide o trovy odporkyne 2/, voči ktorej bol návrh zamietnutý, súd uviedol, že táto ako úspešná účastníka by v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p. mala právo na náhradu týchto trov, avšak v konaní si náhradu trov konania neuplatnila a zo spisového materiálu jej žiadne trovy konania nevyplývajú. Súd jej preto náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ ide o trovy ostatných účastníkov, ktorí v zmysle ust. § 151 ods. 1 O. s. p. návrh na náhradu trov konania podali, títo mali v konaní približne rovnaký úspech ako aj neúspech, preto súd podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie navrhovateľ. Odvolanie podal v časti, v ktorej súd zamietol nárok navrhovateľa voči odporcovi v 2/ rade, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Opätovne zdôraznil, že odporkyňa dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 28. 07. 2011 pristúpila k záväzku odporcu v 1/ rade a zároveň uznala tento záväzok voči navrhovateľovi. Predmetná dohoda podľa neho spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť pristúpenia a uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť a zároveň je v dohode jednoznačne uvedené, že odporkyňa v 2/ rade v zmysle ust. § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka k záväzku odporcu v 1/ rade pristúpila. Odporkyňa v 2/ rade teda potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a následkov s tým spojených. Rozhodnutím súdu a jeho prístupom k obdobnému riešeniu prípadov dochádza podľa neho k prekročeniu hraníc ochrany spotrebiteľa a takáto forma dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom nie je ničím neobvyklým a už vôbec ju nie je možné vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku zo strany veriteľa. Namietal, že súd neprihliadal na jednoznačný dôkaz, že odporkyňa v 2/ rade sa dohodla s veriteľom na pristúpenie k záväzku odporcu v 1/ rade a jeho splácaní v splátkach a zároveň uznala svoj záväzok voči navrhovateľovi. Odporkyňa v 2/ rade po tom, čo sa oboznámila s obsahom dohody, svojím podpisom pristúpila k záväzku odporcu v 1/ rade, ktorý uznala a vyjadrila svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmal a v zmysle § 220 O. s. p. ho zmenil tak, že vyhovie návrhu navrhovateľa voči odporkyni v 2/ rade, resp. napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Vedľajší účastník na strane odporkyne 2/ k odvolaniu navrhovateľa v písomnom vyjadrení uviedol, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 28. 07. 2011 je formulár, ktorý vopred pripravil navrhovateľ ako veriteľ pre osobu pristupujúcu k záväzku - odporkyňu 2/, a takáto osoba pristupujúca k záväzku odporcu 1/ nemala žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Formulár dohody o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku, ktorým sa snažil navrhovateľ nekalým spôsobom predĺžiť premlčaciu dobu a súčasne vytvoriť domnienku perfektnosti pôvodného, čiastočne neplatného právneho úkonu, mala podpisovať odporkyňa 2/ ako osoba pristupujúca k záväzku a nie priamo ako dlžník. V texte dohody však nie je nikde uvedené výslovné prehlásenie odporkyne 2/ o jej pristúpení k záväzku dlžníka, teda odporcu 1/, preto nemožno už len s ohľadom na samotnú formuláciu dohody tvrdiť, že odporkyňa 2/ pristúpila platne k záväzku odporcu 1/ a predloženú dohodu je nutné považovať za nulitný právny akt. Odporkyňa 2/ nebola a teda ani nie je dlžníkom navrhovateľa vzhľadom na to, že zmluvu o úvere podpísal len odporca 1/, preto ani nemohla uznať záväzok, ktorý nebol jej záväzkom ako je to v dohode formulované. Naviac konštatoval, že predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „ZOS“), pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť predĺženie premlčacej doby, resp. uznanie záväzku. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v časti, v ktorej súd zamietol návrh navrhovateľa voči odporkyni v 2/ rade potvrdil ako dôvodný a správny.
Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p.) , prejednal odvolanie navrhovateľa viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh proti odporkyni v 2/ rade a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.
Vo výrokoch, ktorým okresný súd uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 571,90 € s príslušenstvom v splátkach, ako aj vo výroku, v ktorom bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 50 € zastavené a vo výroku, ktorým bol návrh v časti o zaplatenie sumy 602,72 € zamietnutý, zostávajú podľa § 206 ods. 2, 3 O. s. p. nedotknuté, nakoľko neboli napadnuté odvolaním.
Odvolací súd v zmysle ust. § 213 ods. 2 O. s. p. pred rozhodnutím vo veci samej, vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ust. § 3, § 37, § 39 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovení zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného do 01. 07. 2007 a následne ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, konkrétne ustanovení § 4 ods. 8, § 7 ods. 2 a § 8 tohto zákona vo vzťahu k zmluve o poskytnutí kontokorentného úveru uzavreté medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom 1/ dňa 11. 04. 2006, ako aj vo vzťahu k dohode uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou 2/ dňa 28. 07. 2011 o uznaní záväzku a splátkach dlhu.
Keďže odvolaním navrhovateľa bol napadnutý výrok, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý len vo vzťahu k odporkyni 2/, odvolací súd zameral preskúmanie veci v prvom rade na okolnosť, či odporkyňa 2/ bola v konaní pasívne legitimovanou, resp., či právny záver okresného súdu spočívajúci v tom, že u odporkyne 2/ nedošlo k právne účinnému pristúpeniu k záväzku odporcu 1/, je správny.
Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd stručne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, na základe akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového stavu riadil, a teda spĺňa podmienky ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p.. Na dôvody v ňom uvedené, týkajúce sa pasívnej legitimácie odporkyne 2/ odvolací súd v podrobnostiach odkazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, vzhľadom na podané odvolanie navrhovateľa dodáva nasledovné :
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie.
Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a morálnych noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Dobré mravy fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Ide tu predovšetkým o aspekt zmluvnej slobody spočívajúci v slobodnom určovaní obsahu zmluvy zmluvnými stranami.
Uvedený aspekt zmluvnej slobody, tak ako zmluvná sloboda sama, má svoje limity, ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Jedným z takýchto limitov, ktorý zákon stavia do cesty zmluvnej slobode, je aj inštitút dobrých mravov. Je potom nesprávny záver, že obsah právneho úkonu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, lebo bol výsledkom konsenzu zmluvných strán. Ak výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi, spočíva v konaní právneho úkonu, je tento právny úkon tiež neplatný pre rozpor s dobrými mravmi, a to i v prípade, že samotný obsah tohto právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je.
Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase uzavretia zmluvy, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie , ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Totožné ustanovenie je súčasťou platného právneho poriadku v ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý zákon upresňuje aj charakteristiku nekalej obchodnej praktiky, za ktorú sa v zmysle § 7 ods. 2 tohto zákona považuje praktika , ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti alebo podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa § 8 ods.1 vyššie uvedeného zákona obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa.
Podľa § 8 ods. 4 vyššie uvedeného zákona za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu postup navrhovateľa v prejednávanej veci je jednoznačne nekalou obchodnou praktikou a ako taký je hrubo rozporný s dobrými mravmi. Dohodu o splátkovom kalendári a uznaní záväzku dal navrhovateľ podpísať odporkyni ako ním vopred pripravený formulár. Keď v prejednávanej veci nejde zo strany navrhovateľa o aplikáciu právnej normy spôsobom mu prinášajúcim výhodu právnou normou predpokladaný spôsobom, ale o ľstivé zneužitie neznalosti dlžníkov a ich strachu pred prípadným súdnym, resp. exekučným konaním. Navrhovateľom vypracovaná dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku je pre bežného spotrebiteľa či už úmyselne alebo nevedome nejednotnej terminológie mätúca, kde obsahuje pojem „uznanie záväzku“, ale v článku 3, ktorý má názov „forma splatenia“ záväzku, nie je dohodnuté, v akej výške sú uvedené splátky dlžníkovi poskytnuté a nie je uvedený dátum prvej splátky. Z uvedenej dohody je zrejmé, že k podpísaniu dohody nedošlo obidvomi odporcami, nakoľko dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je podpísaná výlučne odporkyňou 2/. Pri uznaní záväzku je nutné vychádzať z ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý obsahuje komplexnú úpravu uznania záväzku použiteľnú pre všetky záväzkové vzťahy spadajúce pod režim Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník pristúpenie k záväzku nerieši vôbec, preto je potrebné vychádzať zo všeobecnej zákonnej úpravy § 533 Občianskeho zákonníka. Predmetnú dohodu uzatvárala s navrhovateľom odporkyňa 2/, ktorá je označená ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa všeobecnej právne úpravy Občianskeho zákonníka pri výklade právnych úkonov je nutné vychádzať z obsahu toho - ktorého právneho úkonu. Obsahom dohody napriek názvu v bode 1.3 nie je dohoda odporkyne 2/ s veriteľom o tom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok. Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že odporkyňa 2/ v danej veci nie je pasívne legitimovaná, pretože u nej nedošlo k právne účinnému pristúpeniu k záväzku odporcu 1/. Podľa právnej teórie pristúpenie k záväzku spočíva v tom, že k doterajšiemu dlžníkovi pristupuje ďalší, a to ten, kto bez dohody s dlžníkom, hoci aj bez jeho súhlasu a proti jeho vôli uzavrie s veriteľom písomnú dohodu, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok. Tento dlžník sa potom stáva dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a bude s ním zaviazaný spoločne a nerozdielne (solidárne). K navrhovateľom tvrdenému pristúpeniu k záväzku odporcu 1/ odporkyňou 2/ nedošlo.
Naviac odvolací súd dodáva, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku zo dňa 28. 07. 2011 je formulár, ktorý vopred pripravil navrhovateľ ako veriteľ pre osobu pristupujúcu k záväzku - odporkyňu 2/, a takáto osoba pristupujúca k záväzku odporcu 1/ nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Uvedenou dohodou sa tak navrhovateľ snažil nekalým spôsobom predĺžiť premlčaciu dobu a súčasne vytvoriť domnienku perfektnosti pôvodného, čiastočne neplatného právneho úkonu s tým, že v texte dohody nikde nie je uvedené výslovné prehlásenie odporkyne 2/ o jej pristúpení k záväzku dlžníka, teda odporcu 1/, a vzhľadom k predformulovanému obsahu dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu.
Na záver teda odvolací súd konštatuje, že vyššie uvedená dohoda, na základe ktorej mala odporkyňa 2/ pristúpiť k dlhu odporcu 1/ je dohodou ako právny úkon pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva neplatná. Na základe tohto právneho posúdenia preto odporkyni 2/ nevznikla povinnosť vo vzťahu k navrhovateľovi. Okresný súd správne vec právne posúdil, ak návrh vo vzťahu k odporkyni 2/ zamietol pre nedostatok jej pasívnej legitimácie.
Odvolací súd sa stotožňuje i s právnym posúdením okresného súdu, ktorý vyhodnotil vyššie uvedenú dohodu v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatnú s odôvodnením, že záväzok, ku ktorému odporkyňa 2/ pristupovala, nie je nijako dostatočne určito špecifikovaný.
Pokiaľ ide o náhradu trov konania i v tomto rozsahu sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom okresného súdu, pokiaľ tento rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu vrátane odôvodnenia tohto rozhodnutia a aplikácie ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p..
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust.§ 224 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný. Úspešným v odvolacom konaní bol vedľajší účastník na strane odporkyne 2/, ktorý si dôvodne uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby vo výške 39,84 € za vyjadrenie zo dňa 12. 11. 2013 v zmysle § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte „vyhláška“). Súčasne mu priznal i režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 €. Navrhovateľ je tak povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne 2/ trovy odvolacieho konania spolu vo výške 47,62 €, a to na účet jeho právneho zástupcu v zmysle ust. § 149 ods. 1 O. s. p.
Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.