Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/532/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcom 1/ U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. V. č. XX, právne zastúpenému JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Ul. J. Kráľa č. 5/A , Lučenec, 2/ V. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. V. č. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov 1/, 2/ Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Ul. J. Kráľa č. 5/A, Lučenec, o zaplatenie 1 224,62 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -89 zo dňa 06. 06. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh proti odporkyni 2/ a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e;

vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne 2/ trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 47,65 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, advokáta, vedený v N. M. a. s., H., č. účtu : XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, do troch dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd v poradí prvým výrokom uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 571,90 € s príslušenstvom tak, že na uvedenú sumu povolil odporcovi splátky po 10,- € mesačne splatné vždy do 25. dňa každého mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.

Konanie o návrhu v časti o zaplatenie sumy 50 € podľa zastavil.

V poradí tretím výrokom okresný súd návrh proti odporkyni 2/, ako aj návrh v časti o zaplatenie sumy 602,72 € zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že návrh navrhovateľa považoval za dôvodný len vo vzťahu k odporcovi 1/, keď mal za preukázané, že odporcovi 1/ bol zo strany právneho predchodcu navrhovateľa poskytnutý úver - flexidebet vo výške 25 000,-Sk, a to formou povoleného prečerpania na bežnom účte - Start konto zriadenom na základe zmluvy zo dňa 26.10.2005. Právny vzťah zo zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru zo dňa 11.04.2006 posúdil ako úverovú zmluvu podľa ust. Obch. zák., a súčasne i ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Zo špecifikácie žalovanej sumy v podaní navrhovateľa zistil, že pôvodná postúpená istina vo výške 781,90 € predstavuje rozdiel medzi debetnými operáciami na účte odporcu 1/ v celkovej výške 5 342,69 € ( výber hotovosti z bankomatu vo výške 5 085,07 €, poplatok za tento výber vo výške 42,27 €, debetné úroky vo výške 215,35 € ) a kreditnými operáciami v celkovej výške 4 560,80 € ( prevod peňažných prostriedkov na účet vo výške 4 560,78 € , kreditné úroky vo výške 0,02 € ). Žalované úroky z omeškania vo výške 602,72 € boli počítané vo výške 9 % ročne z neuhradenej istiny odo dňa výpovede do dňa postúpenia pohľadávky na navrhovateľa. Dňa 31.10.2007 bola zasielaná výpoveď zo zmluvy produkt - Start konto. Medzi účastníkmi nebolo sporné tvrdenie navrhovateľa uvedené v bode III návrhu a vo výpise z peňažných kníh pôvodného veriteľa, že v danom prípade došlo k odstúpeniu, resp. k výpovedi zmluvy, pričom táto výpoveď bola zasielaná dňa 31.10.2007. Nebolo sporné ani to, že odporca 1/ úver čerpal a následne odporca 1/ pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 10,- € splácal žalovaný nárok od mesiaca august 2011, pričom poslednú splátku zaplatil v mesiaci máj v roku 2013, teda bezprostredne pred pojednávaním. Na pojednávaní odporca 1/ sám uviedol, že začal splácať svoj záväzok lebo si uvedomoval, že má s bankou uzavretú zmluvu. Keďže v konaní bola vedľajším účastníkom na strane odporcov a súčasne odporcom 1/ vznesená námietka premlčania žalovaného nároku, súd sa ňou zaoberal. Vyhodnotil, že v danom prípade ide o zmluvu o úvere, ktorá je v zmysle ust. Obch. zák., absolútnym obchodom, teda má vždy povahu obchodného záväzkového vzťahu bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Následne preto posudzoval otázku premlčania podľa ustanovení , aj hoci ide súčasne o spotrebiteľskú zmluvu, pretože obsahuje komplexnú úpravu premlčania a ustanovenia o premlčaní práva nie sú ustanoveniami, ktoré by mali slúžiť k ochrane spotrebiteľa. Okresný súd preto neakceptoval obranu vedľajšieho účastníka a odporcu 1/, že na predmetný záväzkový vzťah ohľadne posudzovania premlčania je potrebné aplikovať ustanovenia . V nadväznosti na uvedené v dôsledku ust. Obch. zák. zároveň vyhodnotil, že odporca 1/ svojim čiastočným plnením uznal i zvyšok svojho záväzku, pričom za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v ust. a Obch. zák.. Na základe týchto skutočností rohodol, že uznaný záväzok po odpočítaní čiastočných úhrad odporcu 1/ v celkovej výške 210,- € predstavuje sumu 571,90 €, ohľadne ktorej súd návrh považoval za dôvodný a vznesenú námietku premlčania vzhľadom na uznanie zvyšku dlhu čiastočným plnením odporcu 1/ nepovažoval za dôvodnú. Mal zato, že žalovaný nárok z dôvodu jeho uznania čiastočným plnením, nie je premlčaný.

V prípade príslušenstva pohľadávky nemal súd za preukázaný nárok navrhovateľa na zaplatenie už vyčíslených úrokov z omeškania za obdobie odo dňa výpovede zmluvy do postúpenia žalovanej pohľadávky na navrhovateľa, pretože súdu nebola ako dôkaz predložená výpoveď z úverovej zmluvy, z ktorej by bolo možné zistiť splatnosť celého zvyšku nesplateného úveru a tým aj počiatok omeškania, od ktorého dátumu by navrhovateľovi eventuálne mohol vzniknúť nárok na úroky z omeškania. Úroky z omeškania uplatnené navrhovateľom od 15.02.2011 však okresný súd už za dôvodné považoval, nakoľko mal za to, že bez akejkoľvek pochybnosti je zrejmé, že ku dňu 15.02.2011 už bol odporca 1/ s celým zvyškom nesplateného úveru v omeškaní, a preto navrhovateľovi v zmysle ust. § 369 ods. 1 Obch. zák., vznikol nárok na zákonné úroky z omeškania, ktoré ku dňu 15.02.2011 predstavovali výšku 9% ročne. Súd návrhu ohľadne tejto sumy úrokov z omeškania vyhovel.

Návrh navrhovateľa vo vzťahu k odporkyni 2/, okresný súd zamietol pre nedostatok jej pasívnej legitimácie v konaní. Dohodu o splátkach dlhu a uznaní záväzku zo dňa 28. 07. 2011 posúdil v zmysle ust. . Keďže v danom prípade bola odporkyňa 2/ v bode 1.3 dohody ako osoba pristupujúca k záväzku, ktorá v bode 2.1 dohody uznala čo do dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi VÚB, a. s. zo zmluvy číslo, resp. číslo zákazníka 2070826851 a obsahom tejto dohody nie je vyhlásenie odporkyne 2/ o tom, že splní za dlžníka jeho záväzok, súd konštatoval, že u odporkyne 2/ nedošlo k právne účinnému pristúpeniu k záväzku odporcu 1/, preto aj vyhlásenie odporkyne 2/ o tom, že uznáva v dohode špecifikovaný záväzok je právne irelevantné a celý právny úkon - dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je nulitným právnym aktom, s ktorým nie sú spojené žiadne právne účinky. Poukázal aj na to, že uznanie podpísané odporkyňou 2/ je jednostranným právnym úkonom podľa , zatiaľ čo ustanovenie predpokladá uzavretie dohody ako dvojstranného právneho úkonu. Taktiež zdôraznil, že v dohode uvedené číslo zmluvy, resp. číslo zákazníka je v skutočnosti číslom účtu, pričom záväzok ku ktorému odporkyňa 2/ mala údajne pristupovať, nie je nijako dostatočne určito špecifikovaný aj inak, napr. uvedením dátumu zmluvy, preto tento právny úkon považoval za absolútne neplatný aj s poukazom na ust. .

O náhrade trov konania rozhodol okresný súd tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Pokiaľ ide o trovy odporkyne 2/, voči ktorej bol návrh zamietnutý, súd uviedol, že táto ako úspešná účastníka by v zmysle ust. mala právo na náhradu týchto trov, avšak v konaní si náhradu trov konania neuplatnila a zo spisového materiálu jej žiadne trovy konania nevyplývajú. Súd jej preto náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ ide o trovy ostatných účastníkov, ktorí v zmysle ust. návrh na náhradu trov konania podali, títo mali v konaní približne rovnaký úspech ako aj neúspech, preto súd podľa ust. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (, veta prvá, ) odvolanie navrhovateľ. Odvolanie podal v časti, v ktorej súd zamietol nárok navrhovateľa voči odporcovi v 2/ rade, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Opätovne zdôraznil, že odporkyňa dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 28. 07. 2011 pristúpila k záväzku odporcu v 1/ rade a zároveň uznala tento záväzok voči navrhovateľovi. Predmetná dohoda podľa neho spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť pristúpenia a uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť a zároveň je v dohode jednoznačne uvedené, že odporkyňa v 2/ rade v zmysle ust. a nasl. k záväzku odporcu v 1/ rade pristúpila. Odporkyňa v 2/ rade teda potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a následkov s tým spojených. Rozhodnutím súdu a jeho prístupom k obdobnému riešeniu prípadov dochádza podľa neho k prekročeniu hraníc ochrany spotrebiteľa a takáto forma dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom nie je ničím neobvyklým a už vôbec ju nie je možné vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku zo strany veriteľa. Namietal, že súd neprihliadal na jednoznačný dôkaz, že odporkyňa v 2/ rade sa dohodla s veriteľom na pristúpenie k záväzku odporcu v 1/ rade a jeho splácaní v splátkach a zároveň uznala svoj záväzok voči navrhovateľovi. Odporkyňa v 2/ rade po tom, čo sa oboznámila s obsahom dohody, svojím podpisom pristúpila k záväzku odporcu v 1/ rade, ktorý uznala a vyjadrila svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmal a v zmysle ho zmenil tak, že vyhovie návrhu navrhovateľa voči odporkyni v 2/ rade, resp. napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vedľajší účastník na strane odporkyne 2/ k odvolaniu navrhovateľa v písomnom vyjadrení uviedol, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 28. 07. 2011 je formulár, ktorý vopred pripravil navrhovateľ ako veriteľ pre osobu pristupujúcu k záväzku - odporkyňu 2/, a takáto osoba pristupujúca k záväzku odporcu 1/ nemala žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Formulár dohody o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku, ktorým sa snažil navrhovateľ nekalým spôsobom predĺžiť premlčaciu dobu a súčasne vytvoriť domnienku perfektnosti pôvodného, čiastočne neplatného právneho úkonu, mala podpisovať odporkyňa 2/ ako osoba pristupujúca k záväzku a nie priamo ako dlžník. V texte dohody však nie je nikde uvedené výslovné prehlásenie odporkyne 2/ o jej pristúpení k záväzku dlžníka, teda odporcu 1/, preto nemožno už len s ohľadom na samotnú formuláciu dohody tvrdiť, že odporkyňa 2/ pristúpila platne k záväzku odporcu 1/ a predloženú dohodu je nutné považovať za nulitný právny akt. Odporkyňa 2/ nebola a teda ani nie je dlžníkom navrhovateľa vzhľadom na to, že zmluvu o úvere podpísal len odporca 1/, preto ani nemohla uznať záväzok, ktorý nebol jej záväzkom ako je to v dohode formulované. Naviac konštatoval, že predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „ZOS“), pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť predĺženie premlčacej doby, resp. uznanie záväzku. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v časti, v ktorej súd zamietol návrh navrhovateľa voči odporkyni v 2/ rade potvrdil ako dôvodný a správny.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ) , prejednal odvolanie navrhovateľa viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle a bez nariadenia pojednávania podľa rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh proti odporkyni v 2/ rade a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa potvrdil ako vecne správny.

Vo výrokoch, ktorým okresný súd uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 571,90 € s príslušenstvom v splátkach, ako aj vo výroku, v ktorom bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 50 € zastavené a vo výroku, ktorým bol návrh v časti o zaplatenie sumy 602,72 € zamietnutý, zostávajú podľa , nedotknuté, nakoľko neboli napadnuté odvolaním.

Odvolací súd v zmysle ust. pred rozhodnutím vo veci samej, vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ust. , , , ako aj ustanovení o ochrane spotrebiteľa účinného do 01. 07. 2007 a následne ustanovení o ochrane spotrebiteľa, konkrétne ustanovení , a tohto zákona vo vzťahu k zmluve o poskytnutí kontokorentného úveru uzavreté medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom 1/ dňa 11. 04. 2006, ako aj vo vzťahu k dohode uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou 2/ dňa 28. 07. 2011 o uznaní záväzku a splátkach dlhu.

Keďže odvolaním navrhovateľa bol napadnutý výrok, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý len vo vzťahu k odporkyni 2/, odvolací súd zameral preskúmanie veci v prvom rade na okolnosť, či odporkyňa 2/ bola v konaní pasívne legitimovanou, resp., či právny záver okresného súdu spočívajúci v tom, že u odporkyne 2/ nedošlo k právne účinnému pristúpeniu k záväzku odporcu 1/, je správny.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd stručne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, na základe akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového stavu riadil, a teda spĺňa podmienky ustanovenia . Na dôvody v ňom uvedené, týkajúce sa pasívnej legitimácie odporkyne 2/ odvolací súd v podrobnostiach odkazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, vzhľadom na podané odvolanie navrhovateľa dodáva nasledovné :

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a morálnych noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Dobré mravy fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Ide tu predovšetkým o aspekt zmluvnej slobody spočívajúci v slobodnom určovaní obsahu zmluvy zmluvnými stranami.

Uvedený aspekt zmluvnej slobody, tak ako zmluvná sloboda sama, má svoje limity, ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Jedným z takýchto limitov, ktorý zákon stavia do cesty zmluvnej slobode, je aj inštitút dobrých mravov. Je potom nesprávny záver, že obsah právneho úkonu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, lebo bol výsledkom konsenzu zmluvných strán. Ak výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi, spočíva v konaní právneho úkonu, je tento právny úkon tiež neplatný pre rozpor s dobrými mravmi, a to i v prípade, že samotný obsah tohto právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je.

Podľa o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase uzavretia zmluvy, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie , ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Totožné ustanovenie je súčasťou platného právneho poriadku v ust. o ochrane spotrebiteľa, ktorý zákon upresňuje aj charakteristiku nekalej obchodnej praktiky, za ktorú sa v zmysle tohto zákona považuje praktika , ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti alebo podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 8 ods.1 vyššie uvedeného zákona obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa.

Podľa § 8 ods. 4 vyššie uvedeného zákona za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu postup navrhovateľa v prejednávanej veci je jednoznačne nekalou obchodnou praktikou a ako taký je hrubo rozporný s dobrými mravmi. Dohodu o splátkovom kalendári a uznaní záväzku dal navrhovateľ podpísať odporkyni ako ním vopred pripravený formulár. Keď v prejednávanej veci nejde zo strany navrhovateľa o aplikáciu právnej normy spôsobom mu prinášajúcim výhodu právnou normou predpokladaný spôsobom, ale o ľstivé zneužitie neznalosti dlžníkov a ich strachu pred prípadným súdnym, resp. exekučným konaním. Navrhovateľom vypracovaná dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku je pre bežného spotrebiteľa či už úmyselne alebo nevedome nejednotnej terminológie mätúca, kde obsahuje pojem „uznanie záväzku“, ale v článku 3, ktorý má názov „forma splatenia“ záväzku, nie je dohodnuté, v akej výške sú uvedené splátky dlžníkovi poskytnuté a nie je uvedený dátum prvej splátky. Z uvedenej dohody je zrejmé, že k podpísaniu dohody nedošlo obidvomi odporcami, nakoľko dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je podpísaná výlučne odporkyňou 2/. Pri uznaní záväzku je nutné vychádzať z ust. , ktorý obsahuje komplexnú úpravu uznania záväzku použiteľnú pre všetky záväzkové vzťahy spadajúce pod režim . pristúpenie k záväzku nerieši vôbec, preto je potrebné vychádzať zo všeobecnej zákonnej úpravy . Predmetnú dohodu uzatvárala s navrhovateľom odporkyňa 2/, ktorá je označená ako osoba pristupujúca k záväzku podľa a nasl. . Podľa všeobecnej právne úpravy pri výklade právnych úkonov je nutné vychádzať z obsahu toho - ktorého právneho úkonu. Obsahom dohody napriek názvu v bode 1.3 nie je dohoda odporkyne 2/ s veriteľom o tom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok. Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že odporkyňa 2/ v danej veci nie je pasívne legitimovaná, pretože u nej nedošlo k právne účinnému pristúpeniu k záväzku odporcu 1/. Podľa právnej teórie pristúpenie k záväzku spočíva v tom, že k doterajšiemu dlžníkovi pristupuje ďalší, a to ten, kto bez dohody s dlžníkom, hoci aj bez jeho súhlasu a proti jeho vôli uzavrie s veriteľom písomnú dohodu, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok. Tento dlžník sa potom stáva dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a bude s ním zaviazaný spoločne a nerozdielne (solidárne). K navrhovateľom tvrdenému pristúpeniu k záväzku odporcu 1/ odporkyňou 2/ nedošlo.

Naviac odvolací súd dodáva, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku zo dňa 28. 07. 2011 je formulár, ktorý vopred pripravil navrhovateľ ako veriteľ pre osobu pristupujúcu k záväzku - odporkyňu 2/, a takáto osoba pristupujúca k záväzku odporcu 1/ nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Uvedenou dohodou sa tak navrhovateľ snažil nekalým spôsobom predĺžiť premlčaciu dobu a súčasne vytvoriť domnienku perfektnosti pôvodného, čiastočne neplatného právneho úkonu s tým, že v texte dohody nikde nie je uvedené výslovné prehlásenie odporkyne 2/ o jej pristúpení k záväzku dlžníka, teda odporcu 1/, a vzhľadom k predformulovanému obsahu dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu.

Na záver teda odvolací súd konštatuje, že vyššie uvedená dohoda, na základe ktorej mala odporkyňa 2/ pristúpiť k dlhu odporcu 1/ je dohodou ako právny úkon pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva neplatná. Na základe tohto právneho posúdenia preto odporkyni 2/ nevznikla povinnosť vo vzťahu k navrhovateľovi. Okresný súd správne vec právne posúdil, ak návrh vo vzťahu k odporkyni 2/ zamietol pre nedostatok jej pasívnej legitimácie.

Odvolací súd sa stotožňuje i s právnym posúdením okresného súdu, ktorý vyhodnotil vyššie uvedenú dohodu v zmysle ust. za neplatnú s odôvodnením, že záväzok, ku ktorému odporkyňa 2/ pristupovala, nie je nijako dostatočne určito špecifikovaný.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania i v tomto rozsahu sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom okresného súdu, pokiaľ tento rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu vrátane odôvodnenia tohto rozhodnutia a aplikácie ustanovenia .

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ust. , teda podľa úspechu v odvolacom konaní. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný. Úspešným v odvolacom konaní bol vedľajší účastník na strane odporkyne 2/, ktorý si dôvodne uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby vo výške 39,84 € za vyjadrenie zo dňa 12. 11. 2013 v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte „vyhláška“). Súčasne mu priznal i režijný paušál v zmysle vyhlášky vo výške 7, €. Navrhovateľ je tak povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne 2/ trovy odvolacieho konania spolu vo výške 47,62 €, a to na účet jeho právneho zástupcu v zmysle ust.

Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.