Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/5/2012

Potvrdené rozhodnutím 5Co/275/2014
„Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľky Mgr. E. M., bytom A. XX/XX, O. K., zastúpená RNDr. V. M., bytom O. K., A. XX/XX, proti odporcovi Mgr. M. M., bytom O., Na C. XXX/ XX, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Štrbíkom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Námestie slobody č. 22, o vydanie motorového vozidla a zaplatenie sumy 140,52 eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu odporcu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a zaplatenie sumy 887,- eur, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 06.februára 2014, č.k. 16C/5/2012-304, jednohlasne, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci navrhovateľky: M.. E. M., nar. X.X.XXXX, bytom A. XX/XX, O. K., v zast. RNDr. Dušanom Marčekom, nar. 17.8.1971, bytom Považská Bystrica, Stred 50/26, proti odporcovi: M.. M. M., nar. XX.X.XXXX, bytom O., Na C. 247/23, zast. JUDr. Vladimírom Štrbíkom, advokátom so sídlom Prievidza, Námestie slobody 22, o vydanie motorového vozidla a zaplatenie 140,52 eur s príl. a vzájomnom návrhu odporcu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k motorovému vozidlu a zaplatenie 877,- eur, takto

rozhodol:

Zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníkov M.. M. M., nar. XX.X.XXXX a M.. E. M., nar. X.X.XXXX k motorovému vozidlu P. M. K rok výroby 2000 , VIN Z Ev.č. PD-XXXCC v celom rozsahu.

Nariaďuje predaj uvedeného motorového vozidla s tým, že výťažok z predaja sa rozdelí medzi účastníkov v rozsahu ich spoluvlastníckych podielov, t.j. u každého z účastníkov v rozsahu jednej polovice.

V prevyšujúcej časti vzájomný návrh odporcu zamieta.

Návrh navrhovateľky v časti o vydanie motorového vozidla P. M. K Ev. č. PD-XXXCC zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 20,08 eur s 8,5 %-ným úrokom z omeškania ročne od 16.10.2013 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky v časti o zaplatenie zamieta.

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa pôvodne podaným návrhom vo veci samej doručenom súdu 12.12.2011 domáhala vydania motorového vozidlo zn. P. M. K ev. číslo PD 776 CC spolu s osvedčením o evidencii vozidla, technickým preukazom a osvedčením o technickej kontrole stavu vozidla a kľúčmi od tohto vozidla od odporcu s odôvodnením, že sa jedná o motorové vozidlo v jej výlučnom vlastníctve, ktoré neoprávnene zadržiava odporca, s ktorým žila do júna 2011 ako s druhom. V tej súvislosti uviedla, že odporca nikdy netvrdil, že auto je jeho. V priebehu konania zmenila - rozšírila podaný návrh písomným podaním doručeným súdu 18.4.2013, v ktorom navrhla, aby súd uložil odporcovi zároveň zaplatiť jej sumu 140,52 eur s príslušným úrokom z omeškania z titulu uhradeného povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré navrhovateľka uhradila za obdobie od 4.6.2010 do 9.12.2011 spolu v sume 281,05 eur, z ktorej sumy žiadala priznať jednu polovicu, t.j. 140,52 eur. V tej súvislosti uviedla, že sa považuje naďalej za výlučnú vlastníčku predmetného vozidla, uvedený zmenený návrh však podala z dôvodu, ak by súd posúdil, že motorové vozidlo je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania s tým, že ich vyčísli v lehote troch dní. Trovy konania si vyčíslila v podaní z 20.1.2014, a to z titulu cestovného spolu vo výške 107,83 eur.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil. Uviedol, že zastáva názor, že predmetné motorové vozidlo je v jeho a navrhovateľkinom podielovom spoluvlastníctve, a to u každého v podiele jednej polovice, preto s poukazom na uvedené podal v tomto konaní vzájomný návrh doručený súdu dňa 12.11.2012, ktorým navrhol zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo účastníkov k predmetnému motorovému vozidlu a vyporiadať tak, že bude prikázané do vlastníctva navrhovateľky, pričom navrhovateľka mu bude zaviazaná vyplatiť polovicu trhovej ceny uvedeného motorového vozidla vo výške 1166,50 eur a zaplatiť mu polovicu ním vynaložených nákladov na opravy a údržbu vozidla ako i polovicu zo zaplateného poistného od roku 2006, spolu vo výške 887,- eur. Jedná sa o náklady vynaložené na opravu motorového vozidla v období od 24.8.2006 do marca 2010 spolu v hodnote 1004,97 eur, plus 630,- eur z titulu hradenia zákonnej poistky od roku 2006, plus 120,- eur z titulu nákladov za vynaložené technické a emisné kontroly v rokoch 2006-2010, čo predstavuje spolu 1754,97 eur, z čoho jedna polovica predstavuje po zaokrúhlení sumu vo výške 877,- eur, čo zástupca odporcu spresnil na pojednávaní dňa 12.11.2012.

V písomnom podaní z 8.3.2013 doručenom súdu 13.3.2013 odporca oznámil súdu, že navrhuje, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k predmetnému motorovému vozidlu, a to tak, že toto prikáže do vlastníctva navrhovateľky, keďže on o vozidlo nemá záujem s tým, že on je povinný motorové vozidlo navrhovateľke odovzdať do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia oproti povinnosti navrhovateľky zaplatiť mu sumu 2043,50 eur, t.j. 1166,50 z titulu výplaty hodnoty vyporiadavanej hnuteľnej veci a 877,- eur z titulu náhrady vynaložených nákladov na opravy a zaplateného poistného.

Súd zmenu návrhu v zmysle uvedených zmenených návrhov v podaniach navrhovateľky z 15.4.2013 a odporcu z 8.3.2013 pripustil na pojednávaní dňa 16.1.2014 v celom rozsahu.

Zástupca navrhovateľky po vykonanom dokazovaní poukázal na to, že navrhovateľka v čase prevzatia a podpisu kúpnej zmluvy mala dostatok vlastných finančných prostriedkov na to, aby mohla uhradiť celú kúpnu cenu vozidla a nebola odkázaná na to, či jej odporca poskytne nejaké finančné prostriedky na uhradenie kúpnej ceny. Odporca v konaní nepreukázal, že by si niekedy od predávajúcej spoločnosti vozidlo prevzal, uzatvoril s predávajúcou spoločnosťou kúpnu zmluvu, prípadne uhradil kúpnu cenu za vozidlo a teda nepreukázal nadobudnutie vlastníctva k hnuteľnej veci v zmysle Obč. zákonníka. Poukázal na to, že odporca sám uviedol, že o kúpnej zmluve sa dozvedel až v lete 2011 a keby o kúpnej zmluve vedel, tak by chcel na nej byť ako kupujúci. Zároveň uviedol, že sumu 50.000,- Sk poskytol navrhovateľke ako pôžičku. Zástupca navrhovateľky poukázal na to, že odporca bol 8.3.2006 v čase prihlásenia vozidla v Prievidzi pred dopravným inšpektorátom, a ak si odporca myslí, že je potrebné mať kúpnu zmluvu, musel si už teda 8.3.2006 myslieť, že kúpna zmluva existuje, a ak chcel byť kupujúcim vozidla, mohol už vtedy túto záležitosť riešiť. Odporca ale nič nepodnikol a následne o 5 dní poskytol navrhovateľke pôžičku. Uviedol, že teoreticky by bolo možné, že navrhovateľka sa 6.3.2006 stala výlučnou vlastníčkou vozidla a 13.3.2006 sa polovičným vlastníkom stal odporca, keďže tento jej na kúpu vyplatil 50.000,- Sk, pričom kúpna zmluva medzi navrhovateľkou a odporcom bola uzatvorená ústne resp. konkludentne tým, že navrhovateľka peniaze od odporcu prijala. Takúto konštrukciu ale poprela navrhovateľka aj odporca. Poukázal na to, že odporca vo svojom písomnom návrhu na č.l. 81 spisu uvádza, že všetky opravy vozidla financovala jeho matka p. M. a táto ich požaduje vrátiť. Toto potvrdil aj odporca i jeho rodičia, preto sa v tejto časti navrhovateľka nepovažuje za pasívne vecne legitimovanú. Pre prípad, ak by súd posúdil, že predmetné motorové vozidlo je v podielovom spoluvlastníkom účastníkov a zrušoval by podielové spoluvlastníctvo, ohľadom motorového vozidla navrhol, aby bol nariadený jeho predaj, keďže navrhovateľka ani odporca nemajú o vozidlo v súčasnosti záujem.

Zástupca odporcu po vykonanom dokazovaní uviedol, že kúpnu cenu za vozidlo uhradil odporca v jednej polovici kúpnej ceny na základe dohody s navrhovateľkou na jej účet, pričom kúpnu cenu predávajúcemu navrhovateľka uhradila až následne na účet predávajúceho. Uviedol, že kúpna zmluva sa nenašla v žiadnych dokladoch na polícii ani v Prievidzi, na základe čoho odporca tvrdí, že bola antidatovaná a dodatočne vyrobená. Nesúhlasil s tvrdením, že sa jednalo o pôžičku zo strany odporcu voči navrhovateľke. Preto navrhol návrh navrhovateľky o vydanie motorového vozidla zamietnuť a rozhodnúť v zmysle jeho vzájomného návrhu a v zmysle upraveného petitu v podaní z 8.3.2013. Zástupca odporcu žiadal priznať náhradu trov konania s tým, že ich vyčísli v lehote troch dní.

Zástupca navrhovateľky v priebehu konania vzniesol námietku premlčania na všetky finančné nároky, ktoré si uplatnil odporca vzájomným návrhom v písomnom podaní z 12.11.2012. Uviedol, že podľa neho sú všetky tieto vynaložené náklady a nároky z nich vyplývajúce premlčané.

V priebehu konania návrhom doručeným súdu 1.3.2013 navrhovateľka navrhla vydať predbežné opatrenie v zmysle v tom zmysle, že navrhovateľka alebo jej splnomocnený zástupca je oprávnená každý piatok párny týždeň vizuálne skontrolovať motorové vozidlo, ktoré je predmetom sporu a overiť jeho funkčnosť s tým, že odporca je povinný navrhovateľke najneskôr 24 hodín vopred oznámiť, kde sa vozidlo bude v určenom čase nachádzať a umožniť jej v určenom čase vykonať kontrolu sprístupnením vozidla. O uvedenom návrhu na vydanie predbežného opatrenia tunajší súd rozhodol uznesením č.k. -227 z 27.3.2013, ktorým návrh navrhovateľky o nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol s tým, že navrhovateľka neozrejmila a nepreukázala v konaní potrebu dočasne upraviť pomery účastníkov a neodôvodnila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Proti citovanému rozhodnutiu podala odvolanie navrhovateľka, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením -247 z 30.5.2013 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil. Krajský súd v odôvodnení okrem iného uviedol, že v prejedávanej veci je tu nepochybne rozpor medzi účastníkmi konania pri hospodárení so spoločnou vecou, okrem návrhov čo do veci samej, ktorých sa v konaní domáhajú. Tieto rozpory však nie je možné v prejednávanej veci riešiť tak, že sa nariadi predbežné opatrenie tak, ako ho žiadala vydať navrhovateľka.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi pripojenými v spise , pripojenými spismi , Y. -U.-XXXX/PD-PD-XXXX, výsluchmi svedkov, a to B. C., B. M., M. M., Z. M. a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka pri výsluchu pred súdom v tomto konaní do zápisnice 12.11.2012 uviedla, že v marci 2006 žila v družskom vzťahu s odporcom v byte, ktorý kúpili spoločne v roku 2004 a mali ho v podielovom spoluvlastníctve, každý v jednej polovici. Uviedla, že bývali v Prievidzi, a keďže ona pochádza z Považskej Bystrice a plánovali spolu s odporcom dieťa, chcela vlastniť motorové vozidlo, ktoré chcela využívať spolu s odporcom i s jeho rodinou. Preto považovala za normálne, že keď si kúpi auto, bude ho používať aj jeho rodina, čo považovali za normálne aj rodičia odporcu. Uviedla, že všetko do domácnosti kupovala ona /nábytok/, ale využíval to aj odporca, pričom na účte mala dostatok v hotovosti finančných prostriedkov na zakúpenie vozidla. Keďže rodičom odporcu bolo trápne, že aj oni budú využívať toto motorové vozidlo, tak jej prispeli na účet, na kúpnu cenu motorového vozidla, sumou 50.000,- Sk. Uviedla, že odporca nikdy nechcel figurovať na kúpnej zmluve. Brat navrhovateľky RNDr. V. M., ktorý vozidlo predával sa ho pýtal, či ho má uviesť na kúpnej zmluve ako spoluvlastníka, čo odporca odmietol s tým, že však vozidlo bude jej. Taktiež rodičia odporcu to brali tak, že auto je jej, aspoň sa tak vyjadrovali. Uviedla, že v spoločnej domácnosti žili s odporcom do 26.6.2011, pričom posledné dva-tri roky ich spolužitia využíval toto auto výlučne odporca. Toto vozidlo využívala ona pre seba i pre dcéru približne do roku 2009, potom ho výlučne využíval odporca. V roku 2009 jej ponúkol k užívaniu motorové vozidlo jej brat, a to Toyotu Q., ktorý jej zapožičal uvedené motor. Vozidlo. V súvislosti s nákladmi na opravu motorového vozidla P. Megane, ktoré boli vynaložené od augusta 2006 do marca 2010 uviedla, že všetky tieto náklady hradila ona z jej výlučných finančných prostriedkov, a tiež i zákonné poistky, ako aj poplatky za emisné a STK kontroly. Doklady o tom, že ich hradila nemá, všetky listinné dôkazy ostali u odporcu v spoločnom byte. Navrhovateľka uviedla, že z jej výpisu z osobného účtu z Istrobanky a.s. z 31.3.2006 vyplýva, že v deň podpisu kúpnej zmluvy 6.3.2006 mala dostatok finančných prostriedkov na tomto účte na zaplatenie celej kúpnej ceny. Potvrdila, že na tento účet jej 14.3.2006 prišla suma 50.000,- Sk z účtu odporcu a následne ona 16.3.2006 zaplatila z jej účtu spoločnosti Q. P., s.r.o. / predajcovi/ kúpu cenu motorového vozidla vo výške 100.000,-Sk. Z výsluchu odporcu na uvedenom pojednávaní súd zistil, že už na jeseň v roku 2005 uvažovali s navrhovateľkou, že by chceli kúpiť spolu nejaké motorové vozidlo. Na jar 2006 ho navrhovateľka informovala o tom, že by im predal motorové vozidlo P. M. jej brat, ktoré bolo písané v tom čase vo vlastníctve spoločnosti Q. A., s.r.o., čo sa potom zrealizovalo. Uviedol, že celý čas od kúpy vozidla od marca 2006 až do 30.6.2011 považovali toto auto za spoločné auto. Až od júna 2011 začala navrhovateľka tvrdiť, že sa jedná výlučne o jej motorové vozidlo. Uviedol, že o tom, že v čase kúpy bola vyhotovená nejaká kúpna zmluva, sa dozvedel až 3.11.2011 na polícii v Považskej Bystrici. Bol prekvapený, že na zmluve je už dátum z 6.3.2006, lebo auto bolo zapísané na Dopravnom inšpektoráte v Prievidzi 8.3.2006 a poistka na auto bola uzatvorená 7.3.2006. S navrhovateľkou sa 7.3.2006 dohodol, že nemá záujem figurovať v dokladoch ako držiteľ a vlastník z dôvodu, že sa kupuje auto od brata navrhovateľky. Trval však na vyjadrení, že auto kúpili spolu s navrhovateľkou a zapísala sa do evidencie ako držiteľka len navrhovateľka, lebo tam nemôžu byť uvedení dvaja. O tom, že bola vyhotovená kúpna zmluva, vtedy vôbec nevedel, inak by určite v nej chcel figurovať aj preto, že poslal finančné prostriedky na polovicu kúpnej ceny vozidla. Opakovane uviedol, že s navrhovateľkou sa v marci 2006 ústne dohodol, že motorové vozidlo Renault Megane je ich spoločné vlastníctvo, oni to takto aj brali a zapísaná ako držiteľka bude len ona. Uviedol, že pôvodne bola dohodnutá kúpna cena vozidla 80.000,- Sk, pričom až 13.3.2006 sa dozvedel, že táto je 100.000,- Sk. Uviedol, že 13.3.2006 mu vložila na jeho účet sumu 40.000,-Sk jeho matka, pričom v ten istý deň, kedy sa aj dozvedel, že sa cena zvýšila, tak na účet navrhovateľky previedol z jeho účtu sumu 50.000,- Sk. Preto si myslí, že uvedená zmluva z 6.3. 2006 bola urobená dodatočne. Uviedol, že nechápe, na čo poukazoval navrhovateľke polovicu kúpnej ceny, keď teraz navrhovateľka tvrdí, že je to len jej výlučné vlastníctvo. Sumu 40.000, -Sk na kúpu tohto vozidla mu darovala matka, a to iba jemu ako synovi a nie i navrhovateľke. Ďalej uviedol, že náklady na opravu motorového vozidla v celkovej výške 1004,97 eur niekedy zaplatil zo svojho a následne mu to preplatila jeho matka, alebo mu dala matka peniaze na opravu vopred. Jeho rodičia im chceli pomáhať, teda jemu ako ich synovi a tým pomáhali i im ako rodine. Uviedol, že s navrhovateľkou ako družkou hospodárili tak, že do spoločnej domácnosti pred narodením dcéry a aj v roku 2006 dávali každý na stravu po 1000,- Sk a ostatné výdavky, ktoré boli naviac, hradil on z toho, čo zarobil. Všetky výdavky, poistky, emisné kontroly platil on zo svojich výlučných prostriedkov, uviedol, že nechápe, prečo navrhovateľka z neho robí zlodeja. Uviedol, že zákonná poistka je na meno navrhovateľky, zákonnú poistku však platil on poštovými poukážkami z jeho finančných prostriedkov, čo viackrát videli aj jeho rodičia. Uviedol, že navrhovateľka mu zobrala z bytu poštové poukážky o platení zákonného poistenia a aj iné doklady, ale zostali mu zošity, kde viedol evidenciu, čo sa platilo z jeho príjmu a tiež tam zostali 4 poštové poukážky o zaplatení zákonnej poistky za motorové vozidlo. Odporca uviedol, že keď sa bolo vozidlo prihlásiť na dopravnom inšpektoráte dňa 8.3.2006, po prepise vozidla prevzala doklady od vozidla navrhovateľka, kľúče prevzal on, pretože on i potom odšoféroval vozidlo do ich bydliska. Opakovane uviedol, že sa považuje za spoluvlastníka tohto vozidla a obaja s navrhovateľkou sa považovali celé roky za spoluvlastníkov tohto motorového vozidla. Potvrdil, že 6.3.2006 on nepreberal žiadne vozidlo od predávajúcej spoločnosti. Na otázku zástupcu navrhovateľa, z akého titulu poskytol navrhovateľke sumu 50.000,-Sk, odporca uviedol: aby mohli kúpiť spoločne motorové vozidlo. Na otázku, či sa jednalo o pôžičku alebo dar, odporca uviedol, že tieto peniaze jej poskytol s tým, že sa bude jednať o ich motorové vozidlo na kúpu vozidla, dar to určite nebol. Potom povedal, že podľa neho jej požičal tieto peniaze, aby si za ne mohli kúpiť auto. Na otázku sudcu, kedy mala navrhovateľka potom vrátiť odporcovi tieto peniaze odporca uviedol, že sa s navrhovateľkou dohodli, že keď sa niekedy vozidlo predá, že si tie peniaze rozdelia na polovicu, lebo je to ich spoločné vozidlo, inak by jej nebol poskytol tých 50.000, -Sk. V žiadnom prípade jej nedával peniaze s vedomím, že sa bude jednať o motorové vozidlo len v jej vlastníctve. On jej peniaze požičiaval s vedomím, že sa bude jednať o ich spoločné motorové vozidlo s tým, že keď sa bude niekedy auto predávať, tak si peniaze rozdelia. Odporca uviedol, že motorové vozidlo Renault Megane je pripravené na vydanie navrhovateľke na bezpečnom mieste. Uviedol, že navrhovateľke doposiaľ neumožnil používať toto motorové vozidlo, keďže ho nevyplatila zo sumy hodnoty na základe znaleckého posudku. Potvrdil, že s navrhovateľkou mali aj spoločný sporožírový účet v Slovenskej sporiteľni, a.s., na ktorý on z jeho účtu posielal obvykle sumu 143, eur a navrhovateľka sumu 95,- eur, zo spoločného účtu sa platili náklady za byt a inkasné poplatky, pričom ostatné náklady hradil podľa odporcu výlučne on. Zo zápisnice o trestom oznámení z 30.6.2011 (č.l. 15 spisu) spísanej na OO PZ v Považskej Bystrici s navrhovateľkou mal súd preukázané, že navrhovateľka vtedy uviedla, že motorové vozidlo Renault Megane e.č. PD XXX-CC odkúpila dňa 6.3.2006 od brata V. M. za sumu 100.000,- Sk, pričom bratovi vyplatila dohodnutú sumu. Z tejto sumy mala ušetrenú čiastku 50.000,-Sk, druhú polovicu jej poslala na účet matka jej vtedajšieho druha M. M., pričom ona následne bratovi vyplatila dohodnutú kúpnu cenu. Následne vozidlo prepísal na ňu a ona sa stala jediným vlastníkom uvedeného vozidla. Uviedla, že ona je výlučnou vlastníčkou aj držiteľkou tohto vozidla. Vozidlo normálne používala a toto používal aj jej druh M. M., používali ho spoločne, v poslednej dobe prevažne M. M.. Z. ohľadom uvedeného vozidla bolo v poriadku až do júna 2011, kedy začali mať s druhom M. M., t.j. odporcom, osobné problémy, ktoré vyvrcholili tým, že od neho odišla 26.6.2011. Následne jej odporca uvedené motorové vozidlo odmietol vydať, uvedené vozidlo je podľa nej užívané protiprávne M. M., nakoľko je ona výlučná vlastníčka tohto vozidla.

Z výsluchu svedka B. C., nar. XX.X.XXXX, /č.l. 177 spisu/ súd zistil, že tento sa pozná s oboma účastníkmi sporu, bližší kamarátsky vzťah má s odporcom. Uvedený svedok potvrdil, že v období, keď účastníci kupovali motorové vozidlo P. M., bol svedkom skutočností, že odporca sa aj pred navrhovateľkou v jeho prítomnosti vyjadroval, že si chcú zakúpiť auto. Uviedol, že najskôr si chceli kúpiť iné auto, bol vtedy s nimi i v Bratislave, následne sa pred ním vyjadrili, že idú kupovať P. M., a keď ho kúpili, tak sa vyjadrovali, že si ho kúpili na polovicu. Uviedol, že nemôže potvrdiť, že by sa takto priamo vyjadrovala navrhovateľka, ale takto sa vyjadril pred navrhovateľkou odporca, ktorý hovoril, že si auto kúpili spolu. Uvedené motorové vozidlo po kúpe používali obaja účastníci spoločne podľa toho, kto ho potreboval. Uviedol, že si myslí, že aj navrhovateľka v nasledujúcom období hovorila o tomto aute ako o spoločnom aute, takto o ňom hovoril aj odporca. Spor ohľadom tohto auta nastal až po tom, keď sa rozišli. Keď ho potom odporca informoval o tom, že navrhovateľka začala tvrdiť, že nekúpili auto spoločne, svedka toto tvrdenie navrhovateľky prekvapilo. Čo sa týka nákladov na údržbu, opravu motorového vozidla, svedok uviedol, že pokiaľ vie, o auto sa zakaždým staral len odporca, kúpil do auta nové gumy, staral sa o auto, aby bolo funkčné. Potvrdil, že mu odporca hovoril aj nejaké iné náklady, ktoré na auto vynaložil, pre odstup času si ich však už nepamätá. Tiež sa pred ním odporca vyjadril, že financuje opravy motorového vozidla, nevyjadroval sa, či to bolo na základe dohody s navrhovateľkou.

Z výsluchu svedkyne JQ. M. - matky odporcu, súd zistil, že v súvislosti s kúpou motorového vozidla Renault Megane sa navrhovateľka pred ňou vyjadrila, že chcú kúpiť auto s odporcom od jej brata za 80.000,- Sk. Svedkyňa vtedy pred navrhovateľkou synovi, t.j. odporcovi povedala, že mu daruje 40.000,- Sk na polovicu auta, pričom následne 13.3.2006 v pondelok vložila sumu 40.000,-Sk synovi ako dar na jeho účet. Pri vkladaní peňazí jej syn povedal, že sa dozvedel, že auto bude stáť 100.000,- Sk, preto začali uvažovať, či odporca do toho má vlastne ísť za takýchto okolností, nepáčilo sa im, že sa za pochodu menili podmienky. Syn vtedy povedal, že keď bude spolumajiteľom auta, že tých 10.000, -Sk doloží zo svojich. Vtedy sa ako rodina dohodli, že na účet navrhovateľky na kúpu auta pošle syn ako polovičný spoluvlastník 50.000,-Sk. Svedkyňa potvrdila, že navrhovateľka i odporca sa jednoznačne vyjadrovali po kúpe ako o spoločnom aute, preto práve aj oni, t.j. svedkyňa i s manželom znášali náklady na opravy tohto auta vo veľkej miere, resp. v 100% rozsahu. Všetci a aj navrhovateľka sa vyjadrovala o tomto aute ako o spoločnom. Auto sa kupovalo hlavne kvôli tomu, lebo navrhovateľka pravidelne chodila do Považskej Bystrice autobusom za rodičmi. Prvé dva roky po kúpe vozidla ho väčšinou používala navrhovateľka, a keď bolo treba finančne investovať do opráv, súhlasila, že auto môže používať odporca na cestu do práce, že jej bude nosiť obedy. V súvislosti s hradením nákladov na opravy a údržbu motorového vozidla uviedla, že tieto náklady spojené s autom, ale i s bytom, znášala ona s manželom a financovali ich v takej miere, že posielala synovi, t.j odporcovi, na účet sumy napríklad 15.000 a 20.000, -Sk, z týchto peňazí hradil odporca potom náklady ako napríklad poistky na auto. Potvrdila, že i ona niekedy hradila šeky, napríklad 23.2.2011 zaplatila 65,41 eur za tri šeky, o čom predložila súdu originál zošitov, kde si všetky tieto výdavky zapisovala. Svedkyňa potvrdila, že takto synovi dala peniaze i na opravu auta, napríklad na lambda sondu, a to sumu 3500,- Sk dňa 12.6.2008. Z peňazí, ktoré mu posielala na účet a knižku hradil odporca i pneumatiky a všetky opravy, ktoré sa robili na aute. Tieto náklady teda hradil odporca z finančných prostriedkov, ktoré mu dávali oni ako rodičia, ktoré mu darovali, aby prežili. Svedkyňa upresnila, že to bol dar len synovi, lebo vedela, že je spolumajiteľ auta. Svedkyňa uviedla, že nežiada od syna, aby jej vrátil peniaze, ktoré mu darovala na opravu auta a na zaplatenie kúpnej ceny v sume 40.000,-Sk. Uviedla, že odporcovi dávala peniaze i na zaplatenie poistiek, on toto poistné platil napriek tomu, že na šeku bolo napísané meno navrhovateľky. Svedkyňa potvrdila, že motorové vozidlo Renault Megane sa nachádza na bezpečnom mieste, konkrétne kde uviesť nevedela. Z výsluchu svedka M. M. - otca odporcu súd zistil, že začiatkom marca 2006 im odporca povedal, že si majú s navrhovateľkou kúpiť auto každý v jednej polovici od brata navrhovateľky p. M.. Povedal, že polovica bude stáť 40.000,-Sk, ale keď 13.3.2006 prišli do Tatra banky, a.s. aby vložila jeho manželka na účet odporcu sumu 40.000,-Sk, vtedy im syn povedal, že to nebude stáť 40.000,-Sk, ale 50.000,-Sk, lebo celková kúpna cena bola dohodnutá na 100.000,-Sk. Potom sa s odporcom rozprávali a po chvíli sa dohodli, že keď už prišli, tak kúpia teda túto polovicu. Polovicu auta kúpil syn s tým, že manželka mu dala na to 40.000,- Sk s tým, že on dá zo svojich peňazí z účtu 10.000,- Sk. Svedok potvrdil, že navrhovateľka sa pred nimi vyjadrovala tak, že je to ich spoločné auto, nikdy nepovedala, že je to len jej. Po kúpe auto používala výlučne navrhovateľka, lebo chodila s ním aj do roboty, odporca ho začal využívať až keď išla navrhovateľka na materskú dovolenku a začal jej voziť odporca obedy z jeho práce, a to po dobu troch rokov. Svedok potvrdil, že všetky náklady na opravy a údržby vozidla, ako i benzín, znášal zo svojich peňazí, alebo z peňazí, ktoré mu darovala jeho manželka, t.j. matka odporcu, odporca. Potvrdil, že keď išla navrhovateľka na materskú dovolenku, on sa dohodol i s manželkou, že všetky náklady na auto aj benzín účastníkom budú hradiť oni, aby tieto rodina necítila, pokiaľ je navrhovateľka na materskej. Na materskej bola navrhovateľka od marca 2007, zamestnala sa v septembri 2011. Svedok potvrdil, že má vedomosť, že v roku 2008 keď chceli ísť na dovolenku, menili gumy, platil to odporca, tiež keď neprešli technickou kontrolou, všetky náklady hradil odporca . Potvrdil, že sa tiež menili tlmiče na aute, batéria do vozidla, čo hradil odporca, tiež zákonné poistky a poplatky za emisné kontroly platil odporca, a to z peňazí, čo mu darovala matka. Svedok na otázku, či navrhovateľka súhlasila s týmito opravami vozidla, uviedol, že navrhovateľka nenamietala tieto opravy vozidla, vozidlo by bolo nepojazdné, keby sa nebolo opravilo. Uviedol, že peniaze, ktoré dávali synovi na opravy a údržbu vozidla, darovali len synovi, nie obom účastníkom. Z kúpnej zmluvy zo dňa 6.3.2006 /č.l. 72 spisu/ mal súd preukázané, že uvedenou kúpnou zmluvou spoločnosť Q. P., s.r.o. so sídlom v E., zast. P.. V. M. /bratom navrhovateľky/ a M.. E. M., t.j. navrhovateľka, uzavreli kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej uvedená spoločnosť predala navrhovateľke do jej vlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu 100.000,- Sk motorové vozidlo zn. P. M. s tým, že kupujúca zaplatí kúpnu cenu do 30 dní od podpísania tejto zmluvy. V článku IV. zmluvy sa konštatuje, že kupujúci potvrdzuje, že motorové vozidlo prevzal pri podpísaní zmluvy a vyhlasuje, že sa s jeho stavom riadne oboznámil s tým, že prevzatím motorového vozidla kupujúci nadobudol k nemu vlastnícke právo. Z osvedčenia ev. čísla a držiteľa motorového vozidla / č.l. 73 spisu/ mal súd preukázané, že na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Trenčíne 6.3.2006 bola zaznamenaná zmena držiteľa vozidla z Q. A., s.r.o. na M.. M. E., t.j. navrhovateľku. Z výpisu z účtu v ČSOB /čl. 74 spisu/ mal súd preukázané, že na účet predajcu motorového vozidla bola 17.3. 2006 pripísaná suma 100.000, -Sk od navrhovateľky. Z príkazu na úhradu v Tatra banke, a.s. z 13.3.2006 mal súd preukázané, že 13.3.2006 poukázal odporca na účet navrhovateľky sumu 50.000,- Sk. Z výpisu z účtu navrhovateľky ku dňu 31.3.2006 /č.l. 76 spisu/ mal súd preukázané, že na účet navrhovateľky 14.3.2006 prišla suma od odporcu vo výške 50.000,- Sk, pričom 16.3.2006 navrhovateľka uhradila na účet predajcu motorového vozidla sumu 100.000,- Sk. Z potvrdenia o vklade hotovosti z 13.3.2006 / č.l. 98 spisu/ mal súd preukázané, že na účet odporcu bola v uvedený deň 13.3.2006 vložená od matky odporcu suma 40.000, -Sk. Z čestného vyhlásenia B.. M. K. z 5.11.2012 /č.l. 71 spisu/ mal súd preukázané, že na žiadosť navrhovateľky ohľadom kúpnej zmluvy uviedol, že obchodná spoločnosť Q. P., s.r.o. mala záujem na jar 2006 predať motorové vozidlo P. M. N. PD XXX CC, pričom na vedení spoločnosti sa spoločne s druhým konateľom a spoločníkom P.. V. M. dohodli a odsúhlasili jeho odpredaj sestre P.. M., a to M.. E. Marčekovej za cenu vtedajších 100.000, -Sk. Kúpna zmluva bola uzatvorená 6.3.2006, odkedy je táto vedená a založená v účtovnej evidencii ich spoločnosti, nikým nebola menená ani upravovaná. Na základe tejto zmluvy bol 6.3.2006 zmenený záznam o držiteľovi vozidla v dokladoch k vozidlu. V zmysle článku V. kúpnej zmluvy si kupujúca dňa 6.3.2006 vozidlo prevzala a tým sa stala jeho výhradnou vlastníčkou, pričom dohodnutá kúpna cena bola uhradená na účet predávajúceho 17.3.2006 jednorazovo z účtu p. M.j, t.j. navrhovateľky, čím boli splnené všetky práva a povinnosti z kúpnej zmluvy. Z výsluchu svedka Z. M. - otca navrhovateľky súd zistil, že v súvislosti s okolnosťami nadobudnutia vlastníckeho práva motorového vozidla P. M. svedok uviedol, že on nebol priamo pri akte predaja vozidla. Potvrdil, že asi 6.3.2006, kedy bol pondelok, viezol dcéru svojím autom do Trenčína, nakoľko chcela nadobudnúť nové auto. Pýtal sa jej, či má dosť peňazí, na čo povedala, že áno. On ju vtedy odviezol do firmy Antares, kde si išla prevziať vozidlo a zároveň ho dať i poistiť. Uviedol, že nevie, čo sa dialo vo firme, nebol ani pri platení poistného. Svedok ďalej uviedol, že o tom, že polovicu dohodnutej kúpnej ceny poskytol na zaplatenie odporca, sa svedok dozvedel až potom, čo sa účastníci rozišli niekedy v lete 2011, kedy sa odporca vyjadril, že niečo investoval do toho vozidla. Svedok uviedol, že to dovtedy neriešil, motor. vozidlo automaticky považoval za dcérine. Svedok uviedol, že podľa neho sa účastníci vyjadrovali o tomto aute počas ich spolužitia neurčito, on mal za to, že auto je navrhovateľky. Uviedol, že nemá vedomosť, kto hradil náklady na údržbu a opravy auta, ani kto hradil poistné za toto auto. Prvé dva roky po kúpe vozidla chodili k nim na návštevy spoločne na tomto motorovom vozidle, potom začali chodiť na inom aute, na Toyote. Svedok potvrdil, že 6.3.2006 doviezol predmetné motorové vozidlo Renault Megane z firmy Antares k nim domov do Považskej Bystrice, a potom 8.3.2006 toto auto viedol do Prievidze i spolu s manželkou a navrhovateľkou. V ten deň navrhovateľka išla dať prepísať vozidlo na dopravnom inšpektoráte, potom tam prišiel i odporca. Po prepise vozidla svedok viedol znovu toto auto do Považskej Bystrice, navrhovateľka vtedy išla k nim. Svedok potvrdil, že 30.6.2011 bol v Prievidzi s navrhovateľkou pre jej veci a chceli zobrať aj auto, odporca tam však vtedy nebol. Vtedy svedok povedal jeho matke, že im ešte chýba auto, na čo matka odporcu povedala, že to auto je ich. Zástupca odporcu namietal, že 30.6.2011, keď prišiel svedok i s ostatnými pre veci navrhovateľky, svedok sa vyjadril pred oboma rodičmi odporcu po tom, čo videl doklady o úhrade 50.000, Sk, t.j. polovice kúpnej ceny za auto, že keď si auto zoberú, že zaplatia túto sumu. Svedok následne doplnil, že si presne nepamätá, či po prepise vozidla 8.3.2006 išli z Prievidze do Považskej Bystrice, ale pokiaľ si dobre pamätá, išli do Považskej Bystrice. Nepamätá si, že v ten deň išli aj hore na Sever v Prievidzi, určite však v uvedený deň z DI vozidlo neviedol odporca. Pri konfrontácii svedkyne B. M. so Z. M. matka odporcu uviedla, že 8.3.2006 určite v tento deň videla, ako syn prichádzal na tomto aute a šoféroval toto auto na Severe v Prievidzi, vtedy v aute bola navrhovateľka, či tam boli prítomní aj rodičia, k tomu sa vyjadriť nevedela. V súvislosti so stretnutím 30.6.2011 uviedla, že v ten deň bratovi navrhovateľky V. M. ukazovala doklady o zaplatení sumy 40.000,- Sk z jej účtu a 50.000,- Sk z účtu syna na účet navrhovateľky, pričom mu povedala, že ak chcú auto, nech dajú 50.000,- Sk. Toto počul aj otec navrhovateľky i navrhovateľka, ktorá odpovedala, že nie, nedáme 50.000,-Sk. Až potom sa k tomu vyjadril jej otec, ktorý povedal, ale dáme 50.000,- Sk. Svedkyňa uviedla, že otec navrhovateľky nepovedal, že zaplatia toľko, koľko rozhodne súd, ale povedal dáme 50.000,- Sk, pričom akoby sa uklonil. Svedok M. tvrdil, že sa vyjadril, že zaplatia sumu, ktorá bude rozhodnutá príslušným súdom. Navrhovateľka vo svojej výpovedi potvrdila, že 8.3.2006 išla s jej rodičmi z Považskej Bystrice na vozidle Renault Megane, šoféroval ho jej otec, po prepise vozidla na dopr. inšpektoráte išli všetci štyria, teda i s odporcom na Sever, vtedy ich mohla zahliadnuť matka odporcu. Potom následne išli všetci i s odporcom do Považskej Bystrice, boli prázdniny, zostali tam až do nedele. Založila do spisu i dôkaz o tom, že v tom čase boli prázdniny. Tiež uviedla, že 30.6.2011 videla, ako matka odporcu tam máva nejakými papiermi, pričom otec jej povedal niečo v tom zmysle, že ako rozhodne súd, tak sa vyrovnajú. Z vyhlásenia M.. B. C., nar. X.X.XXXX, z XX.X.XXXX /č.l. 170 spisu/ mal súd preukázané, že menovaný prehlásil na svoju česť, že navrhovateľka sa nikdy pred ním nevyjadrila, že motorové vozidlo zn. Renault Megane je výlučne jej vlastníctvom, ale že ho zakúpili spoločne s M. M. od jej brata. Uvedené povedala počas jeho návštevy v ich domácnosti, keď sa zaujímal, že majú novo zakúpené auto. O stretnutí doložil i fotografiu z návštevy. Z oznámenia od ORPZ v Trenčíne ODI Trenčín z 11.1.2013 /č.l. 152 spisu/ súd zistil, že motorové vozidlo E bolo odhlásené z ich evidencie X.X.XXXX a po archivácii bol spis po piatich rokoch skartovaný. Z evidenčnej karty vozidla z 11.1.2013 súd zistil, že ako vlastník a držiteľ motorového vozidla P. M. K je zapísaná navrhovateľka, pričom osvedčenie o evidencii bolo vydané držiteľovi 8.3.2006. Z oznámenia od OR PZ ODI Považská Bystrica z 23.8.2011/ č.l. 70/ mal súd preukázané, že ODI v Považskej Bystrici potvrdilo, že navrhovateľka je držiteľom a vlastníkom osobného motorového vozidla P. M. PD XXX CC od X.X.XXXX. Z poistky č. XX XX XXX XXX z 1.2.2011 / č.l. 136 spisu/ vystavenej spoločnosťou Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insturance Group, mal súd preukázané, že poistníkom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla N. PD XXX CC bola so začiatkom poistenia 7.3.2006 navrhovateľka s tým, že lehotné poistné predstavovalo 40,15 eur so splatnosťou poistného k 7.3, 7.6., 7.9. s 7.12. poštovou zloženkou . Z výpisu z inkasného účtu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX /č.l. 162 spisu/ v Kooperativa poisťovňa, a.s. z 4.2.2013 mal súd preukázané, že v období od 9.3.2006 až 2.9.2011 bolo štvrťročné poistné hradené poštovými poukazmi na meno E. M. s výnimkou úhrady z 1.3.2007, kedy poistné bolo uhradené bankovým prevodom z účtu Dušana M. v sume 34,02 eur, pričom úhrada poistného v sume 40,15 eur dňa 7.9.2011 a ďalšia úhrada z 8.12.2011 v sume 40,15 eur bola uhradená bankovým prevodom z účtu navrhovateľky. V mesiaci september 2011, a to 2.9.2011, je evidovaná i úhrada poistného v sume 40,15 eur poštovým poukazom na meno navrhovateľky, pričom dňa 9.3.2012 bola vrátená platba navrhovateľke poštovým poukazom na adresu do Považskej Bystrice v sume 40,15 eur. Odporca v konaní v súvislosti s hradením poistného za motor. vozidlo uviedol /č.l. 278 spisu/, že navrhovateľka uhradila poslednú platbu poistného 9.12.2011 vo výške 40,15 eur a tiež platbu 7.9.2011, ktorá jej však bola vrátená 9.3.2012, pričom všetky ostatné úhrady poistného uhrádzal odporca, a to i v septembri 2011, a to konkrétne 2.9.2011 poštovou poukážkou, preto platba navrhovateľky z 7.9.2011 jej bola vrátená 9.3.2012. Z prehľadu vynaložených nákladov na opravu motorového vozidla P. Megane vystaveného odporcom / č.l. 81 spisu/ a vyjadrenia odporcu / č.l.184 spisu/ mal súd preukázané, že podľa odporcu 24.8.2006 zakúpil zadný lapač a vrátane montáže zaplatil 39,33 eur, 11.10.2007 za výmenu vzduchového filtra a klapky kúrenia zaplatil sumu 72,88 eur, 18.10.2007 za demontáž a montáž kúrenia zaplatil sumu 12,75 eur, 9.6.2008 za diagnostiku elektroniky zaplatil 23,- eur, 12.6.2008 za výmenu lambda sondy a výmenu 4 ks sviečok zaplatil spolu 137,84 eur, 29.7.2008 zaplatil za kúpu a výmenu tlmičov 201,80 eur, 29.1.2010 za vykonaný servis - opravu pneumatiky zaplatil 11,94 eur, 2.7.2008 za servisnú kontrolu cez prejazdovú linku zaplatil 425, -Sk, čo predstavuje 14,11 eur, 12.12.2008 za výmenu batérie zaplatil 2550,- Sk, čo predstavuje v prepočte 84,64 eur, 30.7.2008 za puklice a pneumatiky zaplatil 5439,- Sk, čo predstavuje v prepočte 180,54 eur, 7.5.2008 za kúpu a výmenu mechaniky okna zaplatil 3800,- Sk, čo predstavuje 126,14 eur a v marci 2010 za výmenu výfuku zaplatil sumu 100,- eur. Spolu tieto vynaložené náklady predstavujú 1004,97 eur, z ktorej sumy žiadal odporca zaplatiť od odporkyne jednu polovicu, a to vzájomným návrhom doručeným súdu na pojednávaní 12.11.2012. Ďalej žiadal zaplatiť od odporkyne jednu polovicu z vynaložených nákladov za tri technické a emisné kontroly v sume spolu 120,- eur v rokoch 2006, 2008 a 2010 a jednu polovicu z úhrad poistného za motor. vozidlo za celé obdobie od roku 2006 v sume 630, -eur, čo predstavuje spolu 750,- eur a z toho sumu 375,- eur žiadal zaplatiť od navrhovateľky. V súvislosti s nákladom na opravu vozidla z 29.1.2010 vo výške 11,94 eur, odporca uviedol /č.l. 185/, že v januári 2010 zistil, že je poškodená pneumatika, čo musel dať opraviť. Za opravu zaplatil 11,94 eur, uviedol, že navrhovateľka o tejto oprave vedela, súhlasila s ňou. Navrhovateľka uviedla, že v tom čase auto používal výlučne odporca, bolo jej známe, že na aute je defekt, že to dal opraviť a tiež zaplatil za túto opravu sumu 11,94 eur. Ona mu však vtedy povedala, že nesúhlasí s tou opravou, lebo vtedy auto nepoužívala a z materskej dávky nemohla platiť aj takúto vec.

V súvislosti s vynaloženým nákladom v marci 2010 vo výške 100,- eur za výmenu výfuku odporca uviedol (č.l. 186 spisu), že toto bola posledná oprava, ktorú dal robiť na tomto aute, lebo P. L. zistil pri prehliadke auta, že výfuk bol prehrdzavený a doporučil mu ho vymeniť, doklad o tom nemá, môže to dosvedčiť svedok L.. Odporca uviedol, že to hradil zo svojich peňazí a navrhovateľka vedela o tejto výmene. Navrhovateľka uviedla, že o tejto výmene nevedela, nebolo jej v tom čase známe kde chodí odporca s autom a za akým účelom.

V súvislosti s nákladmi na technické a emisné kontroly odporca uviedol, že platil všetky tri emisné a technické kontroly v rokoch 2006, 2008 a 2010 zo svojich výlučných prostriedkov, mala to byť suma spolu okolo 120,- eur. Navrhovateľka uviedla, že s týmto tvrdením nesúhlasí, všetky tieto STK a emisné kontroly hradila ona zo svojich peňazí a tiež aj všetky zákonné poistky. V súvislosti s hradením zákonnej poistky za motorové vozidlo odporca uviedol, že celé roky platil tieto zákonné poistky za auto on a aj iné poistky, šeky však boli vystavené na meno navrhovateľky, lebo ona mala uzavretú poistnú zmluvu. Teraz to navrhovateľka zneužíva, že tam figuruje ona, platil to však on. Navrhovateľka k tomu uviedla, že sa vyjadrila, že všetky zákonné poistky hradila ona.

Z návrhu doručenému Okresnému súdu Prievidza 17.8.2011 v konaní mal súd preukázané, že v uvedenom konaní sa odporca ako navrhovateľ domáhal voči navrhovateľke ako odporkyni zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k motorovému vozidlu P. M. K v ktorom konaní sa navrhovateľka ako odporkyňa vyjadrila v podaní z 8.11.2011, v ktorom uviedla, že vlastníctvo vozidla nadobudla podľa § 132 Obč. zákonníka písomnou kúpnou zmluvou ako jediný kupujúci a stala sa jeho jedinou a výlučnou vlastníčkou od 6.3.2006, preto považuje návrh o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva za bezpredmetný. Predmetná právna vec bola následne postúpená Okresnému súdu Považská Bystrica, kde sa konanie viedlo pod spis. zn. , pričom konanie bolo z dôvodu späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľa M.. M. M. uznesením č.k. -82 z 20.3.2012 zastavené, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.4.2012. Uvedené mal súd preukázané i z celého pripojeného spisu . Z upovedomenia od GP SR z 10.1.2012 adresovaného navrhovateľke (č.l. 47 spisu) mal súd preukázané, že Generálny prokurátor SR, v zastúpení B.. E. Z., riaditeľom trestného odboru, zaujal v súvislosti s vecou trestného oznámenia vo veci podozrenia zo spáchania prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla M.. M., právny názor v zmysle ktorého sa nestotožnil s právnym posúdením vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu, ktoré bolo doposiaľ orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci riešenia predbežnej otázky vyhodnotené ako podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a M.. M.. V tej súvislosti uviedol, že výlučné vlastníctvo k predmetnému vozidlu, ktoré navrhovateľka nadobudla v zmysle článku V. kúpnej zmluvy z 6.3.2006, jeho prevzatím od predávajúceho. Skutočnosť, že podozrivý Mgr. M. je poskytol peniaze vo výške 50.000,-Sk na kúpu vozidla, nezakladá jeho právny status ako spoluvlastníka vozidla a nemožno z toho titulu vyvodzovať záver, že vozidlo bolo nadobudnuté do podielového spoluvlastníctva. V tomto prípade sa môže jednať o právny inštitút občianskeho práva, a to zmluvu o pôžičke resp. vypožičaní, ktoré vrátenie si M.. M. môže od nej nárokovať. V uvedenom právnom vzťahu medzi oznamovateľkou a podozrivým vznikli pochybnosti o oprávnenosti držby predmetného vozidla, o ktorej môže rozhodnúť súd v civilnom konaní.

Súd v rámci konania na návrh navrhovateľky vydal predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť pristaviť pred Dopravný inšpektorát v Považskej Bystrici osobné motorové vozidlo Renault Megane a umožniť navrhovateľke jeho užívanie, v konaní pred Okresným súdom v Považskej Bystrici, a to uznesením -10 z 25.10.2011/ č.l. 50 spisu/. Uvedené uznesenie bolo Krajským súdom v Trenčíne uznesením č.k. -61 z 28.12.2011 zmenené tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol v celom rozsahu zamietnutý z dôvodu, že navrhovateľka ničím neosvedčila, že by jej nenariadením požadovaného predbežného opatrenia vznikla nenapraviteľná majetková alebo nemajetková ujma s tým, že nie je potrebná dočasná úprava pomerov účastníkov / č.l. 99 spisu/. Zo znaleckého posudku 162/2011 vypracovaného ku dňu 17.10.2011 znalcom T.. Z. W., O., znalcom z odboru cestnej dopravy, mal súd preukázané, že všeobecná hodnota osobného motorového vozidla Renault Megane EČ PD XXX CC ku dňu 17.10.2011 predstavovala vrátane DPH 2333,- eur. Z potvrdení o vkladoch hotovosti od Tatra banky, a.s. /č.l. 209 až 213/ mal súd preukázané, že matka odporcu vložila na účet odporcu v dňoch 4.1.2010 sumu 100,- eur, 3.2.2010 sumu 150,- eur, 29.5.2009 sumu 300,- eur, 29.5.2009 sumu 350,- eur, 11.8.2009 sumu 300,- eur, 12.3.2007 sumu 15.000,- Sk, 12.9.2007 sumu 16.000,- Sk, 16.1.2008 sumu 1000, -Sk. Zo žiadosti o zapísanie motorového vozidla z 8.3.2006 /č.l. 220 spisu/ mal súd preukázané, že na OR PZ ODI Prievidza doručila 8.3.2006 navrhovateľka žiadosť o zapísanie sporného motorového vozidla s tým, že ako držiteľ vozidla / a teda aj vlastník, keďže v tej kolonke nebol uvedený nikto iný/ bola uvedená navrhovateľka, predchádzajúci držiteľ vozidla Q. P., s.r.o. a k žiadosti bol pripojený doklad o nadobudnutí vozidla kúpna zmluva, pričom údaje o vlastníkovi vozidla neboli vyplnené (bolo uvedené, že je ich potrebné vyplniť, ak nie je totožný s držiteľom). Z originálu poštových poukážok z 5.6.2009, 2.9.2011 a 4.3.2011, predložených odporcom, mal súd preukázané, že uvedenými poštovými poukážkami bolo zaplatené v uvedených dňoch 3 x po 40,50 eur, Kooperative poisťovni a.s., pričom ako odosielateľ bolo na uvedených poštových poukážkach predtlačené meno navrhovateľky. Vo výzve z č.l. 196 spisu navrhovateľka ako vlastníčka vozidla vyzvala odporcu na okamžité vrátenie vozidla dňa 10.7.2011. Listom z 27.7.2011 odporca navrhovateľke oznámil, že na jej výzvu na vrátenie vozidla nereagoval, lebo auto bolo kúpené do podielového spoluvlastníctva a je v podielom spoluvlastníctve. V liste z 25.8.2011 zástupca odporcu oznámil navrhovateľke, že v roku 2006 spoločne kúpili s odporcom motorové vozidlo Renault Megane, na ktoré prispeli každý čiastkou 50.000, -Sk, vozidlo je v podielovom spoluvlastníctve u každého v jednej polovici, a keďže spoločné užívanie veci nie je možné, odporca je ochotný vydať navrhovateľke vozidlo s tým, že navrhovateľka vyplatí jeho podiel na vozidle za trhovú hodnotu, ktorú určí znalec. Zároveň si voči nej uplatňuje čiastku, ktorú vynaložil na opravu vozidla a hradil ich výlučne odporca s tým, že tieto vydokladuje. V liste z 12.9.2011 navrhovateľka oznámila zástupcovi odporcu, že v súvislosti s listom z 25.8.2011 nevyrozumela, čo od nej žiadajú a čo jej ponúkajú. V liste z 5.10.2011 zástupca odporcu oznámil navrhovateľke, že pokiaľ má záujem o motorové vozidlo, je ochotný odporca jej vozidlo vydať s tým, že vyplatí jeho podiel na vozidle za trhovú hodnotu, ktorá podľa odhadu autobazáru predstavuje 2000,- eur. V liste z 14.10.2011 navrhovateľka oznámila zástupcovi odporcu, že súhlasí s odpredajom spoločného bytu, ktorý mali v tom čase v podielovom spoluvlastníctve, v súvislosti s televízorom uviedla, že televízor, ktorý si zobral odporca, si privlastnil a odniesol, pričom bol platený v pomere 50:50. Z uznesenia OR PZ v Považskej Bystrici ČVS ORP XXXX/PB-PB-XXXX z 20.12.2011 mal súd preukázané, že v uvedenom uznesení príslušník PZ zastavil začaté trestné stíhanie za prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla, ktorého sa mal páchateľ zmocniť 16.8.2011, ktorého jedinou vlastníčkou je podľa kúpnej zmluvy z 6.3.2006 M.. M.. V odôvodnení citovaného uznesenia príslušník PZ zaujal názor, že predmetné vozidlo nadobudli spoločne M.. M. a M.. M. v rámci vzťahu druh - družka, a že ho spoločne aj používali a je zrejmé, že M.. M. sa ho dňa 16.8.2011 nezmocnil ako cudzieho motorového vozidla. Z pripojeného spisu OO PZ Prievidza ČVS U. XXXX/PD-PD-XXXX mal súd preukázané, že dňa 30.6.2011 bola spísaná s navrhovateľkou zápisnica o trestnom oznámení pre podozrenie z prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla, ktoré stíhanie bolo ukončené uznesením OR PZ v O. ČVS ORP-XXXX/PD-PD-XXXX z 27.7.2011 tak, že trestné oznámenie navrhovateľky bolo v celom rozsahu odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa . Z odôvodenia citovaného rozhodnutia vyplýva, že poverený príslušník PZ zaujal právny názor, že motorové vozidlo je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov, a preto zo strany odporcu nemôže ísť o neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla. V oznámení z 2.8.2011 Okresná prokuratúra Prievidza vrátila predmetný vyšetrovací spis s tým, že uznesenie o odmietnutí veci z 27.7.2011 považuje za zákonné a opodstatnené. Uznesením Okresnej prokuratúry Prievidza z 5.9.2011 bola sťažnosť oznamovateľky M.. E. M., t.j. navrhovateľky zamietnutá z dôvodu, že nebola dôvodná. Zástupca navrhovateľky po vykonanom dokazovaní navrhol urobiť dotaz na NCHZ, a.s. Nováky, v akom čase bola svedkyňa JQ. M. 8.3.2006 v práci, kde mala miesto výkonu práce a taktiež aby urobil znalecký posudok na aktuálnu cenu sporného auta z dôvodu, že majú pochybnosti o existencii tohto auta, pretože od roku 2011 auto nikto nevidel. Zástupca odporcu navrhol doplniť dokazovanie o výsluch rodičov odporcu, ktorí môžu potvrdiť, že mu dávali peniaze na platenie poistného. Podľa § 133 ods. 1 Obč. zákonníka v platnom znení, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 137 ods. 1,2 Obč. zákonníka v platnom znení, podiel vyjadruje mieru, ako sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. Podľa § 139 ods. 1,2,3 cit. zákona, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. 2/ O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. (3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd. Podľa § 142 ods. 1,2 cit. zákona, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. (2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Podľa § 451 ods. 1,2 cit. zákona, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 454 cit. zákona, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Podľa § 100 ods. 1 cit. zákona, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 cit. zákona, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 107 ods. 1,2 cit. zákona, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Po zhodnotení vyššie uvedeného skutkového stavu v zmysle citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky o vydanie veci - motorového vozidla je nedôvodný, vzájomný návrh odporcu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov k motorovému vozidlu je dôvodný, nárok navrhovateľky o zaplatenie je opodstatnený len sčasti a nárok odporcu o zaplatenie je v prevažnej časti premlčaný a vo zvyšku nedôvodný. V danej veci bolo medzi účastníkmi v prvom rade sporné, či motorové vozidlo Renault Megane K EČ PD XXXCC je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, resp. v podielovom spoluvlastníctve oboch účastníkov, a to najmä s prihliadnutím na spôsob nadobudnutia uvedenej hnuteľnej veci. V tej súvislosti súd udáva, že z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že ohľadom predaja motorového vozidla Renault Megane bola medzi pôvodným vlastníkom spoločnosťou Q. Risk, s.r.o. a navrhovateľkou uzavretá kúpna zmluva zo dňa 6.3.2006, ktorou uvedená spoločnosť previedla na navrhovateľku vlastnícke právo ku spornému motorovému vozidlu, pričom v kúpnej zmluve sa dohodlo, že prevzatím motorového vozidla kupujúca nadobudla k nemu vlastnícke právo. I keď odporca v konaní namietal, že uvedená kúpna zmluva bola uzatvorená až dodatočne, a že o nej nemal žiadnu vedomosť, zo žiadosti o zapísanie motorového vozidla z 8.3.2006 /č.l. 220 spisu/ jednoznačne vyplýva, že v uvedenej žiadosti o zápis motorového vozidla do vlastníctva navrhovateľky bola pripojená i kúpna zmluva, na základe ktorej bola ako držiteľka a vlastníčka motorového vozidla vyznačená na dopravnom inšpektoráte navrhovateľka. Z uvedeného potom podľa názoru súdu možno jednoznačne vyvodiť, že navrhovateľka platne nadobudla na základe uzavretej kúpnej zmluvy vlastnícke právo, a to odovzdaním tohto motorového vozidla do dispozície navrhovateľky, k čomu došlo podľa vyjadrenia svedka Z. M.

- otca navrhovateľky dňa 6.3.2006. Z vykonaného dokazovania ďalej nesporne vyplýva, že v tom období, t.j. v marci 2006 navrhovateľka žila v spoločnej domácnosti s odporcom ako druhom, pričom napriek tomu, že podľa jej vyjadrení i doloženého listinného dôkazu / výpisu z jej účtu/ mala dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie celej dohodnutej kúpnej ceny za uvedené motorové vozidlo v sume 100.000,- Sk, súhlasila s tým, že odporca sa bude podieľať na zaplatení kúpnej ceny jednou polovicou, t.j. sumou 50.000,- Sk, ktorú nesporne dňa 13.3.2006 poukázal na účet navrhovateľky, čo bolo medzi účastníkmi nesporné. S prihliadnutím i na výsledky ďalšieho dokazovania vo veci, a to výpovede svedkov - oboch rodičov odporcu, ale i nestranného svedka JS. C. priateľa oboch účastníkov a vyhlásenie ďalšej osoby, ktorá chodila do domácnosti účastníkov M.. B. C. z 13.2.2013, súd dospel k záveru, že v období po tom, čo navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k uvedenému motorovému vozidlu jeho odovzdaním od predávajúceho, došlo medzi navrhovateľkou a odporcom k ústnej dohode o zriadení podielového spoluvlastníctva k motor. vozidlu, t.j. o prevode jednej polovice spoluvlastníckeho podielu od navrhovateľky na odporcu, v súvislosti s čím odporca poukázal dňa 13.3.2006 na jej účet sumu 50.000,-Sk, na základe čoho vo vzťahu medzi účastníkmi došlo k platnému vzniku podielového spoluvlastníctva k predmetnému motorovému vozidlu, keďže podielové spoluvlastníctvo k hnuteľnej veci môže vzniknúť aj na základe ústnej dohody resp. konkludentne. Uvedenej skutočnosti, a to, že medzi účastníkmi vzniklo podielové spoluvlastníctvo k predmetnému motorovému vozidlu, nasvedčujú i ďalšie skutočnosti, a to že i viaceré ostatné veci, ktoré nadobudli spoločne účastníci počas ich družského spolužitia, boli nadobudnuté do podielového spoluvlastníctva, a to v rozsahu u každého z nich jednej polovice, jedná sa napríklad o spoločný byt účastníkov, ako i ďalšie hnuteľné veci, televízor, ktorého kúpna cena bola taktiež podľa navrhovateľky zaplatená zo strany každého v jednej polovici, o čom svedčí jej list z 14.10.2011 / č.l. 35/ a list zást. odporcu z 25.8.2011 / č.l. 198/. Podľa názoru súdu je nelogické, aby sa odporca podieľal na nadobudnutí uvedeného motorového vozidla zaplatením jednej polovice kúpnej ceny bez dohody, že by sa stal spoluvlastníkom predmetnej hnuteľnej veci, keďže v nasledujúcom období sa k uvedenému motorovému vozidlu správal ako k spoločnému vlastníctvu s navrhovateľkou, staral sa o opravy a údržbu uvedeného vozidla a podľa jeho vyjadrenia i znášal všetky náklady na jeho opravy a údržbu. Preto súd vyjadrenia navrhovateľky o tom, že uvedené motorové vozidlo je jej výlučným vlastníctvom, považoval za účelové, keďže už v čase nadobúdania uvedenej hnuteľnej veci mala vedomosť, že uvedené motorové vozidlo sa bude využívať i pre potreby odporcu a jeho rodiny, kvôli čomu i rodičia odporcu finančne prispeli formou daru odporcovi na kúpu uvedeného auta. Preto súd návrh navrhovateľky, ktorým žiadala vydať predmetné motorové vozidlo ako jej výlučné vlastníctvo, v celom rozsahu zamietol. Čo sa týka tvrdení zástupcu navrhovateľky, že odporca požičal v súvislosti s kúpou motorového vozidla navrhovateľke sumu 50.000,- Sk, tak ako sa odporca vyjadril i na pojednávaní, v tej súvislosti súd uvádza, že síce samotný odporca uviedol, že tieto peniaze jej požičal avšak s navrhovateľkou sa dohodol, že keď bude auto po určitom čase predané, že si peniaze získané z predaja vozidla rozdelia. Z uvedeného nie je možné vyvodiť a právne posúdiť, že zo strany odporcu vo vzťahu k navrhovateľke sa jednalo o pôžičku, pretože medzi účastníkmi nešlo o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov, ako to predpokladá ustanovenie § 657 Obč. zákonníka pre zmluvu o pôžičke. V tej súvislosti súd tiež udáva, že takto odporca odpovedal na, podľa názoru súdu, sugestívne položenú otázku zástupcu navrhovateľky, či sa jednalo o pôžičku alebo o dar, ktorú otázku zást. navrhovateľky položil už po vyjadrení odporcu, že navrhovateľke poskytol sumu 50.000,- Sk , aby si mohli spoločne kúpiť motorové vozidlo. Odporca sa tiež v konaní opakovane spontánne vyjadril, že peniaze jej poskytol za účelom nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k motorovému vozidlu, preto sa javili súdu hodnovernejšie vyjadrenia odporcu v tom smere, že peniaze jej poskytol za účelom nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k motorovému vozidlu, čomu zodpovedá i vyjadrenie odporcu, že sa s navrhovateľkou dohodli, že keď časom motorové vozidlo predajú, finančné prostriedky získané z predaja si rozdelia. Keďže súd dospel k právnemu názoru, že uvedené motorové vozidlo je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov a odporca si v konaní vzájomným návrhom uplatnil nárok na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej hnuteľnej veci, a keďže spoločné užívanie uvedenej hnuteľnej veci oboma účastníkmi je v súčasnosti a už dlhodobo vylúčené, a keďže sa účastníci na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k uvedenej hnuteľnej veci nedohodli a nedokážu dohodnúť, súd vzájomný návrh odporcu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k uvedenej hnuteľnej veci považoval za dôvodný. Žiadneho z podielových spoluvlastníkov či už hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, preto súd toto podielové spoluvlastníctvo účastníkov v zmysle cit. ustanovenia § 142 ods. 1 Obč. zákonníka v celom rozsahu zrušil. S prihliadnutím k tomu, že počas konania obaja účastníci jednoznačne vyhlásili, že žiadny z nich už v súčasnosti nemá záujem o predmetnú hnuteľnú vec, súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov k motorovému vozidlu tretím spôsobom, ktorý stanovuje Obč. zákonník v § 142 ods. 1, a to nariadením jeho predaja a rozdelením výťažkov medzi oboch účastníkov podľa výšky ich podielov. Keďže sa odporca podieľal na zaplatení kúpnej ceny v rozsahu jednej polovice, podľa názoru súdu jednoznačne medzi účastníkmi vzniklo podielové spoluvlastníctvo k motorovému vozidlo v rozsahu spoluvlastníckych podielov u oboch účastníkov o veľkosti jednej polovice, preto súd nariadil výťažok rozdeliť vo vzťahu medzi účastníkmi v rozsahu jednej polovice s tým, že obaja účastníci sa v rovnakom podiele budú podieľať i na znášaní nákladov v súvislosti s realizáciou predaja. Čo sa týka uplatneného vzájomného návrhu odporcu vo vzťahu k navrhovateľke o zaplatenie 877, -eur z titulu vynaložených nákladov na opravu, údržbu motorového vozidla, nákladov na emisné a technické kontroly ako i na zaplatenie jednej polovice zo zaplateného poistného z titulu zákonného poistenia motorového vozidla, v tej súvislosti súd udáva, že keďže voči uplatneným nárokom zástupca navrhovateľky vzniesol námietku premlčania, súd sa musel ako prvoradou otázkou vysporiadať s otázkou, či uvedené uplatnené nároky odporcu sú premlčané resp. nie. V tej súvislosti súd poukazuje na to, že vzájomný návrh, ktorým si odporca uplatnil tieto nároky bol doručený súdu 12.11.2012. Z judikatúry súdov SR, a to najmä NS SR vyplýva, že ak ide o náklady na nevyhnutné opravy či údržbu spoločnej veci so súhlasom oboch spoluvlastníkov (stačí aj konkludentný súhlas), a ide o bežnú a aj nie bežnú záležitosť, investujúci spoluvlastník sa môže už za trvania spoluvlastníctva domáhať primeranej náhrady nákladov, v takom prípade ide o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka, nie o vydanie bezdôvodného obohatenia, kedy platí trojročná premlčacia doba od vynaloženia investícií. Ak ide o náklady na nie nevyhnutnú opravu a údržbu veci so súhlasom spoluvlastníkov, záleží na dohode medzi spoluvlastníkmi o úhrade týchto nákladov a ak úhrada nebola dohodnutá, môže sa investujúci spoluvlastník domáhať náhrady vynaložených nákladov už za trvania spoluvlastníctva okrem prípadu, ak sa dohodlo, že sa tejto náhrady vzdáva, premlčacia doba začína plynúť od doby vynaloženia, pričom platí trojročná premlčacia doba. Ak ide o náklady na nevyhnutnú opravu a údržbu a nešlo o bežnú záležitosť a nebol súhlas druhého spoluvlastníka, investujúci spoluvlastník má nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia už za trvania spoluvlastníctva, pričom premlčacia doba začína plynúť od vynaloženia nákladov. Ak ide o náklady na nie nevyhnutnú opravu a údržbu veci, je to vždy nie bežná záležitosť, a ak bola vykonaná bez súhlasu resp. napriek nesúhlasu spoluvlastníka za trvania spoluvlastníckeho vzťahu, investujúci spoluvlastník nemá nárok na úhradu nákladov na takúto nie nevyhnutnú opravu resp. údržbu veci. Až zánikom podielového spoluvlastníctva má investujúci spoluvlastník nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to vo výške zhodnotenia podielov, pričom dvojročná premlčacia doba začína plynúť od zániku podielového spoluvlastníctva. Na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že čo sa týka vynaložených nákladov na opravu a údržbu motorového vozidla vynaložených v období od 24.8.2006 do 29.7.2008 (24.8.2006 montáž zadných lapačov 39,33 eur, 11.10.2007 výmena vzduchových filtrov a klapky kúrenia 72,88 eur, 18.10.2007 demontáž a montáž kúrenia 12,75 eur, 9.6.2008 diagnostika elektroniky 23,-eur, 12.6.2008 výmena lambda sónd a sviečok 137,84 eur, 29.7.2008 kúpa a výmena tlmičov 201,80 eur) podľa názoru súdu u všetkých uvedených opráv išlo o nevyhnutné opravy v súvislosti s údržbu motorového vozidla, pričom u nich platí potom trojročná premlčacia doba od vynaloženia investície ak s nimi navrhovateľka súhlasila a dvojročná premlčacia doba od vynaloženia nákladov ak s nimi navrhovateľka nesúhlasila. Keďže do podania vzájomného návrhu uplynula od vynaloženia týchto nákladov dvojročná i trojročná premlčacia doba, uvedené nároky sú podľa názoru súdu premlčané. To isté sa týka i ďalších vynaložených nákladov, ktoré podľa odporcu zaplatil odporca v období od 7.5.2008 do 12.12.2008 (7.5.2008 výmena mechaniky okna 3800,- Sk, 2.7.2008 prejazdová linka 425,- Sk, 30.7.2008 zakúpenie pneumatík a puklíc 5439,- Sk a 12.12.2008 výmena batérie 2550,- Sk), u ktorých uplynula do podania vzájomného návrhu dvojročná i trojročná premlčacia doba, preto i uvedené nároky na zaplatenie jednej polovice z týchto vynaložených súm, súd považoval za premlčané. Čo sa týka vynaloženého nákladu 100,- eur za výmenu výfuku, ktorý náklad údajne odporca zaplatil P.i Letavayovi v marci 2010, podľa názoru súdu išlo o nevyhnutnú opravu, navrhovateľka sa však vyjadrila, že o tejto výmene nevedela a teda nedala k nej súhlas, preto má odporca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to od doby vynaloženia tohto nákladu, čiže platí u tohto nároku dvojročná premlčacia doba, a keďže vzájomný návrh bol podaný 12.11.2012, i tento nárok je premlčaný. Čo sa týka nákladu vynaloženého podľa odporcu dňa 29.1.2010, a to 11,94 eur, ktorý zaplatil odporca, čo potvrdila i navrhovateľka, keďže sa jednalo o opravu poškodenej pneumatiky a uvedená oprava bola vykonaná s vedomím a s konkludentným súhlasom navrhovateľky o oprave, podľa názoru súdu ide o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka, v ktorom prípade platí trojročná premlčacia doba od vynaloženia investícií a nie o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok na zaplatenie, bol potom uplatnený v trojročnej premlčacej dobe, teda včas. Avšak podľa názoru súdu odporca nemá nárok na náhradu jednej polovice z tohto vynaloženého nákladu, a to z dôvodov, ktoré súd uvedie nižšie. V tej súvislosti súd v prvom rade poukazuje na tú skutočnosť, že v zmysle § 139 ods. 2 Obč. zákonníka, o hospodárení s vecou a teda aj o vynakladaní nákladov na spoločnú vec, rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov a v prípade pri rovnosti hlasov alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Z výsledkov vykonaného dokazovania v tejto veci nesporne vyplýva, že po tom, čo navrhovateľka zostala po narodení spoločného dieťaťa na materskej a následne rodičovskej dovolenke, rodičia odporcu sa ponúkli, že budú financovať náklady na opravy, údržbu a prevádzku predmetného motorového vozidla účastníkov, ktoré tvrdenia rodičov odporcu sa súdu javia ako hodnoverné, keďže matka odporcu predložila viacero dokladov o vkladoch v hotovosti na účet odporcu, ktorý podľa jeho tvrdení i podľa tvrdení jeho rodičov ako svedkov, uhrádzal tieto náklady. Keďže v tom období až do leta 2011 účastníci žili v družskom vzťahu, starali sa o spoločné dieťa, uhrádzali spoločne náklady s bývaním a na tieto náklady v súvislosti s motorovým vozidlom sa im dobrovoľne zaviazali prispievať rodičia odporcu, čo aj nesporne robili, súd má za to, že medzi účastníkmi bola uzavretá konkludentná dohoda o tom, že tieto náklady bude znášať odporca za finančnej pomoci jeho rodičov, čomu nasvedčuje i tá skutočnosť, že v období od roku 2009 až do 2011 v prevažnej miere využíval predmetné motorové vozidlo odporca, keďže v uvádzanom období mala navrhovateľka k dispozícii iné motorové vozidlo, a to Toyota Avensis, ktoré jej zapožičal jej brat., čomu nasvedčuje i skutočnosť, že odporca počas doby, kedy užíval toto motorové vozidlo, náhradu týchto nákladov od navrhovateľky nikdy nežiadal a žiada ich až v súčasnosti, v súvislosti so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetnému vozidlu. Keďže medzi spoluvlastníkmi ohľadom úhrady nákladov so spoločnou vecou v prvom rade platí dohoda účastníkov, ktorá bola podľa názoru dohodnutá tak ako je uvedené vyššie, súd dospel k záveru, že odporca nemá nárok na úhradu jednej polovice z vynaloženého nákladu dňa 29.1.2010 v sume 11,94 eur, a to za opravu pneumatiky na uvedenom motorovom vozidle. Čo sa týka ďalších uplatnených nárokov odporcu, a to na zaplatenie jednej polovice nákladov na technické a emisné kontroly v rokoch 2006, 2008 a 2010, súd udáva, že vynaložené náklady na tieto kontroly v rokoch 2006 a 2008, t.j. 2 x po 40,- eur sú podľa názoru súdu tiež premlčané (uplynula do podania vzájomného návrhu dvojročná i trojročná premlčacia doba) a čo sa týka nároku na úhradu polovice nákladov za emisnú kontrolu v roku 2010, v tej súvislosti súd udáva, že skutočnosť, že tento náklad zaplatil odporca, tento ničím nepreukázal. Navrhovateľka tvrdila, že tento náklad uhradila ona, o čom však súdu taktiež nepredložila žiaden dôkaz a pokiaľ teda tento nárok zaplatil odporca, podľa názoru súdu platila medzi účastníkmi dohoda o tom, že tieto náklady bude znášať on, v zmysle vyššie uvedeného, preto nemá nárok na úhradu jednej polovice tohto vynaloženého nákladu. Čo sa týka uplatneného nároku odporcu na zaplatenie jednej polovice zo zaplateného poistného z titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to od roku 2006 v celkovej sume 630,- eur, z ktorej žiadal priznať odporca jednu polovicu, v tej súvislosti súd udáva, že podľa názoru súdu išlo o nevyhnutné náklady vynaložené v súvislosti s prevádzkou tohto motorového vozidla, ktoré boli s vedomím navrhovateľky s najväčšou pravdepodobnosťou platené odporcom, a to prostredníctvom poštových poukážok, kde bolo predtlačené meno navrhovateľky, preto sú platby evidované na meno navrhovateľky. Skutočnosť, že tieto úhrady platil odporca potvrdili obaja rodičia odporcu, pričom keďže sa účastníci dohodli v zmysle vyššie uvedeného, že tieto náklady bude znášať odporca, preto súd vzájomný návrh odporcu i v tejto časti ako neopodstatnený zamietol. V tej súvislosti súd dodáva, že nárok na úhradu jednej polovice nákladov z titulu zaplateného poistného, ktoré boli zaplatené tri roky pred podaním vzájomného návrhu 12.11.2012, t.j. zaplatené do 12.11.2009 sú tiež premlčané. Uvedená dohoda medzi účastníkmi o hradení nákladov v súvislosti s opravou, údržbou a prevádzkou tohto motorového vozidla, podľa názoru súdu platila až do doby, kedy sa ich spolužitie narušilo a kedy sa definitívne rozišli, čo bolo v júni 2011, čo bolo medzi účastníkmi nesporné. Čo sa týka rozšíreného návrhu navrhovateľky, a to o zaplatenie jednej polovice podľa nej z ňou uhradeného poistného za uvedené motorové vozidlo v období od 4.6.2010 do 9.12.2011, t.j. 7x 40,15 eur, a to v dňoch 4.6.2010, 6.9.2010, 3.12.2010, 4.3.2011, 6.6.2011, 7.9.2011 a 9.12.2011, v tej súvislosti súd udáva, že súd neuveril tvrdeniam navrhovateľky, že v období, kým spolu žili v spoločnej domácnosti s odporcom do júna 2011, tieto náklady hradila navrhovateľka, čo sa súdu javí nepravdepodobné s prihliadnutím na vyššie uvedené výsledky vykonaného dokazovania ako i skutočnosť, že v tomto období podľa navrhovateľky výlučne využíval uvedené motorové vozidlo odporca, pričom navrhovateľka bola tiež v tomto období na rodičovskej dovolenke a jej príjem bol teda nízky, preto súd neuveril jej tvrdeniam, že v uvádzanom období platila tieto úhrady navrhovateľka. Preto súd návrh v časti o zaplatenie jednej polovice z úhrad poistného vykonaných v dňoch 4.6.2010, 6.9.2010, 3.12.2010, 4.3.2011 a 6.6.2011 zamietol. Čo sa týka úhrady poistného 7.9.2011 v sume 40,15 eur, z výpisu z inkasného účtu poistnej zmluvy /z č.l. 162 spisu/ vyplýva, že 10.9.2011 bola vykonaná úhrada poistného v sume 40,15 eur dvakrát, a to 2.9.2011 poštovou poukážkou, ktorú podľa názoru súdu uhradil odporca a 7.9.2011 bankovým prevodom z účtu navrhovateľky tiež v sume 40,15 eur, ktorá platba však bola navrhovateľke vrátená 9.3.2012 poštovou poukážkou na adresu bydliska do Považskej Bystrice. Z uvedeného výpisu z inkasného účtu poistnej zmluvy tiež vyplýva, že bankovým prevodom bola vykonaná i nasledujúca úhrada poistného dňa 8.12.2011 v sume 40,15 eur, a to z účtu navrhovateľky, z čoho nepochybne vyplýva, že uvedenú úhradu vykonala navrhovateľka. Keďže ide podľa názoru súdu o nevyhnutný náklad v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ale bez súhlasu odporcu, keďže v tom období už boli rozídení a medzi účastníkmi nebola uzavretá dohoda o tom, kto bude hradiť poistné, súd zastáva názor, že navrhovateľka má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže zaplatila poistné v rozsahu väčšom ako pripadá na jej spoluvlastnícky podiel pripadajúci na tomto motorovom vozidle, preto súd zaviazal odporcu k zaplateniu jednej polovice z uvedeného vynaloženého nákladu, čo zo sumy 40,15 eur predstavuje 20,075 eur a po zaokrúhlení 20,08 eur, v ktorej časti súd návrh navrhovateľky považoval za dôvodný, a to v zmysle v spojení s Obč. zákonníka. Keďže tento nárok si navrhovateľka uplatnila prvýkrát vo vzťahu k odporcovi písomným podaním doručeným súdu 18.4.2013, ktoré podanie bolo doručené zástupcovi odporcu 15.10.2013, súd priznal navrhovateľke počnúc 16.10.2013 i úrok z omeškania, a to v zmysle , Obč. zákonníka vo výške v súlade s nariadenia vlády č. v znení neskorších predpisov až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky z vyššie uvedených dôvodov zamietol. Čo sa týka návrhu zástupcu navrhovateľa, aby súd doplnil dokazovanie a preveril, či dňa 8.3.2006 bola svedkyňa B. M. v práci, súd dokazovanie v tomto smere nevykonal, pretože vykonanie takéhoto dôkazu bolo pre právne posúdenie predmetnej veci právne irelevantné. Taktiež návrh zástupcu navrhovateľa, aby súd dal vypracovať znalecký posudok na zistenie aktuálnej ceny vyššie uvedeného motorového vozidla, súd tento návrh neakceptoval vzhľadom na to, že vo veci vyporiadal podielové spoluvlastníctvo spôsobom, že nariadil predaj motorového vozidla, a teda vykonanie znaleckého dokazovania v tomto smere by bolo v tomto štádiu konania nadbytočné. Takéto rozhodnutie súdu, ktorým súd nariadil predaj motorového vozidla, je exekučným titulom pre vykonanie exekúcie, v rámci ktorej súdny exekútor bude zisťovať cenu motorového vozidla i prípadným znaleckým posudkom. Samotnú existenciu vozidla potvrdili rodičia odporcu. Návrh zástupcu odporcu doplniť dokazovanie o výsluch rodičov odporcu, ktorí môžu potvrdiť, že mu dávali peniaze na platenie poistného, súd považoval za nadbytočný, keďže obaja rodičia odporcu boli vypočutí a k uvedeným skutočnostiam sa vyjadrili.

O trovách konania účastníkov v predmetnej veci rozhodol súd podľa a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, a to s prihliadnutím ku skutočnosti, že navrhovateľka bola v konaní v prevažnej časti ohľadom jej uplatneného nároku neúspešná, pričom odporca bol v súvislosti so vzájomným návrhom úspešný len čiastočne, a to v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a neúspešný v časti o zaplatenie sumy 877,- eur, preto súd o trovách konania účastníkov rozhodol v zmysle O.s.p, tak že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.