Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/57/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1. M. F., nar. XX. XX. XXXX, 2. P. F., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom S., D. U. XXXX/XX, obaja zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 4.419,36 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27. novembra 2012 č. k. -94, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia v sume 337,28 eura, na účet právneho zástupcu JUDr. Andreja Ciftu, advokáta v Lučenci, J. Kráľa 5/A, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanoveniami , , , veta prvá, , , , a , ako aj vykonaným dokazovaním, na základe ktorého dospel k záveru, že návrh na zaplatenie sumy 4.419,36 eura s príslušenstvom je podaný dôvodne, pretože odporcom na základe zmluvy o splátkovom úvere bol poskytnutý úver vo výške 150.000,- Sk, ktorý však prestali splácať, a preto veriteľ na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04. 11. 2009 postúpil pohľadávku voči odporcom vo výške 4.419,36 eura navrhovateľovi. Dňa 25. 01. 2012 odporkyňa v 1. rade podpísala s navrhovateľom dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a tento uznala do výšky 3.334,11 eura s tým, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Keďže pohľadávka navrhovateľa sa stala splatnou dňom 20. 07. 2008 (podľa zmluvy o splátkovom úvere bola dohodnutá konečná splatnosť úveru týmto dňom), tak všeobecná 3-ročná premlčacia doba počítaná podľa uplynula dňom 20. 07. 2011 a návrh navrhovateľa bol podaný na súde až dňa 29. 06. 2012. S poukazom na uvedené súhlasil s tým, že odporkyňa v 1. rade písomne uznala záväzok dňa 25. 01. 2012 , teda v čase, keď už pohľadávka bola premlčaná a podľa formulárovej dohody o uznaní záväzku, ktorá jej bola zo strany navrhovateľa predložená, mala mať vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Avšak odporkyňa v 1. rade vo svojej výpovedi potvrdila, že vôbec nebola informovaná o premlčaní dlhu a v čase podpisu dohody tejto nevenovala žiadnu pozornosť, keďže mala zdravotné problémy, a teda o premlčaní pohľadávky nevedela a dohodu podpísala len na žiadosť zástupcu spoločnosti, ktorý jej povedal, že potrebuje doklad o tom, že s ňou jednal. Uvedený zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 25. 01. 2012 súd hodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Keďže v konaní pred súdom prvého stupňa nebolo preukázané, že by odporkyňa vedela o premlčaní tak, ako to vyžaduje , uznanie záväzku odporkyňou v dohode zo dňa 25. 01. 2012 súd prvého stupňa považoval za právne neúčinne, pričom mal za to, že v čase, keď dohoda o uznaní záväzku

bola podpisovaná, bol tento záväzok už premlčaný. Uznať možno aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, čo v tomto prípade navrhovateľ nepreukázal. Vedomosť o premlčaní dlhu je iba zakomponovaná v bode 3. Dohody, ale zo žiadnych predložených dokladov nevyplýva, že by odporkyňa mala vedomosť o premlčaní dlhu (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. zo dňa 07. 06. 2012). Keďže odporcovia vzniesli námietku premlčania, súd prvého stupňa musel na ňu pri svojom rozhodovaní prihliadnuť, a nakoľko dohoda o uznaní záväzku je právne neúčinná, tak premlčacia doba v tomto prípade uplynula dňom 20. 07. 2011 a návrh navrhovateľa bol podaný až dňa 29. 6. 2012, teda po uplynutí premlčacej doby a z toho dôvodu súd prvého stupňa návrh v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa tak, že odporcom, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v zmysle vyhl. č. vo výške 337,28 eura (2 úkony po 161,01 eura a 2 x paušál po 7,63 eura) s tým, že zaviazal navrhovateľa zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu odporcov v 1. a 2. rade.

Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd zamietol nárok navrhovateľa voči odporkyni v 1. rade, v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. S poukazom na , namietal, že dňa 25. 01. 2012 odporkyňa v 1. rade podpísala Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku, prostredníctvom ktorej odporkyňa v 1. rade uznala svoj záväzok vzniknutý zo zmluvy o splátkovom úvere č. 262188517 zo dňa 12. 06. 2003 vo výške 3.334,11 eura s príslušenstvom, čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa platiť svoj záväzok. Mal za to, že predmetná dohoda spĺňala všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť pristúpenia a uznania dlhu zo strany dlžníka, teda mala písomnú formu, vyplýval z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň odporkyňa potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. Zdôraznil pritom, že obsahom dohody je uznanie dlhu zo strany odporkyne ako právny inštitút zakotvený v , pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby, čo znamená, že doba, ktorá odvtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba, a to priamo zo zákona. S poukazom na uvedené sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, pričom uviedol, že súd sa vôbec nezaoberal existenciou dlhu, ale len skutočnosťou, či je predmetný nárok premlčaný alebo nie. Avšak podľa navrhovateľa bolo potrebné poukázať na skutočnosť, že v danom prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa druhá veta zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Mal za to, že uznanie práva podľa veta druhá nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa . Zároveň poukázal na rovnaký právny názor, ktorý zastáva aj Najvyšší súd Českej republiky. Bol toho názoru, že odporkyňa v 1. rade po tom, čo sa oboznámila s obsahom Dohody, svojím podpisom existujúci záväzok uznala a vyjadrila svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu zmenil tak, že jeho návrhu voči odporkyni v 1. rade vyhovie, resp. v zmysle ustanovenia a ho zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil voči odporkyni v 1. rade náhradu trov konania.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrili odporcovia. Vo svojom vyjadrení uviedli, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považujú za správne po stránke právnej i skutkovej a jeho vydaniu predchádzalo dostatočné zistenie skutkového stavu a náležitá aplikácia relevantných právnych predpisov na predmetnú spotrebiteľskú vec. Následne sa vyjadrili k Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 25. 01. 2012, majúc pritom za to, že ide o akcesorický právny úkon a súd ju musí podrobiť kontrole v zmysle . Neprijateľnosť zmluvnej podmienky premlčacej doby formou uznania dlhu odôvodnili tak, že predĺženie premlčacej doby navrhovateľovi umožňuje účelové kapitalizovanie pohľadávky nárastom príslušenstva v dôsledku plynutia času, ako aj spôsobuje, že drvivá väčšina priemerných spotrebiteľov už v čase uplatnenia pohľadávky na súde nedisponuje prvotnými dokumentmi o uplatnenej pohľadávke. Zároveň poukázali na praktiky zamestnancov navrhovateľa, ako aj skutočnosť, že priemerný spotrebiteľ je nielen právne neznalý a neinformovaný, ale je súčasne mimoriadne manipulovateľný v situácii, pokiaľ sa dostane pod psychický tlak a sú u neho vyvolané emócie strachu a obáv, čo školená osoba pracujúca pre inkasnú spoločnosť dokáže v rámci štandardizovanej procedúry bez ťažkostí dosiahnuť vhodným vystupovaním pri použití správnych slovných formulácií v určitom poradí. V tejto súvislosti dali do pozornosti súdu nemeckú judikatúru, ako aj boli toho názoru, že

predĺženie premlčacej doby navrhovateľ so spotrebiteľmi nesporne dojednáva podľa ustanovenia . Zastali tiež názor, že navrhovateľ pri uzatváraní formulárovej dohody zjavne ignoruje a porušuje predpisy spotrebiteľského práva, a pokiaľ sa aj pokúša za každú cenu dať svojmu protiprávnemu konaniu pláštik vo forme uznania práva, resp. dohody o uznaní práva, je to iba snaha o zahmlievanie skutočnej podstaty, pretože pod týmto pláštikom sa nachádzajú neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky. S poukazom na uvedené tvrdili, že preukázateľná kumulácia nekalých obchodných praktík navrhovateľa, ktoré odporujú dobrým mravom, súčasne s neurčitosťou Dohody je dôvodom na posúdenie uznania ako neplatného právneho úkonu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhli odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť ako dôvodný a správny a navrhovateľa zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania. Pre prípad, ak by súd neakceptoval právnu argumentáciu ohľadom posudzovania dohody a jej právnych účinkov navrhli v zmysle konanie prerušiť a požiadať Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach bližšie špecifikovaných v odvolaní.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd je v zmysle ustanovenia viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s a a . Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Táto výnimka sa týka i nerozlučného spoločenstva v konaní () , ktoré je dôsledkom pôsobenia obsahu hmotnoprávneho vzťahu na účastníkov konania, kedy ide o také spoločné práva a povinnosti, že rozhodnutie sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že odporcovia v 1. a 2. rade v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa vystupovali v postavení spoludlžníkov, keď ako manželia dňa 12. 06. 2003 uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere s veriteľom - X. X. S ohľadom na vyššie uvedené potom platí, že odvolanie navrhovateľa podané len vo vzťahu k odporkyni v 1. rade privodí procesnoprávne účinky i pre odporcu v 2. rade a rozhodnutie súdu prvého stupňa ohľadne odporcu v 2. rade nenadobudne samostatne právoplatnosť. Odvolací súd pri použití ustanovenia tak nebol viazaný rozsahom odvolania podaného navrhovateľom len vo vzťahu k odporkyni v 1. rade a preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 29. 06. 2012 domáhal zaplatenia sumy 4.419,36 eura s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 12. 06. 2003 uzatvoril postupca s odporcami v 1. a 2. rade zmluvu č. 262188517, na základe ktorej poskytol postupca (X. X. odporcom peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov, splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri nesplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Vzhľadom na to, že odporcovia neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa Zmluvy, postupca odstúpil od Zmluvy a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Okrem predmetnej sumy si navrhovateľ v tomto konaní uplatnil aj úrok z omeškania, počnúc dňom 05. 11. 2009 a trovy konania. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že dňa 25. 01. 2012 uzavrela odporkyňa v 1. rade s navrhovateľom dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v rámci ktorej odporkyňa v 1. rade uznala, čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, pričom dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 3.334,11 eura. Obsahom predmetného bodu bolo aj vyhlásenie, že odporkyňa v 1. rade má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku uznanie dlhu odporkyňou v 1. rade v dohode zo dňa 25. 01. 2012 považoval za právne neúčinné, pretože v konaní nebolo preukázané, že odporkyňa vedela o premlčaní dlhu tak, ako to vyžaduje ustanovenie . Súhlasil s tým, že uznať možno aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav dlžníka môže mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, čo v tomto prípade navrhovateľ nepreukázal. Mal za to, že vedomosť o premlčaní dlhu je zakomponovaná v bode 3. Dohody, ale zo žiadnych predložených dokladov nevyplýva, že odporkyňa by mala vedomosť o premlčaní dlhu. Z tohto dôvodu muselo byť premlčanie posudzované podľa a nasl. , a pokiaľ odporkyňa aj uznala svoj záväzok písomne, čo do dôvodu a výšky v zmysle , tak s poukazom na znenie takéto uznanie nemá právny následok, pokiaľ ten, kto dlh uznal, nevedel o jeho premlčaní. Keďže odporcovia vzniesli námietku premlčania a dohoda o uznaní záväzku je právne neúčinná, tak premlčacia doba v tomto prípade uplynula dňom 20. 07. 2011 a návrh navrhovateľa bol podaný až dňa 29. 06. 2012, teda po uplynutí premlčacej doby a z toho dôvodu súd návrh v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný. Súd prvého stupňa právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako spotrebiteľský právny vzťah, ako aj posudzoval dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku podľa v spojení s .

Odvolací súd sa s takýmto právnym posúdením veci súdom prvého stupňa nestotožňuje, pričom dodáva, že za nesprávne právne posúdenie sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd prvého stupňa použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

Podľa touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (), zmluvy o úvere (), zmluvy o kontrolnej činnosti (), zasielateľskej zmluvy (), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (), zmluvy o tichom spoločenstve (), zmluvy o otvorení akreditívu (), zmluvy o inkase (), zmluvy o bankovom uložení veci (), zmluvy o bežnom účte () a zmluvy o vkladovom účte ().

Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Ustanovenie má kogentnú povahu. Obsahuje kritéria pre určenie, kedy sa záväzkové vzťahy spravujú ustanoveniami . Odsek 3 ustanovenia zakladá tzv. absolútne obchodné vzťahy, ktoré sa vždy riadia ustanoveniami bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu, pričom medzi takéto záväzky patrí i zmluva o úvere. Teda tu nie je rozhodujúci subjekt, ale objekt záväzkového vzťahu.

V prejednávanej veci právny predchodca navrhovateľa X. v postavení veriteľa a odporcovia v 1. a 2 rade v postavení dlžníkov dňa 12. 06. 2003 uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere č. 0262188517, uzavretú podľa ustanovenia až 507 . Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 150.000,-Sk s konečnou splatnosťou úveru dňa 20. 07. 2008, pričom úver bol poskytnutý za účelom údržby nehnuteľnosti.

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa síce správne citoval ustanovenie , podľa ktorého bola zmluva o úvere uzatvorená, avšak vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že na inštitút premlčania a uznania dlhu je v danom prípade potrebné aplikovať , a to s ohľadom na tú skutočnosť, že odporcovia ako fyzické osoby spĺňajú predpoklady kvalifikácie spotrebiteľov a pri posudzovaní ochrany práv spotrebiteľa majú ustanovenia postavenie špeciálneho predpisu, a preto nie je možné použiť žiadne

ustanovenie , ktoré by zhoršovalo postavenie spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že až novelou , účinnou od 01. 04. 2004 bol zavedený do nášho súkromného práva pojem Spotrebiteľská zmluva. Na základe tejto novely bola prvá časť doplnená piatou hlavou, ktorá v ustanoveniach až upravuje spotrebiteľské zmluvy a osobitný typ spotrebiteľskej zmluvy - spotrebiteľská zmluva o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch. Pôvodné znenie , platné do 31. 12. 2007 zaraďovalo medzi spotrebiteľské zmluvy kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo aj iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti zákona a zmluvu podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. K zmene vymedzenia spotrebiteľskej zmluvy došlo na základe , keď s účinnosťou od 01. 01. 2008 sa za spotrebiteľskú zmluvu považovala každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Týmto novelizovaným ustanovením sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01. 01. 2008 a neposudzuje sa platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01. 01. 2008 ( ).

S odkazom na ustanovenie a zmluva o úvere zakladá medzi zmluvnými stranami záväzkový vzťah, ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy vždy spravuje ustanoveniami . Súd prvého stupňa na daný právny vzťah nesprávne aplikoval ustanovenia , a to s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keď v danej veci nemožno konštatovať, že zmluvný vzťah založený zmluvou o úvere by mal charakter vzťahu spotrebiteľského. Tak ako odvolací súd konštatoval vyššie, v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere Občiansky taxatívne vymedzovala zmluvné typy, ktoré možno pod takýto typ zmluvy podradiť. Zmluva uzatvorená medzi odporcami v 1. a 2. rade a právnym predchodcom navrhovateľa nie je zmluvou, na ktorú možno aplikovať právny režim o spotrebiteľských úveroch, keď tento právny predpis sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu (). Z obsahu uzavretej zmluvy o splátkovom úvere je pritom zrejmé, že účelom jeho poskytnutia bola údržba nehnuteľnosti (článok I. zmluvy).

Pokiaľ súd prvého stupňa, vzhľadom k úverovej zmluve ako absolútnemu obchodu, posúdil premlčanie nároku navrhovateľa podľa ustanovení a uznanie dlhu odporkyňou v 1. rade podľa ustanovení , vec nesprávne právne posúdil. Na daný právny vzťah je potrebné aplikovať , a to vrátane ustanovení o premlčaní a uznaní dlhu (rozsudok NS SR , ). Odvolací súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že súd prvého stupňa sa v rozhodnutí nevysporiadal s odstúpením od zmluvy a v tomto smere nebolo vykonané žiadne dokazovanie, na základe ktorého by bolo možné ustáliť záver o účinnom odstúpení od zmluvy. Skutočnosť, že postupca - právny predchodca navrhovateľa odstúpil od zmluvy je konštatovaná navrhovateľom v návrhu na začatie konania, avšak v súdnom spise sa doklad o tom, že právny predchodca navrhovateľa mal takýto úkon vo vzťahu k odporcom urobiť, nenachádza a táto skutočnosť nebola predmetom dokazovania súdu prvého stupňa. Účinné odstúpenie od zmluvy o splátkovom úvere je relevantné i z hľadiska posúdenia, či vznesená námietka premlčania je dôvodná. Pokiaľ sa súd prvého stupňa nezaoberal skutočnosťou odstúpenia od zmluvy právnym predchodcom navrhovateľa, nedostatočne zistil skutkový stav, čo malo taktiež za následok nesprávne právne posúdenie veci.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ) s tým, že v ďalšom konaní súd prvého stupňa bude viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (). Zároveň súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov konania odvolacieho ( ).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.