Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/89/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci navrhovateľky : A.Á. L., U.. X.XX.XXXX, R. R. Č.. X, zastúpenej: Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ, s.r.o., so sídlom Farská 25, Nitra, IČO: 36856282, proti odporcom: 1. C. I., U.. X.X.XXXX, R. R. Č.. X, 2. C. I.V., U.. X.X.XXXX, R. R. Č.. X, obaja zastúpení: JUDr. Jozef Pojdák, advokát so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 842/12, Nová Dedinka, IČO: 30849551, o odstránenie časti stavby a iné, takto

rozhodol:

Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní odstrániť časť stavby - prístrešku, postavenej na pozemkoch nachádzajúcich sa v kat. území R., obec R., zapísaný na Správe katastra Trnava na liste vlastníctva č. XXX „C“ KN na parcele č. XXXX/X a na parcele č. XXXX/X a to v časti, v ktorej presahuje táto stavba nad pozemok navrhovateľky „C“ KN parcela č. XXXX/X.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka svojim návrhom doručeným súdu dňa 2.8.2012 žiadala, aby súd uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť odstrániť časť stavby - prístrešku, postavenej na pozemkoch nachádzajúcich sa v kat. území R., obec R., zapísaných na Správe katastra Trnava na liste vlastníctva č. XXX „C“ KN na parcele č. XXXX/X, a to v časti, v ktorej presahuje táto stavba nad pozemok navrhovateľky „C“ KN parcela č. XXXX/X, zabezpečiť odvod dažďovej vody z tohto prístrešku na svoj pozemok a upraviť výšku oplotenia a prístrešku na požadovanú úroveň 2,3 m.

Na pojednávaní dňa 5.2.2014 súd pripustil zmenu návrhu tak, že: ,,Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní odstrániť časť stavby - prístrešku, postavenej na pozemkoch nachádzajúcich sa v kat. území R., obec R., zapísaný na Správe katastra Trnava na liste vlastníctva č. XXX „C“ KN na parcele č. XXXX/X a na parcele č. XXXX/X a to v časti, v ktorej presahuje táto stavba nad pozemok navrhovateľky „C“ KN parcela č. XXXX/X, zabezpečiť odvod dažďovej vody z tohto prístrešku na pozemok odporcov a upraviť výšku stavby - prístrešku na požadovanú úroveň 2,3 m zo strany pozemku navrhovateľky.“

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Výpisom z listu vlastníctva č. XXX a listu vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia R.; Oznámením Obce Buková o začatí konania o dodatočnom povolení a užívaní stavby č. Výst. XX/XXXX/Tá-X zo dňa 13.1.2011; Výzvou Obce Buková zo dňa 21.6.2011; Rozhodnutím Obce Buková č. Výst. XX/XXXX/

Tá-XX zo dňa 18.11.2011; vykonaním obliadky na mieste samom dňa 24.10.2013 a zistil nasledovný skutkový stav:

Splnomocnený zástupca navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľnosti v kat. území R. zapísanej na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/XX - záhrady, v celosti. Odporcovia postavili na svojom pozemku zapísanom na LV č. XXX kat. územia R. ako parcela č. XXXX/X a parcela č. XXXX/X drobnú stavbu - prístrešok v rozpore s vydaným ohlásením drobnej stavby, zasahujúci nad parcelu č. XXXX/X vo vlastníctve navrhovateľky. Obec Buková vo výzve zo dňa 21.6.2011 ako príslušný stavebný úrad konštatovala, že časť stavby, t.j. presah strešnej konštrukcie prístrešku vrátane dažďového žľabu a zvodu je zrealizovaná aj nad susedným pozemkom parc. č. XXXX/X. Odporcovia boli vyzvaní, aby zrealizovali úpravu projektovej dokumentácie tak, aby stavba prístrešku vrátane klampiarskych prác bola situovaná výlučne na ich pozemku. Odporcovia protiprávny stav neodstránili. Toto konanie odporcov okrem toho, že odporuje zákonu je aj v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko odporcovia ešte v apríli 2010 zahájili bez súhlasu stavebného úradu výstavbu murovaného oplotenia s prístreškom na spoločnej hranici pozemkov. Odporkyni bolo následne starostkou obce oznámené ohlásenie drobnej stavby - prístrešku so žiadosťou o vyjadrenie. Následne bolo zistené, že predmetná stavba bola zahájená protiprávne v značnom rozsahu na pozemku navrhovateľky, ktorá však v snahe zamedziť vzniku nákladov odporcov a zachovať dobré susedské vzťahy súhlasila so stavbou v prípade, ak s ňou najprv odporcovia majetkoprávne vysporiadajú pozemok pod stavbou a stavbu postavia maximálne do výške 2,3 m tak, aby nepresahovala výšku oplotenia a bola iba na budúcom pozemku stavebníkov. Navrhovateľka následne s odporcami uzatvorila kúpnu zmluvu na odpredaj neoprávnene zastavanej časti jej pozemku za symbolickú cenu 1 euro. Predmetom predaja bola novovytvorená parcela č. XXXX/X. Odporcovia tak už opakovane konajú v rozpore so zákonom. Zasahovanie odporcov do vlastníctva navrhovateľky spočíva najmä v presahovaní strešnej konštrukcie stavby odporcov na pozemok navrhovateľky a nedodržaná výška prístrešku, čo jej spôsobuje výrazné tienenie pozemku a znemožňuje postavenie stavby na svojej časti pozemku vzhľadom na tento presah. Ďalej časť strešnej konštrukcie prístrešku, spádovanej do nehnuteľnosti navrhovateľky nemá vôbec klampiarske konštrukcie, takže dažďová voda steká na pozemok navrhovateľky.

Na pozemku navrhovateľky je tieň, v súčasnosti je tam hospodárska budova, ale v budúcnosti chcú túto budovu zbúrať a riešiť to inak a bude to prekážať.

Ďalej splnomocnený zástupca navrhovateľky uviedol, že poukazuje na to, že bez súhlasu vlastníka nie je možné zasahovať do jeho vlastníckych práv, v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NSSR sp. zn. , ktorý rieši obdobný prípad a v ktorom sa konštatuje, že vlastnícke právo je absolútne, a má rovnakú ochranu a všetci vlastníci požívajú rovnakú ochranu, nemožno zasahovať do vlastníckych práv vlastníka čo i len časťou stavby, teda ani tak ako je to v danom prípade, navrhovateľka má právo domáhať sa ochrany tohto škodlivého stavu, nemá povinnosť preukazovať dôvody prečo sa domáha ochrany a ani vznik škody.

Navrhovateľka uviedla, že jej prekáža, že zo strechy, kde nie je žľab, steká voda na jej pozemok a presahuje to do šopky, kde má uskladnenú zeleninu, čo sa nachádza hneď vedľa tejto ich stavby. Chcela by, aby s nimi už mala pokoj a nerobili jej prekážky. Tieň je na hospodársku budovu, ktorú má postavenú na pozemku.

Splnomocnený zástupca odporcov uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, v danej veci táto stavba ako drobná stavba bola ohlásená, je toho názoru, že boli splnené všetky podmienky stavby, keď pozemok na ktorom stojí, bol majetkovoprávne vyporiadaný, odporcovia si ho od navrhovateľky odkúpili, bola dodržaná i výška stavby, keď výška stavby na pozemku odporcov dosahuje 2,3 metra, vzhľadom na skutočnosť, že ich pozemok je nad úrovňou pozemku navrhovateľky, z jej strany je stavba zrejme vyššia. Pokiaľ by bola stavba nižšia, nedalo by sa v altánku ani postaviť. Takisto bola dodržaná podmienka oplotenia, keď oplotenie je na pozemku odporcov.

Je pravdou, a odporcovia si uvedomujú, že časť strechy tejto stavby presahuje nad susediaci pozemok, podľa aktuálneho merania je to približne 18 cm. Túto situáciu si uvedomujú a snažili sa to zmierlivo vyriešiť. V tejto súvislosti poukazuje na ust. a ktorý je špeciálnym ustanovením k § 126 a ktorý umožňuje súdu zriadiť vecné bremeno za primeranú náhradu, keď je toho názoru, že odstránenie ani časti predmetnej stavby by nebolo účelné. Čo sa týka odtoku dažďovej vody, uvedomujú si, že na časti strechy nie je urobený odkvap dažďovej vody, túto skutočnosť chcú dať do poriadku a riešiť to tak, aby všetka dažďová voda zo strechy odtekala na pozemok odporcov tak ako to je z väčšej časti strechy. Čo sa týka tienenia, hovorí o neprimeranej miere, je toho názoru, že v danom prípade sa nemôže jednať o neprimerané obťažovanie čo sa týka tieňa, s týmto nesúhlasí.

Odporkyňa v 2. rade uviedla, že sa pridržiava toho čo uviedol jej splnomocnený zástupca.

Súd vykonal dňa 24.10.2013 obliadku na mieste samom R. č.X a č.X a zistil, že predmetná stavba - altánok sa nachádza v zadnej časti pozemku za domom a prístavbou nachádzajúcou sa za domom, ktorú navrhovateľka označuje ako šopu. Stavba altánku je realizovaná na pôvodnom betónovom podklade, navrhovateľka i splnomocnený zástupca odporcov zhodne uviedli, že hranicu pozemku tvorí múr altánku. Dažďový zvod stavby presahuje nad pozemok navrhovateľky. Strešná krytina altánku je plechová, zvažuje sa smerom na pozemok navrhovateľky. Po premeraní meracím pásmom súd zistil, že strecha spolu s dažďovým zvodom presahuje nad pozemok navrhovateľky v rozsahu cca 21-22 cm.

Navrhovateľka pri obliadke uviedla, že po pojednávaní na súde odporcovia urobili rínu na časti stavby, kde urobená nebola, voda stekala zo strechy v časti, kde predtým nebola urobená rína, teraz už rína urobená je.

Na otázku súdu, aký je v súčasnosti problém so stavbou odporcov? Navrhovateľka uviedla: ,,Vidíte, prilepili si to na moju stenu, skrátka ja som im to dala s tým, že tam, kde teraz stojí altánok, mali tam záchod a žumpu, že si tú žumpu ohradia, ale oni si tam to postavili, čosi, to čo tam majú, a ešte tento múrik (navrhovateľka ukazuje na výčnelok altánku smerujúci do jej pozemku, avšak stojaci na pozemku odporcov) to ešte naši im ohradili ich žumpu a ja som im to darovala s tým, že nech majú tú žumpu oddelenú, no ale oni si na tento pôvodný múrik postavili tú stavbu bez toho, aby mi to povedali. My tu máme tiež plac, tiež by si tu chcel zať niečo postaviť, nejaký ten záhradný dom, lebo však záhradu ja nebudem vládať robiť, ale keď toto tu také je, tak ja neviem.“

Ďalej súd pri obhliadke zistil, že pozemok navrhovateľky je orientovaný smerom na východ od pozemku odporcov, teda pri vstupe na pozemok navrhovateľky smerom z ulice sa pozemok odporcov i predmetná stavba - altánok nachádza na ľavej strane, teda smerom na severozápad susedí s pozemkom odporcov. Vedľa stavby altánku sa na pozemku navrhovateľky nenachádza nič, je tu voľná plocha, oplotená pletivovým plotom, kde je betón čiastočne rozbúraný a tráva, nie sú tu vysadené a evidentne ani neboli žiadne rastliny. Po premeraní meracím pásmom súd zistil, že celková výška stavby - altánku, od zeme na pozemku navrhovateľky je v najvyššom bode cca 3,20 m.

Pri vstupe na nehnuteľnosť odporcov z ulice sa pozemok a stavby navrhovateľky nachádzajú pozdĺž nehnuteľnosti patriacej odporcom, bezprostredne spolu susedia, hranicu medzi pozemkami podľa vyjadrenia účastníkov tvoria stavby navrhovateľky, a to rodinný dom, za tým nasledujúca šopa, za tým nasledujúci altánok odporcov a následne oplotenie, ktoré oddeľuje záhrady. Predmetná stavba - altánok sa nachádza vo dvore odporcov, situovaný je teda na pravej strane z pohľadu z ulice, jeho zadná časť

- múr tvorí hranicu medzi pozemkami navrhovateľky a odporcov. Altánok je zastrešený, na drevenom krove sa nachádza plechová krytina.

Odporkyňa v 2. rade uviedla, že po pojednávaní na súde následne do dvoch dní urobili rínu na časti altánku zo strany pozemku odporkyne, kde rína predtým nebola.

Obhliadkou súd zistil, že jeden dažďový zvod sa nachádza na pozemku odporcov na pravej strane altánku z pohľadu z pozemku odporcov, a druhý dažďový zvod sa nachádza na pozemku odporcov na ľavej strane altánku, zvod na ľavej strane ústi do cca 1000 litrovej kade a zvod na pravej strane ústi na pozemok odporcov.

Súd po premeraní meracím pásmom zistil, že výška múru altánku na mieste ktoré tvorí hranicu medzi pozemkom navrhovateľky a odporcov zo strany odporcov od zeme má 235 cm a v časti na pozemku odporcov pri vstupe do altánku je výška od zeme po strechu 290 cm.

Splnomocnený zástupca navrhovateľky následne na pojednávaní dňa 5.2.2014 uviedol, že od vykonania obhliadky súdom nedošlo k žiadnej zmene ohľadom odvodu dažďovej vody, v zápisnici z obhliadky je uvedené, že už bol urobený dažďový zvod - rína už aj na časti stavby, kde v čase podania návrhu ešte urobená nebola. Zo zápisnice z obhliadky jednoznačne vyplýva, že odporcovia po prvom pojednávaní urobili chýbajúci zvod na časti altánku, trvá na žalobe tak ako ju predniesol, keď nemá žiadnu právnu istotu, že odporcovia ponechajú odtok resp. rínu v takom stave, v akom ju v čase konania nainštalovali. Odporcovia rínu až neskôr doplnili, preto trvá na takomto návrhu.

Ďalej uviedol, že poukazuje na to, že v danom prípade ide už o druhý zásah do vlastníckych práv zo strany odporcov, je toho názoru, že každý starostlivý hospodár si v prípade ak už mu druhá strana umožnila zmierlivo vyriešiť zásah do vlastníckych práv tým, že odpredala časť pozemku, zváži takéto ďalšie svoje konanie, aby nedošlo k neoprávnenému zásahu znovu. Nesúhlasí so zriadením vecného bremena, keď je toho názoru, že odporcovia by toto mohli zneužiť, stále viac sa posúvajú do pozemku navrhovateľky a tento zaberajú. Čo sa týka tienenia, nezáleží na tom, že v súčasnosti na pozemku, kde stavba vrhá tieň sa nič nenachádza, keď bude obmedzená v tomto navrhovateľka do budúcnosti, ak by tam chcela si niečo zriadiť, najmä postaviť stavbu na hranici svojho pozemku, tak ako to urobili odporcovia.

Splnomocnený zástupca odporcov následne na pojednávaní dňa 5.2.2014 uviedol, že v danej veci nie je sporný zásah odporcov do vlastníckych práv navrhovateľky, nakoľko odporcovia sú si tohto zásahu vedomí a to v rozsahu presahu strechy nad pozemok navrhovateľky. Je toho názoru že v danej veci je možné aplikovať , ktorý upravuje tri spôsoby vyrovnania resp. riešenia takýchto susedských sporov, a to odstránenie stavby, poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu z ktorého vyplýva, že k takémuto zásahu môže dôjsť ak sú hrubým spôsobom porušené povinnosti resp. vlastnícke právo vlastníka. Je toho názoru, že v danej veci nedošlo k takémuto hrubému porušeniu vlastníckeho práva navrhovateľky resp. povinnosti žalovaných. Druhým spôsobom vyriešenia veci je prikázanie stavby do vlastníctva vlastníka pozemku, a to v prípade ak by odstránenie stavby nebolo účelné a so zreteľom na hodnotu a možnosť využitia tohto pozemku. Tretí prípad uvádza ako jednu z možností, že súd môže usporiadať pomery, tak že vlastnícke vzťahy zostanú zachované a súd v tomto prípade zriadi vlastníkovi stavby vecné bremeno, ktoré je účelovo zamerané na nevyhnutný výkon vlastníckych práv vlastníka stavby za primeranú náhradu.

Je toho názoru, že odporcom nevyplývala zo žiadneho záväzného rozhodnutia výška predmetnej stavby

- zadnej steny tejto stavby, túto požiadavku uviedla navrhovateľka vo svojom vyjadrení v stavebnom konaní, avšak správny orgán ho nepremietol do svojho rozhodnutia a tým pádom odporcov toto vyjadrenie navrhovateľky žiadnym spôsobom nezaväzovalo. Poukazuje na to, že z pohľadu pozemkov odporcov táto požadovaná výška je splnená. Odporcovia nezodpovedajú za výškové rozdiely medzi pozemkami. Čo sa týka tienenia, i zo zápisnice z obhliadky je zrejmé a súd konštatoval, že na mieste, kde stavba môže vrhať tieň nie sú vysadené ani neboli vysadené žiadne rastliny, resp. nenachádza sa tam nič a keby sa aj v budúcnosti niečo nachádzalo aj vzhľadom na rozsah a umiestnenie tejto stavby, nepovažuje prípadný tieň za obmedzujúci. Navrhovateľka ako najväčší problém prezentovala stekanie dažďovej vody na mieste kde nebol dažďový zvod, tento problém bol už odstránený, teda nie je dôvod na to, aby odporcovia opätovne odstraňovali tento žľab. Ako bolo zistené, dažďová voda je z tejto stavby odvádzaná na pozemok odporcov, preto nie je dôvod na takýto zásah. Vzhľadom na uvedené navrhuje zamietnuť návrh v celom rozsahu, prípadne ak súd uzná za vhodné aplikovanie a to teda zriadenie vecného bremena za náhradu, navrhuje, aby súd návrh navrhovateľky zamietol, aby k časti pozemku, nad ktorý presahuje strecha stavby zriadil vecné bremeno.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX katastrálneho územia R. súd zistil, že I. C. a C. I. súd vlastníkmi v podiele 1/1 nehnuteľností - parc. č. XXXX/X-zast. plochy a nádvoria o výmere 803 m2, parc. č. XXXX/ X-zast. plochy a nádvoria o výmere 167 m2, parc.č. XXXX/X-zast. plochy a nádvoria o výmere 25 m2, parc. č. XXXX/X-zast. plochy a nádvoria o výmere 9 m2, rodinného domu súp. č. X postaveného na parc. č. XXXX/X a poľnohospodárskej budovy postavenej na parc. č. XXXX/X.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia R. súd zistil, že A. L. je vlastníčkou v podiele 1/1 nehnuteľnosti - parc. č. XXXX/X-zast. plochy a nádvoria o výmere 529 m2 a parc.č. XXXX/X - záhrady o výmere 300 m2.

Z Oznámenia Obce Buková o začatí konania o dodatočnom povolení a užívaní stavby č. Výst. XX/XXXX/ Tá-X zo dňa 13.1.2011 súd zistil, že stavebníci C. I. a manželka C. podali dňa 11.11.2010 na Spoločnom Obecnom úrade v Trnave žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia na stavbu: „Prístrešok“ na pozemkoch parc. č. XXXX/X, č. XXXX/X v kat. území R.. Uvedeným dňom bolo zahájené stavebné konanie.

Z Výzvy Obce Buková zo dňa 21.6.2011 adresovanej C. I. a manželke C. č. Výst. XX/XXXX-F.-XX súd zistil, že Obec Buková ako príslušný stavebný úrad zistil nasledovné skutočnosti: - časť stavby t. j. presah strešnej konštrukcie prístrešku vrátane dažďového žľabu a zvodu je zrealizovaná aj nad susedným pozemkom parc. č. XXXX/X kat. úz. R., ktorý je vo vlastníctve A. L.. Vzhľadom na uvedené boli stavebníci vyzvaní, aby v termíne do 30-tich dní od obdržania výzvy vykonali jednu z nasledovných možností: - zrealizovali úpravu projektovej dokumentácie tak, aby stavba prístrešku vrátane klampiarskych prvkov bola situovaná výlučne na pozemku stavebníkov; - preukázali vlastnícke alebo iné právo k pozemku parc. č. XXXX/X kat. územia R., nakoľko presah strešnej konštrukcie prístrešku je riešený aj nad týmto pozemkom.

Z Rozhodnutia Obce Buková č. Výst. XX/XXXX/Tá-XX zo dňa 18.11.2011 súd zistil, že Obec Buková ako príslušný stavebný úrad odkázal A. L. na súd vo veci občianskoprávnej námietky, týkajúcej sa vlastníckych práv k pozemku parc. č. XXXX/X, na ktorom je zrealizovaný presah strešnej konštrukcie a dažďové zvody stavby prístrešku. Stavebný úrad zároveň prerušil konanie o dodatočnom povolení a užívaní stavby „Prístrešok“ stavebníkovi C. I. a manželke C., a to do doby kým rozhodnutie súdu vo veci nadobudne právoplatnosť.

Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa , vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia , toto ustanovenie upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu proti tomu, kto ruší vlastníka vo výkone jeho vlastníckeho práva. Na základe tzv. negatórnej žaloby sa vlastník môže dožadovať, aby súd vyslovil, že žalovaný nie je oprávnený obmedzovať jeho vlastnícke právo. Na neoprávnený zásah do vlastníckeho práva viaže hmotné právo povinnosť zdržať sa tohto zásahu a odstrániť jeho následky; rušiteľovi však nemôže vzniknúť iná povinnosť než zdržať sa a odstrániť následky práve tohto zásahu. Vlastník pozemku sa môže tzv. negatórnou žalobou domáhať, aby sa ten, kto jeho vlastnícke právo neoprávnene ruší stavbou, ktorá nie je vecou v zmysle občianskeho práva, zdržal ďalších zásahov a odstránil následky už vykonaných zásahov, teda aby odstránil i výsledok stavebných prác vykonaných na pozemku. (Komentár k ustanoveniu § 126 ods. 1, autor Fekete Imrich, JUDr.)

V danej veci sa navrhovateľka domáhala odstránenia časti stavby - prístrešku, a to v časti, v ktorej presahuje táto stavba nad pozemok navrhovateľky, ďalej žiadala zabezpečiť odvod dažďovej vody z tohto prístrešku na pozemok odporcov a upraviť výšku stavby - prístrešku na požadovanú úroveň 2,3 m zo strany jej pozemku.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka sa predmetnou žalobou domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva - odstránenia neoprávnených zásahov do výkonu jej vlastníckeho práva.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný.

Súd mal nepochybne preukázané, že časť stavby označenej ako altánok a to v časti strechy presahuje nad pozemok navrhovateľky, preto v tejto časti vyhovel návrhu a uložil odporcom povinnosť odstrániť časť stavby - prístrešku v časti, v ktorej presahuje táto stavba nad pozemok navrhovateľky, keď súd mal preukázané i to, že odporcovia si boli vedomí tejto skutočnosti vzhľadom na to, že celá stavba je postavená na hranici susediacich pozemkov, teda tvorí hranicu medzi pozemkom navrhovateľky a pozemkom odporcov. Odporcom teda muselo byť zrejmé, že pokiaľ bude časť stavby presahovať cez túto hranicu, porušujú tým vlastnícke právo navrhovateľky, porušujú tým zákon, čo nemožno ponechať bez povšimnutia. Súd preto v tejto časti s poukazom na citované ustanovenie návrhu vyhovel, keď sa stotožňuje s názorom splnomocneného zástupcu navrhovateľky, že vlastnícke právo ako také je absolútne; vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol, keď na uloženie povinnosti odporcom zabezpečiť odvod dažďovej vody prístrešku na pozemok odporcov súd nezistil žiadny dôvod, nakoľko tento zásah do vlastníckeho práva navrhovateľky bol v priebehu konania odstránený, čo potvrdili obaja účastníci konania a i obhliadkou súd zistil, že oba dažďové zvody vedúce z predmetnej stavby ústia výlučne na pozemok odporcov. Napriek tomu sa splnomocnený zástupca navrhovateľky domáhal uloženia tejto povinnosti odporcom s odôvodnením, že nemá žiadnu právnu istotu, že odporcovia ponechajú odtok resp. rínu v takom stave, v akom ju v čase konania nainštalovali. Súd s poukazom na citované zákonné ustanovenie uvádza, že keďže uvedený zásah do vlastníckeho práva navrhovateľky bol odstránený, neexistuje, nie je čomu (akému porušeniu vlastníckeho práva) poskytovať ochranu.

Súd návrh ako nedôvodný zamietol i v časti v ktorej sa navrhovateľka domáhala úpravy výšky stavby

- prístrešku na požadovanú úroveň 2,3 m zo strany pozemku navrhovateľky čoho sa navrhovateľka domáhala s odôvodnením, že nedodržaná výška prístrešku jej spôsobuje výrazné tienenie pozemku.

Súd s poukazom na znenie ustanovenia , v zmysle ktorého vlastník sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv, preto najmä nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov (okrem iného) tienením, dospel k záveru, že výška predmetnej stavby žiadnym spôsobom nezasahuje do výkonu vlastníckych práv navrhovateľky, keď v konaní nebolo zistené, že predmetná stavba svojou výškou nad mieru primeranú pomerom obťažuje navrhovateľku tienením, resp. iným spôsobom. Obliadkou bolo zistené, že stavba je situovaná na severozápad od pozemku navrhovateľky, teda na pozemok navrhovateľky môže vrchať tieň najskôr až v neskorších poobedňajších hodinách, preto sa nemožno stotožniť s tvrdením navrhovateľky, že stavba spôsobuje výrazné tienenie.

K návrhu splnomocneného zástupcu odporcov aplikovať v danom prípade ustanovenie (,, Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby" ods. 1; Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. ods. 2; Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. ods. 3) súd uvádza, že v danom prípade podľa názoru súdu nie je dôvod aplikovať uvedené zákonné ustanovenie, keď navrhovateľka sa predmetným návrhom domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva - odstránenia neoprávnených zásahov do výkonu jej vlastníckeho práva. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia , toto ustanovenie upravuje postup v prípade zriadenia stavby na cudzom pozemku. V danej veci nebola stavba zriadená na cudzom pozemku. Navrhovateľka sa domáhala ochrany pred neoprávneným zásahom do jej vlastníckych práv (odstránenia časti stavby ktorá presahuje nad jej pozemok; zabezpečenia odvodu dažďovej vody na pozemok odporcov a upravenia výšky stavby zo strany jej pozemku) v zmysle ustanovenia , preto ani nebol dôvod na zriadenie vecného bremena, ktoré by v danom prípade ani neplnilo svoj účel, ktorým podľa je nevyhnutný výkon vlastníckych práv neoprávneného stavebníka k stavbe (napr. právo prechodu cez cudzí pozemok - prístupová cesta). Tento nevyhnutný výkon vlastníckych práv v danom prípade majú odporcovia garantovaný zákonom a to ustanovením (,,Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.“). V danom prípade teda nebol daný zákonný dôvod na zriadenie vecného bremena za náhradu tak, ako to navrhoval splnomocnený zástupca odporcov.

Zároveň súd uvádza, že opomenul vo výroku rozsudku uviesť lehotu na splnenie povinnosti uloženej odporcom. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie veta prvá (,,Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.“), ktoré upravuje všeobecnú lehotu na plnenie tri dni, ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Uvedená lehota platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok na plnenie, a súd vo výroku rozsudku neurčil lehotu na plnenie (Komentár k s vysvetlivkami Iura Edition, autor JUDr. V. Nesrovnal, CSc. a kolektív) .

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď je toho názoru, že ani jeden z účastníkov nebol v konaní úspešnejší, keď predmetom konania boli tri nároky (navrhovateľka sa domáhala odstránenia časti stavby - prístrešku; zabezpečenia odvodu dažďovej vody; úpravy výšky stavby). Navrhovateľke bolo vyhovené v jednom z jej uplatňovaných nárokov - odstránenie časti stavby, v časti upravenia výšky stavby bol návrh zamietnutý. Návrh bol tiež zamietnutý v časti zabezpečenia odvodu dažďovej vody, súd však zohľadnil pri rozhodovaní o trovách konania skutočnosť, že v tejto časti bol návrh daný dôvodne, keď tento nedostatok bol odporcami odstránený až v priebehu konania, navrhovateľka však napriek tomu trvala na tomto návrhu, súd ho ako nedôvodný zamietol. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že nemožno mať za to, že niektorý z účastníkov bol v konaní úspešnejší, preto rozhodol o trovách konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.