Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-254-2013.pdf
PDF · 90.2 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/254/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci navrhovateľa: LK TRADE, spol. s r.o., so sídlom Košice, Svätoplukova 6, IČO: 36 191 094, zastúpeného advokátom: JUDr. Miroslav Vereb, so sídlom Košice, Šoltésovej 5, proti odporcovi: Ing. M. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., F. XX/ X, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému súdom ustanovenou opatrovníčkou: M. O., zamestnankyňa Okresného súdu Skalica, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zastúpeného advokátskou kanceláriou: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 1.421,67 Eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 2.10.2012 č.k. 7C/20/2012-65 - vo vyhovujúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bolo žalobe vyhovené a v závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd čiastočne vyhovel žalobe, keď odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.020,46 Eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 7.7.2008 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Treťou výrokovou vetou súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 274,07 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 497 a nasl., § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, § 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 4 písm. k), § 54 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka i § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne iba sčasti. Odporcovi bol zo strany právneho predchodcu navrhovateľa poskytnutý revolvingový úver, ktorý odporca čerpal použitím poskytnutej úverovej kreditnej karty, pričom úver riadne a včas nesplatil, v dôsledku čoho došlo k splatnosti celého úveru. Nárok navrhovateľa bol odvodený z úverovej zmluvy uzavretej dňa 4.6.2003 medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., a odporcom, pričom výška úveru bola stanovený úverovým rámcom 995,82 Eur, ktorý odporca vyčerpal a mal ho splácať po 39,83 Eur. Navrhovateľ sa okrem nesplatenej úverovej istiny v sume 1.020,46 Eur domáhal zaplatenia i úroku z úveru 145,66 Eur, zmluvných pokút 145,66 Eur i 16,60 Eur i 93,29 Eur a úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne z čiastky 1.421,67 Eur od 7.7.2008 až do zaplatenia. Súd potom odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 1.020,46 Eur a tiež uplatnený úrok z omeškania 8,5% ročne a vo zvyšku nad rámec priznaných nárokov súd návrh zamietol ako nemajúci oporu v zákone (bez bližšieho zdôvodnenia). O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi priznal trovy
konania v celom rozsahu, keďže mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti, pričom trovy pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh 85,- Eur a z trov právneho zastúpenia 189,07 Eur. Zrejme preto, že vedľajší účastník si návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania neuplatnil, súd o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka nerozhodol.
Proti citovanému rozsudku podal odvolanie prostredníctvom svojho právneho zastúpenia vedľajší účastník, podľa obsahu iba vo vyhovujúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne a vedľajšiemu účastníkovi prizná náhradu trov konania spočívajúcich z trov právneho zastúpenia vyčíslených sumou 213,50 Eur. Vychádzajúc z toho, že posudzovaný právny vzťah účastníkov je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a právny predchodca navrhovateľa bol v postavení dodávateľa a odporca v postavení spotrebiteľa, pričom spotrebiteľské vzťahy sú vždy vzťahmi občianskoprávnymi (s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo/20/2009), uviedol, že v danej veci nie je potrebné osobitne poukazovať na neprijateľné zmluvné podmienky z toho dôvodu, že žalovaný dlh považujú za premlčaný. S poukazom na ust. § 100 ods. 1, § 101 a § 111 Občianskeho zákonníka uzavrel, že keďže splatnosť nastala najneskôr 7.7.2008 a navrhovateľ podal návrh dňa 8.12.2011, je celý jeho nárok premlčaný podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Vzniesol preto námietku premlčania vo vzťahu k nárokom uplatňovaným voči odporcovi a navrhol žalobu zamietnuť.
Opatrovníčka odporcu na výzvu odvolacieho súdu oznámila, že s odvolaním vedľajšieho účastníka podaným v prospech odporcu súhlasí a pripája sa i k námietke premlčania vznesenej vedľajším účastníkom v odvolaní.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že vznesenú námietku premlčania nie je možné posudzovať v zmysle § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže je nesporné, že odporca s právnym predchodcom navrhovateľa uzavrel úverovú zmluvu dňa 21.5.2003, pričom v tomto období legálna definícia spotrebiteľskej zmluvy v Občianskom zákonníku neexistovala. Ani neskôr zavedená definícia spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v pôvodnom znení nezahŕňala úverovú zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Súčasnú právnu úpravu spotrebiteľskej zmluvy nie je možné aplikovať retroaktívnym spôsobom na vyššie uvedenú úverovú zmluvu. Žiadna prednosť Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy a vznesenú námietku premlčania musí súd posúdiť podľa Obchodného zákonníka. Za nepatričnú považujú i argumentáciu cez ust. § 2 a 3 zák. č. 258/2001 Z.z. Odporca pritom svojím podpisom akceptoval úverové zmluvné podmienky, čím podľa hlavy 7 § 4 súhlasil so zabezpečením úverovej pohľadávky formou predĺženia premlčacej lehoty na 10 rokov odo dňa, keď začala prvý raz plynúť. Vzhľadom na to námietka premlčania je nepatričná a k premlčaniu nároku nemohlo dôjsť.
V ďalšom navrhovateľ vyslovil názor, že účasť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v konaní je neúčelná a nadbytočná a odporcovi neprinesie žiadne priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ak sa samotné združenie prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa, je preto otázna dôvodnosť jej právneho zastúpenia v súdnom konaní. Poukázal pritom na viaceré rozhodnutia súdov podporujúce jeho stanovisko. Vyslovil názor, že ochrana práv odporcu ako spotrebiteľa je dostatočne zabezpečená samotným súdom. Súd by preto o rozhodovaní o náhrade trov konania mal zvážiť aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania s prihliadnutím na súhlas opatrovníčky odporcu s podaným odvolaním (§ 201 v spojení s § 93 ods. 2 a 4 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. e) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania - teda v časti výroku, ktorou bolo žalobe vyhovené, včítane závislého výroku o náhrade trov konania, a v medziach daných obsahom odvolania, teda v otázke premlčania žalobou uplatneného nároku (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho konania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu
vedľajšieho účastníka nie je možné vyhovieť a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v odvolaním napadnutej časti s použitím § 219 O.s.p. potvrdiť.
Z obsahu odvolania vyplýva, že jediným odvolacím dôvodom uplatneným odvolateľom je vznesenie námietky premlčania žalobou uplatneného nároku s poukazom na ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že splatnosť nastala najneskôr 7.7.2008 a navrhovateľ návrh podal dňa 8.12.2011.
Obsah spisu tvoria listinné dôkazy - úverová zmluva uzavretá dňa 4.6.2003 medzi právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany ako dodávateľom a odporcom ako spotrebiteľom na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý revolvingový úver s výškou úverového rámca 30.000,- Sk a s výškou mesačnej splátky 1.200,- Sk, ktorú sa zaviazal uhrádzať vždy k 20. dňu v mesiaci. Za neoddeliteľnú súčasť zmluvy zmluvné strany označili úverové podmienky, s ktorými odporca vyslovil súhlas. Podľa ich hlavy 7 § 4 klient vyhlásil, že premlčaciu lehotu predĺžuje na 10 rokov odkedy začala prvý raz bežať. K žalobe boli okrem toho pripojené tiež zmluvy o opakovanom postúpení predmetnej pohľadávky. V obsahu spisu sa ale nenachádzajú žiadne iné dôkazy, ktoré by preukazovali najmä kedy - k akému dátumu a v akom rozsahu čerpal odporca z poskytnutého úverového rámca úver, kedy bol teda povinný začať s jeho splácaním a kedy a v akom rozsahu sa dostal do omeškania s jeho splácaním. Vzhľadom na absenciu týchto listinných dôkazov - podkladov nie je možné potom ani uzavrieť kedy a vo vzťahu k akej sume začala plynúť premlčacia lehota, či a kedy uplynula a následne s poukazom na uplatnenie práva na súde podaním žaloby dňom 8.12.2011, či k tomuto dátumu bol uplatnený nárok už premlčaný.
Vedľajší účastník v odvolaní podľa obsahu uplatnil výlučne odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p., podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) - teda skutočnosť, že nárok je premlčaný. Námietka premlčania bola vznesená až v podanom odvolaní, pred prvostupňovým súdom nebola uplatnená.
V zmysle § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy ak:
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Toto ustanovenie sa nepoužije iba v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p., ktorým dané konanie nie je.
Námietka premlčania vznesená v priebehu súdneho konania je jednostranný, výslovný a adresný právny úkon, ktorý spôsobuje, že premlčané právo nemožno súdom priznať, avšak veriteľovo právo trvá ako súčasť obsahu tzv. naturálnej obligácie. Pre posúdenie dôvodnosti námietky premlčania musí zo skutkových zistení vyplývať, že k premlčaniu práva došlo a odporcovi tak vzniklo právo jednostranným právnym úkonom v súdnom konaní dosiahnuť to, aby proti nemu nebolo možné premlčané právo uplatniť. Odporca má dôkazné bremeno, povinnosť tvrdenia a dokazovania v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. k námietke premlčania, teda uviesť všetky okolnosti premlčania práva. Tieto skutkové okolnosti v konaní v danom prípade odporca, ani jeho opatrovníčka, ani vedľajší účastník na jeho strane v konaní pred súdom prvého stupňa netvrdili.
Keďže vedľajší účastník vo svojom odvolaní vznesením námietky premlčania až v odvolacom konaní fakticky ako odvolací dôvod uplatnil dôvod obsiahnutý v § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p., že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené, bolo nevyhnutným, aby boli splnené zároveň podmienky cit. § 205a ods. 1 O.s.p. Naplnenie žiadnej z týchto podmienok ale odvolateľ nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil. Podľa v súčasnosti už ustálenej súdnej judikatúry námietka premlčania síce môže byť vznesená účastníkom až v priebehu odvolacieho konania, avšak iba vtedy, ak nie je spojená s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov. Námietka premlčania vznesená v odvolacom konaní je preto bezdôvodná, ak premlčanie nemožno bez ďalších okolností a dôkazov posúdiť z obsahu spisu a skutkových zistení súdu prvého stupňa. V režime neúplnej aplikácie s poukazom na vyššie uvedené sa môže odvolací súd zaoberať námietkou premlčania vznesenou až v odvolacom konaní iba ak nie je spojená s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov. Systém neúplnej apelácie má za cieľ zvýšiť zodpovednosť účastníkov konania (tým, že ich vedie k tomu, aby všetky rozhodné skutočnosti a potrebné dôkazy uplatnili už pred súdom prvého stupňa a neponechávali si ich až na odvolacie konanie) a vo svojich dôsledkoch zrýchliť prejednanie sporu a zamedziť účelovému konaniu účastníkov so zámerom predlžovať súdne konanie a odďaľovať konečné rozhodnutie súdu. Preto nemôže byť v neprospech navrhovateľa, ktorý dôkazné bremeno vo vzťahu k premlčaniu práva nenesie, ak vznesie odporca až v priebehu odvolacieho konania námietku premlčania a z okolností v spise a zo skutkových zistení súdu prvého stupňa nevyplýva, že márne uplynula premlčacia doba. Súd nemôže k námietke vznesenej v odvolacom konaní prihliadnuť, ak nemožno bez ďalších skutočností a dôkazov posúdiť ich dôvodnosť. Bolo by v rozpore s právom na spravodlivý proces odoprieť protistrane právo na uplatnenie skutočností premlčanie vylučujúcich. Pokiaľ totiž námietka premlčania vznesená nebola, nemala druhá strana dôvod a ani oprávnenie tvrdiť skutočnosti vylučujúce premlčanie a navrhovať k nim dôkazy. Námietka premlčania je tak bezdôvodná, pokiaľ z obsahu spisu a skutkových zistení súdu prvého stupňa nemožno bez ďalších okolností a dôkazov posúdiť premlčanie práva, t.j. že márne uplynula premlčacia doba. (mutatis mutandis rozhodnutia NS ČR 32Cdo 4291/2007 i 29Cdo 162/2003). Keďže v danom prípade je vzhľadom na absenciu vyššie menovaných dôkazov, je námietka premlčania spojená s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov, odvolací súd nemohol na námietku premlčania vznesenú až v odvolacom konaní, prihliadať.
Odhliadnuc od toho, odvolací súd je toho názoru, že vedľajší účastník ani nemôže účinne vzniesť námietku premlčania. Je tak tomu preto, že hmotnoprávne ust. § 100 ods. 1 OZ právo vzniesť námietku premlčania priznáva výslovne len dlžníkovi, ktorým je tu odporca, ktorý námietku premlčania nevzniesol. Naviac zmysle § 93 ods. 4 veta druhá O.s.p., v konaní vedľajší účastník koná iba sám za seba, z čoho a contrario vyplýva, že nemôže konať za účastníka na strane ktorého stojí, a teda ani vzniesť za neho - v jeho mene námietku premlčania. Rovnaké práva a povinnosti vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p., je pritom potrebné vykladať ako zhodu výlučne procesných práv a povinností.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní uplatnených odvolacích dôvodov, bolo potom nevyhnutné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti, včítane závislého výroku o náhrade trov konania odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, ako vecne správny s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.
V odvolacom konaní bol plne úspešný navrhovateľ a preto jemu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči vedľajšiemu účastníkovi, ktorý odvolanie podal (§ 93 ods. 4 O.s.p.). Keďže ale navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, nebola mu odvolacím súdom priznaná.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.