Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Er-111-2013.pdf
PDF · 79.78 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/111/2013
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 62, Bratislava EX 1893/2013 na návrh oprávneného F. E. U..W.., H.: XXXXXXXX, S. XX, O. právne zastúpeného advokátskou kanceláriou HMG & Partners s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava proti povinným: X/ U. Š., K.. X.X.XXXX, O. XXX X/ O. Z., K.. X.X.XXXX, O. XXX, X/ G. Š., K.. XX.X.XXXX, O. XXX o zaplatenie 0 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Exekúciu voči povinnej U. Š.U. zastavuje.
odôvodnenie:
Dňa 13.2.2013 bola na tunajší súd doručená žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia pre vymoženie istiny 0 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu Platobného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn.: Ro 523/1993 zo dňa 16.4.1993, ktorý nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.5.1993.
Dňa 1.2.2013 oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie v zmysle uvedeného exekučného titulu a dňa 14.2.2013 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie..
Povinná U. Š. súdu doručili podanie, z obsahu ktorého je zrejmé, že vzniesla námietku premlčania nároku vymáhaného v exekúcii.
Súd podanie povinnej posúdil podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie.
Uznesením zo dňa 18.7.2013 súd exekúciu voči povinnej U. Š. zastavil.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená. V odvolaní citovala ustanovenia §100 ods.1, §110 ods.1,3, § 112 Občianskeho zákonníka, rozhodnutia NS SR zo dňa 01.05.2000, sp.zn. 4Obo319/99,rozsudok Krajského súdu v Českých Budějovicích zo dňa 03.03.2005, sp.zn. 5Co49/2005, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26.04.2006, spis zn. 32 ODO 466/2004, kde poukázala na to, že nie je správny záver súdu, podľa ktorého úroky ako príslušenstvo pohľadávky sledujú osud pohľadávky a teda ak došlo k premlčaniu istiny, je premlčané aj právo na zapaltenie príslušenstva. Ďalej citovala uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.02.2011, sp.zn. 5CoE/91/2010-51, uznesenie Okresného súdu Poprad z 13.09.2010, spis. zn. 9ER/534-2009-52, uznesenie Okresného súdu Martin zo dňa 12.07.2011, sp.zn. 23ER1049/2010-67. Uviedla ustanovenie §110 ods.3 Občianského zákonníka, z ktorého vyplýva, že na základe právoplatne priznaného práva v našom prípade na základe exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves, spis.zn. RO/523/93 zo dňa 28.04.1993, právoplatný a vykonateľný dňa 19.05.1993, došlo k premlčaniu istiny, nakoľko ubehla 10-ročná premlčacia doba ustanovená v §110 ods.1 Občianského zákonníka. Pokiaľ však ide o úroky, zákon výslovne rozdeľuje situáciu, kedy sa úroky premlčujú a to na základe skutočností, kedy došlo k zročnosti úrokov. V 1. prípade, ak zročnosť úrokov nastala po právoplatnosti rozhodnutia- exekučného titulu platí 3-ročná premlčacia doba, v 2. prípade, ak zročnosť úrokov nastala do právoplatnosti rozhodnutia - exekučného titulu, platí 10 ročná premlčacia doba, čo znamená, že tieto úroky sa premlčujú spolu s istinou. Zákon však v 1. prípade nechcel opomenúť skutočnosť, že v prípade, že si oprávnený - veriteľ uplatní právo v premlčacej dobe na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, ako vyplýva z ustanovenia § 112 Občianského zákonníka, od toho momentu počas konania premlčacia doba neplynie. Odvolateľ je toho názoru, že súd prvého stupňa odňal účatníkovi možnosť konať pred súdom, nakoľko nevyzval oprávneného na vyjadrenie sa k námietke premlčania vznesenej zo strany povinnej, čo bolo aj príčinou jeho nesprávného právneho posúdenia veci. Z uvedeného vyplýva, že nárok oprávneného v časti úroku vo výške 12% ročne zo sumy 300,07 eur od 01.012.2010 do zaplatenia premlčaný nie je. Vymoženie uvedeného úroku je dôvodné, nakoľko tu nie je dôvod, pre ktorý by bola exekúcia v tejto časti neprípustná. Na základe vyššie uvedeného odvolateľka navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátila súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 15,11,2013 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že v ďalšom konaní úlohou súdu prvého stupňa bude vyrovnať sa náležitým spôsobom s nesúhlasom oprávneného so zastavením exekúcie. Prvostupňový súd bude povinný vyzvať oprávneného, aby uviedol, dôvody prečo nesúhlasí so zastavením exekučného konania voči povinnej v 1. rade a až po úplnom a spoľahlivom zistení týchto skutočností bude exekučný súd môcť spoľahlivo vo veci opätovne rozhodnúť.
Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 Občianskeho zákonníka). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v 3-ročnej lehote sa nepremlčujú tie práva na úroky, ktoré boli priznané právoplatným rozhodnutím za dobu minulú, t.j. zročnosť ktorých nastala do právoplatnosti rozhodnutia súdu, nakoľko tieto sa premlčujú v 10-ročnej lehote. Naproti tomu úroky, ktorých splatnosť nastala až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, sa premlčujú v lehote 3 rokoch.
Zároveň ale platí, že ak dôjde k premlčaniu pohľadávky, ku ktorej sa úroky z omeškania viažu, nie je možné priznať toto príslušenstvo pohľadávky za dobu od okamihu, kedy došlo k premlčaniu pohľadávky (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26.04.2006, sp. zn. 32 Odo 466/2004). Najneskôr sa všetky úroky z omeškania premlčia spolu s pohľadávkou. Iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku prostredníctvom úroku z omeškania, ktorý je vedľajším záväzkovým vzťahom (môže vyplývať zo zmluvy alebo zo zákona), by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na splnenie hlavného záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania a zároveň by nebol rešpektovaný jeden zo základných princípov súkromného práva, a to princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo.) Ak sa dlžník môže brániť námietkou premlčania proti splneniu hlavného záväzku, tým viac sa môže brániť námietkou premlčania proti uplatneniu úrokov z omeškania ako vedľajšiemu záväzku za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2008, sp. zn. 4 Cdo 222/2005). Podobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 29.06.2010, sp. zn. 1 Cdo 157/2009 uviedol, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. Opačný výklad by viedol k záveru, že za každý deň omeškania malo vzniknúť veriteľovi nové právo na úrok z omeškania, čím by bolo vo svojich dôsledkoch v rozpore so zákonom popreté, že by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok omeškania dlžníka so splnením dlhu bola príslušenstvom pohľadávky zodpovedajúcim tomuto dlhu a že by teda povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovala vedľajší záväzkový právny vzťah.
V danom prípade, keďže exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.5.1993, uplynutím 10-ročnej premlčacej lehoty dňom 19.5.2003 sa právo priznané týmto exekučným titulom premlčalo a rovnako sa premlčali aj úroky z omeškania priznané týmto exekučným titulom, ktorých splatnosť nastala či už ku dňu právoplatnosti platobného rozkazu alebo po jeho právoplatnosti. Preto vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany povinnej v 1. rade nie je možné priznať ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako sa toho domáha oprávnený. Pri inom výklade by oprávnený mal nárok na úroky z omeškania na dobu neurčitú, keďže k plneniu hlavného záväzku v dôsledku jeho premlčania už nedôjde a takýto výklad je neprípustný.
Súd má preto za to, že premlčané aj právo na zaplatenie úrokov z omeškanie. Účinným vznesením námietky premlčania dochádza k zániku nároku, t. j. subjektívne právo veriteľa prestáva byť súdne vynútiteľné a tento účinok sa prejaví nielen vo vzťahu k pohľadávke, ale aj k jej príslušenstvu, ktoré predstavuje zmluvný úrok alebo úrok z omeškania.
Súd preto na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.