Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Co-74-2013.pdf
PDF · 97.92 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/74/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu D. H., ul. I. č. X, E., právne zastúpený JUDr. Františkom Komkom, advokátom, ul. Hlavná č. 27, Prešov, proti žalovaným 1/ J. H., bytom ul. O. č. X, U., právne zastúpený JUDr. Adriánom Fabiánom, advokátom, ul. Tkáčska č. 2, Prešov, 2/ J. A., bytom O. č. XX, E., 3/ G. B., bytom D. P. X, E., obaja právne zastúpení JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, Hlavná 19, Prešov, o vydanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 25C 171/2009-197 zo dňa 26. 01. 2012, dopĺňaciemu rozsudku č. k. 25C 171/2009-233 zo dňa 21. 01. 2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 25C 171/2009-235 zo dňa 07. 02. 2013 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením a v e c v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému v 1.rade povinnosť vydať žalobcovi nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva (ďalej len LV) č. XXXX k. ú. E., pozemok parc. č. KN C 6254/6 - záhrada o výmere 390 m2 a na nej stojaca záhradná chatka súp. č. XXXX v lehote 3dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným v 1.-3.rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia vo výške 1 872,47 Eur a náhradu iných trov konania vo výške 132,50 Eur, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, stanovisko účastníkov konania, výpoveď svedkyne Ing. N. H., citoval ust. § 37, § 39, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § § 80 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade bola uzavretá dňa 26. 11. 2008 kúpna zmluva, o ktorej žalobca tvrdil, že ju v skutočnosti nechcel uzavrieť pre nedostatok zhody vôle s prejavom a taktiež pre rozpor s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pre ktorý považoval kúpnu zmluvu za neplatnú. Žalovaní v 2. a 3.rade namietali pasívnu legitimáciu v spore, pretože ide o žalobu o vydanie veci. Prehlásili, že veci nemajú v držbe a z tohto dôvodu má byť žaloba zamietnutá. Žalovaný v 1.rade žalobu odmietal z dôvodu, že ako dobromyseľný nadobúdateľ nadobudol nehnuteľnosť v dobrej viere.
Súd skúmal, či žalobca je oprávnený na podanie žaloby o vydanie veci. Bol toho názoru, že podanie žaloby je namieste, nakoľko predíde ďalšiemu konaniu v prípade, že by žalobca podal žalobu o určeniu vlastníckeho práva a bol by v konaní úspešný. Následne by bol nútený podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. Súd sa zaoberal otázkou vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, platnosťou zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade, ako aj platnosťou následných zmlúv uzatvorených medzi žalovanými ako otázkou predbežnou.
Uviedol, že dňa 26. 11. 2008 uzatvoril žalobca ako predávajúci a žalovaný v 2.rade kúpnopredajnú zmluvu, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX - záhradná chatka, súp. č. XXXX, na pozemku parc. č. KN C č. 6254/6 s príslušenstvom, t. j. s oplotením, vonkajšími úpravami, porastmi a pozemok parcela KN C č. 6254/6 - záhrada o výmere 390 m2 v podiele pod B1 v celosti. V čl. 2 predmetnej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena 150 000 Sk, t.j. 4 979,87 Eur, ktorá bola predávajúcemu vyplatená v hotovosti v celosti pred podpisom zmluvy. Dňa 15. 07. 2009 uzatvoril žalovaný v 2.rade so žalovaným v 3.rade kúpnopredajnú zmluvu, ktorej predmetom bola rovnaká nehnuteľnosť za kúpnu cenu 5 000 Eur, ktorej vklad bol povolený 13. 08. 2009. Neskôr žalovaný v 3.rade previedol predmetnú nehnuteľnosť na žalovaného v 1.rade, ktorej vklad bol povolený pod V 4737/2010. Pri posudzovaní predbežnej otázky platnosti uzatvorených zmlúv medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade a žalovanými v 2. a 3.rade, ako aj žalovaným v 3. a 1.rade, súd bol toho názoru, že aj žalovaní v 3. a 1.rade sú v konaní pasívne legitimovaní (správne žalovaní v 3. a 2.rade), aj keď voči nim petit žaloby nesmeruje. Kúpnopredajná zmluva zo dňa 26. 11. 2008 síce spĺňa všetky formálne náležitosti, aké zákon od kúpnopredajnej zmluvy vyžaduje, avšak ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka boli porušené. V kontexte podanej obžaloby v konaní Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 5T 13/2011 pre podozrenie zo spáchania závažného trestného činu voči žalobcovi zo strany žalovaného v 2.rade, súd zhodnotil aj výpovede účastníkov konania a samotné konanie pri uzatváraní zmluvy. Poukázal na skutočnosť, ktorá bola preukázaná potvrdeniami od súdnych exekútorov, že matka žalobcu mala pohľadávky voči Sociálnej poisťovni, ktoré boli vymáhané prostredníctvom exekúcie. Z potvrdení od súdnych exekútorov vyplýva, že jednotlivé pohľadávky boli splácané pravidelne v opakujúcich sa splátkach. Súd považoval za preukázané, že bolo jednoznačne v záujme žalovaného v 2.rade predčasne ukončiť splácanie týchto pohľadávok v rámci exekučného konania tak, aby došlo k výmazu exekučného záložného práva z listu vlastníctva, týkajúceho sa 4-izbového bytu matky žalobcu, ktoré boli na základe exekučných príkazov na ňu zriadené. Po výmaze exekučných záložných práv sa potom žalovaný v 2.rade ako záložný veriteľ na základe zápisu záložného práva pod V 5243/08 z dôvodu postúpenia pohľadávky z prvého záložného veriteľa UniCredit Bank, a. s., stal jediným záložným veriteľom predmetného bytu. Vôľou žalobcu podľa súdu nebolo uzatvorenie kúpnej zmluvy ani inej zmluvy, keďže na to nemal dôvod, ktorá jediná vôľa bola na strane žalovaného v 2.rade. Finančné prostriedky od žalovaného v 2.rade boli poskytnuté žalobcovi za účelom vyplatenia pohľadávok jeho matky v exekučných konaniach. Sám žalovaný v 2.rade uviedol, že odviezol žalobcu k súdnym exekútorom za účelom vyplatenia finančných prostriedkov. Hoci je v zmluve uvedené, že suma 150 000 Sk bola vyplatená pred podpisom zmluvy, ako je zrejmé z potvrdení súdnych exekútorov, dňa 26. 11. 2008 bola na Exekútorskom úrade JUDr. Radovana Ferenca zaplatená suma 41 832 Sk, u Mgr. Petrušku, Exekútorský úrad Humenné dňa 25. 11. 2008 uhradená pohľadávka do pokladne vo výške 1 773,82 Eur. Spolu tieto sumy predstavujú 95 000 Sk. Nie je pravdou, že pri podpise zmluvy bola vyplatená suma 150 000 Sk a vôbec nie ako kúpna cena, keďže v čase výplaty finančných prostriedkov súdnym exekútorom, žalobca ešte nemal vedomosť, že bude uzatvárať nejakú zmluvu. Z výpovede svedkyne Ing. N. H. súd zistil, že nežiadala ani nedala súhlas s predčasnou výplatou súdnych exekúcií. Súd bol toho názoru, že žalobca nechcel uzatvoriť dňa 26. 11. 2008 kúpnopredajnú zmluvu a dosiahnuť prevod vlastníctva jeho nehnuteľnosti na žalovaného v 2.rade, ale jeho skutočnou vôľou, potom ako mu od žalovaného v 2.rade boli poskytnuté finančné prostriedky, bolo zabezpečiť pohľadávku v prospech jeho matky. Z tohto dôvodu súd uzavrel, že neexistuje dostatok vážnosti vôle, čo je základná podmienka spôsobujúca neplatnosť zmluvy v zmysle ust § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Samotná skutočnosť postačuje na to, že zmluva je absolútne neplatná a zrušuje sa od začiatku ex tunc. Právny úkon nie je urobený slobodne, existuje tu nedostatok slobodnej vôle aj vtedy, keď účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka alebo zo strany tretej osoby, ak o tom druhý vedel a aj to využil. Takýmto nátlakom môže byť priame fyzické donútenie alebo bezprávna vyhrážka. Berúc do úvahy informácie z vyšetrovacieho spisu a obžaloby Okresného súdu Prešov, ktoré preukazujú dlhodobý psychický nátlak vyvíjaný na rodinu žalobcu zo strany žalovaného v 2.rade, súd bol toho názoru, že pri uzatváraní tejto zmluvy absentovala sloboda vôle na strane žalobcu, ktorý zmluvu uzavrel. Je pravdou, že žalobca podpísal zmluvu bez fyzického donútenia, ale podľa názoru súdu išlo zo strany žalovaného v 2.rade o psychické donútenie a to takej intenzity, ktorá vzbudzovala u žalobcu dôvodný strach a za tejto situácie žalobca zmluvu uzavrel.
Súd považoval zmluvu za neplatnú aj z dôvodu rozporu s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluva svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza. Aj keď zákonu neodporovalo samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy, pri uzavretí išlo o rozpor so zákonom, pretože účastníci boli v danom prípade podľa súdu dohodnutí na tzv. prepadnom zálohe s úmyslom obísť kogentnú právnu úpravu záložného práva, príp. zabezpečovací prevod práva. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu súd posudzoval so zreteľom na všetky okolnosti daného prípadu, za ktorých k právnemu úkonu došlo.
Ako prejudiciálnu súd riešil otázku týkajúcu sa skutočnosti, že prvotná zmluva medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade je absolútne neplatná. Žalovaný v 2.rade ako nevlastník nemohol previesť vlastnícke právo na iný subjekt, teda žalovaného v 3.rade a ten následne na žalovaného v 1.rade. Z absolútne neplatnej kúpnej zmluvy nemohla vzniknúť ani dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným v 3. a 1.rade. Nebolo im možné poskytnúť ochranu ako dobromyseľným nadobúdateľom nehnuteľnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Vlastnícke právo nemohol nadobudnúť tak žalovaný v 3.rade ani žalovaný v 1.rade. Vlastníkom nehnuteľností je naďalej žalobca, a ako taký má právo domáhať sa od niekoho, kto mu neoprávnene zadržuje predmet jeho vlastníctva, aby mu ho tento vydal. Týmto subjektom je v súčasnosti žalovaný v 1.rade, a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2 004,97 Eur pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 1 872,47 Eur a zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 132,50 Eur, ktoré špecifikoval, k zaplateniu ktorej zaviazal žalovaných v 1. a v 3.rade spoločne a nerozdielne.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný v 1.rade. Namietal nesprávny právny záver, ako aj nevykonateľnosť rozsudku. Poukázal na to, že žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz o tom, že mu suma 150 000 Sk bola poskytnutá ako pôžička, či údajná pôžička a ani to, kedy mala byť údajne splatená. Samotný žalobca len tvrdil, že mu údajne bola poskytnutá pôžička, avšak ju údajne žalovaný v 2.rade odmietol prijať. Tvrdenia žalobcu o údajnej pôžičke sú nepravdivé, lebo podľa názoru žalovaného v 1.rade medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade došlo k uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy. Namietal nesprávne hodnotenie výpovede žalobcu, jeho rodičov v kontexte s podanou obžalobou na žalovaného v 2.rade v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov. Ďalej namietal nesprávny záver súdu o eminentnom záujme o splatení vymáhaných pohľadávok Ing. N. H. žalovaným v 2.rade, ako aj namietal nevykonateľnosť uloženej povinnosti žalovanému v 1.rade.Uviedol, že absentuje výrok, podľa ktorého by bolo jeho vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti popreté, v zmysle ktorého by bolo vlastníctvo predmetných nehnuteľností dané žalobcovi. Poukázal na to, že nedošlo k zmene vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, naďalej je ich vlastníkom, a preto nemôže byť povinný ich vydať. Podľa jeho názoru predmetom konania mala byť žaloba o určenie vlastníckeho práva, nakoľko len na základe právoplatného rozsudku o určení vlastníctva je možné vykonať zmenu vlastníctva v katastri nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok alebo zmeniť a žalobu zamietnuť. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
V zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku odvolanie žalovaní v 2. a 3.rade. Namietali jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu, že súd prvého stupňa nerozhodol vo vzťahu k ním. Trvali na tom, že nie sú v konaní pasívne legitimovaní. Navyše podľa ich názoru napadnutý rozsudok je nevykonateľný, a preto ho navrhli zmeniť a žalobu zamietnuť. Uplatnili si náhradu trov konania.
Právny zástupca žalobcu vo vyjadreniach k podaným odvolaniam žalovaných navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázal na to, že v zmysle doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 3Cdo 144/2010 bola právoplatne skončená obdobná vec. Ďalej poukázal na princíp právnej istoty vyplývajúci z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 75/2009, podľa ktorého princíp právnej istoty spočíva v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, ktoré budú vykladať správne, ako aj aplikovať. Taktiež poukázal na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z neho vyplývajúci princíp rovnosti zbraní, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu ochranu. Z tohto dôvodu navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.
Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 4Co 42/2012-223 zo dňa 16. 11. 2012 odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie podľa § 166 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že podľa názoru odvolacieho súdu napadnutým rozhodnutím súd nerozhodol vo veci samej vo vzťahu k žalovaným v 2 a 3.rade, okrem výroku o trovách konania, lebo všetkým žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania úspešnému žalobcovi.
Následne súd prvého stupňa dopĺňacím rozsudkom č. k. 25C 171/2009-233 zo dňa 21. 01. 2013 uložil povinnosť žalovaným v 2. a 3.rade vydať žalobcovi nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, k. ú. E., parc. č. KN C 6254/6 - záhrada o výmere 390 m2 a na nej stojaca záhradná chatka, súp. č. XXXX v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj uložil povinnosť žalovaným v 1. - 3.rade nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia vo výške 214,54 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení dopĺňacieho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že hoci proti žalovaným v 2. a 3.rade petit žaloby priamo nesmeruje, vzhľadom na predmet konania a potrebu posúdenia platnosti kúpnopredajných zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade, ako aj žalovaným v 3.rade a žalovaným v 2.rade (správne v 1.rade), súd bol toho názoru, že žalovaní v 2. a 3.rade sú pasívne legitimovaní a je namieste voči ním žalobe vyhovieť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že priznal žalobcovi ďalšiu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 214,54 Eur, k zaplateniu ktorých zaviazal žalovaných v 1. a 3.rade spoločne a nerozdielne.
Opravným uznesením č. k. 25C 171/2009-235 zo dňa 07. 02. 2013 súd prvého stupňa opravil odôvodnenie predmetného rozsudku na str. 5 ods. 8 posledná veta, ktorá sa týkala označenia žalovaných v 3. a 2.rade, kde bolo nesprávne uvedené „žalovanými v 3. a 1.rade“.
V zákonom stanovenej lehote podal proti dopĺňaciemu rozsudku v spojení s opravným uznesením odvolanie žalovaný v 1.rade. Opätovne namietal skutočnosti vyplývajúce z podaného odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej. Uloženie povinnosti žalovaným v 2. a 3.rade považoval za nesprávne, lebo právny zástupca žalobcu navrhol zamietnuť žalobu voči žalovaným v 2.a 3.rade a súd i napriek tomu žalobe vyhovel. Taktiež nesúhlasil s priznanou náhradou trov konania, ktorú nepovažoval za účelnú. Namietal, že ďalšie pojednávanie z dôvodu rozhodnutia o celom predmete konania nezavinil.
V zákonom stanovenej lehote podali proti dopĺňaciemu rozsudku odvolanie žalovaní v 2. a 3.rade. Opätovne namietali, že nie sú pasívne legitimovaní v spore, že nie sú detentormi spornej nehnuteľnosti, a preto navrhli zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu zamietnuť. Uplatnili si náhradu trov konania.
Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnutý dopĺňací rozsudok. Trval na písomných vyjadreniach vo veci samej. Poukázal na obdobnú vec týkajúcu sa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Ncdo 2/2006, ako aj sp. zn. 3Cdo 114/2010. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolania žalovaných sú dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Z obsahu spisu, ako aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa na základe zisteného skutkového stavu, vzhľadom na navrhovaný petit rozhodnutia vec nesprávne právne posúdil.
Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Žalobca sa domáhal ochrany vlastníckeho práva, t. j. prostredníctvom reividikačnej žaloby, t. j. na vydanie veci, v danom prípade nehnuteľnosti. Z pripojených listinných dôkazov, najmä LV č. XXXX k. ú. E., nepochybne vyplýva, že vlastníkom zapísaným v katastri nehnuteľnosti spornej nehnuteľnosti je žalovaný v 1.rade. Súd prvého stupňa vychádzal zo žaloby ako žaloby na plnenie i napriek tomu, že uložená povinnosť žalovaného v 1.rade vydať predmetnú nehnuteľnosť nespôsobí zánik vlastníckeho práva žalovanému v 1.rade. Táto namietaná skutočnosť spojená s nevykonateľnosťou napadnutého rozhodnutia bola opodstatnená.
Určovacia žaloba je prípustná pri spornosti právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľnosti, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu (Zo súdnej praxe č. 48/2004). V takom prípade, ak žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Povinnosť vydať hnuteľnú, resp. nehnuteľnú vec prichádza do úvahy vtedy, ak vec je žalovaným neoprávnene zadržiava.
V danom prípade napadnutým rozhodnutím nedôjde k zmene vlastníckeho práva žalovaného v 1.rade. Žalobca má právo domáhať sa určenia vlastníckeho práva po predchádzajúcom posúdení neplatnosti namietanej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade a následne na ňu nadväzujúcich zmlúv medzi žalovanými. Na túto skutočnosť žalovaní správne poukázali. Z tohto dôvodu namietané nesprávne právne posúdenie ako žaloby na plnenie, odvolací súd považoval za opodstatnené a odvolanie žalovaného v 1.rade v tejto časti za dôvodné.
Za dôvodné považoval odvolací súd aj odvolanie žalovaných v 2. a 3.rade, ktorým bola následne dopĺňacím rozsudkom uložená povinnosť vydať spornú nehnuteľnosť, ktorej navyše oni nie sú ani vlastníkmi. Súd prvého stupňa nesprávne postupoval, pokiaľ na základe dopĺňacieho rozhodnutia žalobe aj voči žalovaným v 2. a 3.rade vyhovel, pretože v sporovom konaní je súd viazaný navrhovaným petitom (§ 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca žalobcu vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3.rade pri rozhodovaní o zmene petitu žaloby vo vzťahu k ním petit neupravil. Na pojednávaní nariadenom po vrátení veci odvolacím súdom za účelom rozhodnutia o celom predmete konania, žiadal voči žalovaným v 2. a 3.rade žalobu zamietnuť z dôvodu, že boli označení v konaní formálne. Tieto namietané skutočnosti týkajúce sa nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných v 2. a 3.rade, ako aj rozhodnutie súdom prvého stupňa nad rámec navrhovaného petitu vo vzťahu k týmto účastníkom boli dôvodné. Zákonné podmienky na rozhodnutie súdu nad petit uplatnený žalobcom v danom prípade splnené neboli (§ 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ Občianskeho súdneho poriadku a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
Nesprávne právne posúdenie spočívalo v právnom posúdení navrhovaného petitu vo vzťahu k žalovanému v 1.rade, ktorý je zapísaný ako vlastník na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný v 1.rade neprávom zadržiaval nehnuteľnú vec, ktorá je predmetom sporu. Navyše táto podmienka uloženia povinnosti vydať nehnuteľnú vec žalovaným v 2. a 3.rade nebola taktiež splnená, lebo žalovaní v 2. a 3.rade nie sú ani zapísaní v katastri nehnuteľnosti a spornú nehnuteľnosť neoprávnene nezadržiavajú.
V záujme neprejudikovania rozhodnutia vo veci samej týkajúceho sa predbežného posúdenia a namietanej absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade, odvolací súd k tomu nezaujal vecné stanovisko ani vo vzťahu k ďalším uplatneným odvolacím námietkam žalovaného v 1.rade.
Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade je právom žalobcu domáhať sa ochrany vlastníckeho práva prostredníctvom určovacej žaloby na určenie vlastníckeho práva po predchádzajúcom posúdení namietanej neplatnosti kúpnej zmluvy, na ktorom určení má žalobca naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku).
Žalobou na vydanie veci má právo domáhať sa vlastník predmetnej veci, ktorá je od toho, kto mu ju neprávom zadržiava, čo v danom prípade splnené nie je. Vlastnícka žaloba o vydanie veci (reividikácia) môže mať úspech iba vtedy, ak žalobca preukáže svoje vlastnícke právo (žaloba je právnym prostriedkom ochrany vlastníka) a ďalej preukáže, že mu vec žalovaný zadržuje neprávom (Z III.).
V ďalšom konaní je úlohou súdu prvého stupňa opätovne posúdiť zistený skutkový stav. V prípade, že nedôjde k zmene petitu navrhovaného rozhodnutia, je potrebné vychádzať z preukázaných skutočností a druhu žaloby na ochranu vlastníckeho práva s tým, že domáhať sa vydania veci má účastník len vo vzťahu k tomu, kto mu je neprávom zadržiava. Takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre zápis do katastra, lebo vo výrokovej časti, ktorá je záväzná nie je riešená otázka platnosti právneho úkonu, ktorá by mala za následok zmenu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.
Podľa ust. § 226 Občianskeho súdneho poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa ust. § 224 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozhodnutia v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením v celom rozsahu, odvolací súd zrušil aj súvisiaci výrok o trovách konania. Vo vzťahu k namietanej priznanej náhrade trov konania z titulu rozhodovania o celom predmete konania odvolací súd v záujme neprejudikovania rozhodnutia v tejto veci, ako aj s prihliadnutím na zrušenie rozhodnutia vo veci samej nezaujal vecné stanovisko. O trovách konania bude rozhodnuté opätovne súdom prvého stupňa.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.