Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11CoP-16-2013.pdf
PDF · 111.42 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/16/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba vo veci starostlivosti súdu o mal. Z. S., nar. X.XX.XXXX a mal. Z. S., nar. X.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, za účasti matky Mgr. E. E., bývajúcej v S., F. XX, zastúpenej JUDr. Patrikom Palšom, advokátom AK v Prešove, Masarykova 13 a za účasti otca Mgr. Z. S., bývajúceho v S., F. XX, t. č. R. F. XXX, N. R., zastúpený JUDr. Jánom Garajom, advokátom AK v Prešove, Floriánova 2, o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 25P/346/2012-140 zo dňa 12.9.2013, jednomyseľne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že otec sa podaným návrhom domáhal zmeny pôvodného rozsudku a zníženia výživného pre maloleté deti Z. a Z. zo sumy 200,- eur na sumu 100,- eur na každé dieťa. Návrh odôvodnil tým, že dňa 30.6.2011 došlo k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru so zamestnávateľom Novartis Slovakia, s. r. o. a od 1.7.2011 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Od 1.5.2012 mu zanikol nárok na dávku v nezamestnanosti a v čase podania návrhu nebol evidovaný na úrade práce, prácu si hľadal, avšak nepracoval a nemal žiaden príjem. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 11C/98/2010-99 zo dňa 2.2.2011. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 14.2.2011. Týmto rozsudkom bola uskutočnená posledná úprava výživného. Súd v konaní o rozvod schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bolo zaviazaný na platenie výživného po 200,- eur na každé dieťa. V tom čase otec pracoval v spoločnosti Novartis Slovakia, s. r. o. a jeho čistý mesačný príjem bol viac ako 3.200,- eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemal. Matka v čase posledného rozhodnutia bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 164,- eur. Ďalej poberala prídavky na dve deti vo výške 42,50 eur a taktiež inú vyživovaciu povinnosť nemala. Otec dňa 20.2.2013 založil spoločnosť DeaCon, s. r. o. v C. so základným imaním 5.000,- eur, pričom táto suma bola splatená a v rovnaký deň založil spoločnosť EuroPharm Slovakia, s. r. o., kde je spoločníkom a konateľom spolu s ďalšou osobou. Taktiež základné imanie a rozsah splatenia bol 5.000,- eur. Od 1.6.2013 je zamestnaný v spoločnosti DeaCon, s.r.o., kde je aj jediným spoločníkom a konateľom a jeho čistá mesačná mzda je 440,- eur mesačne. U pôvodného zamestnávateľa Novartis Slovakia, s.r.o. dňa 30.6.2011 podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru k tomu istému dňu. Pri odchode zo zamestnania bolo otcovi vyplatené 6-mesačné odstupné 18.484,- eur a to dňa 6.7.2011. Otec bol
evidovaný na úrade práce a poberal dávky v nezamestnanosti vo výške okolo 1.170,- eur do začiatku marca 2012, celkove od 1.7.2011 do 3.3.2012 mu bolo z titulu dávky v nezamestnanosti vyplatených 6.978,30 eur. V dobe ukončenia práce pre spoločnosť Novartis Slovakia, s.r.o. bol príjem otca 2.978,- eur. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že dôvodom odchodu zo zamestnania bol článok v časopise Plus 7 dní a ohováranie jeho osoby zo strany bývalej manželky. Podľa otca článok, ktorý vyšiel 1.1.2010, teda rok a pol pred jeho odchodom z firmy ho poškodil a očiernil mu jeho povesť a po odchode jeho švajčiarskeho nadriadeného a príchodom nového nadriadeného musel z práce odísť a podpísať dohodu o ukončení pracovného pomeru. Matka pracuje ako prednostka Mestského úradu v S.. Obe deti navštevujú materskú školu. Z. navštevuje autistickú materskú školu. Náklady matky na materskú školu u mal. Z. sú 156,- eur. Je tam zahrnutý poplatok za terapie 15,- eur, poplatok za stravu 26,- eur, poplatok za celodennú starostlivosť 100,- eur a 15,- eur za sociálne služby. Mesačný príjem matky je okolo 2.000,- eur. Maloletý Z. navštevuje taktiež MŠ. Mesačné výdavky matky sú 280,- eur na stravu, 38,- eur na lieky, 50,- eur na drogériu, 120,- eur na benzín, 180,- eur oblečenie a obuv, 58,- eur hračky a knihy, 158,- eur inkaso, 304,- eur úver, 68,- eur na rok uskladnenie pupočníkovej krvi. Kúpnou zmluvou zo dňa 28.6.2013 odpredali otec a matka maloletých detí spoločnú nehnuteľnosť a to byt č. X, vo vchode XX, na X. poschodí, zapísaný na LV XXXX v katastrálnom území S., pričom po odpočítaní rôznych záväzkov, každému z nich bola vyplatená suma 5.607,91 eur. Súd ďalej citoval ust. § 78, ods. 1, 3, ust. § 75 ods. 1, ust. § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine s tým, že v konaní skúmal, či od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov a ako na túto zmenu pomerov prihliadať. V konaní zistil, že na strane maloletých došlo k zmene pomerov, pretože títo nastúpili do materskej školy. Matka predovšetkým vzhľadom na zlý zdravotný stav mal. Z. má zvýšené náklady, keďže chodí do špeciálnej autistickej škôlky. Podobne sa zvýšili náklady aj u mal. Z.. Stúpol príjem matky, keďže táto nastúpila do práce a v súčasnosti pracuje ako prednostka a jej príjem je viac ako 2.000,- eur mesačne. Na strane otca sa zase znížil príjem otca z pôvodných 3.000,- eur na 448,- eur, ktoré dostáva v spoločnosti, kde je jediným spoločníkom a konateľom. Otec tvrdil, že konaním matky prišiel o zamestnanie, kde dosahoval príjem 3.000,- eur. Na preukázanie týchto tvrdení predložil časopis z januára 2010, dohodu o skončení pracovného pomeru z júna 2011, avšak nepredložil žiadne iné dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že konaním matky bol nútený opustiť toto pracovné miesto. Podľa súdu nebolo preukázané konanie matky, ktoré by malo vplývať na zamestnávateľa otca za účelom jeho prepustenia zo zamestnania a naviac nevidel logiku v takomto konaní matky, pretože v jej záujme by malo byť, aby otec mal dostatočný príjem na to, aby bez problémov mohol uhrádzať určené výživné. S poukazom na absenciu príčinnej súvislosti medzi konaním matky a odchodom otca od jeho posledného zamestnávateľa, súd nazeral na konanie otca ako na jeho dobrovoľné konanie a v súlade s § 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine ho nemohol vyhodnotiť ako dôvodné. Podľa súdu sa bez vážneho dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania a tým aj vyššieho príjmu. Súd preto na otca nazeral ako na osobu s príjmom okolo 3.000,- eur. Otcovi nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť a náklady na zabezpečenie jeho potrieb sú približne porovnateľné ako v čase konania o rozvod manželstva, preto súd nevidel dôvod na zníženie výživného. Vzhľadom na potreby maloletých detí a na ich zdravotný stav súd nevidel dôvod ani na zvýšenie výživného, o ktorom tvrdila matka, že by bolo dôvodné. Súd z tohto dôvodu nezačal z úradnej povinnosti konanie o zvýšenie výživného, ale zamietol len návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec, ktorý navrhol buď rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť alebo ho zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že svojim návrhom žiadal znížiť svoju vyživovaciu povinnosť pre maloleté deti Z. a Z. Potočného zo sumy 200,- eur na sumu 100,- eur na každé dieťa a to z dôvodu, že dňa 30.6.2011 došlo k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru so zamestnávateľom a to spoločnosťou Novartis Slovakia, s.r.o., čím sa jeho príjem výrazne znížil zo sumy 3.200,- eur na súčasných 448,- eur. Vzhľadom na tak výrazný pokles finančných príjmov oprávnene dôvodil, že plnenie vyživovacej povinnosti v pôvodne stanovenej výške by jednoznačne viedlo k jeho insolventnosti a následne k absolútnej nemožnosti plniť si svoju základnú povinnosť. Na súdnych pojednávaniach niekoľkokrát vyhlásil, že si je vedomý svojej povinnosti vyplývajúcej z ústavného práva svojich detí, avšak vzhľadom na jeho súčasnú situáciu nie je dlhodobo schopný plniť vyživovaciu povinnosť tak, ako to bolo pôvodne dohodnuté. Zároveň pred súdom vyhlásil, že v prípade zlepšenia finančnej situácie sa nebráni stanoveniu výšky vyživovacej povinnosti na pôvodnú sumu. Súd prvého stupňa jeho argumenty neprijal a jeho konanie v súvislosti so stratou pôvodného zamestnania vyhodnotil ako konanie dobrovoľné, nakoľko uzatvoril dohodu o skončení pracovného pomeru a z tohto dôvodu naň naďalej nazerá ako na osobu s
príjmom okolo 3.000,- eur. S týmto záverom však nesúhlasí, pretože pracovný pomer so spoločnosťou Novartis Slovakia, s.r.o. musel skončiť z dôvodu
objektívneho negatívneho zásahu do mena firmy prostredníctvom článku v týždenníku s celoslovenskou pôsobnosťou Plus 7 dní. Zo súdnej ako aj z podnikovej praxe jednoznačne vyplýva, že nadnárodné spoločnosti netolerujú v rámci šírenia mena možné osobné prešľapy zamestnancov a už vôbec nie, aby sa v médiách negatívne spomínalo obchodné meno spoločnosti. Týždenník Plus 7 dní je bezpochyby mienkotvorným periodikom v rámci územia Slovenskej republiky. Túto skutočnosť súd nebral na zreteľ a dožadoval sa ďalších zverejnení v iných periodikách. Z uvedeného mal za to, že súd, ak chcel byť vo svojom tvrdení konzistentný, mal skúmať aj reálne dôvody skončenia pracovného pomeru a nie len formálnu stránku, resp. spôsob skončenia pracovného pomeru. Už zo samotnej logiky veci je minimálne pochybné, že by sa s príjmom viac ako 3.000,- eur tesne po rozvode v ťažkom rodinnom, osobnom a psychickom období v čase svetovej hospodárskej krízy dobrovoľne vzdal zamestnania, ktoré bolo jediným zdrojom jeho príjmu. Následne bol od 1.7.2011 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a od 1.5.2012 mu zanikol nárok na dávku v nezamestnanosti. V súčasnej dobe nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov a to na vlastnú žiadosť, nakoľko jeho záujmom bolo nájsť si prácu v zahraničí a prílišná formálnosť, ktorú vyžaduje úrad mu znemožňovala si túto prácu si hľadať. V dnešnej dobe sa pokúša presadiť ako súkromný podnikateľ a nie je preto možné v danom prípade nachádzať akúsi účelovosť jeho konania a tiež posudzovať spôsob skončenia pracovného pomeru dohodou bez ďalšieho ako dobrovoľnosť jeho konania, nakoľko nie je vylúčené, že ide len o formálne označenie v skutočnosti jednostranného prejavu vôle zo strany zamestnávateľa. Súd preto nemohol posúdiť túto skutočnosť ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu bez dôležitého dôvodu. Podľa otca je nutné neopomenúť skutočnosť, že matka maloletých detí v súčasnej dobe pracuje na pozícii prednostky Mestského úradu S., pričom dosahuje mesačný príjem sume rovnajúcej sa 5 násobku príjmu otca. Súd svojím rozhodnutím absolútne opomenul primárny záujem spoločnosti na ochrane potrieb a záujmov maloletých detí, nakoľko bol návrh zamietnutý len pre formálny spôsob skončenia pracovného pomeru otca. Rozhodnutie súdu prvého stupňa môže mať za následok vznik neschopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť z jeho strany a to v dôsledku jeho reálne hroziacej insolventnosti ako aj trestnoprávnych následkov. V neposlednom rade poukázal na to, že vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu má kvalitatívnu, ale aj kvantitatívnu stránku. Kvalitatívna je u oboch rodičov spravidla rovnaká. Rozdiely v kvantite sú však determinované od schopnosti a možnosti každého rodiča. Z tohto dôvodu rozsah vyživovacej povinnosti každého rodiča závisí od jeho schopnosti a možnosti, ktoré je nutné posudzovať individuálne. Z uvedeného vyplýva, že povinnosťou súdu je zisťovať pomery oboch rodičov a to aj v konaní, v ktorom sa výška výživného mení. Otec bol toho názoru, že pre určenie výšky výživného k maloletému dieťaťu sú rozhodné reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami, ale najmä okolnosťami objektívneho rázu, najmä existenciou pracovných príležitostí. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Uvádzané je v úzkej nadväznosti na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia okolnosťami objektívneho rázu vôbec nezaoberal, avšak iba jednoznačne konštatoval úmysel otca vystaviť sa nepriaznivej finančnej situácii. Z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva zásada, že úprava výživného sa deje vždy podľa stavu, ktorý tu je v dobe, kedy je rozhodnutie vydané. V predmetnom konaní nastala u otca zmena v jeho možnostiach plniť vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu v dôsledku výrazného poklesu jeho príjmu. Zároveň bolo v konaní preukázané, že išlo o zmenu závažnejšieho charakteru, nielen o zmenu prechodnú a zmena sa týka skutočnosti, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Otec konštatoval pochybenie súdu v tom, že neprihliadol na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, a ktoré sú jednoznačne dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti tým, že sa závažným spôsobom prejavili v pomeroch otca v porovnaní s jeho pomery v čase pred podaním návrhu na zníženie výšky vyživovacej povinnosti. V rozhodnutí súdu prvého stupňa absentuje vysvetlenie, prečo súd zvolil konkrétnu výkladovú metódu použitých zákonných ustanovení, pričom zjavný význam textu vzbudzuje lingvistické pochybnosti a systémové a funkcionálne faktory spochybňujú porozumenie právneho textu, čo spôsobuje nemožnosť deklarovať, že právo je jasné. Nesplnenie kvalitatívnych požiadaviek odôvodnenia rozhodnutia len potvrdzuje tvrdenie o prílišnom lipnutí na znení zákona bez určitého nadhľadu. Konanie súdu demonštroval jeho snahou o prílišný formalizmus. Súd absolútne nezohľadnil cieľ právnej úpravy a taktiež ani konkrétne okolnosti prípadu. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo svojom odôvodnení nedostatočné a nepresvedčivé, čím
nespĺňa základnú podmienku legitimity súdneho rozhodnutia. Iba ak je rozhodnutie súdu dostatočne racionálne a presvedčivo odôvodnené, má verejná moc morálne právo vnucovať jeho rešpektovanie a adresáti rozhodnutia majú morálnu povinnosť ho rešpektovať. Otec mal za to, že súd svoje rozhodnutie nedokázal presvedčivo odôvodniť a javí sa neobhájiteľné, prijaté bez jednoznačnej opory v práve a najmä nelegitímne. V demokratickej spoločnosti, ktorá sa hlási k princípu právneho štátu, žiadne rozhodnutie, ktoré je svojvoľné, nemožno nikdy považovať za zákonné. Otec mal za to, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí vychádzal z neúplných skutkových zistení, čo sa premietlo do nesprávneho právneho posúdenia. Preto mal za to, že sú opodstatnené odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/ O. s. p..
Matka vo svojom vyjadrení na odvolanie otca navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Mala za to, že súd prvého stupňa správne zistil pomery účastníkov súdneho konania a následne aj správne rozhodol o návrhu otca. V danom prípade nenastala zmena pomerov, ktorá by prípadne mohla byť dôvodom na zníženie výživného otca voči maloletým deťom. Z vyjadrenia otca počas konania a aj z podaného odvolania je zrejmé, že ignoruje kritérium pre určenie výšky výživného na strane povinného - svoje objektívne, potencionálne príjmy a vopred konštatuje, že nebude dlhodobo schopný plniť vyživovaciu povinnosť v rozsahu podľa posledného rozhodnutia súdu. Súd správne posúdil konanie otca vo vzťahu k ukončeniu predošlého pracovného pomeru ako konanie dobrovoľné v zmysle ust. § 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine. Strata zamestnania u povinného nenastala ako výsledok objektívnych skutočnosti, ale strata výhodnejšieho zamestnania nastala len z dôvodu na strane povinného. O strate zamestnania s objektívnych dôvodov je možné uvažovať len v tomto prípade, ak ani pri vynaložení maximálneho úsilia, ktoré možno od zamestnanca pracovného pomeru požadovať, tento zamestnanec nemohol nijako ovplyvniť skončenie pracovného pomeru. Pokiaľ však povinný zapríčinil stratu svojho zamestnania alebo je pri skončení pracovného pomeru súčinný nad očakávanú mieru ochrany svojich práv (dohodu o skončení pracovného pomeru je nutné považovať za súčinnosť) je možné v súlade s ust.
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadnuť na v minulosti dosahované príjmy a práve tieto príjmy použiť ako východisko na určenie výšky výživného. Dohoda o ukončení pracovného pomeru ako dvojstranný právny úkon je prejav zmluvnej voľnosti a prejav osobnej slobody otca. Princíp zmluvnej autonómie znamená takú právnu kvalitu zmluvnej voľnosti, v rámci ktorej sám subjekt slobodne rozhoduje či bude kontrahovať, s kým a s akým obsahom naplní svoju kontraktáciu s iným. Aj napriek vyššie uvedenému je z priebehu konania pre súdom prvého stupňa zrejmé, že otec dostal pri skončení pracovného pomeru odstupné vo výške 6 mesačných platov, približne vo výške 18.000,- eur, pričom podľa judikatúry je potrebné aj tento príjem zahrnúť do majetkových pomerov povinného. Aj v prípade, ak sa táto suma rozráta spolu s podporou v nezamestnanosti na jednotlivé mesiace po skončení pracovného pomeru možno túto sumu považovať za nadpriemerný príjem. Argumentácia otca v tom zmysle, že musel ukončiť pracovný pomer z dôvodu objektívneho negatívneho zásahu do mena firmy skrz článok v týždenníku s celoslovenskou pôsobnosťou sa javí ako nelogická. Matka uviedla, že článok nenapísala, ani jeho napísanie neiniciovala ako sa to mylne snaží prezentovať otec. Tento článok v celoslovenskom týždenníku informoval o protispoločenskom konaní otca ako verejne známej osoby (účastníka celoslovenskej súťaže). S poukazom na vyššie uvedené ani táto skutočnosť nie je objektívnym či dôležitým dôvodom, ktorý by mal ospravedlňovať vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku či majetkového prospechu, čo napokon aj správne konštatoval súd prvého stupňa. Vo vzťahu k namietanému prílišnému formalizmu pri určovaní príjmov povinného matka uviedla, že v zmysle jednotlivých ustanovení zákona o rodine sa upustilo od princípu fakticity a v týchto vzťahoch sa uplatňuje princíp potencionality príjmov. Presadzovanie tohto princípu je premietnutím úmyslu zákonodarcu zabrániť povinným, aby sa svojim správaním pokúšali nedôvodne znižovať rozsah svojej vyživovacej povinnosti. Tento princíp je v konečnom dôsledku len reálnym premietnutím princípu blaha dieťaťa, princípu solidarity a zásady práva dieťaťa na všestranný rozvoj, na ktoré dokonca paradoxne odkazuje otec vo svojom odvolaní. Matka mala za to, že vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutie súdu prvého stupňa a vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie nie je v žiadnom prípade svojvoľné, či dokonca nezákonné ako to uvádza otec. Naopak, odvolanie otca sa javí ako odvolanie, ktoré vykazuje znaky svojvoľnosti a v tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/6/2011 zo dňa 31.10.2011. Mala za to, že aj odvolací súd bude skúmať potreby maloletých detí, pretože konanie nie je sporom medzi ňou a otcom. ale predmetom konania je zistenie rozsahu potrieb maloletých detí, ktoré sa podľa jej názoru nezmenili v tom smere, že by to odôvodňovalo zníženie určeného výživného. Znovu uviedla, že ponecháva na rozhodnutie odvolacieho súdu, či vzhľadom na
skutkové okolnosti nie je dokonca potrebné s poukazom na odôvodnené potreby detí zvýšiť zákonný rozsah vyživovacej povinnosti otca k deťom.
Opatrovník sa k odvolaniu otca vyjadril tak, že trvá na svojich vyjadreniach, ktoré predložil pred súdom prvého stupňa. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v konaní o zníženie výživného bolo dokazovaním preukázané, že 20.2.2013 založil otec dve spoločnosti so základným imaním 5.000,- eur, pričom uvedené sumy boli splatené, taktiež na skutočnosť, že po predaji spoločnej nehnuteľnosti bytu č. X, na X. poschodí, vo vchode XX na F. ulici v S. zapísanej na LV XXXX bola na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.6.2013 vyplatená účastníkom - každému z rodičov suma 5.607,91 eur. S poukazom na vyššie uvedené
opatrovník bol toho názoru, že otec má naďalej prispievať na výživu svojich maloletých synov v zmysle rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 11C/98/2010-99.
Odvolací súd v dôsledku podaného odvolania otcom prejednal vec v zmysle § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa a taktiež pri preskúmavaní veci vychádzal z toho, že v čase rozvodu manželstva v konaní sp. zn. 11C/98/2010 vedenom na Okresnom súde v Prešove boli pomery rodičov také, že mesačný príjem otca bol okolo 3.200.- eur a príjem matky 164,- eur. V súčasnosti, tak ako otec prezentoval, dosahuje príjem, a to mzdu od spoločnosti DeaCon, s. r. o. vo výške 448,- eur a matka vo výške 2.037,15 eur mesačne. Z tohto hľadiska nepochybne zo zárobkových pomeroch rodičov došlo k zmene pomerov. To nakoniec konštatuje aj súd prvého stupňa, avšak súd prvého stupňa vychádzal z toho, že so zreteľom na okolnosti skončenia pracovného pomeru otca v spoločnosti Novartis Slovakia, s.r.o. je treba mať za to, že v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine musí prihliadnuť aj na to, či sa otec nevzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku a tu je treba prisvedčiť súdu prvého stupňa, že otec žiadnym dôkazom nepreukázal to, že by bol z nejakých dôvodov prinútený uzavrieť dohodu o skončení pracovného pomeru. Otec toto síce tvrdí, ale nijakým spôsobom tvrdenie nepreukázal. V konaní ďalej bolo preukázané, že pri skončení pracovného pomeru dohodou dostal odstupné vo výške 18.000,- eur, že 20.2.2013 založil dve spoločnosti DeaCon, s. r. o., Bratislava so základným imaním 5.000,- eur, pričom táto suma bola spoločníkom splatená a v rovnaký deň založil otec spoločnosť EuroPharm Slovakia, kde je taktiež spoločníkom a konateľom, avšak už spolu s ďalšou osobou, pričom základné imanie v rozsahu 5.000,- eur bolo splatené a v jeho prípade išlo o rozsah 2.500,- eur. Taktiež súdom prvého stupňa bolo preukázané, že na základe odpredaja nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 28.6.2013 obaja rodičia získali sumu 5.607,91 eur.
V odvolacom konaní otec potvrdil, že jeho návrh na zníženie výživného je taký, že toto žiada znížiť od podania návrhu, t. j . od 19.11.2012. Mal za to, že v tomto momente boli naplnené podmienky, na základe ktorých možno hovoriť o zmene pomerov. Otec ďalej potvrdil, že obe spoločnosti, ktoré založil a ktorých je spoločníkom sú v štádiu rozbehu, a teda ich ekonomická činnosť nie je taká, že by prinášali zisk. Pokiaľ ide o sídlo spoločnosti DeaCon, s. r. o. a EuroPharm Slovakia, s. r. o. na Michalskej 9 v Bratislave, je to sídlo spoločnosti kam týmto spoločnostiam je doručovaná pošta. Nejde o miestnosti, ide len o poštovú schránku. Budova je vo vlastníctve spoločnosti Venice, s. r. o. a s touto majú obe spoločnosti uzavretú nájomnú zmluvu. Prevádzka oboch spoločnosti je v Prešove, na ulici Záhradnej 30, ide o skladové priestory. Vlastníkom týchto skladových priestorov je spoločnosť Telak, s. r. o. so sídlom v Prešove, Záhradná 30 a s touto spoločnosťou majú tieto spoločnosti nájomnú zmluvu. Nájom v Prešove platí spoločnosť vo výške 700,- eur a taký istý nájom platí aj druhá spoločnosť EuroPharm Slovakia, s. r. o.. V Bratislave platia obe spoločnosti ročný nájom 300,- eur. Pokiaľ ide o sídlo spoločnosti v Bratislave, toto zvolili z dôvodu lepšej komunikácie s obchodnými partnermi.
Matka v súvislosti s výpoveďou otca uviedla, že podľa jej vedomostí spoločnosť DeaCon, s. r. o., s ktorou má otec pracovnú zmluvu, má v majetku luxusné motorové vozidlo X6 BMW, ŠPZ: BL RONIN, pričom toto zdôraznila z toho dôvodu, že ekonomický výsledok spoločnosti sa dá upraviť podľa výdajov tak, že obchodné spoločnosti nemajú vysoké výnosy.
Otec v tejto súvislosti pokiaľ ide o spomínané motorové vozidlo uviedol, že istým meradlom úspešnosti je aj to, že sa s obchodnými partnermi stretáva tak, že spoločnosť reprezentuje aj týmto motorovým vozidlom. Na základe skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a na odvolacom konaní mal odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, a preto ho podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dôvody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Tak isto podľa § 163 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti z ročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Z hľadiska týchto ustanovení súd posudzoval, či došlo k takej podstatnej zmene pomerov u rodičov maloletých detí, ktorá odôvodňuje zníženie výživného tak, ako to otec navrhoval.
Je nepochybné, že v majetkových pomeroch rodičov došlo k zmene oproti poslednej úprave výživného pre maloleté deti. Majetkové pomery otca sú však také, že zmena v jeho pomeroch nie je takého charakteru, ktorá by znamenala zníženie výživného. V čase uzavretia dohody o výživnom medzi rodičmi maloletých detí boli zárobkové pomery otca také, že jeho mzda bola 3.200,- eur a matka poberala rodičovský príspevok 164,- eur. V porovnaní s 19.11.2012, ku ktorému dátumu žiada otec zmeniť výživné, ide nepochybne o zmenu v zárobkových pomeroch, pretože otec dosahuje zárobok 448,- eur a matka 2.037,- eur. Súd však v tejto súvislosti musí prihliadať aj na majetkové pomery rodičov v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine a tie sú také, že uvedenú zmenu v zárobkových pomeroch rodičov nemožno považovať za takú, ktorá by znamenala zmenu rozsudku o výživnom pre maloleté deti. Otec je spoločníkom v dvoch obchodných spoločnostiach, pričom založenie spoločnosti, prevádzka týchto spoločností (platenie nájomného v C., v S., prevádzka motorového vozidla a ďalšie náklady, ktoré súvisia s bežnou prevádzkou obchodných spoločností) vyžaduje nepochybne finančné prostriedky v takom rozsahu, ktorý nepochybne presahuje príjem, ktorý otec dosahoval u predchádzajúceho zamestnávateľa. Otec sám potvrdil, že prezentovanie spoločnosti pred obchodnými partnermi vyžaduje prevádzkovať luxusné motorové vozidlo, prevádzkovať sídlo v C., a ak teda otec je schopný zabezpečovať chod dvoch obchodných spoločností v takomto rozsahu, potom nepochybne možno mať za to,
že jeho majetkové pomery sú minimálne v takom rozsahu, v akom dosahoval zárobok u posledného zamestnávateľa.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania má oporu v ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.