Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25P-346-2012.pdf
PDF · 94.07 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/346/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou vo veci starostlivosti súdu o Z.. Z. S., H.. XX.XX.XXXX B. Z.. Z. S., H.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S., pochádzajúcich z matky Z.. E. E., H.. XX.XX.XXXX, C. S., F. XX, v konaní zastúpenej A.. S. S., B.R. K. K. N. S., Z. XX a otca Z.. Z. S.Č., H.. XX.XX.XXXX, R. C. S., F. XX, R.. Č.. R. F. XXX, N. R., v konaní zastúpeného A.. A. O., B. K. K. N. S.X., U. X, v konaní o zníženie výživného, takto
rozhodol:
návrh zamieta,
náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd, aby zmenil pôvodný rozsudok a znížil mu výživné pre maloleté deti Z. B. Z. zo sumy po 200 Eur na sumu 100 Eur na každé dieťa. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX došlo k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru so zamestnávateľom, spoločnosťou H. K., K.. Q.. X.. Od 01.07.2011 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Od 01.05.2012 mu zanikol nárok na dávku v nezamestnanosti. V čase podania návrhu nebol evidovaný na úrade práce, síce si prácu hľadal, avšak nepracoval a nemal žiaden príjem.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Uvádzala, že navrhovateľ dobrovoľne ukončil pracovný pomer. Taktiež poukázala na jeho majetkové pomery, ktoré podľa nej svedčia o tom, že navrhovateľ finančné prostriedky má.
Opatrovník vzhľadom k skutočnosti, že zníženie výživného by nebolo v prospech maloletých, žiadal návrh zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, správou opatrovníka o rodinných a výchovných pomeroch, dohodou o skončení pracovného pomeru navrhovateľa zo dňa 30.06.2011, oboznámením sa s obsahom tunajšieho spisu č. k. XXC XX/XXXX, potvrdením o príjme odporkyne, potvrdením o poberaní prídavkov na deti zo strany odporkyne, písomnými vyjadreniami odporkyne, výpisom z obchodného registra spoločnosti M., K.. Q.. X.., C. B. G. K., K.. Q.. X.., C., pokladničnými bločkami preukazujúcimi výdavky matky na maloleté deti, potvrdením o príjme matky od decembra 2012, potvrdením o evidencii navrhovateľa na úrade práce od 05.12.2012 do 19.02.2013, potvrdením o podaní daňového priznania navrhovateľom za roky 2011,2012, potvrdením o poberaní podpory v nezamestnanosti od júla 2011 do konca marca 2012, potvrdením o príjme u pôvodného zamestnávateľa otca H. K., K.. Q.. X.. za roky 2008-2011, kúpno-predajnou zmluvou o predaji nehnuteľnosti - bytu č. X
zapísaného na F. XXXX vo vlastníctve účastníkov konania zo dňa 28.06.2013, potvrdením o úhradách za materskú školu pre mal. Z.B. S. zo dňa 25.06.2013, dodatkom č. X k Zmluve o poskytovaní sociálnej služby zo dňa 30.08.2013, potvrdením o príjme zo závislej činnosti navrhovateľa zo dňa 12.09.2013, potvrdením o príjme navrhovateľa za mesiace jún až august 2013, pracovnou zmluvou navrhovateľa so zamestnávateľom M., K.. Q.. X.. zo dňa 28.05.2013, fotodokumentáciou predloženou odporcom ako aj časopisom S. X M., ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
Maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu, č. k. XXC XX/XXXX-XX T. M. XX.XX.XXXX. Rozsudok nadobudol právoplatnosť XX.XX.XXXX. To bola aj posledná úprava výživného. Súd v konaní o rozvod schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bolo určené výživné po 200 Eur na každé dieťa.
V tom čase navrhovateľ pracoval v spoločnosti H. K., K.. Q.. X.. a jeho čistý mesačný príjem bol viac ako 3 200 Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemal. Platil inkaso v byte na ulici F. vo výške necelých 163 Eur. Ďalej platil nájomné za byt v E., kde býval, asi 300 Eur mesačne. Hoci tam býval s priateľkou, táto na nájomné neprispievala. Na výživu detí prispel, v máji 2010 sumou 750 Eur, v júni 330 Eur, v júli 350 Eur, v auguste 300 Eur, v septembri 333 Eur. Navrhovateľ uhrádzal splátku hypotekárneho úveru vo výške 370 Eur, káblovú televíziu 9,60 Eur, splátky úveru za pozemok 338 Eur, mobilný telefón 40 Eur, úrazové poistenie 6,64 Eur, potraviny a strava 300 Eur, oblečenie 200 Eur, služby 50 Eur. Ročné náklady mal na poistenie bytu 50,69 Eur, komunálny odpad 75,92 Eur, daň z nehnuteľnosti 13,25 Eur a 7,23 Eur.
Matka bola v čase posledného rozhodutia na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 164 Eur. Ďalej poberala prídavky na dve deti vo výške 42,50 Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemala. Matka s deťmi bývala u rodičov v ich 4-izbovom byte. K dispozícii mala jednu izbu a ostatné príslušenstvo bytu. Byt bol kompletne a účelne zariadený. Rodičom prispievala sumou 120 Eur mesačne formou nákupov potravín do domácnosti, uhrádzala aj telefón 75 Eur mesačne. Odporkyňa maloletým deťom ďalej zakupovala plienky Pampers vo výške 78 Eur, mlieko s kašou Nestlé 75 Eur, čaje Hip 30 Eur, kozmetika 20 Eur, lieky a prednostné ošetrenie 30 Eur, hračky, didaktické pomôcky, CD, DVD 30 Eur, základné oblečenie 30 Eur. Od 01.10.2010 začali maloletí navštevovať materskú školu, kde mala matka výdavky vo výške spolu 240 Eur. Matke finančne vypomáhali rodičia. Maloletí boli zdraví, aj keď s nimi matka navštevovala logopéda a psychologičku.
V čase rozvodového konania bolo voči navrhovateľovi vedené aj trestné stíhanie pre prečin ublíženia za zdraví odporkyne podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona. Toto trestné stíhanie skončilo dohodou o zmieri, uzatvorenou podľa § 220 a nasl. Trestného poriadku, kedy navrhovateľ vyhlásil, že skutok spáchal a zložil na účet okresnej prokuratúry peňažnú sumu vo výške 800 Eur, pričom suma 400 Eur bola vyplatená odporkyni a 400 Eur M. L. S. R., nezisková organizácia a Detskému domovu S.-L..
Navrhovateľ dňa XX.XX.XXXX založil spoločnosť M., K.. Q.. X.. N. C. so základným imaním 5 000 Eur, pričom táto suma bola splatená. V rovnaký deň založil spoločnosť G. K., K.. Q.. X.., kde je spoločníkom a konateľom spolu s ďalšou osobou. Taktiež základné imanie a rozsah splatenia je 5 000 Eur. Od 1. júna 2013 je zamestnaný v spoločnosti M., K..Q..X.., kde je aj jediným spoločníkom a konateľom a jeho čistá mesačná mzda je asi 440 Eur mesačne.
U svojho pôvodného zamestnávateľa H. K., K..Q..X.. M. XX.XX.XXXX podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru k tomu istému dňu. Pri odchode zo zamestnania bolo navrhovateľovi vyplatené 6-mesačné odstupné dňa 06.07.2011 18 484 Eur. Podľa svojho vyjadrenia navrhovateľ časť týchto finančných prostriedkov v sume 3 600 Eur použil na platenie výživného. Od júla 2011 do marca 2012 platil pomernú časť úveru vo výške 100 Eur. Ďalej platil nájomné za 6-8 mesiacov, spolu vo výške 3 200 Eur, 7 700 Eur potreboval na zakúpenie základného zariadenia do bytu, ako je chladnička, práčka, mikrovlnka, stôl, kuchynské zariadenie a podobne, 1 000 Eur minul na dovolenku a ďalšie finančné prostriedky boli minuté na právne služby. Odporkyňa uviedla, že finančné prostriedky na zariadenie svojho bytu odporca
investoval len pre svoj osobný prospech, nakoľko s maloletými sa stretáva iba minimálne a maloleté deti ešte neboli v byte otca, hoci matka im v stretávaní sa nebráni.
Navrhovateľ bol evidovaný na úrade práce a poberal podporu v nezamestnanosti vo výške asi 1 170 Eur do začiatku marca 2012, konkrétne do 03.03.2012. Celkove od 1. júla 2011 do 3. marca 2012 mu bolo z titulu dávky v nezamestnanosti vyplatených 6 978,30 Eur. V dobe ukončenia práce pre spoločnosť H. bol príjem navrhovateľa 2 978 Eur. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že dôvodom odchodu zo zamestnania bol článok v časopise S. X M. a ohováranie jeho osoby zo strany bývalej manželky. Podľa navrhovateľa článok, ktorý vyšiel 1. januára 2010, teda rok a pol pred jeho odchodom z firmy poškodil a očiernil jeho povesť a po odchode jeho švajčiarskeho nadriadeného a príchodom nového nadriadeného musel z práce odísť a podpísať dohodu o ukončení pracovného pomeru.
Matka pracuje ako S. Z. Ú. N. S.. Obe deti navštevujú materskú školu. Z. navštevuje autistickú materskú školu. Náklady matky na materskú školu u Z.. Z. sú 156 Eur. Je tam zahrnutý poplatok za terapie 15 Eur, poplatok za stravu 26 Eur, poplatok za celodennú starostlivosť 100 Eur a 15 Eur sociálne služby. Mesačný príjem matky je asi 2000 Eur. Maloletý Z. taktiež navštevuje MŠ. Je zdravý. Mesačné výdavky matky sú 280 Eur strava, 38 Eur lieky, 50 Eur drogéria, 120 Eur benzín, 180 Eur oblečenie a obuv, 58 Eur hračky a knihy, 158 Eur inkaso, 304 Eur úver, 68 Eur na rok uskladnenie pupočníkovej krvi.
Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX odpredali účastníci ich spoločnú nehnuteľnosť - byt č. X, vo vchode XX, na X. poschodí, zapísaný na F. XXXX v katastrálnom území S., pričom po odpočítaní rôznych záväzkov, každému z účastníkov bola vyplatená suma 5 607,91 Eur.
Podľa § 78, ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78, ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
V predmetnom konaní súd skúmal, či od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov a či súd môže prihliadnuť na takúto zmenu pomerov.
V konaní bolo zistené, že na strane maloletých došlo k zmene pomerov, títo nastúpili do materskej školy a matka predovšetkým vzhľadom na zlý zdravotný stav mal. Z. má zvýšené náklady, keďže chodí do špeciálnej autistickej škôlky a matka platí viac ako 150 Eur mesačne. Podobne sa zvýšili náklady u mal.
Z. taktiež v súvislosti s nástupom do škôlky, zabezpečením jeho potrieb, stravy, ošatenia, voľnočasových aktivít. Stúpol aj príjem matky, keďže táto nastúpila do práce a v súčasnosti pracuje ako S. Z.D. Ú. N. S. a jej príjem je viac ako 2000 Eur mesačne.
Na druhej strane sa zase znížil príjem otca z pôvodných asi 3 000 Eur na súčasných ním deklarovaných 448 Eur, ktoré dostáva vo firme, kde je jediným spoločníkom a konateľom. Navrhovateľ tvrdil, že konaním matky otec prišiel o zamestnanie, kde dosahoval príjem asi 3 000 Eur. Na preukázanie týchto tvrdení navrhovateľ predložil časopis z januára 2010. Taktiež predložil dohodu o skončení pracovného pomeru z júna 2011. Nepredložil žiadne iné dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že konaním matky bol nútený opustiť toto pracovné miesto. Na otázku súdu, či v celoštátnych médiách boli publikované aj iné články, sa navrhovateľ vyjadril negatívne. Súd teda mal za to, že navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi článkom z januára 2010 a jeho dobrovoľným odchodom z firmy H. ku koncu júna 2011.
Podľa súdu nebolo nijako preukázané konanie matky, ktoré by malo vplývať na zamestnávateľa otca za účelom prepustenia navrhovateľa. Navrhovateľ dokonca tvrdil, že konaním matky prišla o prácu aj jeho súčasná priateľka. Tieto svoje tvrdenia však nijako nepreukázal a podľa súdu navrhovateľ preceňuje schopnosti matky, ktorá podľa jeho názoru ovplyvňuje jeho život, ako aj život jeho blízkych neprimeraným spôsobom. Súd však nevidí logiku v takomto konaní matky, pretože v jej záujme by malo byť, aby navrhovateľ mal dostatočný príjem na to, aby mohol bez problémov uhrádzať určené výživné. Podľa súdu by bolo nelogické konanie matky, ktoré jej pripisuje navrhovateľ, keďže týmto konaním by sa dostala do situácie, že nebude mať výživné pre maloleté deti. Publikovanie článku v časopise nepreukazuje, že ho napísala alebo jeho napísanie iniciovala matka. Účastníci, ako v minulosti mediálne známe osoby, mohli očakávať zvýšený záujem o svoje osoby, najmä za situácie k akej došlo v ich vzťahu, teda k fyzickému napadnutiu odporkyne za strany navrhovateľa, k čomu sa aj priznal. Ak by súd aj pripustil, že odchod navrhovateľa z firmy nebol dobrovoľný, ale vynútený, nie publikovanie článku v časopise, ale nedovolené konanie navrhovateľa bolo tým, čo by viedlo k jeho odchodu zo zamestnania. Vynútenie odchodu zo zamestnania však navrhovateľ nepreukázal.
S poukazom na absenciu príčinnej súvislosti medzi konaním matky a odchodom navrhovateľa od jeho posledného zamestnávateľa, súd teda hľadel na konanie navrhovateľa ako na jeho dobrovoľné konanie a v súlade s § 75 ods. 1 druhá veta ZR, ho nemohol vyhodnotiť ako dôvodné. Podľa súdu sa bez vážneho dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania a tým aj vyššieho príjmu. Súd naňho naďalej nazerá ako na osobu s príjmom asi 3 000 Eur. Keďže navrhovateľovi nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť, náklady na zabezpečenie jeho potrieb sú približne porovnateľné ako v čase konania o rozvod manželstva, súd nevidel dôvod na zníženie výživného. Vzhľadom na potreby maloletých detí a na ich zdravotný stav súd nevidel dôvod ani na zvýšenie výživného, o ktorom tvrdila matka, že by bolo dôvodné. Súd teda nezačal u úradnej moci konanie o zvýšenie výživného, ale zamietol len návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný.
Podľa § 146, ods. 1, písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146, ods. 1, písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a to tak, že súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.