Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/6/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci odsúdeného F. F. na neverejnom zasadnutí dňa 5. februára 2014 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v neprospech odsúdeného podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. decembra 2013, sp.zn. a takto

rozhodol:

Podľa napadnuté uznesenie sa zrušuje v celom rozsahu a súdu prvého stupňa sa ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

odôvodnenie:

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 10. decembra 2013, sp.zn. , na podklade návrhu odsúdeného F. F. povolil podľa z dôvodu uvedeného v obnovu konania v trestnej veci odsúdeného F. F. vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. a zrušil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 31.3.2011, sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 28.6.2011, sp. zn. vo výroku o treste. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že nález Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn. , ktorý bol vyhlásený dňa 21. decembra 2012 v Zbierke a ktorým v Tr.zák. časť prvej vety za bodkočiarkou („súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“) bola vyhlásená za protiústavnú, je dôvodom obnovy konania „ex lege“, t. j. na základe , pretože návrh na obnovu konania bol podaný práve z dôvodu vyslovenia nesúladu časti ustanovenia Tr. zák. s .

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín v neprospech odsúdeného. V jej písomnom odôvodnení namietal správnosť napadnutého uznesenia, ktoré nepovažoval za správne a zákonné z dôvodu, že podľa jeho názoru mal byť návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietnutý. Poukázal na to, že odsúdenému F. F. bol za zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 189 ods. 1 Tr. zák. a za prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. uložený s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. trest na samej spodnej hranice zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 5 rokov a 1 deň so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý nie je v zrejmom nepomere k závažnosti činu a k pomerom páchateľa. Podľa názoru prokurátora je nespochybniteľné, že podľa zákona o organizácii ústavného súdu je nálezom Ústavného súdu SR o protiústavnosti dotknutých ustanovení založený formálny dôvod obnovy konania, ktorý ale vyžaduje na povolenie obnovy konania splnenie ďalších podmienok upravených v a ktoré v prípade trestu uloženému odsúdenému neboli splnené. Pokiaľ by sa aj sťažnostný súd nestotožnil s týmito sťažnostnými úvahami, poukázal prokurátor na to, že v uznesení o povolení obnovy konania mal okresný súd samostatným výrokom rozhodnúť aj o väzbe odsúdeného podľa s tým, aby moment eventuálneho vzatia do väzby vopred stanovil tak, aby bol viazaný na právoplatnosť výroku, ktorým bol zrušený výrok o treste preskúmavaného rozsudku. Uvedený výrok o väzbe v uznesení o povolení obnovy konania absentuje, preto aj z tohto hľadiska je podľa prokurátora napadnuté uznesenie zaťažené nezákonnosťou. Navrhol,

aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a sám rozhodol tak, že návrh na povolenie obnovy konania zamietne podľa

Odsúdený F. F. prostredníctvom obhajcu v písomnom vyjadrení k dôvodom sťažnosti prokurátora navrhol sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd na podklade sťažnosti prokurátora, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 17. januára 2014, preskúmal na neverejnom zasadnutí podľa správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je čiastočne dôvodná.

Ustanovenie upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t. j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie nie je v súlade s , preto nemôže byť „novou skutočnosťou súdu skôr neznámou“ v zmysle a tým len jednou z podmienok obnovy konania, ale ak bol z toho dôvodu podaný návrh na obnovu konania, je dôvodom obnovy konania „ex lege“, t. j. na základe o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

Ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá skončila právoplatným rozhodnutím a ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení o organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení. Súd preto už nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v , ale obnovu konania povolí podľa z dôvodu uvedeného v v znení neskorších predpisov.

Iba v prípade, ak bolo použité ustanovenie podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a/ až c/ alebo písm. e/ Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa Tr. zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012, ustanovenie o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v spojitosti s nálezom Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn. , vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 428/2012 dňa 21. decembra 2012, sa nepoužije. Účinky použitia ustanovenia Tr. zák. v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, by totiž boli negované práve použitím ustanovenia alebo ods. 2 písm. a/ až c/ alebo písm. e/ . Sprísnená trestná sadzba by totiž v takom prípade nebola použitá, a to pre jej neprimeranú prísnosť vzhľadom na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, alebo by nebola použitá z iného zákonom určeného dôvodu. Súd by v takom prípade mohol v zákonom ustanovenom rozsahu znížiť trest až pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenú v osobitnej časti , teda zníženie by sa neodvíjalo od dolnej hranice určenej podľa v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou. Súd by teda mohol využiť celú časť sadzby pod asperačne zvýšenou spodnou hranicou a uložiť ( s príslušným obmedzením) ešte aj nižší trest (k tomu pozri Stanovisko trestno-právneho kolégia NS SR Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013 i rozhodnutie 13. publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdu súdov Slovenskej republiky čiastka 1/2013). V takom prípade by sa ustanovenie v znení neskorších predpisov v spojení s nálezom Ústavného súdu z 28. novembra 2012, sp. zn. , nepoužilo, nakoľko ústavne nesúladné účinky ustanovenia v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, by na dotknutý prípad nedopadli.

Okresný súd teda vychádzal zo správneho právneho názoru, podľa ktorého nález Ústavného súdu SR z 28.11.2012, publikovaný v Zbierke týkajúci sa „protiústavnosti“ časti ustanovenia Tr.zák. (veta za bodkočiarkou) je dôvodom obnovy konania „ex lege“, t. j. na základe o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

V posudzovanom prípade vyššie uvedeným právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 31.3.2011, sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 28.6.2011, sp. zn. bol odsúdenému F. F. podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. s použitím nielen § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, 4, 7, 8 Tr. zák., ale aj ustanovenia § 41 ods. 2 Tr.zák., vrátane časti prvej vety za bodkočiarkou - asperačná zásada, uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 1 deň, avšak pritom bez použitia ustanovenia podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a/ až c/ alebo písm. e/ Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa Tr. zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012. Nebolo preto potrebné, aby okresný súd v tomto prípade skúmal splnenie podmienok uvedených v , ale obnovu konania bolo potrebné povoliť podľa per analógiam z dôvodu uvedeného v v znení neskorších predpisov. V uvedenom smere sťažnostné námietky prokurátora neboli preto dôvodné, avšak aj napriek tomu postup okresného súdu nebol správny.

V posudzovanej veci bolo potrebné povoliť obnovu konania v prospech odsúdeného vo vzťahu k výroku o treste, avšak pritom za súčasného zrušenia nielen výroku o treste v preskúmavanom rozsudku, ale aj naň nadväzujúcich rozhodnutí podľa a súbežne s povolením obnovy konania bolo navyše potrebné rozhodnúť aj o väzbe odsúdeného podľa (o vzatí či nevzatí do väzby) a pred rozhodnutím o väzbe nevyhnutne potrebné odsúdeného aj k tejto otázke vypočuť. Priamu časovú nadväznosť na rozhodnutie o povolení obnovy konania má totiž rozhodovanie o väzbe obvineného, upravené v ustanovení - ak odsúdený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu v pôvodnom rozsudku, rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým spolu s povolením obnovy konania zrušil výrok o tomto treste, bez odkladu o väzbe. Súdom rozhodujúcim o väzbe je v takomto prípade súd prvého stupňa, nezávisle na tom, či rozhodnutie o povolenie obnovy konania sa stalo právoplatným na prvostupňovom súde, alebo po rozhodnutí sťažnostného súdu, keďže ide o dvojstupňové rozhodovanie s možnosťou preskúmania rozhodnutia súdu prvého stupňa súdom vyššieho stupňa a nejde o výnimky upravené zákonom (). Bezodkladnosť takého rozhodnutia o väzbe zabezpečuje pre prípad kladného rozhodnutia o väzbe odsúdeného (vzatie do väzby) kontinuálne obmedzenie osobnej slobody obvineného, ktorému končí výkon trestu právoplatnosťou rozhodnutia súdu (prvého či druhého stupňa) o povolení obnovy konania.

O väzbe teda rozhodne súd prvého stupňa samostatným výrokom už v rámci uznesenia, ktorým bola povolená obnova konania s tým, že v prípade rozhodnutia o vzatí odsúdeného do väzby začiatok plynutia lehoty väzby bude určený okamihom nadobudnutia právoplatnosti oznámeného uznesenia (ide o tzv. rozhodnutie o väzbe vopred). Hoci o väzbe rozhodne súd prvého stupňa ešte pred právoplatnosťou uznesenia o povolení obnovy konania, nepôjde o rozhodnutie v rozpore s , pretože výrok odkladajúci začiatok plynutia lehoty väzby vylučuje akýkoľvek zásah do výkonu trestu odňatia slobody a zabezpečuje, že účinky väzby nastanú až po právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania. Ak by následne, v prípade podaného opravného prostriedku, bolo nadriadeným súdom zrušené uznesenie súdu prvého stupňa a zamietnutý návrh na povolenie obnovy konania, žiadne účinky väzby v takom prípade nemôžu nastať. V prípade rozhodnutia o vzatí odsúdeného do väzby takýto postup umožňuje plynulý prechod obmedzenia osobnej slobody formou výkonu trestu na obmedzenie osobnej slobody formou väzby, zároveň vyhovuje podmienkam spravodlivého procesu, keď plne rešpektuje právo odsúdeného (obvineného) byť pred rozhodnutím o väzbe vypočutý i podmienke bezodkladného rozhodnutia o väzbe ( ). Pred rozhodnutím o väzbe sa pritom musí v rámci verejného zasadnutia o obnove konania primerane postupovať podľa , najmä ide o to, aby bol odsúdený vypočutý, keďže ďalšie podmienky budú v takom prípade splnené (vykoná sa verejné zasadnutie - ).

Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody a na podklade sťažnosti prokurátora zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.