Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/383/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému: W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou E. N., pracovníčkou Okresného súdu Zvolen, o vymoženie sumy 1 582,44 eura s prísl., trov konania a trov exekúcie, vedenej pod sp. zn. EX 22351/10 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -25 zo dňa 29.03.2011, jednohlasne takto

rozhodol:

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Odvolateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej v texte len „exekučný súd“ alebo „okresný súd“) napadnutým uznesením č.k. -25 zo dňa 29.03.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodol tak po zistení, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave zo dňa 11.10.2010, sp. zn. II/2010-1220 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) bol vydaný v rozpore so zákonom. Súd uviedol, že je nesporné, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru“ alebo „zmluva“) uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa o spotrebiteľských úveroch. Za takéhoto stavu musí súd podrobiť túto zmluvu súdnej kontrole, či sa nevymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd skúmal rozhodcovskú doložku (ako jednu zo zmluvných podmienok), berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách, teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok formulárovej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ). Exekučný súd s poukazom na príslušné ustanovenia , Smernicu Rady č. 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „Smernica“) a judikatúru Súdneho dvora EÚ v spotrebiteľských veciach uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť právomoc rozhodcovského súdu, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Exekučný súd ďalej uviedol, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými zmluvnými podmienkami. Spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa práva

na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v danej veci boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Oprávnený v odvolaní namietal, že prvostupňový súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a poukázal pritom na ust. , a o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) a na ust. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, súčasne je takýto rozsudok prekážkou pre opätovné prejednanie veci. Podľa názoru oprávneného pokiaľ by exekučný súd meritórne skúmal, či je plnenie, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok v súlade s hmotným právom, pôsobil by ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, t.j. ako súd tretej inštancie. Takýto výklad považuje odvolateľ za neprípustný. Exekučný súd nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, súd skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Ani z európskeho práva nemožno za súčasného právneho stavu vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa (povinného), ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako z uvedeného podľa odvolateľa vyplýva, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Odvolateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že v období do 31.12.2007 sa ustanovenia až vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti , ako aj na zmluvu podľa . Zmluva o úvere bola upravená len v o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzatvorená zmluva o úvere kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je v zmysle prechodných ustanovení k novele účinnej od 01.01.2008 možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 posudzovať podľa až . Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa v súlade s v znení neskorších predpisov spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov. Ak je účastníkom spotrebiteľ, je potrebné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Odvolateľ ďalej vyslovil názor, že namietaným postupom a rozhodnutím súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a k porušeniu princípu právnej istoty, čím mu je znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní prebiehajúcom na podklade právom uznaného exekučného titulu. Podľa dôvodovej správy k ust. , ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi, ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať aj v občianskoprávnom konaní. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Odvolateľ si uplatnil aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

Krajský súd ako súd odvolací ( ), na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu daných odvolaním podľa , bez nariadenia pojednávania v súlade s , a napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z hľadiska dôvodov uvedených v odvolaní.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného (Tatra banka, a.s.) a povinným dňa 09.07.2004. Podľa záverečných ustanovení tejto zmluvy (čl. VIII bod 7.) sa veriteľ a dlžník dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave. Rozhodnutie rozhodcovského súdu bude záväzné pre banku aj pre dlžníka, pričom veriteľ a dlžník sa zaväzujú v stanovených lehotách splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom náleze. Záverečné ustanovenia zmluvy v bode 6. hovoria, že vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán bližšie nešpecifikované zmluvou sa riadia všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa, ktoré sú súčasťou zmluvy. Tieto obchodné podmienky obsahujú rozhodcovskú doložku v znení v akom ju citoval okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V danom prípade však samotná zmluva obsahovala rozhodcovskú doložku.

Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Oprávnený namietal, že súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd a nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Odvolací súd k tomuto dôvodu odvolania uvádza, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené všetky predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým je povinný skúmať, či predložený exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok má podľa pre účastníkov konania účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom podľa cit. zákona. Rozhodcovskému súdu však jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Postup exekučného súdu vo veci nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, teda či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor.

Odvolateľ v podanom odvolaní vytýkal exekučnému súdu nesprávnosť v tom, že nebola správne posúdená zmluva, záväzok z ktorej sa v predmetnom konaní vymáhal. Podľa odvolateľa išlo o zmluvu, ktorá sa riadi a zákonom o ochrane spotrebiteľa a nevzťahujú sa na ňu ust. až . Odvolací súd uvádza, že posúdenie, či konkrétny vzťah je alebo nie je vzťahom spotrebiteľským, závisí predovšetkým od predmetu zmluvného vzťahu a od postavenia účastníkov tohto vzťahu. Je nesporné, že v danom prípade išlo o spotrebiteľských úver, kde na strane veriteľa vystupovala banka ako dodávateľ a na strane dlžníka fyzická osoba spotrebiteľ. Na spotrebiteľské vzťahy (kam patria vzťahy zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere) sa vzťahujú aj predpisy občianskeho práva. Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa cit. zákona typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. V tohto predpisu bolo zakázané vo vzťahu k spotrebiteľovi konanie v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná zmluva o úvere obsahuje dojednanie - rozhodcovskú doložku v znení, ktoré je v rozpore s uvedeným zákonom. Konanie, ktorým dodávateľ jednostranne vnúti druhej zmluvnej strane riešenie sporov rozhodcovským

súdom zvoleným dodávateľom, nie je súladné s dobrými mravmi, nakoľko vytvára hrubý nepomer medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Takto vnútená podmienka, netýkajúca sa priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská doložka bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola zapracovaná do záverečných ustanovení zmluvy. Spotrebiteľ teda ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne, rozhodcovské konanie je založené na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ spotrebiteľovi vnucuje rozhodovanie sporu ním určeným rozhodcovským súdom, spôsobuje tým značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch. Z uvedených dôvodov rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paktu (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011, sp. zn. , uverejnené v Zb. stanovísk NS a súdov SR 3/2012).

Odvolateľ tiež poukázal na vybrané časti odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08, v ktorom bol podaný výklad Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Odvolací súd poukazuje na závery z tohto rozhodnutia, v zmysle ktorých „Smernica sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný“. V súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver neplatí, pretože princíp „vigilantibus iura skripta sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.01.2013, sp.zn. ).

Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté unesenie prvostupňového súdu podľa a ako vecne správne potvrdil.

Odvolateľovmu návrhu na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní pre jeho procesný neúspech v konaní nebolo možné vyhovieť.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.