Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/52/2013

Potvrdené rozhodnutím 17Co/97/2014
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudcov JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická č. 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Korytár, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279, proti žalovanému Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. P. XXX/X, V. nad O. , o zaplatenie 2.047,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 13C/52/2013-34 zo dňa 04.02.2014 jednohlasne takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária Korytár s.r.o., Sládovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279 proti žalovanému: Y. L., B.. XX.X.XXXX, X. V. B. O., L. Š. XXX/X o zaplatenie 2.047,20 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 881,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 881,70 eur od 11.6.2011 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach 30 eur, ktoré splátky sú splatné vždy do 25-dňa v mesiaci na adrese žalobcu pod následkami straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov právo.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.047,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 1.688,97 eur od 25.9.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodil tým, že so žalovaným uzavrel úverovú zmluvu č. 3903109158, ktorou sa zaviazal poskytnúť žalovanému dohodnutý úver vo výške 1.600 eur za účelom kúpy veci alebo úhrady za službu s možnosťou navýšenia a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky žalobcu. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti je určený v zmluve s tým, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie, ak zo zmluvy nevyplýva inak. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátil, porušil dohodnuté Úverové podmienky. Dňa 26.5.2011 vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy vo výške1.7015,95 eur spolu s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou v prípade neuhradenia do požadovaného termínu. Ku dňu podania žaloby predstavuje dlh žalovaného sumu 2.047,20 eur a z toho istina sumu 55,82 eur, poplatok za vedenie účtu 6,52 eur, poistenie PPI 7,75 eur, úrok 125,03 eur, zosplatnená istina 1.345,28 eur, pokuta ( ušlý úrok ) 155,09 eur, úrok sankčný z omeškania 346,22 eur a dopočet k aktuálnemu dňu sumu 5,49 eur.

Žalovaný požiadal o možnosť úhrady dlhu v splátkach.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, výpoveďou žalovaného, písomným vyjadrením žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaný k veci u viedol, že žalobu so žalobcom uzavrel s tým, že v tom čase bol živnostníkom a mal z tejto živnosti príjem, peniaze potreboval, no potom predmetný úver prestal splácať, nakoľko od roku 2010 živnosť ukončil a nemá príjem a finančné prostriedky z čoho splácať. Na otázku ohľadom uzatvárania zmluvy, či túto uzatváral v postavení fyzickej osoby alebo ako podnikateľ uviedol, že predkladal pri uzavretí zmluvy pokiaľ si pamätá len živnostenský list. Sumu, ktorá mu bola poskytnutá žalobcom, použil jednak na v tom čase na svoje podnikateľské účely a to napríklad na úhradu cestovného a na zabezpečenie ubytovania, ale časť finančných prostriedkov použil aj pre svoju rodinu, teda na súkromné účely. Zmluva bola uzavretá vo P. B. O.. Pokiaľ si pamätá, tak spisovali s ním len túto zmluvu a on predložil živnostenský list tak ako uviedol. Nepamätá si, žeby podpisoval nejaké iné listiny, alebo niečo iné mu dávali. Ohľadom dojednania poplatku za vedenie úverového účtu a poistenia pre neschopnosť splácania v predmetnej úverovej zmluve uviedol, že si nepamätá presne skutočnosti ohľadom uzatvorenia zmluvy v týchto častiach. V ďalšom uviedol, že predmetnú sumu nie je schopný splatiť naraz, preto by v prípade, že bude zaviazaný na úhradu akejkoľvek sumy požiadal súd o možnosť úhrady v splátkach s tým, že toho času je nezamestnaný, manželka je na materskej dovolenke, ich celkový príjem mesačne predstavuje cca 260 eur a to rodičovský príspevok 200 eur a rodinné prídavky na tri maloleté deti, tieto sú vo veku syn 6 rokov, ktorý navštevuje školu, dcéra 5 rokov a trojročný syn. Čo sa týka výdavkov, tak bývajú u rodičov a mesačne prispievajú na úhradu za elektrinu a vodu 120 eur. Zvyšnú sumu spotrebujú na bežné výdavky a preto by bol schopný splácať maximálne do sumy 30 eur mesačne.

Právny zástupkyňa žalobcu v prednese poukázala na to, že ako to vyplýva z predložených listinných dôkazov medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu úverovej zmluvy a žalovanému bol žalobcom poskytnutý úver vo výške 1600 eur bez stanoveného účelu a žalovaný sa tento úver zaviazal splatiť v pravidelných splátkach a to v počte 84. Z predloženého splátkového kalendára vyplýva, že žalovaný si túto povinnosť riadne neplnil, dostal sa do omeškania s platením splátok 22 - 25, v dôsledku čoho následne žalobca využil svoje právo a 26.5.2011 nastala splatnosť celého úveru. Čo sa týka celkovej žalovanej sumy 2047,20 eur tak ako je uvedená v žalobnom návrhu, tak táto pozostáva z istiny v sume 55,82 eur a zosplatnenej sitiny 1345,28 eur, ktorá zosplatnená istina vlastne predstavuje nárok na žalobcu, ktorý by mu vznikol v prípade riadneho plnenia žalobcu a to od 26 až po poslednú splátku. Ďalším nárok je úrok, ušlý úrok, alebo pokuta, úrok vyčíslený do zosplatnenia a položka pokuta - ušlý úrok v sume 155,09 eur vyčíslený po zosplatnení úveru, teda nárok na úrok z úveru, ktorý by vznikol po zosplatnení. Ďalšou položkou je poistenie, keďže v zmluve bolo dojednané poistenie a tu nárok v celkovej sume predstavuje 7,75 eur a poplatok za vedenie účtu 6,52 eur, ktorý poplatok bol dojednaný v zmluve a bol zahrnutý v každej tej ktorej splátke. Čo sa týka sankčného úroku z omeškania, tento bol vyčíslený po uplynutí lehoty, čiže od 11.6.2011 do podania žaloby pri výške úroku z omeškania 0,025 % denne s tým, že dňom nasledujúcim po podaní žaloby si žalobca ďalej uplatňuje úrok z omeškania v tejto výške a to zo sumy 1.688,97 eur, ktorá suma pozostáva z položiek istina, zosplatnená istina úrok, ušlý úrok a poistenie, čiže z týchto položiek si uplatňuje v ďalšom príslušenstvo predstavujúce úrok z omeškania. Ku skutočnostiam ohľadom uzavretia zmluvy uvedených žalovaným udáva, že úverová zmluva je uzatvorená na formulári, teda na predtlači s tým, že je pravdou, že je tam uvedené na úverovej zmluve číslo občianskeho preukazu a číslo druhého dokladu, tým druhým dokladom bol pas, ktorý žalovaný predložil pri uzatváraní zmluvy. V ďalšom uviedla, že pri uzatváraní úverovej zmluvy musí žiadateľ, resp. dlžník, alebo klient preukázať svoje postavenie, to znamená, že toto deklaruje buď potvrdením od zamestnávateľa, alebo v prípade podnikateľa tým, že predloží živnostenský list. Žalobca poskytuje úvery len fyzickým osobám, nemá v predmete podnikania poskytovania úverov podnikateľom, čiže tá kolonka zamestnanie klienta, ktorá je tam uvedená označuje len postavenie žalovaného ako podnikateľa. Úver bol poskytnutý žalovanému bez stanoveného účelu, takže nepredpokladá, žeby obchodný zástupca, ktorý úverovú zmluvu uzatváral nejako bližšie zisťoval použitie, alebo ten účel, na ktorý budú finančné prostriedky použité. Posúdenie, či v danom prípade sa jednalo o spotrebiteľský úver alebo nie, ponecháva na zvážení súdu s tým, že trvá na tých skutočnostiach, ktoré uviedla vo svojom prednese. K navrhovanej úhrade v splátkach uvádza, že vzhľadom na žalovanú sumu by táto mesačná splátka mohla byť primeraná.

Žalobca a žalovaný ako klient uzavreli dňa 31.3.2009 úverovú zmluvu č. 39031091585, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1600 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 40,46 eur a to v 84 mesačných splátkach, pričom dojednaná úroková sadzba predstavovala 21,52% ročne. V časti klient bolo uvedené pod bodom 7 rodné číslo žalovaného a pod bodom 18. číslo OP žalovaného. V časti zamestnanie klienta pod bodom 28 zdroj príjmu bolo uvedené podnikateľ, v ďalšom zamestnávateľ Y. L., IČO 44026480. Pod bodom 49. zmluvy poplatok za vedenie účtu bol dojednaný poplatok 1,63 eur, ktorý bol zahrnutý v splátke. V časti Poistenie úverových splátok bod 57 Súbor poistenia A bolo uvedené, že klient označením súboru poistenia A súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený na poistné riziko dočasnej schopnosti splácať úver podľa tejto úverovej zmluvy v dôsledku pracovnej neschopnosti, na poistné riziko neuhradeného zostatku dlhu v prípade plnej invalidity, smrti úrazom. Úhrada za poistenie 1,55 eur ( 3,98% z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia ). Súbor poistenia A bol označený krížikom.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia , a.s. ( ďalej len „Úverové podmienky“ ) a žalovaný podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. V zmysle ďalších dojednaní v prípade poistenia úverových splátok sa klient zaväzuje platiť spoločnosti úhradu za poistenie vo výške uvedenej v úverovej zmluve a súhlasí s tým, že výška úhrady za príslušné poistné obdobie je zahrnutá do splátok úveru a je určená k úhrade poistného. V prípade poistenia úverových splátok klient podpisom tejto zmluvy vyhlasuje, že sa oboznámil s obsahom poistnej zmluvy č. 19100694 uzatvorenej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ako poistníkom a Českou pojišťovnou ZDRAVÍ a.s. ako poistiteľom v súlade so Všeobecnými poistnými podmienkami pre skupinové poistenie úverových splátok č.j. 7/2007, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou a súhlasí s poskytnutím poistného plnenia v prospech poistníka ako osoby oprávnenej z poistnej zmluvy a súhlasí s tým, že určenú oprávnenú osobu nemožno klientom jednostanne odvolať alebo zmeniť.

Podľa hlavy 1 , Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“ ) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ), ktorej znenie je uvedené na prednej strane tejto listiny. Úverové podmienky vymedzujú a zakotvujú práva a povinností medzi spoločnosťou a klientom, ktorému spoločnosť poskytuje úver na základe úverovej zmluvy.

Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver, pričom po poskytnutí úveru sa stáva spoločnosť veriteľom z úverovej zmluvy a klient ako dlžník z úverovej zmluvy sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( § 3 hlavy 1 Úverových podmienok ).

V zmysle hlavy 3 Účel úveru Úverových podmienok úver spoločnosť poskytuje klientovi bez stanoveného účelu, čiže vo forme finančnej čiastky.

Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie úverového účtu a príp. úhrada za poistenie, ktoré je klient podľa tejto úverovej zmluvy a týchto Úverových podmienok povinný platiť, ak z údajov na lícnej strane nevyplýva inak. Výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru.

Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy.

Podľa hlavy 7 Poistenie Úverových podmienok v prípade dohodnutia poistenia úverových splátok pre prípad pracovnej neschopnosti, invalidity, smrti následkom úrazu, klient podpisom tejto zmluvy potvrdzuje, že sa oboznámil s podmienkami vstupu do poistenia. V prípade, že klient nespĺňa podmienky pre prijatie do poistenia, berie na vedomie, že nemôže byť poistený a ak poistenie dohodol, poistiteľ je oprávnený odmietnuť plniť z dohodnutého poistenia.

V zmysle § 5 hlavy 14 Úverových podmienok spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 100,-Sk/3,32 eur. Doručovať je možné aj elektronicky alebo prostredníctvom GSM technológii, pričom písomnosť alebo informácia sa považuje za doručenú okamihom jej odoslania.

Podľa hlavy 14 Úverových podmienok úverová zmluva, úverové podmienky, metodická príručka a zabezpečovacie vzťahy ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov sa riadia príslušnými ustanoveniami v znení neskorších predpisov ako aj ustanoveniami v platnom znení.

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný uhradil do zosplatnenia 20 splátok, ktoré neboli uhrádzané včas a dňa 26.5.2011 došlo k zosplatneniu úveru. V rámci jednotlivých splátok bola žalovaným uhrádzaná časť dlžnej istiny, úroku ako aj poistenie ako aj upomienky a to upomienka I. v sume 9,96 eur a upomienka II v sume 6,64 eur. Celkovo žalovaný uhradil sumu 832,98 eur.

Listom zo dňa 26.5.2011 označeným ako splatenie celého úveru s výzvou k úhrade žalobca žalovanému oznámil, že z dôvodu, že riadne a včas nespláca úver, spoločnosť si uplatňuje svoje právo na splatenie celého čerpaného úveru s tým, že dlžná čiastka činí 1.715,95 eur a vyzval ho na splatenie do 15 dní odo dňa spísania tohto listu.

Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( , ).

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak ( ).

Z ustanovení , vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - .

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému, ktorý sa ho zaviazal vrátiť za stanovených podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnil, žalobca dňa 26.5.2011 zospatnil celý úver a vyzval ho na zaplatenie predmetnej sumy.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a nasl. , pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení . Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim , došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia , v zmysle ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa 9) alebo , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa , sa primerane použijú ustanovenia .

V priebehu konania žalovaný uviedol a rovnako je to zrejmé aj z úverovej zmluvy, že predmetnú úverovú zmluvu uzavrel v čase, kedy bol samostatne zárobkovo činnou osobou. Súd má však za to, že uvedenie jeho podnikateľskej činnosti v úverovej zmluve súviselo len so skúmaním jeho pracovného zaradenia, resp. iného spôsobu zisťovania jeho príjmu, tak ako to uviedla vo svojom prednese aj právny zástupkyňa žalobcu. Taktiež súd bral na zreteľ skutočnosť, že úver nebol účelovo viazaný, keď výslovne bolo v žalobcom vyhotovených Úverových podmienkach uvedené, že úver poskytuje žalovanému ako klientovi bez stanoveného účelu a v neposlednom rade taktiež na znenie Úverových podmienok, v zmysle ktorého sa úverová zmluva uzatvára s fyzickou osobou klientom ako aj na ustanovenie hlavy 14 Úverových podmienok, v ktorom žalobca ako spoločnosť poskytovala klientovi informácie v zmysle , pričom sa jedná o zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, ktorý v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v vymedzil predmet úpravy tak, že tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy

na diaľku. Teda zo všetkých uvedených skutočností ako aj berúc do úvahy vymedzenie predmetu činnosti žalobcu v obchodnom registri, v zmysle ktorého žalobca poskytuje spotrebiteľské úvery nebankovým spôsobom, súd uzavrel, že v danej veci sa jedná o vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou.

Tento výklad je v súlade s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/ EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia .

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to a je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu sa budú riadiť v tých otázkach, ktoré neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( ).

aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia , je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny a zosplatnenej istiny spolu v sume 1.401,10 eur. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 1600 eur a žalovaný uhradil celkovo sumu 832,98 eur, pričom súd všetky žalovaným vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle citovaného ust. a to vrátane úhrad na položky upomienky, poplatok za vedenie účtu a poistenie ako sa nimi bude súd zaoberať v ďalšom.

Zo splátkového kalendára je zrejmé, že žalobca v zmysle zmluvy a úverových podmienok účtoval žalovanému poplatok za upomienku II. v sume 6,64 eur a to v súvislosti s omeškaním splátky č. 20 a taktiež poplatok za upomienku I. v sume po 3,32 eur v súvislosti s omeškaním splátok č. 11, 8 a 20,

teda spolu 9,96 eur, ktoré boli aj žalovaným uhradené ako to vyplýva zo splátkového kalendára. Tu súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovanému skutočne boli upomienky zaslané, aj keď zo splátkového kalendára je zrejmé, že podmienky na takýto úkon zo strany žalobcu boli splnené, nakoľko žalovaný si neplnil riadne svoje povinnosti. Súd však považuje sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade jej písomného vyhotovenia a s tým spojených výdavkov na poštovné, súd považuje za neadekvátne predmetnému úkonu, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou bola upomienka zaslaná, resp. vykonaná niektorým z ďalších spôsobov tak ako boli uvedené v predmetnom paragrafe, pričom náklady spojené s takýmto spôsobom by boli ešte nižšie, preto súd žalovaným vykonané úhrady na túto položku započítal na úhradu istiny ako uviedol vyššie.

Čo sa týka dojednania poistenia pod bodom 57 zmluvy Súbor poistenie A súd má za to, že poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam a nasl . o poistných zmluvách. Žalovaný ako klient označením uvedeného produktu mal súhlasiť s tým, aby bol poistníkom poistený na poistné riziko, pričom dojednané poistné predstavovalo 3,98% z mesačnej splátky. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, keďže v zmysle zmluvy v prípade nesplnenia podmienok pre prijatie do poistenia mal žalovaný brať na vedomie, že nemôže byť poistený a pokiaľ poistenie napriek tomu dohodol, poistiteľ bol oprávnený odmietnuť plniť z dohodnutého poistenia. Žalobca taktiež nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Súd má taktiež pochybnosti o skutočnom oboznámení sa s uvedenými dokumentmi žalovaným v zmysle preambuly úverových podmienok, podľa ktorých podpisom úverovej zmluvy vyhlásil, že sa oboznámil s obsahom poistnej zmluvy medzi žalobcom ako poistníkom a Českou pojišťovnou ZDRAVÍ a.s. ako poistiteľom a so znením Všeobecných poistných podmienok pre skupinové poistenie úverových splátok. Žalovanému ako priemernému spotrebiteľovi nemusí byť zrejmý ani význam tohto pojmu, taktiež súd poukazuje na to, že išlo zrejmé o pomerne obsahovo rozsiahly dokument upravujúci vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, poisťovňou a žalobcom. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak ako bolo uvedené v bode 57 predmetnej zmluvy bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaný sa pre poistenie nerozhodol po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, čo potvrdzuje aj spôsob, akým bol vybratý súbor poistenia označený a to pomocou výpočtovej techniky. Takto žalovanému vznikla povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu poistenie. Na základe uvedených skutočností potom súd platby vykonané žalovaným a zaúčtované žalobcom na úhradu poistenia započítal na úhradu istiny ako uviedol vyššie.

Žalobca si v rámci žalovanej sumy uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatku za vedenie účtu v sume 6,52 eur, pričom žalobcom bolo na túto položku zo súm uhradených žalovaných zaúčtované celkovo 34,23 eur ako to vyplýva zo splátkového kalendára.

Poplatok za vedenie úverového účtu bol uvedený pod bodom 49 úverovej zmluvy a mal byť zahrnutý v splátke a predstavoval 1,63 eur a bližšie bola povinnosť žalovaného platiť poplatok za vedenie účtu upravená aj v hlave 5 § 1 Úverových podmienok, v zmysle ktorého klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške uvedenej v úverovej zmluve

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

V zmysle o bankách v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa až 715 Obchodného

zákonníka, osobitného zákona alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni 2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013 od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverových účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité iba pre finančné inštitúcie.

V danej právnej veci sa jedná o poplatok, ktorý mal byť dojednaný a jednotlivé zložky sa stali splatnými ako súčasť splátky úveru pred uvedenou novelou zákona o bankách. Súd však predmetné dojednania o poplatku za vedenie úverového účtu podrobil súdnej kontrole v zmysle a nasl. a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné, že žalovaný ako klient a dlžník z úverového vzťahu bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi poplatok za vedenie úverového účtu. Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným spotrebiteľom, žalovaný bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášal žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý predsa za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatil žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru a preto na žalovaného ako spotrebiteľa a dlžníka nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. Zákon o spotrebiteľských úveroch definoval poplatok ako akúkoľvek platbu, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, no nemožno prijať záver, že pod takto definovaný pojem poplatku možno subsumovať akúkoľvek sumu určenú veriteľom predstavujúci úhradu jeho nákladov, pričom sa jedná o poplatok a úhradu predmetnej sumy, za ktoré spotrebiteľovi nie je poskytované žiadne protiplnenie, keď zo znenia Obchodných podmienok nevyplýva, žeby žalovanému bol poskytovaný výpis z predmetného úverového účtu, alebo žeby mal prístup k informáciám a údajom vedených na účte, teda jednalo sa čisto o administratívno-technické údaje pre žalobcu ako veriteľa. Na základe uvedeného potom súd nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za vedenie úverového účtu zamietol a na úhradu istiny ako už uviedol vyššie, započítal aj platby žalovaného zaúčtované žalobcom na túto položku tak ako boli uvedené v splátkovom kalendári.

Ďalšou žalobcom nárokovanou sumou je nárok na zaplatenie úroku z úveru jednak do času zosplatnenia a v prípade riadneho splácania, tzv. ušlý úrok. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 21,52% ročne.

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( marec 2009, spotrebiteľský úver nad 5 rokov ) činila úrok 8,81 % p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol o 12,71% vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.7.2009).

Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov nad 8,81% ročne za absolútne neplatnú.

Súd má za to, že nárok žalobcu v časti úrokov nie je v celom rozsahu dôvodný. Súd vyššie konštatoval, že opodstatnený nárok vznikol žalobcovi len pri úrokovej miere 8,81% ročne. Žalobca si na úroku z úveru uplatňoval celkovo sumu 280,39 eur ( položky úrok a ušlý úrok ), no žalobca mal nárok len na 40,94% uplatňovaného úroku ( 8,81% x 100 / 21,52% = 40,94 % ), teda 40,94% zo sumy 280,39 eur, čo predstavuje sumu 114,68 eur a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

Posledným žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie úroku sankčného z omeškania a dopočtu a to z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou splátok. Táto suma bola žalobcom kapitalizovaná, vyčíslená, no keďže súd má za to, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy spolu 881,70 eur a to z istiny 767,02 eur a úroku z úveru vyčíslený súdom v sume 114,68 eur, zo súčtu ktorých položiek bol uplatňovaný úrok z omeškania aj žalobcom ( ako aj z položky poistenie, ktorý nárok súd zamietol ) a zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,025% denne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami v spojení s nariadením vlády, od 11.6.2011, teda dňom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanému vo výzve na splatenie ( 26..2011 + 15 dní ) do zaplatenia a čo do zvyšku nárok v časti úrokov z omeškania zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie istiny 881,70 eur ale aj v časti úrokov z omeškania, ktorý bol žalobcom ku dňu podania žaloby kapitalizovaný. Súd vyčíslil sumu úroku z omeškania ku dňu podania žaloby no z priznanej sumy, ktorá suma predstavuje za obdobie od 11.6.2011 do 24.9.2013 pri úroku 0,025% denne, t.j. 9,125 % ročne sumu 184,60 eur, čo predstavuje taktiež úspech žalobcu, teda spolu mal žalobca úspech v sume o zaplatenie 1.066,30 eur, čo predstavuje 52% a úspech žalovaného predstavuje 48%, preto súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Berúc do úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaného povolil mu súd v súlade s ust. , podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zaplatiť sumu, na zaplatenie ktorej bol zaviazaný, v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď bral do úvahy aj súhlasné stanovisko žalobcu vo veci povolenia splátok.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.