Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-219-2011.pdf
PDF · 96.29 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6Er/219/2011
Uznesenie
Okresný súd Revúca v exekučnej veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zast. Advocate, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému: D. U., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX Ž. X o vymoženie 321 € s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08, Bratislava, pod sp. zn. EX 4365/11, takto
rozhodol:
I. Zrušuje uznesenie Okresného súdu Revúca č.k. 6Er/219/2011-45 zo dňa 18.07.2011.
II. Exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod sp. zn. EX 4365/11 vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
III. Exekúciu z a s t a v u j e.
IV. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému trovy exekúcie vo výške 39,83 € a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením č. 5608 024777 zo dňa 27.05.2011 poveril Okresný súd Revúca súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie oprávneného proti povinnému o vymoženie 321 € s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s, IČO: 35922761, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava (ďalej len rozhodcovský súd) pod sp. zn. sp. zn. SR 14044/10 zo dňa 25.01.2011. Exekúcia sa vedie na návrh oprávneného spísaný súdnym exekútorom do zápisnice dňa 03.03.2011.
Uznesením Okresného súdu Revúca č.k. 6Er/219/2011-45 zo dňa 18.07.2013 súd rozhodol o zastavení exekúcie vedenej na úrade súdneho exekútora JUDr. Krutého pod sp.zn. EX 4356/2011 v časti zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 321 € od 28.06.2010 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 220 € od 02.11.2010 do zaplatenia a poplatku za poskytnutie úveru vo výške 196 €.
Predmetné uznesenie bolo právnemu zástupcovi oprávneného doručené dňa 24.07.2013, súdnemu exekútorovi dňa 24.07.2013 a povinnému dňa 24.07.2013
Dňa 26.07.2013 podal oprávnený voči predmetnému uzneseniu odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ( ďalej len O.s.p.), proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Keďže odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, vec bola predložená sudcovi, ktorý podanému odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel a uznesenie č.k. 6Er/219/2011-45 zo dňa 18.07.2011 zrušil v súlade s ust. § 374 ods.1 O.s.p.
Spolu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia bola súdu predložená zmluva o úvere č. 6830286 zo dňa 28.05.2009 (ďalej len zmluva o úvere), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len Všeobecné podmienky), na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. Súd zistil, že povinný uzatvoril s oprávneným zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 200 €, ktorý sa povinný zaviazal splatiť v 12 mesačných splátkach vo výške 33 €.
Podľa názoru súdu dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih (čas), kedy tak má alebo môže učiniť, nie je v ňom ustanovený explicitne.
Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. 12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15, exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.
Podľa čl. 18 Všeobecných podmienok všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovský konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súdu podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne zo zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa čl. 2 písm. a) smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica), nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3. Podľa čl. 3 bodu 1. a 2. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa čl. 3 bodu 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa prílohy bodu 1. písm. q) patria medzi vyššie uvedené podmienky aj podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Uvedená smernica bola prebratá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004, ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník. Na základe zásady nepriameho účinku je táto smernica záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.
V predmetnej veci oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý je tuzemský rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko ju oprávnený uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný mal postavenie spotrebiteľa (fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti). Na základe tohto záveru musí i predmetná zmluva spĺňať vyššie uvedené zákonné podmienky, predovšetkým nesmie obsahovať neprijateľné podmienky.
Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Súd teda môže posúdiť za neprijateľné i podmienku, ktorá nie je v zákone výslovne uvedená, ale spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa. Podľa citovaného § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluvy sa považujú aj ustanovenia, ktoré vyžadujú od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Výnimkou je situácia, keď takáto rozhodcovská doložka bola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá.
Predmetná zmluva o úvere obsahuje v čl. 18 Všeobecných podmienok rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory zo zmluvy rozhodne Stály rozhodcovský súd zriadený Slovenskou rozhodcovskou, a.s. alebo príslušný súd SR. Rozhodcovská doložka bola upravená vo Všeobecných podmienkach, s ktorými sa mohol povinný oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Všeobecné podmienky boli vyhotovené oprávneným vopred pre všetkých spotrebiteľov uzatvárajúcich rovnaký typ zmluvy v danom období. Povinný pri podpise zmluvy nemal možnosť dohodnúť sa na obchodných podmienkach s oprávneným, mohol len celú zmluvu prijať alebo odmietnuť. Rozhodcovská doložka teda nebola dojednaná individuálne.
Rozhodcovská doložka síce umožňuje každej zo zmluvných strán voľbu, či podá žalobu na všeobecný súd SR alebo rozhodcovský súd, v prípade, ak podá žalobu dodávateľ na rozhodcovský súd, musí sa spotrebiteľ tomuto konanie podrobiť. Súd má za to, že toto ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - povinného. Oprávnený podal žalobu na rozhodcovský súd a tým povinný stratil možnosť vybrať si, ktorý súd bude vec rozhodovať a bol nútený podrobiť sa konaniu pred rozhodcovským súdom. V uvedenom obmedzení možnosti výberu súdu, ktorá bude rozhodovať spor vzniknutý zo zmluvy, videl tunajší súd nerovnováhu v právach zmluvných strán v neprospech povinného.
Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka uvedená v čl. 18 Všeobecných podmienok je neprijateľnou podmienkou, keďže nebola s povinným dohodnutá individuálne a núti povinného riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Vzhľadom na uvedené je toto ustanovenie zmluvy o úvere zo zákona neplatné.
Prípustnosť posudzovania rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní z hľadiska, či ide o neprijateľnú podmienku, už bola predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie, ktorý v rozsudku ASTURCOM judikoval, že smernica Rady 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorá rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku (§ 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní).
Rozhodcovský súd rozhodoval o pohľadávke oprávneného voči povinnému zo zmluvy o úvere a dňa 25.01.2011 vydal rozsudok sp. zn. SR 14044/10 a to napriek tomu, že rozhodcovská doložka je neplatná, keďže ide o neprijateľnú podmienku. Exekučný titul bol teda vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatného ustanovenia zmluvy a teda celý exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom. Ide teda o nulitný právny akt, ktorý nie je možné vykonať. Nie je teda naplnená podmienka vykonateľnosti exekučného titulu. Na tento nedostatok súd prihliada z úradnej moci.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky tak, ako je tomu v zmluve, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, je v rozpore s vnútroštátnymi právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv a s ustanoveniami smernice. Dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky je neplatné a predstavuje neprijateľnú podmienku. Exekučný titul bol vydaný na základe neplatného ustanovenia zmluvy, a teda bol vydaný v rozpore so zákonom. Nakoľko exekučný titul je teda nulitným právnym aktom, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil z úradnej moci v súlade s citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Súdny exekútor si podaním zo dňa 24.06.2013 vyčíslil trovy exekúcie vo výške 39,83 €, a to nasledujúcim spôsobom:
1. odmena podľa § 14 ods. 1 vyhlášky
-paušálna odmena..............................................................................................................33,19 €
2. DPH.................................................................................................................................6,64 €
Celkom spolu...................................................................................................................39,83 €
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 3 vyhlášky MS SR č. 288/2005 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška), súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €.
Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku súd rozhodol, že povinnosť zaplatiť odmenu a hotové výdavky súdneho exekútora má oprávnený, nakoľko zavinil zastavenie exekúcie tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie, napriek tomu, že rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého žiadal vykonanie exekúcie, je nulitným právnym aktom.
Vzhľadom na uvedené rozhodol súd o trovách konania tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 €, ktoré pozostávajú: 1/ z odmeny podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 € a 2/ DPH vo výške 6,64 €.
Poučenie:
Proti výroku I a III uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na tunajšom súde.
Proti výroku II a IV uznesenia odvolanie nie je prípustné.