Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/182/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: W.. C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, Y., V. republika, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou VARMUS s.r.o., Palárikova 83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203, proti žalovanému: W.. I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Q. XXX/XX, XXX XX T., právne zastúpený Mgr. Jánom Páchnikom, advokátom so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 37 909 843, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -144 zo dňa 17. júna 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zostáva n e d o t k n u t ý .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam, a to rodinnému domu súp. č. XXX, hospodárskej budove a garáži, k prípojke vody a prípojke kanalizácie a spevneným plochám, nachádzajúcim sa na parcele registra „C“ KN č. 1463 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 366 m2 a k parcele registra „C“ KN č. 1463 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 366 m2, evidovaných Okresným úradom Čadca, odborom katastrálnym, pre okres Čadca, obec Zborov nad Bystricou, katastrálne územie X. L. J., zapísaných na LV č. XXX, zrušil a vyporiadanie vykonal tak, že nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý je povinný vyplatiť žalovanému z titulu náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel v uvedených nehnuteľnostiach sumu 7.688,18 eur, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93 %.

2. Z LV č. XXX mal preukázané, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parc. CKN č. 1463, a to žalobca v podiele 5/6-ín a žalovaný v podiele 1/6-iny, pričom u žalobcu titul nadobudnutia je darovacia zmluva V 147/2020 zo dňa 05.02.2020 a u žalovaného osvedčenie o dedičstve sp. zn. . Z osvedčenia o dedičstve č. k. -26 zo dňa 07.06.2012 vyplýva, že predmetom dedenia bola aj vedľajšia stavba - hospodárska budova a garáž, postavené na parc. CKN č. 1463, v zmysle ktorého preberateľmi dedičstva sa stali manželka poručiteľa I. I. v podiele 2/3-ín a žalovaný W.. I. I. v podiele 1/3-iny. Z darovacej zmluvy V 147/2020 vyplýva, že I.

I. darovala žalobcovi svoj spoluvlastnícky podiel v1/2-ici a v podiele 2/6-ín, a to k rodinnému domu č. s. XXX na parcele CKN 1463 spolu s príslušenstvom pozostávajúcim z vedľajších stavieb - z hospodárskej budovy a garáže, ako i parcelu CKN č. 1463.

3. Ďalej sa zaoberal dielňou a skladom, ktoré žalobca označil podľa znaleckého posudku tvrdiac, že ide o hospodársku budovu a garáž, ktoré boli predmetom oboch titulov, u žalobcu predmetom darovania a u žalovaného predmetom dedenia. Nebolo preukázané dokazovaním, že na spornej parcele, ktorá je vyporiadavaná, by sa nachádzali aj iné stavby, tak v tomto prípade nemal dôvod uvedené (dielňu a sklad) nevysporiadať. Znalecký posudok, ktorý predložil v konaní žalobca, a to od znalca W.. I. L. č. 15/2020 nebol jediný, nakoľko žalovaný dal na účely návrhu kúpnej zmluvy predmet vyporiadania ohodnotiť už skôr, a to znaleckým posudkom č. 206/2019 vypracovaný W.. I. C.. K uvedenému posudku sám žalovaný uviedol, že predmetom ohodnotenia bol rodinný dom súp. č. XXX a vedľajšie stavby ako dielňa a sklad, ďalej príslušenstvo, prípojky vody a plynu, ako aj spevnenie a napokon i CKN parc. č. 1463 a parc. č. 1453 s tým, že všeobecná hodnota zaokrúhlene bola určená na sumu 47.400,- eur. Sám teda potvrdil, že na parcele sa nachádzajú i dielňa a sklad, prípojky a pod. Preto na základe dokazovania ustálil, že dielňa a sklad existujú, nachádzajú sa na parc. CKN č. 1463, ktorá je tiež predmetom vyporiadania a sú užívané spolu s rodinným domom súp. č. XXX, ktorý je tiež predmetom vyporiadania. Vzhľadom na to, že neboli produkované žiadne tvrdenia ani dôkazy k iným stavbám nachádzajúcim sa na danom pozemku vychádzajúc súčasne z obsahu právnych titulov u žalobcu i žalovaného, keď bolo možné uzavrieť, že hospodárska budova a garáž sú vlastne dielňou a skladom (ide len o iné označenie) prijal záver, že strany sporu majú status podielových spoluvlastníkov i vo vzťahu k týmto veciam.

4. Pokiaľ ide o prípojku vody a kanalizácie vychádzal zo , kde priamo z ust. vyplýva i to, že ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej alebo kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti i vlastníctvo k nej na nového vlastníka nehnuteľnosti. Žalobca uviedol, že to boli jeho rodičia, ktorí uvedené prípojky zriadili a prihliadol i na znalecký posudok, ktorý nebol stranami žiadnym spôsobom namietaný. Z posudku vyplýva, že pôvodný rodinný dom bol postavený v roku 1960 a od tohto roku potom boli prípojky zriadené v zmysle ohodnotenia v rokoch 1981 a 1985. Od roku 1980 v dome, kde boli tieto prípojky zriadené, nebýval nik iný, iba jeho rodičia, ktorí dom postavili. Žalovaný v priebehu celého sporu žiadnu inú konkrétnu obranu neuvádzal. Preto vychádzal z toho, že došlo k platnému prevodu a prechodu vlastníckeho práva na strany sporu i k týmto prípojkám. Pokiaľ ide o spevnené plochy, tie považoval za súčasť pozemku, na ktorom sú vybudované, a teda KNC parc. č. 1463.

5. Pri posudzovaní vlastníctva prípojky elektriny a plynu vychádzal z ustanovení a , z ktorých vyplýva len vlastníctvo, nie prevod či prechod tak, ako ho upravuje zákon vo vzťahu k vodnej a kanalizačnej prípojke. Tieto nemožno považovať za súčasť veci, a preto pokiaľ neboli predmetom dedenia alebo darovania, nebolo možné bez pochýb prijať záver o existencii podielového spoluvlastníctva strán k ním. Vo vzťahu k plotu vychádzajúc zo znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že má betónovú podmurovku, je teda drobnou stavbou a nemožno ho považovať za súčasť veci. Nebolo preukázané, že tento bol predmetom dedenia alebo darovania a nepostačovalo len tvrdenie žalobcu, že ho postavili rodičia. Rovnako ani k žumpe, vo vzťahu ku ktorej žalobca doplnil, že je betónovou, teda má povahu veci spojenej pevne so zemou, nemožno považovať za súčasť hlavnej veci, v danom prípade pozemku. Preto v tejto časti žalobu zamietol.

6. Pokiaľ ide o dôvody zrušenia a spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, žalovaný spočiatku nevyjadril nesúhlas so zrušením podielového spoluvlastníctva, nesúhlasil však so žalobcom navrhovaným spôsobom vyporiadania navrhujúc iný spôsob, ktorý mal zohľadniť skoršiu ústnu dohodu podielových spoluvlastníkov vrátane predchodkyne žalobcu, ktorá svoj podiel na žalobcu previedla darovacou zmluvou. Neskôr však z uvedeného dôvodu žiadal žalobu zamietnuť, zároveň nesúhlasil s tým, aby v prípade prikázania veci do jeho výlučného vlastníctva, keďže mal o ne záujem, bol povinným vyplatiť žalobcu podľa jeho návrhu zohľadňujúceho zápis na LV, ktorý však v ústnej dohode tvrdenej žalovaným nezodpovedá. Akokoľvek žalovaným tvrdenú dohodu týkajúcu sa práv k nehnuteľnosti pre nedostatok zákonom predpísanej písomnej formy bolo nevyhnutné považovať za absolútne neplatnú. Preto bolo možné akceptovať vôľu predchodkyne žalobcu previesť podiel v nehnuteľnostiach na žalobcu. Platnosť darovacej zmluvy napadnutá nebola a nevzhliadol žiadny dôvod absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu. Vychádzajúc z toho, že žalobca je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, pri postupe podľa (ďalej len „“) prihliadol na výšku

podielov, ale aj na užívací stav a účelné využitie veci. Vo vzťahu k prvému zákonom predpísanému spôsobu reálnym rozdelením dospel k záveru, že by nebolo technicky dobre možné a vôbec hospodárne reálne rozdeľovať nehnuteľnosti podľa výšky podielov strán. Dokonca žiadna zo strán o tento spôsob neprejavila ani záujem a možnosti a schopnosti podieľať sa na nákladoch, ktoré by si prípadné reálne rozdelenie vyžiadalo. Za účelné by bolo možné považovať prikázanie veci žalovanému, čomu zodpovedala i žalobcom uvádzaná alternatíva, avšak žalovaný za daných podmienok (pri výške podielov zapísaných na LV) s výplatou žalobcu v požadovanom rozsahu nesúhlasil. Nevzniesol dôkazný návrh, dokonca vyjadril nevôľu akýmkoľvek spôsobom za týmto účelom svoju solventnosť preukazovať. Preto nehnuteľnosti prikázal žalobcovi.

7. Pokiaľ ide o povinnosť žalobcu vyplatiť žalovaného ako ustupujúceho podielového spoluvlastníka, vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý stranou žalovaného nebol žiadnym spôsobom spochybnený, rozporovaný a žalovaný nepredložil ani iný listinný dôkaz, na ktorý vo vyjadrení k žalobe poukazoval. Predložil len návrh kúpnej zmluvy s návrhom na vyporiadanie, v ktorom sám uvádzal hodnotu predmetu vyporiadania 47.400,- eur odkazujúc na znalecký W. č. 206/2019. Vychádzajúc z oboch znaleckých posudkov a zo všeobecných hodnôt z ich záverov vyplývajúcich rozdiel je ozaj len nepatrný a všeobecná hodnota stanovená znaleckým posudkom W.. L. č. 15/2020 k veciam, ktoré sa vyporiadavali vo výške 46.129,10 eur nezaokrúhľoval, aby ani jedna zo strán nebola ukrátenou. Túto vydelil šiestimi a jedna šestina zodpovedajúca podielu žalovaného predstavuje 7.688,18 eur., preto túto sumu je žalobca povinný žalovanému vyplatiť ako primeranú náhradu za jeho ustupujúci spoluvlastnícky podiel. Z celkovej všeobecnej hodnoty 49 177,33 eur určenej znaleckým posudkom odpočítal hodnotu pozemku, ktorý nebol predmetom vyporiadania 1 372,790 eur, hodnotu prípojky elektriny 246,52 eur, prípojky plynu 244,43 eur, hodnotu plota 693,70 eur a žumpy 490,88 eur.

8. Doplnené skutkové tvrdenia produkované žalobcom na pojednávaní nepovažoval za nové po zrušení veci odvolacím súdom, boli realizované v súlade s (ďalej len „“) v rámci postupu zvoleného súdom za účelom doplnenia skutkového stavu. Žalovaný v duplike vzniesol dôkazný návrh výsluchom strán, avšak na pojednávanie sa po zrušení veci odvolacím súdom už nedostavil. Hoci ho právny zástupca ospravedlnil zo zdravotných dôvodov, dôvod neúčasti neprítomnosti (zdravotné problémy) nepreukázal. Sám sa tak zbavil možnosti byť účastným doplnenia skutkového stavu i reagovať na vyjadrenia protistrany.

9. Keďže nikoho nemožno nútiť zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a keď zároveň neboli zistené žiadne dôvody osobitného zreteľa brániace zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, žalobe vyhovel a podielové spoluvlastníctvo zrušil. Žalobcu, ktorému predmet vyporiadania prikázal, zaviazal k povinnosti vyplatiť žalovanému sumu zodpovedajúcu hodnote jeho podielu vo výške 7.688,18 eur.

10. O trovách konania rozhodol v zmysle , keď žalobca zároveň preukázal, že pred začatím tohto sporu ako aj počas celého konania mal ochotu a vôľu dohodnúť sa so žalovaným, pričom žalovaný k žiadnej alternatíve nepristúpil. Pokiaľ žalovaný na výzvu reagoval odkazujúc na skoršiu ústnu dohodu, ktorá nezodpovedala spôsobu vyporiadania a nebolo ju možné považovať za platnú pre absenciu zákonom predpísanej písomnej formy. Za túto skutočnosť žalobca niesť zodpovednosť nemohol. Žalobcovi vzniklo voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 93 % predstavujúcich jeho čistý úspech. Hodnota sporu podaná žalobou predstavovala 47.804,63 eur, žalobe bolo vyhovené v hodnote sporu 46 129,10 eur, čo predstavuje úspech žalobcu. Na strane žalovaného bol úspech zamietnutia žaloby v hodnote 1 675,53 eur.

11. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný s odôvodnením na a . Poukazoval na to, že súd vyporiadal aj podielové spoluvlastníctvo k hospodárskej budove a garáži, pričom vychádzal z veľkosti spoluvlastníckych podielov tvrdených žalobcom, ktoré sú identické zo spoluvlastníckymi podielmi v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX. Odôvodnenie rozsudku v bode 18. v tejto časti považuje za nedostatočné, nezrozumiteľné, a preto nepresvedčivé, čo má za následok nepreskúmateľnosť rozsudku. V odôvodnení chýba akákoľvek právna úvaha a logická väzba, z ktorej by bol zrejmý uvedený záver súdu. V zmysle intencií odvolacieho súdu mal súd prvej inštancie skúmať, či žalobcom označené „príslušenstvo“ je aj po právnej stránke príslušenstvom alebo súčasťou hlavnej veci. Avšak súd prvej inštancie vo vzťahu k hospodárskej budove a garáži uvedené nevyriešil. Poukázal, že podľa znaleckého posudku W.. I. L. sú hospodárska budova ako aj garáž

spojené pevným betónovým základom so zemou, a teda podľa ide o nehnuteľnosti. K nehnuteľnej veci sa vlastnícke právo nadobúda vkladom do katastra a rovnako tak pri dedení sa eviduje záznamom v katastri nehnuteľnosti. Keďže hospodárska budova a garáž sú nehnuteľnosťami, ktoré neboli evidované v katastri nehnuteľnosti, zastáva názor, že nemohlo v tomto prípade dôjsť k prechodu ani prevodu vlastníckeho práva k ním. Preto navrhuje, aby napadnutý rozsudok odvolací súd zmenil a žalobu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že už v podanej žalobe navrhoval aj možnosť, že by nehnuteľnosť prebral žalovaný, samozrejme s výplatou príslušnej sumy podľa znaleckého posudku a výšky podielov zapísaných na LV. Rovnako z jeho strany je legitímne, že viac nechce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným, pričom uvedená zásada sa premietla aj do rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (uznesenie NS SR sp. zn. ). Z odvolacieho návrhu žalovaného vyplýva, že chce naďalej zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, ktorý postup je v rozpore so základnými zásadami, na ktorých je založený inštitút podielového spoluvlastníctva. Navyše žalovaný neponúka žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo a to, že nezrušil a nevyporiadal spoluvlastníctvo podľa jeho predstáv, nie je samo o sebe dôvodom na to, aby súd nezrušil podielové spoluvlastníctvo vôbec. Poukázal na to, že predmetom dedenia okrem iného boli aj vedľajšie stavby ako hospodárska budova a garáž a tieto boli predmetom aj darovacej zmluvy, pričom výška spoluvlastníckych podielov vyplýva jednak z osvedčenia o dedičstve sp. zn. a darovacej zmluvy, ktorou I. svoj spoluvlastnícky podiel previedla na žalobcu. Nakoľko v darovacej zmluve sú expressis verbis opísané aj garáž a hospodárska budova, má za to, že matka žalobcu mala vôľu na neho previesť aj toto príslušenstvo. Tvrdenie, že nie sú zapísané na LV, neobstojí. Práve fakt, že matka žalobcu uviedla príslušenstvo aj v darovacej zmluve je dôkazom toho, že žalobca je vlastníkom aj príslušenstva a toto je potrebné vysporiadať spolu s nehnuteľnosťou samotnou. Časti príslušenstva sú samostatnými stavbami, vo vzťahu ku ktorým došlo k prechodu, resp. prevodu vlastníckeho práva na žalobcu v takých podieloch, ako sú zapísané na LV vo vzťahu k hlavnej veci. Poukázal na ust. o príslušenstve veci a komentár k tomuto ustanoveniu v I, 2. vydání, 2019, s. 831-834: A. Löwy. Garáž a hospodárska budova reálne existujú, sú vecami v právnom zmysle slova, ktoré sú spôsobilé byť predmetom prechodu alebo prevodu vlastníckeho práva a keďže ide o príslušenstvo hlavnej veci (rodinného domu), toto sleduje právny osud hlavnej veci a podiely k nemu sú zhodné s výškou podielov k hlavnej veci. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že nehnuteľnosti, ktoré nie sú zapísané na LV, nemôžu byť predmetom prechodu alebo prevodu. Ponechanie žalobcu a žalovaného v stave podielového spoluvlastníctva by vzhľadom na ich nie dobré vzájomné vzťahy prinieslo v budúcnosti ďalšie problémy a bolo by taktiež porušením žalobcovho ústavného práva vlastniť majetok. Preto navrhujú napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

13. Žalovaný v replike uviedol, že nepopiera žalobcovo právo žiadať o zrušenie podielového spoluvlastníctva, rozhodne však má záujem, aby k zrušeniu a vyporiadaniu došlo spravodlivým a po právnej stránke korektným spôsobom. Žalobu žiada zamietnuť preto, lebo žalobca žiada vyporiadať spoluvlastníctvo aj k veciam, kde nie sú jasne preukázané spoluvlastnícke vzťahy. Z jeho strany nejde o samoúčelné uplatňovanie neexistujúceho práva, o čom svedčí aj predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že výška spoluvlastníckych podielov k hospodárskej budove a garáži je jednoznačne určená dedičským rozhodnutím. Zopakoval, že uvedené nehnuteľnosti nikdy neboli evidované ani v evidencii nehnuteľnosti ani v katastri nehnuteľnosti a keďže neboli spôsobilým predmetom občiansko-právnych vzťahov, nestačí na určenie aktuálnej výšky spoluvlastníckych podielov tvrdenie žalobcu. Už vôbec neobstojí argument žalobcu, že o ním tvrdenom právnom stave svedčí darovacia zmluva uzavretá medzi ním a matkou. Je toho názoru, že k odstráneniu krajským súdom vytýkaného nedostatku nedošlo, a preto navrhuje žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

14. Žalobca v duplike zotrval na dôvodoch svojho vyjadrenia k odvolaniu a uviedol, že nedostatky, ktoré vníma žalovaný v postupe prvoinštančného súdu v žiadnom prípade nie sú dôvodom na to, aby odvolací súd vydal zásadné rozhodnutie ako je zamietnutie legitímnej žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Otázky, ktoré nastolil žalovaný možno jednoznačne preklenúť výkladom inštitútov, ktoré občianske práva pozná a ponúka. V opačnom prípade by reálne nemohlo dôjsť k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva vo veľkom množstve rovnakých, resp. obdobných prípadov, čo by bolo v rozpore s ústavným právom občanov vlastniť majetok.

15. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd ( ) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (, , ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách a a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti (ohľadne podielového spoluvlastníctva k hlavnej veci ako aj príslušenstva, a to predovšetkým hospodárskej budovy a garáže). Na poklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v , odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti ( ).

17. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní (námietka ohľadne vyporiadania podielového spoluvlastníctva k hospodárskej budove a garáži).

18. Odvolací súd poukazuje na to, že podielové spoluvlastníctvo a jeho vyporiadanie sa riadi zásadou, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval s inými v podielovom spoluvlastníctve, čo je v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít už viackrát konštatované, ako na to poukazoval aj žalobca vo svojom vyjadrení, a to na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Žalovaný v odvolaní namieta iba zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k hospodárskej budove a garáže a napriek tomu navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu žalobcu na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva zamietol v celom rozsahu. Uvedené nemá logiku k odvolacej námietke žalovaného, keď tento namieta iba vyporiadanie k hospodárskej budove a garáži. Rovnako neuviedol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, prečo by mal súd zamietnuť návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v celom rozsahu.

19. Podľa , príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

20. Príslušenstvo veci je tvorené samostatnými vecami, ktoré môžu byť samostatným predmetom právnych vzťahov a ich právny režim nesleduje bez ďalšieho režim veci hlavnej. Z ničoho nemožno vyvodiť, že by v prípade prechodu alebo prevodu hlavnej veci bolo bez ďalšieho predmetom prechodu alebo prevodu aj príslušenstvo veci. Preto právne úkony týkajúce sa prevodu príslušenstva majúce charakter nehnuteľnosti musia byť uskutočnené vždy zákonom predpísaným spôsobom, t. j. písomnou formou, a to aj v prípade, že ide o nehnuteľnosť, ktorá nie je predmetom evidencie v katastri nehnuteľnosti. Ak je príslušenstvom hlavnej veci nehnuteľnosť, je základným predpokladom na to, aby mohlo k prevodu príslušenstva vôbec dôjsť prejaviť vôľu previesť príslušenstvo veci dostatočne určite. Preto v zmluve o prevode nehnuteľnosti musia byť popri hlavnej veci uvedené a riadne identifikované tiež veci, ktoré sú jej príslušenstvom.

21. Žalobca tvrdil, že rodinný dom, ako aj hospodársku budovu, garáž nachádzajúce sa na KNC parcele č. 1463 postavili rodičia a od roku 1980 nik iný dom nevlastnil, a na spornej parcele sa iná stavba nenachádza. Uvedené tvrdenia žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval. Po smrti I. I. (otca sporových strán) v rámci dedičského konania po ňom sp. zn. -26 z 7.6.2012 predmetom dedenia bol rodinný dom s. č. XXX postavený na CKN parc. č. 1463, ako aj vedľajšia stavba - hospodárska budova a garáž na tejto parcele. Po vyporiadaní BSM predmetom dedičstva po poručiteľovi bol podiel 1-ce s tým, že druhá polovica v rámci BSM patrí manželke I. I.. Dedičstvo nadobudla manželka I. I. v podiele 2/3-ny a žalovaný W.. I. I. v podiele 1/3-ny. Teda manželka I. I. k celku vlastnila 1-cu a 2/6-iny a W.. I. I. 1/6. Následne I. I. darovacou zmluvou zo dňa 17.12.2019 V 147/2020 previedla na žalobcu svoj spoluvlastnícky podiel 1-ce a 2/6-ín k sporným nehnuteľnostiam, pričom v zmluve bolo rovnako špecifikované i príslušenstvo pozostávajúce z vedľajších stavieb - hospodárskej budovy a garáže. Teda prechod () a prevod (V 147/2020) vlastníctva k príslušenstvu hlavnej stavby bolo uskutočnené zákonom predpísaným spôsobom a niet pochýb, že vzniklo podielové spoluvlastníctvom

sporových strán i k týmto nehnuteľnostiam. Preto súd prvej inštancie správne zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo aj k príslušenstvu hlavnej stavby. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že odôvodnenie súdu prvej inštancie v bode 18. napadnutého rozsudku je nedostatočné, nezrozumiteľné, a preto nepresvedčivé odvolací súd považuje za nutné podotknúť, že nie je možné vychádzať iba z tohto bodu odôvodnenia, ale celého obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku, z ktorého je možné jednoznačne prijať záver, že súd prvej inštancie uvedené nehnuteľnosti považoval na príslušenstvo hlavnej stavby (rodinného domu č.s. XXX) a vlastníctvo k ním bolo predmetom či už dedičského konania po poručiteľovi I. I. alebo darovacej zmluvy, ktorou I. I. previedla vlastníctvo na žalobcu.

22. Vzhľadom na nedôvodnosť odvolacích námietok žalovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním a súd prvej inštancie správne aplikoval zásadu úspechu v konaní.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na aplikujúc a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti odvolateľovi - žalovanému. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )