Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-115-2008.pdf
PDF · 92.3 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-19C/115/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci žalobkyne Y. R., T.. XX.XX.XXXX, H. N. X, Y., proti žalovanému C. R., T.. XX.XX.XXXX, T. H. U. Č.. XX, Y., toho času na nezmámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou N.. Z. G., pracovníčkou Okresného súdu Košice - okolie, v konaní o zaplatenie sumy 124.800,-Sk (4.142,60 Eur) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobkyňa žalobou podanou súdu dňa 28.08.2008 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 56.800,-Sk so 6 % dohodnutým úrokom a s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania od 3.5.2007, sumu 30.000,-Sk so 6 % dohodnutým úrokom a úrokom z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania od 3.5.2007 a sumu 38.000,-Sk s 2 % dohodnutým úrokom a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám žalobkyne, ako aj povinnosti nahradiť jej trovy konania. Žalobu odôvodnila skutočnosťou, že dňa 18.6.2001 žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dve zmluvy o pôžičke, v ktorých sa žalobca ako veriteľ zaviazal prenechať žalovanému sumu 120.000,-Sk a a 30.000,-Sk a žalovaný sa zaviazal ich vrátiť do 3 mesiacov od výzvy veriteľa s dohodnutým úrokom vo výške 6 % a v prípade omeškania dlžníka sa zaviazal tento zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Dňa 26.11.2002 žalobkyňa uzatvorila so žalovaným zmluvu o pôžičke, v ktorej sa žalobkyňa zaviazal prenechať žalovanému ako dlžníkovi sumu 38.000,-Sk. Žalovaný sa zaviazal túto vrátiť do 3 mesiacov od výzvy veriteľa s dohodnutým úrokom vo výške 2 %. Žalovaný čiastočne plnil v roku 2003 dňa 12.6.2003 9.200,-Sk, dňa 23.9.2003 sumu 9.000,-Sk, dňa 27.10.2003 sumu 13.000,-Sk a v priebehu roka 2004 sumy 23.000,-Sk a 9.000,-Sk, ktorá celková úhradu predstavovala sumu 63.200,-Sk. Žalovaný na ústne výzvy žalobkyne nereagoval, bol písomne vyzvaný výzvou zo dňa 3.5.2007 na vrátenie dlžnej sumy 56.800,-Sk s príslušenstvom a výzvou zo dňa 3.5. na vrátenie dlžnej čiastky zo zmluvy o pôžičke v zostatkovej sume 30.000,-Sk s príslušenstvom, výzvou zo dňa 3.5.2007 na vrátenie dlžnej čiastky zo zmluvy o pôžičke v zostatkovej sume 38.000,-Sk s príslušenstvom.
Súd v súlade s ust. § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil žalovanému, ktorého pobyt sa súdu nepodarilo zistiť opatrovníka.
Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. 19C 115/2008-80 zo dňa 20.12.2011 žalobu zamietol.
Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 2Co 181/2012-99 zrušil predmetný rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že súd prvého stupňa náležitým spôsobom
nevyhodnotil prednesy účastníkov konania, výpovede svedkov tak aby bolo nepochybne jasné, aká suma bola požičaná a aká suma bola zo strany žalovaného žalobkyni vrátená, keďže súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku iba konštatoval, že vzhľadom na rozporné výpovede v tvrdeniach žalobkyne a jej manžela, ako aj výpovedí svedkov neuveril žalobkyni a preto jej žalobu zamietol. Nezaoberal sa tým, či žalovaný preukázal a akým spôsobom, či peňažnú sumu požičanú žalobkyni vrátil. Neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu napadnutého rozsudku, vo veci je potrebné vykonať dokazovanie, ktoré presahuje rámec odvolacieho konania, preto po doplnení dokazovania bude potrebné vyhotoviť rozsudku v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Zároveň Krajský súd v Košiciach konštatoval, že výška pôžičky medzi účastníkmi nebola sporná. Spornou bola len otázka vrátenia požičaných peňažných prostriedkov, pričom dôkazné bremeno v danom prípade bolo na žalovanom.
Z vyjadrenia žalovaného podanom súdu 23.10.2008 vyplýva, že uznáva uzavretie pvej zmluvy o pôžičke 18.6.2001 na sumu 120.000,-Sk, ktorú sumu vrátil v niekoľkých splátkach, avšak okrem výdavkových dokladov, ktoré predložila žalobkyňa, zvyšok finančných prostriedkov prevzal jej I. N. R., a to v minimálne 9-tich splátkach v priebehu roku 2002-2004, na ktorú mu dával potvrdenia a zároveň bola prítomná svedkyňa, ktorá stále, keď preberal od neho peniaze. Po celkovej úhrade sumy pôžičky mu sľúbil N. R., že príjmový pokladničný doklad, ktorý svedčí, že jeho manželka mu poskytla peniaze vo výške 120.000,- Sk zlikviduje a odpustí mu úrok pod podmienkou, že nebude jeho manželku informovať o dohode. Niekedy v roku 2004 v marci alebo apríli príjmový doklad zlikvidoval a uzavrel so žalovaným dohodu, že bude mať po dohodnutú dobu otvorený účet v jeho podniku. K zmluve o pôžičke zo dňa 18.6.2001 žalovaný uviedol, že suma 30.000,-Sk bola výlučne podpísaná na krytie úroku, neexistuje doklad o tom, že uvedenú sumu prevzal. K zmluve o pôžičke zo dňa 26.11.2002 uviedol, že ju vôbec nepodpisoval ani nepripravoval. Zároveň poukázal na ust. § 100 Občianskeho zákonníka o premlčaní a poukázal na to, že od 10.4.2004 nemá s vecou nič spoločné.
Žalobkyňa v konaní predložila zmluvu o pôžičke uzavretú dňa 18.6.2001 medzi žalobkyňou ako veriteľkou a žalovaným ako dlžníkom, z ktorej vyplýva, že veriteľ prenecháva dlžníkovi sumu 30.000,- Sk a dlžník sa zaväzuje túto sumu vrátiť najneskôr do 3 mesiacov od požiadania veriteľa, pričom veriteľ odovzdá dlžníkovi sumu 30.000,-Sk do 3 dní od podpisu tejto zmluvy a dlžník je povinný vrátiť dlžnú sumu so 6 % úrokom. V prípade, že sa dlžník dostane do omeškania, je povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Zo zmluvy o pôžičke predloženej žalobkyňou v konaní uzavretej medzi žalobkyňou ako veriteľkou a žalovaným ako dlžníkom dňa 18.6.201 vyplýva, že predmetnou zmluvou prenechala žalobkyňa ako veriteľka dlžníkovi žalovanému sumu 120.000,-Sk, ktorú sa žalovaný zaviazal ako dlžník vrátiť veriteľovi do 3 mesiacov od požiadania veriteľa a veriteľ mal odovzdať dlžníkovi sumu 120.000,-Sk do 3 dní od podpisu zmluvy. Zároveň dlžník sa zaviazal vrátiť poskytnutú sumu so 6 % úrokom a v prípade omeškania uhradiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Zo zmluvy o pôžičke predloženej žalobkyňou v konaní zo dňa 26.11.2002 vyplýva, že predmetnú zmluvu uzatvorila žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, pričom v zmysle článku 1 sa žalobkyňa zaviazal prenechať dlžníkovi sumu 20.000,-Sk a 18.000,-Sk a žalovaný ako dlžník sa zaviazal sumu vrátiť do 3 mesiacov od požiadania veriteľa. Zároveň z tejto zmluvy vyplýva, že veriteľ odovzdá dlžníkovi sumu 20.000,-Sk + 18.000,-Sk do 3 dní od podpisu zmluvy a dlžník je povinný dlžnú sumu vrátiť s 2 % úrokom. Žalobkyňa v konaní predložila výdavkové pokladničné doklady, z ktorých vyplýva úhrada súm 13.000,-Sk dňa 27.10.2003, dňa 12.6.2003 úhrada sumy 9.200,-Sk, dňa 23.9.2003 úhrada sumy 9.000,-Sk, doklad o úhrade sumy 9.000,-Sk bez uvedenia dátumu a podľa dokladu bez dátumu úhrada sumy 23.000,-Sk žalovaným žalobkyni titulom splátky pôžičky.
Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že uzavrela so žalovaným ako veriteľ dňa 18.6.2001 dve zmluvy o pôžičke, ktorými sa zaviazala prenechať žalovanému ako dlžníkovi sumy 120.000,-Sk a 30.000,-Sk a žalovaný sa zaviazal vrátiť predmetné sumy do 3 mesiacov od výzvy veriteľa. So žalovaným bol dohodnutý úrok vo výške 6 % a v prípade omeškania 0,05 % z dlžnej sumy. Dňa 26.11.2002 uzavreli účastníci tretiu zmluvu o pôžičke, v ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal prenechať žalovanému ako dlžníkovi sumu 38.000,-Sk a žalovaný sa zaviazal vrátiť sumu do 3 mesiacov s dohodnutým úrokom 2 %. Zo strany žalovaného došlo k čiastočnému plneniu záväzku v roku 2003 dňa 12.6.2003 v sume 9.200,-Sk, dňa 23.9.2003 v sume 9.000,-Sk, dňa 27.10.2003 suma 13.000,-Sk, v roku 2004 - 23.000,- Sk a 9.000,-Sk, teda celkovo bolo uhradených 63.200,-Sk. Keďže po ústnych výzvach na úhradu dlžnej čiastky žalovaný nereagoval, bol písomne vyzvaný 3.5.2007 na vrátenie dlžnej čiastky zo zmluvy o
pôžičke v zostatkovej sume 56.800,-Sk. Výzvou zo dňa 3.5.2007 na vrátenie dlžnej sumy zo zmluvy o pôžičke v zostatkovej sume 30.000,-Sk a výzvou zo dňa 3.5.2007 na vrátenie dlžnej čiastky zo zmluvy o pôžičke v celkovej sume 38.000,-Sk s príslušenstvom, avšak zvyšok sumy neuhradil. Tvrdenia žalovaného vo vyjadrení zo dňa 23.10.2008 sa nezakladajú na pravde. Dlžnú sumu z prvej pôžičky vo výške 56.800,-Sk manželovi žalobkyne žalovaný neuhradil.
Z výpovede svedka N. R., manžela žalobkyne vyplýva, že vyjadrenia žalovaného sa nezakladajú na pravde, pravdivé je len tvrdenie žalovaného, že vracal jednotlivé splátky podľa poskytnutých pôžičiek a peňažné sumy odovzdával osobne svedkovi a to 13.000,-Sk, 25.000,-Sk, 9.000,-Sk a 9.200,-Sk, a to v prevádzke žalovaného, ktorú vlastní. Odovzdal ich osobne svedkovi, boli prítomní len oni dvaja, nebol prítomný nikto iný. V jednom prípade videla barmanka ako odovzdáva žalovaný svedkovi sumu 8.000,- Sk, resp. nepamätal si presne o akú sumu išlo o odstupom času. Tvrdenia o kamarátskej dohode o otvorenom účte v podniku žalovaného pre svedka nie sú pravdivé.
Z výpovede žalovaného vyplynulo, že návrh žalobkyne žiada zamietnuť. Zotrváva na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.10.2008. Navrhol vypočuť svedkov F. F., N. M..
Z výpovede svedka N. M. vyplynulo, že bol osobne prítomný v štyroch prípadoch, keď žalovaný odovzdával peniaze manželovi žalobkyne, nevedel potvrdiť o akú sumu sa jednalo. Okrem neho bolí prítomní aj viacerí svedkovia. O výške pôžičky nevedel. Počul, že pri poslednom odovzdávaní peňazí manžela navrhovateľky uviedol žalovanému, že má u neho otvorený účet v bare a za zvyšné peniaze si otvorí otvorený účet.
Podľa výpovede svedka F. F. manželovi žalobkyne tento pomáhal zásobovať bar, takže bol často v bare prítomný a videl ako odovzdával žalovaný peniaze manželovi žalobkyne, nevedel potvrdiť, o akú finančnú čiastku išlo, avšak bol prítomný pri tom, ako manžel žalobkyne uviedol žalovanému, že všetky veci sú vyrovnané, pričom manžel žalobkyne sa mal vyjadriť v tom zmysle, že pôžička je vyrovnaná a všetko je v poriadku.
Žalobkyňa v konaní predložila podacie lístky, z ktorých vyplýva, že zasielala zásielky žalovanému C. R. S. X.X.XXXX.
Žalobkyňa v konaní predložila tri listové zásielky adresované C. R. H. U. XX, Y., ktoré boli zasielané doporučene 9.5.2007 a z ktorých vyplýva, že adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote.
Žalobkyňa v konaní napriek zákonnému poučeniu podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. nenavrhla vykonať ďalšie dokazovanie.
Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Z vykonaného dokazovania výpoveďou žalobkyne a listinnými dôkazmi - zmluvami o pôžičke predloženými žalobkyňou v konaní mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 18.6.2001 zmluvu o pôžičke, ktorou sa žalobkyňa ako veriteľka zaviazala poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi sumu 120.000,-Sk, a to do 3 dní od podpisu zmluvy a žalovaný sa zaviazal ako dlžník vrátiť žalobkyni pôžičku do 3 mesiacov od požiadania, teda od výzvy žalobkyne so 6 % dohodnutým úrokom. Zároveň účastníci uzatvorili dňa 18.6.2001 zmluvu o pôžičke, ktorou sa žalobkyňa ako veriteľka zaviazala poskytnúť dlžníkovi žalovanému sumu 30.000,-Sk do 3 dní od podpisu predmetnej zmluvy a žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobkyni ako veriteľke dlžnú sumu do 3 mesiacov od výzvy žalobkyne so 6 % dohodnutým úrokom a dňa 26.11.2002 účastníci uzatvorili zmluvu o pôžičke, ktorou sa žalobkyňa zaviazala prenechať žalovanému ako dlžníkovi sumu 38.000,-Sk do 3 dní od podpisu predmetnej zmluvy a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutú sumu do 3 mesiacov od výzvy žalobkyne ako veriteľky s 2 % dohodnutým úrokom. Tvrdenia žalovaného, že k podpisu zmluvy o pôžičke na sumu 38.000,-Sk zo dňa 26.11.2002 nedošlo, nakoľko túto zmluvu on nepodpisoval, neuzatváral, žalovaný v tomto konaní nepreukázal a na
na preukázanie tohto svojho tvrdenia nenavrhol napriek zákonnému poučeniu podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. žiadne dokazovanie, preto toto tvrdenie súd nemal za preukázané. Zo zhodných vyjadrení žalobkyne a žalovaného vyplýva poskytnutie sumy 120.000,-Sk na základe zmluvy o pôžičke uzavretej medzi účastníkmi dňa 18.6.2001 žalovanému žalobkyňou, pričom v konaní bola preukázaná pokladničnými dokladmi úhrada sumy 63.200,-Sk, čo potvrdil vo svojom vyjadrení aj žalovaný. Žalovaný v konaní nepreukázal úhradu zostatku poskytnutej pôžičky v sume 120.000,-Sk a to sumy 56.800,-Sk, nakoľko z výpovedí svedkov N. M. Z. F. F., ktorí mali byť prítomní pri odovzdávaní finančných prostriedkov žalovaných manželovi žalobkyne svedkovi N. R. nevyplynulo, aké sumy mali byť vrátené manželovi žalobkyne a ani aké sumy boli žalovanému titulom pôžičky poskytnuté, pričom svedok R., tieto tvrdenia svedkov poprel a zároveň svedok N. R. potvrdil len vrátenie súm 13.000,-Sk, 23.000,-Sk, 9.000,-Sk, 9.200,-Sk, ktoré potvrdzujú aj jednotlivé príjmové pokladničné doklady. Žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie poskytnutia sumy 38.000,-Sk na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 26.11.2002, ktorá mala byť odovzdaná do 3 dní od podpisu zmluvy a zároveň v konaní nepreukázala poskytnutie sumy 30.000,-Sk na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 18.6.2001 žalovanému, ktorá mala byť taktiež odovzdaná žalovanému do 3 dní od podpisu zmluvy. Poskytnutie týchto pôžičiek žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení poprel a na tomto stanovisku v rámci ústnej výpovede zotrval.
Zároveň žalobkyňa nepreukázala súdu doručenie výziev na plnenie dlžných súm zo zmlúv o pôžičke žalovanému, nakoľko z listových zásielok predložených súdu vyplýva, že žalovaný zásielky, ktoré mu žalobkyňa zasielala poštou dňa 9.5.2007 v odbernej lehote neprevzal.
Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Všeobecná trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v momente, keď je právo žalovateľné. Premlčacia doba plynie odo dňa, ktorý nasleduje po dni splatnosti dlhu. V prípade, že splatnosť dlhu nebola dohodnutá ani inak určená, začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po tom, keď dlh vznikol. V danom prípade zo zmlúv o pôžičkách predložených žalobkyňou v konaní vyplýva, že doba plnenia účastníkmi konania nebola presne určená, keďže v zmysle zmlúv o pôžičke žalovaný mal plniť v lehote 3 mesiacov až na základe výzvy veriteľa, pričom doba výzvy veriteľa nebola presne vymedzená. Na základe uvedeného podľa názoru súdu je potrebné uplatniť začiatok doby premlčania obdobne ako pri záväzkoch, pri ktorých nebola presne dohodnutá ich splatnosť (ust. § 563 OZ), pri ktorých premlčacia doba začína plynúť už dňom nasledujúcim po vzniku záväzku, v danom prípade po poskytnutí pôžičky dlžníkovi (R 28/1994).
Možnosť vyvolania splatnosti záväzku daná veriteľovi nesie so sebou súčasne právo veriteľa vymáhať splnenie záväzku. Objektívna možnosť výkonu práva je daná okamžikom kedy veriteľ najskôr mohol žiadať o splnenie dlhu. Právny názor, podľa ktorého je plynutie premlčacej doby viazaný na splatnosť dlhu, ktorý nastáva po výzve veriteľa, by znamenal neprípustné posunutie počiatku plynutia premlčacej doby (v zrejmom rozpore s inštitútom premlčania) prakticky na neobmedzenú dobu, čo by v konečnom dôsledku znamenalo vznik právnej neistoty u účastníkov záväzkového vzťahu.
Súd v súlade s ust. § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 23.10.2008 a dospel k záveru, že žalovaná pohľadávka uplatnená žalobkyňou v konaní z jednotlivých zmlúv o pôžičke je premlčaná vzhľadom na žalobu podanú na súde dňa 28.8.2008 osobne, pričom žalobkyňa mohla prvýkrát uplatniť pohľadávku na zostatok dlžnej sumy vo výške 56.800,-Sk zo zmluvy o pôžičke na sumu 120.000,-Sk uzavretej 18.6.2001 u žalovaného výzvou od prvého dňa po poskytnutí pôžičky, t.j. 22.6.2001, pričom žalovaný by na základe tejto výzvy bol povinný plniť do troch mesiacov od výzvy, t.j. od 23.6.2001 do 23.9.2001 a žalobkyňa si mohla uplatniť na súde pohľadávku žalobou do uplynutia troch rokov od splatnosti záväzku, t.j. od 24.9.2001 do 24.9.2004, teda pohľadávka z predmetnej zmluvy o pôžičke bola premlčaná dňom 25.9.2004. Pohľadávku zo zmluvy
o pôžičke uzavretej na sumu 30.000,-Sk dňa 18.6.2001 mohla žalobkyňa uplatniť taktiež najneskôr v lehote do 24.9.2004 a pohľadávky zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 26.11.2002 mohla uplatniť výzvou žalovaného od prvého dňa po poskytnutí pôžičky, t.j. dňom 30.11.2002, žalovaný bol povinný plniť do 3 mesiacov od výzvy, t.j. do 28.2.2003 a žalobkyňa mohla vymáhať túto svoju pohľadávku od 1.3.2003 do 1.3.2006. Dňom 2.3.2006 bola predmetná pohľadávka na základe tejto zmluvy o pôžičke premlčaná.
Na základe vyššie uvedeného súd v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením, prihliadnuc na námietku premlčania vznesenú žalovaným v konaní žalobný nárok uplatnený žalobkyňou v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods.1 O.s.p., a žalobkyni, ktorá uplatnila v konaní náhradu trov konania ako neúspešnej v konaní náhradu trov nepriznal. Žalovanému, úspešnému v konaní žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 3 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.