Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/181/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne Y. R., bývajúcej D. Y., N. X, proti žalovanému C. R., bývajúcemu v Y., U. Č..XX, o 4.142,60 Eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II. zo dňa 20.12.2011, č.k. -80 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému zaplatenia 56.800,-Sk so 6% úrokom z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania zo sumy 30.000,-Sk so 6% úrokom a úrokom z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania zo sumy 38.000,-Sk s 2% úrokom a náhrady trov konania. Nárok odôvodnila zmluvou o pôžičke zo dňa 18.6.2001, v zmysle ktorej sa žalobkyňa ako veriteľka zaviazala poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi peňažnú čiastku vo výške 120.000,-Sk a ďalšou zmluvou o pôžičke uzavretou dňa 18.6.2001 medzi tým istými účastníkmi sa zaviazala poskytnúť mu peňažnú čiastku vo výške 30.000,-Sk a žalovaný sa zaviazal požičanú sumu vrátiť do 3 mesiacov odo dňa požičania. Okrem toho uzavreli ďalšiu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému sumu 38.000,- Sk a žalovaný sa zaviazal túto sumu vrátiť v lehote 3 mesiacov odo dňa požičania. Keďže zo strany žalovaného došlo iba k čiastočnej úhrade požičanej sumy a to tak, že dňa 12.6.2003 vrátil žalobkyni 9.200,-Sk, dňa 23.09.2003 sumu 9.000,-Sk, dňa 27.10.2003 sumu 13.000,-Sk a v priebehu roka 2004 23.000,-Sk a 9.000,-Sk, t.j. spolu 63.200,-Sk, ktorú žalobkyňa započítala na prvú zmluvu o pôžičke, a zvyšnú sumu žalovaný žalobkyni ani napriek niekoľkým ústnym výzvam a písomnej výzve zo dňa 3.5.2007 nevrátil, uplatnila nárok súdnou cestou s nárokom na zaplatenie dohodnutého úroku ako aj úroku z omeškania. Súd prvého stupňa preskúmaným rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na základe vykonaného dokazovania berúc do úvahy výpoveď svedkov, s poukazom na citované zákonné ustanovenie, mal súd za preukázané, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno uplatneného nároku a keď súd považoval za preukázané, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté zmluvy o pôžičke dňa 18.06.2001, ktorým žalobkyňa poskytla žalobcovi 120.000,-Sk a 30.000,- Sk, spornou ostala otázka vrátenia požičanej sumy žalobkyni, pričom vychádzal z výpovede svedkov N.B. M., F. F. a manžela žalobkyne, podľa ktorých odovzdal žalobkyni v priebehu rokov 2002 až 2004 časť peňažných prostriedkov titulom vrátenia poskytnutej pôžičky priamo manželovi žalobkyni, pričom tento v jeho svedeckej výpovedi potvrdil tvrdiac, že mu žalovaný vrátil len časť požičaných peňazí vo výške 62.200,-Sk. Tvrdenie žalobkyne bola v rozpore s tvrdeniami vypočutých svedkov a navyše žalobkyňa v tomto konaní nijako nepreukázala svoje tvrdenie, keď tvrdila, že výpovede svedkov sú účelové a nepravdivé. Keďže súd zistil aj rozpornosť vo výpovediach žalobkyne, keď na pojednávaní dňa 10.2.2009 tvrdila, že žalovaný jej manželovi neuhradil žiadne čiastky z pôžičky a na pojednávaní dňa 22.2.2011 uviedla, že svojho manžela splnomocnila na prevzatie dlžnej sumy, čo však súdu nijako nepreukázala. Z týchto dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol a o trovách konania rozhodol s poukazom na ust. , pričom nárok na zaplatenie trov vznikol žalovanému, keďže bol v konaní úspešný, avšak mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto súd rozhodol, že žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolala žalobkyňa. Má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala súdu možnosť konať pred súdom. Má za to, že rozhodnutie súdu je právne nelogické a v konečnom dôsledku zmätočné až absurdné a rozporné nielen so základnými zásadami, na ktorých je súdne konanie postavené. Napadané rozhodnutie je podľa názoru žalobkyne možné jednoznačne považovať za zjavne neodôvodnené, v konečnom dôsledku za nepreskúmateľné.

Má za to, že súd prvého stupňa prezentuje nepodloženú konštrukciu o nepreukázanie tvrdení žalobkyni „a tým neunesenie dôkazného bremena“ a k tomu uvádza, že z takéhoto záveru súdu nie je zrejmé, na základe akých skutkových zistení súd tento záver prijal. Ďalej poukázala na to, že súd prvého stupňa pri zhodnotení dôkazov neuvádza, z čoho vychádza, keď dospel práve k takémuto vnútornému presvedčeniu. Ďalej bez akéhokoľvek rešpektovania svedeckej výpovede svedka R. - manžela žalobkyne bez problémov uveril svedkom M. Z. F., že pôžička bola vrátená, pričom nebral do úvahy výpoveď manžela žalobkyne, podľa ktorého bola pôžička vrátená iba v rozsahu doložených príjmových pokladničných dokladov a že v jednom prípade bola prítomná vtedajšia zástupkyňa žalovaného. Napriek tomu sa súd prvého stupňa nezaoberal hodnovernosťou svedeckých výpovedí svedka M. Z. F., ktorých nepravdivosť a účelovosť sa žalobkyňa pokúsila preukázať v priebehu konania, keď položila svedkom základnú otázku, či vôbec vedeli, aká čiastka bola žalovanému požičaná, na ktorú nevedeli jednoznačne, ale na ďalšiu otázku žalobcu, či bola vrátená celá suma, zodpovedali pozitívne, teda za použitia pravdivo formálnej logiky platí, že svedkovia M. Z. F. nemali vedomosť, koľko bolo požičané, tak nemohli ani vedieť, koľko bolo vrátené a to najmä v prípade, ak ani prítomní na vrátení finančných prostriedkov neboli. S poukazom na vyššie uvedené navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

Krajský súd na základe podaného odvolania prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) podľa ust. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že súd prvého stupňa nezistil náležite skutkový stav a jeho záver o nedôvodnosti žaloby nemal oporu vo vykonanom dokazovaní a okrem toho rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Predovšetkým odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa v zásade pochybil v tom, keď dôkazné bremeno v danom prípade ohľadom existencie dlhu prenášal na žalobkyňu a to aj napriek tomu, že žalobkyňa náležitým spôsobom preukázala a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že došlo ku požičaniu peňazí vo výške 120.000,-Sk a 30.000,-Sk. Vzhľadom k tomu, že výška pôžičky nebola sporná, je nepochybné, že potom spornou bola len otázka vrátenia požičaných peňažných prostriedkov, pričom dôkazné bremeno v danom prípade bolo na žalovanom. Žalobkyňa existenciu dlhu preukázala, a preto záver súdu prvého stupňa na strane 3 v 3 ods., kde sa konštatuje, že súd má za preukázané, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno uplatneného nároku, je zjavne arbitrárny a bez opory vo vykonanom dokazovaní. Z vykonaného dokazovania vyplýva práve opak.

Vzhľadom na tento záver odvolacieho súdu je potom podstatné už iba to, či žalovaný preukázal, že svoj dlh voči žalobkyni splní.

Súd prvého stupňa náležitým spôsobom nevyhodnotil prednesy účastníkov konania ani výpovede svedkov tak, aby bolo nepochybne jasné aká suma bola požičaná a aká suma bola zo strany žalovaného žalobkyni vrátená, keďže súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku iba skonštatoval, že vzhľadom na rozporné výpovede v tvrdeniach žalobkyne a jej manžela ako aj výpovedí svedkov neuveril žalobkyni, a preto jej žalobu zamietol. Nezaoberal sa však tým, či žalovaný preukázal a akým spôsobom či peňažnú sumu požičanú žalobkyni vrátil.

Za tejto situácie neboli podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu napadnutého rozsudku, vo veci je potrebné vykonať dokazovanie, ktoré presahuje rámec odvolacieho konania, pričom rozsudok súdu prvého stupňa po doplnení dokazovania bude potrebné vyhotoviť v súlade s ust. tak, aby bolo pre účastníka, ktorý s rozhodnutím nie je spokojný jasne a zreteľne, prečo tak súd prvého stupňa rozhodol, aby prípadne mohol využiť svoje právo podať odvolanie a aby mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vracia na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o všetkých doterajších trovách konania.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.