Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-160-2010.pdf
PDF · 110.94 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-10Er/160/2010
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: GOLDKREDIT, a.s., so sídlom Praha 1, Kaprova 42/14, Česká republika, 17, IČO: 28 870 191 zast. spoločnosťou BENEFIT GROUP, a.s., Hasičská 3855, Trenčín, proti B.: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. N., Z. XXXX/XX, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 725,48 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súd zmenu účastníka konania na strane oprávneného n e p r i p ú š ť a.
III. Súd povinnej náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
IV. O trovách exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 16.05.2013 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ďorďoviča, ml., Exekútorsky úrad Trenčín, na pripustenie zmeny účastníka konania, ktorým súdny exekútor postúpil súdu oznámenie o postúpení pohľadávok a návrh na zmenu účastníka konania, ktoré oznámenie spoločnosti GOLDKREDIT, a.s. a PEVA SK s.r.o. mu bolo doručená dňa 14.03.2013. Z predmetného oznámenia vyplýva, že dňa 31.12.2012 došlo medzi spoločnosťou GOLDKREDIT, a.s., ako postupcom, a obchodnou spoločnosťou PEVA SK s.r.o., ako postupníkom, k uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky dlžníka - povinnej v tomto exekučnom konaní, ktorá je predmetom vymáhania v tomto exekučnom konaní, na nového veriteľa - spoločnosť PEVA SK s.r.o.. Vzhľadom na uvedené požiadali uvedené spoločnosti o realizáciu zmeny účastníka konania na strane oprávneného tak, že na miesto spoločnosti GOLDKREDIT, a.s. nastúpi nový oprávnený - spoločnosť PEVA SK s.r.o..
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/160/2010 mal súd preukázané, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 28.05.2010 podaného oprávneným GOLDKREDIT, a.s., bol súdny exekútor JUDr. Ladislav Ďorďovič, ml., poverený súdom vykonaním exekúcie voči povinnému poverením č. 5503 030597 potom ako súd uznesením č.k. 10Er/160/2010-24 zo dňa 20.08.2010 zastavil exekučné konanie v časti o vymoženie úroku z omeškania vo výške presahujúcej 8,50% ročne zo sumy 48,56 € od 11.05.2008 do 18.07.2008, zo sumy 48,56 € od 11.06.2008 do 18.07.2008, zo sumy 48,56 € od 11.07.2008 do 18.07.2008, zo sumy 582,72 € od 20.07.2008 do zaplatenia.
Podľa § 251 ods. 4 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „ O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 57ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok“), exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Súd mal zo spisu tunajšieho súdu č.k. 10Er/160/2010 preukázané, že v predmetnej exekučnej veci je vymáhaná pohľadávka na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Bratislava Karloveské rameno č.8 (ďalej ako “rozhodcovský súd“ ), sp. zn. SR 15759/09 zo dňa 223.04.2010 ( ďalej ako „rozhodcovský rozsudok“), v zmysle ktorého bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 725,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 48,56 eura od 11.05.2008 do 18.07.2008, zo sumy 48,56 eura od 11.06.2008 do 18.07.2008, zo sumy 48,56 eura od 11.07.2008 do 18.07.2008, zo sumy 582,72 eura od 20.07.2008 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05, % denne zo sumy 48,56 eura od 11.05.2008 do 18.07.2008, zo sumy 48,56 eura od 11.06.2008 do 18.07.2008, zo sumy 48,56 eura od 11.07.2008 do 18.07.2008, zo sumy 582,72 eura od 20.07.2008 do zaplatenia a nahradiť poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 43,51 eura to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej ako „ ZoRK“), tuzemský rozhodcovský rozsudok je rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.
Podľa § 45 ods. 1 písm. a), b), c) ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo, c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania je povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Okresný súd Dolný Kubín oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/160/2010 a listinami zaslanými na výzvu súdu rozhodcovským súdom, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku zistil, že dňa 11.04.20108 uzavrel oprávnený s povinnou Zmluvu o úvere č. 10000534 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej bezúčelový úver vo výške 331,93 eura (10.000.-Sk) s úrokovou sadzbou vo výške 40% ročne s tým, že celková splatná suma úveru mala byť 582,89 eura ( 17.560,-Sk), ktorú sumu sa povinná zaviazala uhradiť oprávnenému v 12-tich mesačných splátkach vo výške 48,56 eura (1.463,-Sk) s prvou splátkou splatnou dňa 11.05.2008 a s konečnou dobou splatnosti dňa 11.04.2009. Pri úvere poskytnutom vo výške 331,94 eura ( 10.000,-Sk ) činili celkové náklady na jeho poskytnutie sumu 250,95 eura (7.560,-Sk) plus poplatok za poskytnutie úveru činil 19,92 eura (600,-Sk) a RPMN bola 211,80 %. Súčasťou zmluvy o úvere boli „Všeobecné obchodné podmienky úveru“ (ďalej len „VOPÚ“). Z dôvodu, že povinná bola v omeškaní s platením dohodnutých splátok úveru, oprávnený vyhlásil dňom 17.07.2008 predčasnú splatnosť úveru a návrhom na začatie rozhodcovského konania zo dňa 10.07.2009 sa voči povinnej domáhal zaplatenia sumy vo výške 725,48 eura spolu s príslušenstvom. O predmetnom návrhu rozhodol rozhodcovský súd rozsudkom sp. zn. SR 15759/09 zo dňa 23.04.2010 tak, že povinnej v tomto konaní uložil povinnosť zaplatiť oprávnenému v tomto konaní sumu 725,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 48,56 eura od 11.05.2008 do 18.07.2008, zo sumy 48,56 eura od 11.06.2008 do 18.07.2008, zo sumy 48,56 eura od 11.07.2008 do 18.07.2008,
zo sumy 582,72 eura od 20.07.2008 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05, % denne zo sumy 48,56 eura od 11.05.2008 do 18.07.2008, zo sumy 48,56 eura od 11.06.2008 do 18.07.2008, zo sumy 48,56 eura od 11.07.2008 do 18.07.2008, zo sumy 582,72 eura od 20.07.2008 do zaplatenia a nahradiť poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 43,51 eura to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa vyznačenej doložky rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.05.2010 a vykonateľnosť dňa 20.05.2010. V návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený uviedol, že do dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie povinná dlžnú sumu neuhradila.
Súd mal zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/160/2010 preukázané, že už v čase rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia sud podrobil preskúmaniu exekučný titul a to z ohľadom, či exekučný titul nezaväzuje účastníka exekučného konania na plnenie právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a zastavil exekučné konanie v časti o vymoženie úroku z omeškania vo výške presahujúcej 8,50% ročne zo sumy 48,56 € od 11.05.2008 do 18.07.2008, zo sumy 48,56 € od 11.06.2008 do 18.07.2008, zo sumy 48,56 € od 11.07.2008 do 18.07.2008, zo sumy 582,72 € od 20.07.2008 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že súd mal preukázané, že v danej veci a vedie exekúcia pre vymoženie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy súd vykonal v rámci rozhodovania o návrhu na zmenu účastníka konania dokazovanie listinami, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku ( zmluva o úvere, VOPÚ, žalobný návrh, upomienky, formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pod.) a zistil, že v predmetnej exekúcií je vymáhaná pohľadávka na základe exekučného titulu ktorým je rozhodcovský rozsudok, ktorý obsahuje neprijateľné podmienky.
Vyššie citovaný § 45 ZoRK zakotvuje osobitnú prieskumnú právomoc exekučného súdu a takéto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol a môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§1 ods. 1 ZoRK), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom. Exekučný súd je takto povinný skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na začatie exekúcie a k takáto exekúcia začala tak posúdiť či existujú dôvody na jej vedenie a jedným z týchto predpokladov je preskúmanie exekučného titulu, bez ktorého exekúciu nie je možné vykonať. Aj keď je vždy potrebné akceptovať na jednej strane dôležitý záujem štátu na rešpektovaní materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorej prelomenie musí byť výnimočné, na druhej strane je nevyhnutné zohľadniť základné právo občana, v tomto prípade spotrebiteľa na ochranu pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktoré vyplývajú z Charty základných práv európskej únie. Exekučný poriadok vo vyššie citovanom ustanovení § 44 ods. 2 tretia veta zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a v ust. § 57 ods. 2 uviedol, že exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona, ktorým je v tomto prípade aj zákon o rozhodcovskom konaní. Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené posudzuje exekučný súd kedykoľvek v priebehu konania a to aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Súd pri posudzovaní či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, vychádzal z vnútroštátnych právnych predpisov ako aj z noriem európskeho práva. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že vzťah ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným je nesporne vzťahom spotrebiteľským keďže tento vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a to napriek tomu, že rozhodcovský súd tento vzťah posudzoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Neprijateľná (nekalá) podmienka je taká zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 2, čl. 3 ods. 1, ods. 2 smernice Rady č. 93/13/EHS). Zákon síce explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej podmienky a tiež, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná, no pokiaľ však zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany spotrebiteľskej zmluvy, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné podotknúť, že nekalá zmluvná podmienka a rozhodcovská doložka a možnosti jej posúdenia v exekučnom konaní už bola predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor EÚ už v rozsudku C-40/08 Asturcom č.51 judikoval, že „Smernica Rady 93/13/EHS, z 5.apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí pokiaľ má za tým účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve uzatvorenej medzi predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Súd tak zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy“. Súd teda v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku opätovne preskúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom zistil taký rozpor so zákonom, pre ktorý bolo potrebné exekúciu, ktorá začala na návrh oprávneného voči povinnej a ktorá je vedená súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Ďorďovičom, ml. č. EX 297/2010 zastaviť. Právomoc rozhodcovského súdu resp. rozhodcu rozhodovať v danej veci bola daná na základe zmluvy medzi oprávneným a povinnou, ktorú uzavreli dňa 11.04.2008, ktorej obsahom resp. obsahom VOPÚ je rozhodcovská doložka. Súd preskúmal povahu rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinnou, ktorá je obsiahnutá len vo VOPÚ a zistil, že „ v zmysle čl. 13 VOPÚ sa mal oprávnený s povinnou dohodnúť, že „ všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/ B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto
zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky“.
Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku, skúmal všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi veriteľom a dlžníkom v neprospech dlžníka - spotrebiteľa a zistil, že oprávnený v tomto konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že poskytol povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky, naopak povinná mala len možnosť buď odmietnuť službu - poskytnutie úveru, alebo ju prijať aj s VOPÚ. Je zjavné, že aj v tomto prípade je rozhodcovská doložka súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ktoré používa oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu a spotrebiteľ, v tomto prípade povinný, nemal možnosť výberu, nakoľko ak by aj mal výhrady ku ktorémukoľvek ustanoveniu VOPÚ, napr. k ustanoveniu o rozhodcovskej doložke, v takomto prípade, by jej oprávnený predmetný úver neposkytol, pre nesplnenie obchodných podmienok. Súd zastáva názor, že ani v tomto prípade rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardných obchodných podmienok. Povinná mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa so všetkým týmto VOPÚ. Rozhodcovská doložka vyžaduje od povinnej aby sa podrobila rozhodcovskému konaniu pred presne určeným rozhodcovským súdom, teda aby sa podrobila konaniu, v ktorom má vzniknúť už judikovaný záväzok arbitra, ktorého si vybral vopred oprávnený ako veriteľ. „Pokiaľ je, zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybností o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“ (uznesenie ÚS SR z 24. 2. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19). Je na mieste si uvedomiť, že oprávnený si v zásade vopred určil aj rozhodcu, ktorý bude v predmetnej veci rozhodovať. Nie je nepodstatné, že oprávnený je právnická osoba založená za účelom podnikania s cieľom dosahovania zisku. Oprávnený zmluvy o úvere uzatvára v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci pred rozhodcom zaplatil poplatok. Záujmom takéhoto rozhodcu ale aj oprávneného bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých mu bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Vychádzajúc z uvedeného výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi pričom v prípade výberu rozhodcovského súdu je v bode 13 VOPÚ presne deklarované, ktorý rozhodcovský súd ako jediný prichádza do úvahy - Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.. Z exekučnej činnosti je súdu známa vysoká miera zneužitia a zjavné uprednostňovanie riešenia sporov zo strany veriteľov na rozhodcovskom súde čo plne opodstatňujú zvýšenú pozornosť rozhodcovským rozsudkom ako exekučným titulom a práve proti možnosti dodávateľa diktovať podmienky v zmluvnom vzťahu so spotrebiteľom bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľskoprávnej ochrany. Na uvedenom nemení nič ani v rozhodcovskej doložke deklarovaná možnosť v podania žaloby na príslušnom súde podľa prísl. ustanovení O.s.p., nakoľko exekučný súd nemá zatiaľ také poznatky, že by nejaký spotrebiteľ vyvolal konanie a ak sa tak aj stalo, určite sa jedná o výnimočný prípad. Povinná ako spotrebiteľ sa v tomto prípade v porovnaní s oprávneným nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ju vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred veriteľom bez toho, aby mohla vplývať na ich obsah. Záväzkovo právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, z dôvodu porušenia ktorého došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, vznikol na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 11.04.2008, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právny režim zákona č. 258/2001 Z. z a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V bode 13 VOPÚ, ktoré tvoria súčasť zmluvy, bola obsiahnutá rozhodcovská doložka (zmluvná podmienka), ktorá nebola s povinnou individuálne dohodnutá (rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konania). Súd uvedenú zmluvnú podmienku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, a teda neplatnú, nakoľko má za to, že z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou veriteľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práva a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej
doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku, skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať napr. neprijateľné miesto rozhodcovského konania, ktoré môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv alebo pravidlá rozhodcovského konania, ktoré ukladajú povinnosti, ktoré predpisy upravujúce občianske súdne konanie neupravujú a ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Súd má za to, že exekúcia je v danom prípade nedôvodná v celom rozsahu, nakoľko sa v predmetnej exekučnej veci vymáha plnenie zo štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok (pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal), ktorý bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky. Vychádzajúc z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 425/2011-19, „podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykoná“. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“. Keďže konanie, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok č. SR 15759/09 z 23.04.2010 má inú vadu, pre ktorú nie je tento exekučný titul materiálne vykonateľný, aj plnenie z tohto rozsudku musí byť v rozpore s platným právom. Z vyššie uvedených dôvodov, no najmä s poukazom na absenciu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, súd postupom podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku 1/ tohto uznesenia.
S poukazom na uvedené, keď je nedôvodné pokračovať v exekúcií voči povinnej a súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, bolo dôvodné aby súd o návrhu na zmenu účastníka konania na strane oprávneného rozhodol tak, že túto zmenu nepripustí. Ak aj oprávnený preukázal, dňa 31.12.2012 došlo medzi spoločnosťou GOLDKREDIT, a.s., ako postupcom, a obchodnou spoločnosťou PEVA SK s.r.o., ako postupníkom, k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky dlžníka - povinnej v tomto exekučnom konaní, na nového veriteľa - spoločnosť PEVA SK s.r.o. a vzhľadom na uvedené požiadali uvedené spoločnosti o zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že na miesto spoločnosti GOLDKREDIT, a.s. nastúpi nový oprávnený - spoločnosť PEVA SK s.r.o., pre zastavenie exekúcie, v ktorej sa začala vymáhať postúpená pohľadávka, bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Čo sa týka trov exekučného konania, o nich súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. V danej veci zastavenie konania zavinil oprávnený, ktorý inicioval začatie exekučného konania na základe exekučného titulu, ktorý nie je v súlade so zákonom a tak povinnej vzniklo právo na náhradu trov konania. Keďže táto si žiadne trovy neuplatnila, v dôsledku čoho ju súd nevyzval ani na ich vyčíslenie postupom podľa § 151 ods. 4 O.s.p. a vznik trov povinnej nemal súd preukázaný ani zo spisu, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia, že jej náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Pokiaľ ide o trovy exekúcie ktoré súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ďorďovičovi, ml., Exekútorsky úrad Trenčín mohli vzniknúť v súvislosti so zastavením exekúcie, súd o nich rozhodne postupom podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku po právoplatnosti tohto uznesenia, na základe ich špecifikácie predloženej súdnym exekútorom.
Poučenie:
P o u č e n i e: Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p.).