Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/16/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej veci žalobcu: Zdenek Bolla, nar. XX.XX.XXXX, X. XXX/XX, X., XXX XX K., právne zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29 augusta č. 8-10, 831 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 490 129 1840 0 zo dňa 31.08.2022, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 490 129 1840 0 zo dňa 31. augusta 2022 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 490 129 1840 0 zo dňa 24. júna 2022 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žiadosťou o starobný dôchodok spísanou dňa 14.06.2022 v Sociálnej poisťovni, pobočka Lučenec žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku od 02.05.2019. Zo žiadosti a pripojených listín vyplýva, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku, pôvodne od 01.02.1999 výsluhového príspevku.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 490 129 1840 0 zo dňa 24.06.2022 žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietla. Rozhodnutie odôvodnila v podstate tým, že účastník konania obdobie výkonu doby služby v colnej správe, vrátane základnej vojenskej služby získal v takom rozsahu, ktorý mu založil nárok na výsluhový dôchodok, preto predmetné obdobie nie je možné považovať za obdobie dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok. Konštatovala, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek 29.01.2011. Ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, keď k tomuto dňu získal 2467 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 6 rokov a 277 dní. Preto nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok v zmysle o sociálnom poistení. V zmysle by bolo možné započítať do obdobia dôchodkového poistenia aj obdobie výkonu služby v colnej správe len za predpokladu jeho nezískania v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

3. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím a žiadal o opätovné preskúmanie správnosti rozhodnutia, pričom poukázal na to, že jeho kolegom, ktorí pracovali s ním, boli priznané starobné dôchodky.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

4. O podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 490 129 1840 0 zo dňa 31.08.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie zamietol v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. S poukazom na ustanovenie , a v znení neskorších predpisov konštatoval, že žalobca dôchodkový vek 62 rokov dovŕšil 29.01.2011. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok získal 2467 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 6 rokov a 277 dní. Vzhľadom na to, že ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, teda v rozsahu najmenej 15 rokov, nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok. Konštatoval preukázanú skutočnosť potvrdením Finančného riaditeľstva SR zo dňa 13.04.2021, že žalobca je poberateľom výsluhového príspevku od 01.02.1999, ktorý sa od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. S odkazom na a žalovaný uviedol, že obdobie, ktoré u žalobcu založilo nárok na výsluhový dôchodok nie je obdobím dôchodkového poistenia, nemožno ho hodnotiť duplicitne, teda aj podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Toto obdobie bolo zhodnotené podľa osobitného predpisu, ktorým je , na ktorý odkazuje ust. a zákona o sociálnom poistení. Podľa žalovaného na nárok žalobcu na starobný dôchodok a určenie jeho sumy boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia/poistenia, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Ďalšie obdobia dôchodkového poistenia hodnotiteľné pre nárok žalobcovho starobného dôchodku, neboli preukázané.

5. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že námietka, ktorou poukázal žalobca v odvolaní na iných poistencov, ktorým boli priznané starobné dôchodky, nie je dôvodná, nakoľko podklady, na základe ktorých bolo rozhodnuté o ich nároku, nie sú totožné s podkladmi, na základe ktorých bolo rozhodnuté o žalobcovom nároku. Konštatoval, že zákonné ustanovenia aplikované v súvislosti s nárokom na starobný dôchodok sú kogentného charakteru, a teda neposkytujú priestor odchýliť sa od nich, ani možnosť ich nerešpektovať. Zákon neumožňuje žiadnu inú alternatívu rozhodnutia, také rozhodnutie by bolo ne je platnou právnou úpravou viazaná. Preto považoval postup a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie za správne, vydané v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, v dôsledku čoho odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

6. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

7. Žalobca v žalobe namietal, že napadnutým rozhodnutím žalovaného a prvostupňového orgánu, ako aj ich postupom, bolo porušené jeho právo na priznanie starobného dôchodku, ktorý mu nebol priznaný napriek tomu, že zákonné podmienky podľa § 65 zákona o sociálnom poistení splnil.

8. Podľa žalobcu bol žalovaný povinný zrušiť prvostupňové rozhodnutie v zmysle a , napriek tomu prvostupňové rozhodnutie potvrdil a s odvolacími námietkami žalobcu smerujúcimi k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci sa zákonným spôsobom nevysporiadal. K záveru žalovaného, že v danej veci nie sú totožné podklady s podkladmi iných poistencov, pokiaľ žalobca v odvolacej námietke poukázal na iných poistencov, žalobca v žalobe uviedol, že konštatovanie žalovaného nezodpovedá obsahu dávkového spisu a žalovaný mal vedomosť o tom, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku. Žalovanému aj prvostupňovému orgánu je známa judikatúra Najvyššieho súdu SR, že do celkového

dôchodkového poistenia sa započítava aj doba hodnotená pri priznaní výsluhového príspevku/dôchodku a nespornou bola aj druhá splnená zákonná podmienka, dosiahnutý dôchodkový vek 62 rokov. Postup Sociálnej poisťovne je dôkazom toho, že odmieta prihliadať na ustálenú judikatúru, ktorou je viazaná. Postup je možné hodnotiť ako diskriminačný, pretože rovnakú alebo analogickú vec rozhodla odchýlnym spôsobom.

9. Žalovaný, aj prvostupňový orgán konali v rozpore s čl. 33 Dohovoru 128, ako aj s rozsiahlou judikatúrou NS SR. Rozhodnutia vydané v oboch stupňoch sú v rozpore aj s ust. , z dikcie ktorého nesporne vyplýva, že citované ustanovenie upravuje výšku dôchodkového veku a nie celkovú dobu poistenia. Právne posúdenie veci je v rozpore s zákona o sociálnom poistení, keďže z listinných dôkazov vyplýva celková doba poistenia, ktorá v prípade žalobcu nebola posúdená správne. Žalobca dosiahol zákonom určený dôchodkový vek 62 rokov dňa 29.01.2011. Jeho celková doba poistenia je 35 rokov a 332 dní (6 rokov a 277 dní + 29 rokov a 55 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku) a nie ako uvádza Sociálna poisťovňa 6 rokov a 277 dní, z ktorej vychádzala pri určení výšky starobného dôchodku. V dôsledku nesprávneho posúdenia celkovej doby dôchodkového poistenia sú skutkové a právne závery uvedené v odôvodnení rozhodnutí nesprávne.

10. Žalobca poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. a sp. zn. , pričom tvrdil, že tieto rozsudky vyvracajú závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórii, pričom je potrebné zdôrazniť, že závery rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto dohovorom, ale aj s SR. Z postupu žalovaného, aj prvostupňového orgánu vyplýva, že odmietajú rešpektovať výkladovú prax.

11. Žalobca dal do pozornosti viaceré rozsudky NS SR, ako aj rozsudky krajských súdov SR a uvádzal, že sú desiatky takýchto rozsudkov (cca 350).

12. Žalobca poukázal na rozsudok sp. zn. zo dňa 28.02.2018, ktorý argumentáciu žalovaného, nepretržite používanú od r. 2014, vyvracia v celom rozsahu, ak v rozsudku je uvedené, že: „daná judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru 128 dovŕšením dôchodkového veku podľa “.

13. Podľa žalobcu to, že žalovaný nenachádza žiadny právny argument a že dlhodobo ustálená rozhodovacia prax súdov je založená na judikatúre NS SR, ktorej závery a interpretácia právnych predpisov o sociálnom poistení je založená na SR a čl. 33 Dohovoru 128, potvrdzuje jeden z posledných rozsudkov NS SR sp. zn. zo dňa 29.10.2019.

14. Konštatoval, že medzi žalovaným a žalobcom nie je sporné, či žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok, ani to, či žalobca dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný posúdil v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané a v rozpore s rozhodovacou praxou NS SR, ktorý rozsudkom sp. zn. zo dňa 15.04.2015 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku, sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen pre súdy nižšieho stupňa, ale aj pre žalovaného. Poistencom v I. a II. kategórii zostáva zachovaný skorší odchod do dôchodku, avšak posúdenie celkovej doby poistenia nemá oporu o ust. § 274 zákona o sociálnom poistení a nedá sa z neho odvodzovať odlišný postup posudzovania splnenia druhej podmienky pre vznik nároku na dôchodok, t. j. vyvodzovať z toho záver, že celková doba vo všetkých systémoch sa týka výlučne výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie činností, ako sa to snaží žalovaný interpretovať.

15. Výsledkom rozhodovacej činnosti žalovaného, aj prvostupňového orgánu je arbitrárne rozhodnutie, pretože skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi, o ktoré žalovaný opiera svoje rozhodnutie, rovnako ako interpretácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe, teda ide o odklon od ustálenej judikatúry. Žalovaný neuviedol ani jeden relevantný dôvod, na základe ktorého odmieta stabilizovanú výkladovú prax. V právnom štáte sa

nemôže pripustiť stav, keď pri posudzovaní rovnakej skutkovej a právnej veci sa dospeje k iným právnym záverom, bez riadneho odôvodnenia rozhodnutia.

16. S odkazom na závery rozsudku NS SR sp. zn. , z ktorého odcitoval relevantnú časť, žalovaný tvrdil, že nie je správny záver žalovaného, že ak nebol žalobca v období trvania služobného pomeru zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a bol mu priznaný výsluhový dôchodok, pri ktorom mu bola hodnotená doba v služobnom pomere, nie je možné hodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok. Tvrdil, že tak žalovaný, ako aj prvostupňový orgán pri posudzovaní jeho žiadosti postupovali v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré poukázal, pretože pri výklade právnych predpisov nezobrali do úvahy ustálenú rozhodovaciu prax judikatúrou NS SR a vec žalobcu neposúdili správne ani po skutkovej, ani po právnej stránke.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

17. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa (ďalej len „“). Zotrval na argumentácii uvedenej v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia a na stanovisku, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu na starobný dôchodok.

18. Žalovaný uviedol, že o dôchodkových nárokoch poistencov so získanou relevantnou dobou služobného pomeru zakladajúcou nárok na výsluhový príspevok/dôchodokbolo rozhodnuté len v takých individuálnych prípadoch, v ktorých bola Sociálna poisťovňa v súlade s zaviazaná rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadreného súdom v konkrétnom právoplatnom rozhodnutí. Žalovaný zotrval na závere, že žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, a to podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, a preto žiadosť zamietol. Konštatoval, že pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok môže Sociálna poisťovňa v zmysle SR postupovať len podľa účinnej právnej úpravy.

Replika žalobcu

19. Žalobca v replike konštatoval, že žalovaný svojím rozhodnutím potvrdil diskriminujúci postup, že pred zákonom nie sú všetci občania rovní, keď postupuje odlišne u tých výsluhových dôchodcov, ktorých činnosť nebola zaradená do I. alebo II. kategórie. Zámerne žalovaný prehliada aj tú skutočnosť, že až do účinnosti bol žalobca poistencom Sociálnej poisťovne. Prijatím tohto zákona nedošlo k žiadnej zmene podmienok a pravidiel pri posudzovaní doby dôchodkového poistenia. V zmysle tohto zákona sa výsluhový dôchodok priznáva len za dobu poistenia, počas ktorej bol žalobca v služobnom pomere. Žalovaný stotožňuje celkovú dobu poistenia s hodnotenou dobou poistenia pri posudzovaní nároku na výsluhový dôchodok. Žalovaný odmieta právny názor prezentovaný v rozsiahlej rozhodovacej praxi NS SR, ktorý si osvojili aj všetky krajské súdy. Z rozsudkov NS SR sp. zn. zo dňa 15.04.2015, sp. zn. zo dňa 28.02.2018 jednoznačne vyplýva záväznosť týchto rozsudkov nielen pre nižšie súdy, ale aj pre žalovaného. Explicitne je uvedené, že na posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia na zaradenie výsluhových dôchodcov do jednotlivých kategórií podľa predchádzajúcich predpisov nemá žiadny význam. Rozsudok sp. zn. zo dňa 29.10.2019 zvýrazňuje neudržateľnosť argumentácie žalovaného. Podľa žalobcu žalovaný zvolil postup, ktorý nemôže byť v právnom štáte akceptovateľný a ktorý znižuje autoritu všeobecných súdov v očiach účastníkov konania a vytvára dojem, že orgán verejnej správy nemusí prihliadať k týmto rozsudkom pri rozhodovaní.

20. Žalovaný nevyužil možnosť vyjadriť sa k replike žalobcu.

21. Správny súd na prejednanie a rozhodnutie veci nariadil pojednávanie podľa , na základe požiadavky žalobcu. Pojednávania sa zúčastnila iba poverená zástupkyňa žalovaného, ktorá sa vyjadrila v zhode s argumentáciou uvedenou v písomnom vyjadrení k žalobe.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

25. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd ( a ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a . Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo vyústilo do zrušenia rozhodnutia žalovaného v zmysle , zároveň aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle a vrátenia veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie v zmysle prvá veta .

26. Podľa ; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

28. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa ; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

30. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie o zamietnutí žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku z dôvodu, že v zmysle nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov.

31. Dôchodkový vek 62 rokov v zmysle žalobca dosiahol dňa 29.01.2011. Z obsahu predloženého dávkového spisu, z osobného listu dôchodkového poistenia vyplýva, že do obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok Sociálna poisťovňa započítala obdobie od 01.09.1964 do 31.08.1969 a od 01.04.1999 do 31.12.2000, spolu 2467 dní, t. j. 6 rokov a 277 dní.

32. Z potvrdenia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 13.04.2021 vyplýva, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku od 01.02.1999, ktorý sa od 01.07. 2002 v zmysle považuje za výsluhový dôchodok. Žalobcovi bola na nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.10.1969 do 29.09.1971 v III. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru v colnej správe od 01.12.1971 do 31.01.1999 v III. pracovnej kategórii.

33. Medzi účastníkmi konania bola sporná otázka nároku žalobcu na priznanie starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky v zmysle , a to získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Pre účely rozhodnutia o podanej žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku Sociálna poisťovňa nezapočítala dobu služobného pomeru colníka, ktorá mu bola zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok.

34. Podľa ; poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

35. Podľa ; dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, a 274 neustanovuje inak.

36. Podľa ; obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

37. Podľa ; za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

38. Podľa SR; štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

39. Podľa čl. 154c ods. 1 SR; medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

40. Podľa SR; majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

41. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11. januára 1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

42. Podľa žalovaného, ak žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, obdobie služobného pomeru podľa a nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto ho pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť nemožno. Dobu výkonu služobného pomeru v Colnej správe podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení nie je teda možné hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme.

43. Správny súd sa s vyššie uvedeným záverom Sociálnej poisťovne nestotožnil z nasledovných dôvodov:

44. Z právnej úpravy týkajúcej sa sociálneho poistenia a zabezpečenia ostatných skupín poistencov vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia.

45. Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov, ktorý sa vzťahuje aj na služobný pomer colníka v Colnej správe neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov v a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme.

46. Najvyšší súd SR, ako aj Najvyšší správny súd SR (napr. sp. zn. zo dňa 27.06.2022) sa opakovane zaoberali vo svojej rozhodovacej činnosti výkladom zákonných ustanovení týkajúcich sa započítania doby profesionálnej služby pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia pre možnosť

vzniku nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, ako aj pre určenie jeho výšky v spojení s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a v súlade s SR. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15.08.2012, ktoré bolo zverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva právny názor o nutnosti započítania celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorý bol poberateľom výsluhovej dávky podľa a dovŕšil dôchodkový vek podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení za účelom rozhodnutia o vzniku jeho nároku a za účelom určenia jeho výšky. Právna veta tohto judikovaného rozhodnutia znie: „Priznanie výsluhového dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku“. Najvyšší súd SR uviedol: „Takto určenú sumu starobného dôchodku je možné v zmysle uvedeného právneho názoru len krátiť o sumu, ktorá zodpovedá obdobiu jeho dôchodkového poistenia, ktoré bolo zhodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky, plniacej po dovŕšení dôchodkového veku funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia“.

47. Pokiaľ žalovaný namietal nepoužiteľnosť rozhodnutí, na ktoré odkazoval žalobca, nakoľko išlo o poistenca, ktorý vykonával zamestnanie vo zvýhodnenej kategórii funkcií, správny súd poukazuje na to, že táto skutočnosť nebola pre tento záver podstatná, pretože nároky vyplývajúce zo zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. v kategórii funkcií súvisia len s možnosťou zníženia dôchodkového veku a výhodnejšieho výpočtu dôchodkovej dávky. Uvedené však nemá žiaden vplyv na zistenie obdobia dôchodkového poistenia poistenca zo všetkých systémov dôchodkového poistenia, v ktorých tieto doby získal. Žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku až po dovŕšení riadneho dôchodkového veku.

48. Zo záverov vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobkcu na starobný dôchodok podľa mala Sociálna poisťovňa hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, ako aj osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je potrebné odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by poistencovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Poistencovi potom vzniká nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom sumy medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by poistencovi vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, najviac vo výške výsluhovej dávky. Len takýmto spôsobom môže byť zachovaný oprávnený nárok žalobcu na zhodnotenie celého obdobia jeho dôchodkového poistenia. Z uvedeného teda vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa nevylučuje, aby obdobie výkonu služby colníka nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení.

49. Žalobca ako poberateľ dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, ktorá od dovŕšenia dôchodkového veku podľa Zákona o sociálnom poistení plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v sume primeranej dobe trvania služobného pomeru, na určenie sumy starobného dôchodku podľa má zákonný nárok, aby mu bola do doby zamestnania započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy už zohľadnené v dávke osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Suma starobného dôchodku sa následne zníži podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku. Zámerom zabezpečiť, aby súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, resp. aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý by mal všetky doby poistenia hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

50. Výška výsluhového dôchodku bola určená s prihliadnutím len na dobu služby ( ), bez zohľadnenia doby civilného zamestnania. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi pre výšku dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia nebolo zhodnotené obdobie zodpovedajúce obdobiu tzv. „civilného sektoru“. Sociálne zabezpečenie policajtov (colníka) za tzv. „zvyškové doby“ osobitným zákonom, ktorým je , nie je upravené. Pri posudzovaní spornej doby v danom prípade treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uvedený výklad je konformný s článkom 39 ods. 1 SR a vyplýva aj z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu SR.

51. Mechanizmus krátenia starobného dôchodku poistencom, ktorým vznikol nárok aj na výsluhový dôchodok, a to tak, že krátenie je možné vykonať len pomerne k počtu rokov rozhodných pre výpočet ich výsluhového dôchodku k celkovej dobe poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, najviac však o sumu výsluhového dôchodku, prešiel testom ústavnoprávnej kontroly, ako to vyplýva z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , . Ústavný súd SR sa zaoberal postupom krátenia starobného dôchodku v prípade súbehu s výsluhovým dôchodkom aj v prípade napadnutia ústavnou sťažnosťou rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. Z zo dňa 27.06.2018, keď Ústavný súd SR sťažnosť odmietol uznesením sp. zn. -17 zo dňa 16.11.2018. Ústavný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý považuje za konformný s SR, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa Zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, inak, by týmto poistencom (vzhľadom na ustanovenia a , ktoré vylúčili možnosť započítania obdobia služby, získanej v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok), nebolo možné zohľadniť obdobie služby na účely nároku aj výšky starobného dôchodku. Zo záverov ústavného súdu vyplýva, že bolo úlohou súdov rozhodovacou praxou vyplniť medzeru zákona, tak, aby bolo zachované garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. V zmysle ustanovenia správny súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s , ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd.

52. V súvislosti s rozhodovaním ústavného súdu, správny súd tiež poukazuje na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom sp. zn. -52 zo dňa 13.02.2019 nevyhovel návrhu Najvyššieho súdu SR na začatie konania o súlade a s a . Najvyšší súd SR podal návrh v súvislosti s rozhodovaním vo veci o nároku žalobcu na priznanie invalidného dôchodku, ktorý vykonával vojenskú službu po dobu 21 rokov a za uvedené obdobie mu bol priznaný v roku 2004 výsluhový dôchodok podľa Okrem toho bol žalobca poistený aj v systéme všeobecného poistenia v zmysle Návrh odôvodňoval tým, že mechanizmus krátenia dávok ako pri starobných dôchodkoch, nemožno použiť aj pri invalidných dôchodkoch v dôsledku absencie výslovnej opory v právnom poriadku Slovenskej republiky, nemôže teda použiť postup v zmysle rozhodnutia NS SR sp.zn. a teoreticky vypočítaný invalidný dôchodok skrátiť, resp. ak by tento postup použil, musel by v danom prípade priznať žalobcovi invalidný dôchodok v celej výške, t. j. aj za obdobie vojenskej služby, avšak v takom prípade by išlo o duplicitné započítanie tohto obdobia, čím by bol žalobca, naopak, zvýhodnený oproti ostatným poistencom.

53. To, že ústavným súdom nebolo návrhu Najvyššieho súdu SR vyhovené, nemá vplyv na doterajšiu rozhodovaciu prax súdov vo veciach žiadateľov starobného dôchodku, ktorým bol priznaný výsluhový dôchodok, ak im nebola zohľadnená celá doba dôchodkového poistenia. Relevantnou skutočnosťou je to, že vo vzťahu k starobnému dôchodku, postup zahŕňajúci krátenie teoreticky vypočítaného dôchodku zohľadňujúceho všetky doby poistenia umožňuje čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Podľa označeného článku dohovoru platí, že ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Slovenská republika je ako

nástupnícky štát bývalej ČSSR, resp. ČSFR viazaná len tou časťou dohovoru, ktorý sa týka starobných dôchodkov, preto mechanizmus krátenia dávok nemožno použiť aj pri invalidných dôchodkoch. Práve v dôsledku tejto skutočnosti sa Najvyšší súd SR obrátil na Ústavný súd SR s predmetným návrhom. Závery Ústavného súdu SR, podľa názoru správneho súdu, neprelomili rozhodovaciu prax správnych súdov vo veciach starobných dôchodkov u poberateľov výsluhových dôchodkov, ktorých sa Nález netýkal.

54. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci rozhodla tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v inom systéme sociálneho poistenia, malo jej rozhodnutie za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ktorým môže byť len také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

55. Správny súd pri súdnom prieskume zohľadňuje právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, pretože sú podľa SR analogicky s záväzné, a to nielen pre adresáta v konkrétnej rozhodovanej veci, v ktorej bol daný právny názor vyslovený, ale aj pre orgán verejnej správy a pre konajúci správny súd pri riešení iných prípadov s totožnou právnou problematikou. Pokiaľ by tak nepostupoval, došlo by k porušeniu zásady legitímneho očakávania účastníkov vo vzťahu k judikovanému právnemu názoru Najvyššieho súdu SR ohľadom rovnakej právnej otázky.

56. Z uvedenej rozhodovacej praxe súdov vyššej autority vyplýva jednoznačný právny záver, že na účely vzniku nároku na starobný dôchodok žalobcu a rozhodnutie o jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku je potrebné do doby jeho dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky - výsluhového dôchodku, ktorý plní po dovŕšení dôchodkového veku čiastočne funkciu zabezpečenia v starobe a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť, ako je uvedené v bode 48 tohto rozsudku. Právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe neznamená len to, že pre účely priznania starobného dôchodku musí byť každému poistencovi zohľadnené celé získané obdobie jeho dôchodkového poistenia, ale aj to, že za totožné obdobie dôchodkového poistenia nemôže dostávať dve dávky rovnakého druhu, teda pokrývajúce rovnakú sociálnu udalosť - dovŕšenie dôchodkového veku, pretože ktorýkoľvek z týchto prístupov by bol v rozpore s SR, čl. 39 ods. 1, čl. 12, podľa ktorého sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v ich právach.

57. Keďže žalovaný, aj prvostupňový orgán verejnej správy vo svojom konaní a rozhodovaní nerešpektovali ustálenú súdnu prax - záväzný právny názor týkajúci sa započítateľnosti celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok z osobitného systému dôchodkového poistenia, nemožno považovať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie za zákonné. Nerešpektovanie záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, ktorý bol zverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk súdov SR a nezohľadnenie celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu pre účely posúdenia vzniku jeho nároku na starobný dôchodok, t. j. zákonných podmienok stanovený v ustanovení bolo nesprávne, v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, zároveň v rozpore s povinnosťou rešpektovať vyslovené právne názory v skutkovo totožných veciach a preto bolo napadnuté rozhodnutie výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Pretože žalovaný ako odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie napriek uvedenému považoval za súladné so zákonom a potvrdil ho, bolo aj jeho rozhodnutie nezákonné pre rozpor s ustanovením zákona o sociálnom poistení a zaťažené rovnakou vadou, spôsobujúcou jeho nezákonnosť, pretože bolo tiež výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci.

58. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd vyhodnotil správnu žalobu ako dôvodnú a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa a a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie podľa .

59. V ďalšom konaní Sociálna poisťovňa, ústredie opätovne posúdi uplatnený nárok žalobcu na starobný dôchodok, pričom zohľadní celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal do vzniku nároku na starobný dôchodok, teda aj dobu služby v Colnej správe, ktorá mu založila nárok

na priznanie výsluhového dôchodku. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný v zmysle , avšak nie absolútne, len do zmeny právneho prostredia (novelizácie právnej úpravy, prijatia novej judikatúry a pod.). Úlohou prvostupňového orgánu bude teda opakovane rozhodnúť o žiadosti žalobcu novým rozhodnutím, ktoré náležite a zrozumiteľným spôsobom odôvodní tak, aby rozhodnutie spĺňalo atribúty jeho preskúmateľnosti.

60. Správny súd aplikujúc ustanovenie priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobca mal vo veci úspech celkom. O výške náhrady trov konania rozhodne súd uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).