Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/53/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený Advokátska kancelária Korytár, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279 proti žalovanému: X. T., nar. XX.XX.XXXX, J. XXX XX D. XXX, M. D. O. o zaplatenie 1.108,57 Eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 591,89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne od 11.06.2011 do zaplatenia a to v mesačných splátkach po 40 Eur mesačne od 20.03.2014 pod následkom straty výhody splátok.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 244,54 Eur ako aj iné trovy konania vo výške 18,48 Eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.108,57 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 918,47 Eur od 25.09.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 05.12.2008 úverovú zmluvu č. 3811150313, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť dohodnutý úver vo výške 995,82 Eur za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej zmluvy sú úverové podmienky žalobcu. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výšku a termín splatnosti je určený v zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, prípadne úhrada za poistenie ak zo zmluvy nevyplýva inak. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátil. Žalovaný porušil dohodnuté úverové podmienky. Dňa 26.05.2011 žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sume vo výške 918,47 Eur spolu s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou v prípade jej neuhradenia do požadovaného termínu. Ku dňu podania žaloby predstavuje dlh žalovaného sumu 1.108,57 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 161,73 Eur, poistenia vo výške 21,28 Eur, úroku vo výške 116,13 Eur, zosplatnenej istiny vo výške 535,83 Eur, pokuty (ušlý úrok) vo výške 83,50 Eur, úroku z omeškania vo výške 187,11 Eur a dopočtu k aktuálnemu dňu vo výške 2,99 Eur.

Žalovaný so žalobou súhlasil, avšak z dôvodu, že je nezamestnaný, žiadal aby mu súd povolil splácať dlh v splátkach vo výške 40 Eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, výsluchom právneho zástupcu žalobcu, žalovaného a zistil tento skutkový stav:

Právna zástupkyňa žalobcu vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že po uzavretí úveru žalovaný splácal svoje splátky načas iba čiastočne a od splátky 20 až po 25 bol v omeškaní a preto žalobca zosplatnil celý úver dňa 26.05.2011 v súlade s úverovými podmienkami. Poskytnutý úver bol úročený úrokovou sadzbou vo výške 0,025 % denne. Pre nedodržanie platobnej disciplíny žalovanému bola vystavená upomienka vo výške 3,32 Eur, ktorú žalovaný uhradil. Z dôvodu neplatenia splátok načas od žalovaného požaduje aj úrok z omeškania vo výške 0,025 % denne odo dňa omeškania s tým, že pri podaní žaloby kapitalizoval úrok z omeškania a vo výroku požaduje priznať úrok z omeškania od 25.09.2013 t.j. od výpočtu kapitalizovaného úroku.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že je si vedomý svojho dlhu voči žalobcovi. Úver nesplácal z dôvodu, že je nezamestnaný a preto žiada, aby mu súd povolil splácať dlh v mesačných splátkach po 40 Eur mesačne od 20.03.2014, kedy predpokladá, žeby sa zamestnal. V súčasnosti poberá len dávku v hmotnej núdzi spolu s manželkou vo výške 400 Eur. Má 4 neplnoleté deti, z ktorých 3 navštevujú základnú školu. Pravidelné mesačné výdavky na domácnosť predstavujú 20 Eur za vodu, 16 Eur za elektrinu.

Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 5.12.2008 úverovú zmluvu č. 3811150313 na základe, ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 995,82 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 37,77 Eur a to v 48-mesačných splátkach pričom dohodnutá úroková sadzba predstavovala 28,28 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená na 39,7 % a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 34,92 %. Celkové náklady spotrebiteľa teda predstavovali sumu 699,86 Eur. V závere úverovej zmluvy je uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., uvedené na rube tejto listiny (str.1) a na samostatnom liste (str.2 a 3). Dolu podpísaný klient svojim podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s úverovými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., že sú mu všetky jej ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. Klient prehlasuje, že mu nie sú ku dňu podpisu tejto zmluvy žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzkoch vyplývajúcich z tejto zmluvy.

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný mal predpísané splátky vo výške 37,77 Eur mesačne. Žalovaný hneď pri prvej splátke bol v omeškaní, začo žalobca mu vystavil upomienku vo výške 3,32 Eur, ktorú aj žalovaný uhradil. Žalovaný na úver uhradil 18 splátok po 37,77 Eur, jednu splátku vo výške 41,09 Eur a jednu splátku vo výške 78,56 Eur. Spolu žalobcovi uhradil 799,51 Eur, pričom v tejto sume je započítaná úhrada upomienky vo výške 3,32 Eur. Z dôvodu neuhrádzania úveru načas žalobca dňa 26.05.2011 zosplatnil celý úver. Z výpovede právnej zástupkyni žalobcu súd zistil, že zosplatnená istina vo výške 619,33 Eur pozostáva zo splátok, v poradí 30 až 48. Pre nedodržanie platobnej disciplíny žalobca požadoval od žalobcu uhradenia istiny vo výške 161,73 Eur, dlžného poistenia vo výške 21,28 Eur, úroku z úveru vo výške 116,13 Eur, ušlého úroku vo výške 535,83 Eur, úroku z omeškania vo výške 83,50 Eur, sankčného úroku z omeškania vo výške 187,11 Eur a sumu 2,99 Eur ako dopočet k aktuálnemu dňu čo predstavuje úrok z omeškania od 11.09.2013 do 24.09.2013 t.j. ku dňu podania žaloby, teda úrok z omeškania za 13 dní zo sumy 918,47 Eur.

Listom zo dňa 26.05.2011 s označením ako splatenie celého úveru s výzvou k úhrade žalobca žalovanému oznámil, že z dôvodu, že riadne a včas nesplácal úver si uplatňuje svoje právo na splatenie celého čerpaného úveru s tým, že dlžná čiastka ku dňu vystavenia listu o splatení predstavuje 918,47 Eur a vyzval ho na splatenie do 15 dní odo dňa spísania tohto listu.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „Úverové podmienky“ ) a žalovaný podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami.

Podľa hlavy 1 Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“ ) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ )

Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť ako veriteľ zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver a klient ako dlžník z úverovej zmluvy sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( § 2 hlavy 1 Úverových podmienok ).

Podľa § 3, § 4 hlavy 2 Úverových podmienok úverová zmluva sa stáva platnou a účinnou podpisom posledného z účastníkov zmluvy. Po uzatvorení úverovej zmluvy zriadi spoločnosť klientovi úverový účet. Úverovým účtom sa rozumie účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje pohľadávky voči klientovi z poskytnutého úveru a tomu zodpovedajúce záväzky klienta.

V zmysle hlavy 3 Účel úveru Úverových podmienok úver spoločnosť poskytuje klientovi bez stanoveného účelu, čiže vo forme finančnej čiastky.

Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, ktoré je klient podľa úverovej zmluvy a týchto Úverových podmienok povinný platiť a príp. úhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátky ( ak bola v úverovej zmluve dohodnutá ), ak z údajov v úverovej zmluve nevyplýva inak. Výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky zníženej o výšku poplatku za vedenie úverového účtu a v prípade poistenia o výšku úhrady za poistenie a poplatku za možnosť zmeny splátky a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru.

Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy ( § 8 hlavy 5 Úverových podmienok).

V zmysle § 6 hlavy 17 Úverových podmienok spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4 eur v prípade prvej upomienky a 12 eur v prípade druhej upomienky. Upomienku je spoločnosť oprávnená poslať taktiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms správ a internetu.

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že dňa 26.5.2011 došlo k zosplatneniu úveru. V rámci jednotlivých splátok bola žalovaným uhrádzaná časť dlžnej istiny, úroku, poistenie ako aj upomienka I. v sume po 3,32 eur. Žalovaný uhradil sumu 799,51 eur.

Listom zo dňa 26.5.2011 označeným ako splatenie celého úveru s výzvou k úhrade žalobca žalovanému oznámil, že z dôvodu, že riadne a včas nespláca úver, spoločnosť si uplatňuje svoje právo na splatenie celého čerpaného úveru s tým, že dlžná čiastka činí 918,47 eur a vyzval ho na splatenie do 15 dní odo dňa spísania tohto listu.

Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( , ).

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak ( ).

Z ustanovení , vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - .

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa , Z .z. o spotrebiteľských úveroch a o inych úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia a , , , ods. 1 a a sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému, ktorý sa ho zaviazal vrátiť za stanovených podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnil, žalobca dňa 26.5.2011 zospatnil celý úver a vyzval ho na zaplatenie predmetnej sumy.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a nasl. , pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek

zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení . Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim , došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia , v zmysle ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa alebo , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa , sa primerane použijú ustanovenia .

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia .

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to a je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu sa budú riadiť v tých otázkach, ktoré neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( ).

aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia , je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, že dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v

či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny a zosplatnenej istiny spolu vo výške 697,56 Eur. Je nepochytné, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 995,82 Eur a žalovaný uhradil žalobcovi celkovo 799,51 Eur v čom je zahrnutá aj platba za upomienku vo výške 3,32 Eur. Súd všetky žalovaným vykonané úhrade započítal na úhradu istiny v zmysle citovaného ustanovenia , ods. 2 , teda vrátane úhrad položky upomienky a poistenie, ako sa s nimi bude súd zaoberať v ďalšom. Žalovaný teda žalobcovi na úvere dlží sumu 196,31 eur a do zvyšku istiny súd žalobu zamietol.

Ďalšou žalobcom nárokovanou sumou je nárok na zaplatenie úroku z úveru jednak do času zosplatnenia a v prípade riadneho splácania, tzv. ušlý úrok. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 28,28 % ročne.

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( január 2010, spotrebiteľský úver nad 5 rokov ) činila úrok 13,59 % p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol o 14,69% vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.7.2009).

Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov nad 13,59% ročne za absolútne neplatnú.

Súd má za to, že nárok žalobcu v časti úrokov nie je v celom rozsahu dôvodný. Súd vyššie konštatoval, že opodstatnený nárok vznikol žalobcovi len pri úrokovej miere 13,59% ročne. Žalobca si na úroku z úveru uplatňoval celkovo sumu 817,14 eur za celé obdobie úveru, no žalobca mal nárok len na 48,06% uplatňovaného úroku ( 13,59% x 100 / 28,28% = 48,06 % ), teda 48,06% zo sumy 817,14 eur, čo predstavuje sumu 392,26 eur a v prevyšujúcej časti nárok žalobcu na úroky z omeškania zamietol.

Po spočítaní nároku na úrok z úveru vo výške 392,26 eur a dlhu na istine vo výške 196,31 eur žalovaný dlží žalobcovi sumu 588,54 Eur a po pripočítaní poplatku za upomienku vo výške 3,32 eur žalobcovi dlhuje sumu 591,89 eur a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

Posledným žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie úroku z omeškania a dopočtu a to z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou splátok. Táto suma bola žalobcom kapitalizovaná, vyčíslená. Súd má za to, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy spolu 591,89 eur, ktorá pozostáva z istiny 196,32 eur a úroku z úveru vyčíslený súdom v sume 392,26 eur, a poplatku za upomienku 3,32 eur, zo súčtu ktorých položiek, avšak vo vyššej výške, bol uplatňovaný úrok z omeškania aj žalobcom. Preto zaviazal súd žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,025% denne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami v spojení s nariadením vlády, od 11.6.2011, teda dňom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanému vo výzve na splatenie ( 26.5.2011 + 15 dní ) do zaplatenia, a čo do zvyšku nárok v časti úrokov z omeškania zamietol. Súd výšku úroku z omeškania

nekapitalizoval, avšak súd pre úplnosť dodáva, že úroku omeškania je priznaný vo výške a odo dňa ako to žiadal žalobca, len z nižšej sumy, ako to už vyššie odôvodnil.

Vzhľadom na osobné, sociálne a majetkové pomery žalovanej povolil súd v súlade s ust. ( ďalej len ), podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zaplatiť jej sumu, na zaplatenie ktorej bola zaviazaná, v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie istiny 591,89 eur ale aj v časti úrokov z omeškania, ktorý bol žalobcom ku dňu podania žaloby kapitalizovaný. Súd vyčíslil sumu úroku z omeškania ku dňu podania žaloby no z priznanej sumy, ktorá suma predstavuje za obdobie od 11.6.2011 do 10.9.2013 pri úroku 0,025% denne, t.j. 9,125 % ročne sumu 121,84 eur, čo predstavuje taktiež úspech žalobcu, teda spolu mal žalobca úspech v sume o zaplatenie 713,13 eur čo predstavuje 64% a úspech žalovaného predstavuje 36%, teda žalobcovi po odpočítaní úspechu žalovaného vzniklo právo na náhradu trov konania v pomere 28%.

Odmena za jeden úkon právnej služby podľa vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len „vyhlášky“ ) predstavuje sumu 61,41 eur.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za tri úkony - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd a účasť na pojednávaní dňa 31.1.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), d) cit. vyhl. spolu v sume 184,23 eur. Trovy právneho zastúpenia teda pozostávajú z odmeny v sume 184,23 eur a z režijného paušálu za tri úkony v sume 23,43 eur - 7,81 eur za jeden úkon podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.. Právny zástupca žalobca si uplatnil aj náhradu cestovného a to za cestu na pojednávanie na tunajší súd dňa 31.1.2014 osobným motorovým vozidlom - Trnava - Vranov nad Topľou a späť - 860 km x 0,183 eur ( základná náhrada za jeden kilometer ) + 7,6 l/100 km - priemerná spotreba x 860 km /100 x 1,450 eur - cena PHM = 157,38 + 94,77 = 252,15 eur. Náhrada za stratu času za cestu na pojednávania dňa 31.1.2014 na trase Trnava - Vranov nad Topľou a späť - 20 polhodín - 20 x 13,40 - náhrada za jednu polhodinu - 268 eur.

Takto mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej z odmeny 184,23 eur, režijného paušálu 23,43 eur, náhrady cestovného sume 252,15 eur a náhrady za stratu času v sume 268 eur a k tomu DPH vo výške 20% z priznaných položiek v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl., teda 20% zo sumy 727,81 eur, t.j. 145,56 eur. Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 873,37 eur.

Ako súd uviedol vyššie, žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 28%, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 244,54 eur ( 28% zo sumy 873,37 eur ) a iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie konania, pričom žalobca uhradil poplatok v sume 66 eur a preto mu vznikol nárok na náhradu iných trov v sume 18,48 eur ( 28% zo sumy 66 eur ).

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( a ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.