Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-564-2013.pdf
PDF · 107.15 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/564/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a JUDr. Blaženy Stašíkovej, v právnej veci navrhovateľa: navrhovateľa: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská č. 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, proti odporcom: 1/ T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XX, P., 2/ U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XX, P., o zaplatenie 9.504,21 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní odporcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 7C/52/2013-111 zo dňa 18. júla 2013, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom č. k. 7C/52/2013-111 zo dňa 18.07.2013, odporcov 1/, 2/ zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi 9.504,21 eur, ďalej 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3.922,87 eur od 21.08.2012 až do zaplatenia a 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 708,33 eur od 21.08.2012 až do zaplatenia a uhradiť trovy konania v sume 570 eur, všetko na účet vedený v ČSOB, a. s., č. ú.: XXXXXXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXXXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním mal nepochybne preukázané, že odporcovia porušili svoju povinnosť zo zmlúv, keď riadne nesplácali úver, ktorý im bol poskytnutý a jeho plnenia sa musel navrhovateľ domáhať aj v exekučnom konaní. Konkrétne porušili čl. IX bod 3 Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 88831-432102/4900 a čl. IV. Bod 1 Úverovej zmluvy č. 88284-432102/4900. Dal za pravdu navrhovateľovi, ktorý vo svojom písomnom stanovisku uviedol, že on bol v právnom vzťahu s odporcami a nie exekútorom, teda svoje nároky si mohol uplatniť len od odporcov. Nároky navrhovateľa súd považoval za dôvodné, aj pokiaľ sa týka úroku z úveru ako ja úroku z omeškania, nakoľko sú v súlade so zmluvou o hypotekárnom úvere a úverovou zmluvou. Pokiaľ došlo k vzniku škody na strane odporcov, ktorú spôsobil exekútor, prípadne súd, je možné túto škodu uplatniť v osobitnom konaní voči exekútorovi resp. súdu.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a tieto priznal navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi.
Proti rozsudku podali odvolanie odporcovia 1/, 2/, ktorí ho navrhli rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Boli toho názoru, že v konaní došlo k vadám, ktoré im ako účastníkom sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.). Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov, čím došlo k porušeniu čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Uvádzali, že sú presvedčení o tom, že navrhovateľ nemá nárok na vyplatenie úrokov z omeškania úveru po tom čo si prihlásil do dražby pohľadávku voči nim, ktorá sa skladala z nezaplatenej istiny plus úrokov z omeškania a po tom, čo táto ich pohľadávka im bola po uskutočnení dražby priklepnutá súdom a následne, i keď s oneskorením, vyplatená exekútorovi, ktorý dražbu uskutočnil. Ďalej boli presvedčení o tom, že úverová zmluva poskytnutá im vtedajšou Istrobankou, neskôr ČSOB, by sa mala vyhlásiť za neplatnú a to z dôvodu, že s v nej nenachádza žiadna zmienka o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), takto ako im to v tej dobe ukladala zákonná povinnosť.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcov 1/, 2/ navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
Uvádzal, že námietka odporcov, že sú presvedčení o tom, že navrhovateľ nemá nárok na vyplatenie úrokov z omeškania úveru potom, čo si prihlásil do dražby pohľadávku voči nim, ktorá sa skladala z nezaplatenej istiny plus úrokov z omeškania a potom, čo bola táto pohľadávka po uskutočnení dražby navrhovateľovi priklepnutá súdom a následne, i keď s oneskorením vyplatená exekútorom, ktorý dražbu uskutočnil, je nedôvodná. Samotná skutočnosť, že si navrhovateľ prihlásil svoju pohľadávku do exekučnej dražby, pričom ju vyčíslil aj s príslušenstvom ku dňu konania tejto dražby, t. j. ku dňu 18.01.2009 neznamená, že od tohto momentu už príslušenstvo pohľadávky nenarastá. Naopak, v prípade, že pohľadávka nie je ku dňu vyčíslenia aj v plnom rozsahu uhradená, jej príslušenstvo ďalej rastie. Ako uvádzal v predchádzajúcich vyjadreniach, i v návrhu vo veci samej, nakoľko od exekučnej dražby do reálneho poukázania výťažku v prospech navrhovateľa, t.j. od 08.01.2009 do 13.08.2012 uplynulo viac ako 2 a pol roka a v danom časovom úseku nedošlo k žiadnej inej úhrade v prospech žiadneho zo zosplatnených úverov, ich príslušenstvo ďalej narastalo a preto výťažok z dražby, ktorý bol v prospech oboch úverov pripísaný až 13.08.2012 (v prílohe zasielal výpis z informačného systému banky, z ktorého je zrejmé, kedy, v akej sume a akým spôsobom bol započítaný výťažok z exekučnej dražby na oba úvery) už nepostačoval na úplnú úhradu existujúcich pohľadávok a ich príslušenstva. Mal za to, že ak tým vznikla odporcom škoda, za túto nemôže niesť zodpovednosť navrhovateľ a odporcovia si ju môžu uplatniť voči subjektom zodpovedným za prieťahy v poukázaní výťažku, t. j. voči exekútorovi, resp. súdu. Navrhovateľ zaslanie výťažku z dražby na exekútorskom úrade viackrát urgoval.
Ďalej sa vyjadril k námietke odporcov 1/ a 2/, že úverová zmluva, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vtedajšou ISTROBANKOU by mala byť vyhlásená za neplatnú, nakoľko sa v nej nenachádza riadna zmienka o RPMN v tom smere, že odporcom 1/ a 2/boli poskytnuté úvery dva a to na základe Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 88831-432102/4900 zo dňa 18.11.2004 a na základe Úverovej zmluvy č. 88284-432102/4900 zo dňa 18.11.2004. Podľa zákona č. 258/2001 Z.2. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov platného a účinného v čase poskytnutia oboch úverov, sa tento zákon nevzťahoval na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu (§ 1 ods. 2, písm. a) zákona). Účelom Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 88831-432102/4900 zo dňa 18.11.2004 bola kúpa 4-izbového bytu č. 32 na 7. poschodí, vchod č. 3 v obytnom dome súpisné číslo 4409 stojaceho na parcele č. 1911/19 v katastrálnom území Martin (čl. IV. bod 1), teda nesporne nadobudnutie existujúcej nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu sa na túto zmluvu vtedy platný a účinný zákon č. 258/2001 Z. z. nevzťahoval a teda veriteľ tu nemusel uvádzať ani informáciu o RPMN. Predmetom Úverovej zmluvy č. 88284-432102/4900 zo dňa 18.11.2004 bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktorého účelom bolo nadobudnutie rovnakej nehnuteľnosti, ako na základe Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 88831-432102/4900. Ani v tomto prípade teda navrhovateľ nebol povinný uvádzať v zmluve RPMN, avšak vzhľadom na skutočnosť, že úver na základe tejto zmluvy bol výslovne poskytnutý ako spotrebiteľský, v Úverovej zmluve č. 88284-432102/4900 je uvedená aj RPMN. Z uvedených dôvodov považuje aj túto námietku odporcov za neopodstatnenú.
Pokiaľ sa týka námietky, , že odporcovia 1/ a 2/ uvádzali, že sa im postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. j/ O. s. p., ďalej namietal nedostatok odôvodnenia a nepreskúmateľnosť rozsudku prvostupňového súdu, mal za to, že samotnú skutočnosť, že súd I. stupňa nevyhodnotil argumentáciu odporcov, o ktorú sa
opierali vo svojich písomných vyjadreniach a prednesenú na pojednávaniach vo veci samej ako presvedčivú, nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Nakoľko odporcovia neuvádzali, v čom im mala byť postupom súdu odňatá možnosť konať, tento odvolací dôvod podľa jeho názoru nebol naplnený a je teda nedôvodný. Tiež poukázal na to, že predložil súdu všetky relevantné podklady, a to Zmluvu o hypotekárnom úvere č. 88831-432102/4900 zo dňa 18.11.2004 ako aj Úverovú zmluvu č. 88284-432102/4900 zo dňa 18.11.2004, oznámenie o zosplatnení úveru, zápisnicu z rozvrhového pojednávania, z ktorej je zrejmá celková výška výťažku z exekučnej dražby, aj to, aká suma z výťažku z dražby bola určená na uspokojenie pohľadávok Československej obchodnej banky, a.s. teda navrhovateľa, ako aj vyčíslenia pohľadávok s príslušenstvom z oboch úverov ku dňu podania návrhu, t.j. k 20.08.2012, podložené výpismi z informačného systému navrhovateľa, na základe ktorých mal súd prvého stupňa zjavne nárok navrhovateľa za dostatočne preukázaný. Podotkol, že informačný systém navrhovateľa je pravidelne auditovaný nezávislými audítorskými spoločnosťami a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Pokiaľ ide o námietky odporcov aká úroková sadzba sa použila pri výpočte úrokov, za aké obdobie sa uplatňujú úroky, z akej výšky istiny sa uplatňujú, čo tvorilo a ako bola vypočítaná istina, z ktorej sa uplatňujú úroky, z akého dôvodu sú priznané úroky z omeškania od 21.08.2012, keď žaloba bola podaná 24.08.2012, k tomu uviedol, že oba úvery boli z dôvodu ich nesplácania zosplatnené ku dňu 21.10.2008. Odporcovia1/ a 2/ sa teda dostali do omeškania s vrátením celej čiastky oboch úverov od 22.10.2008. Ku dňu 20.08.2012, teda ku dňu, kedy bol napísaný návrh na vydanie platobného rozkazu, navrhovateľ vyčíslil zostatok svojej pohľadávky z oboch poskytnutých úverov v absolútnej sume, ktorá pozostávala už len z dlžných úrokov z úveru, poplatkov a úrokov z omeškania, ktoré neboli uhradené z exekučnej dražby, nakoľko istina oboch úverov bola započítaním výťažku z exekučnej dražby v plnom rozsahu uhradená, ako aj časť úrokov z úveru. Tieto skutočnosti sú uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu a uvádza ich aj súd prvého stupňa vo svojom rozsudku. Keďže istinu si navrhovateľ v návrhu neuplatňoval (bola splatená), nie je ani dôvod sa zaoberať výškou úrokovej sadzby úrokov z úveru, nakoľko návrhom uplatnená dlžná suma, aj to len v časti dlžných úrokov sa úročí už iba úrokom z omeškania. Každopádne, výška úrokovej sadzby úrokov z úveru je uvedená v Zmluve o hypotekárnom úvere č. 88831-432102/4900 zo dňa 18.11.2004 v či. VIL bod 1, resp. v Úverovej zmluve č. 88284-432102/4900 zo dňa 18.11.2004 v či. II bod 2. Úroky z omeškania sú v rozsudku správne priznané od 21.08.2012, a to z dôvodu, že všetky neuhradené úroky z omeškania, ktoré vznikli do 20.08.2012 sú už zahrnuté vo vyčíslení dlžnej sumy, ako bola uplatnená v návrhu na vydanie platobného rozkazu.
Pokiaľ ide o samotnú výšku úrokov z omeškania tá bola v Zmluve o hypotekárnom úvere č. 88831-432102/4900 zo dna 18.11.2004 dohodnutá vo výške 11,35% p.a. (ČI. IX. bod 7) a v Úverovej zmluve č. 88284-432102/4900 zo dňa 18.11.2004 vo výške 18,75 % p.a. (čl. IV. bod 4), čo bolo plne v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného a účinného v čase uzavretia oboch úverových zmlúv, ako aj v čase vzniku omeškania, teda k 22.10.2008. Aj keď v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu už platilo novelizované ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinné 15. januára 2009) upravujúce omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku tak, že ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, mal za to, že vzhľadom na ustanovenie § 768f Obchodného zákonníka, podľa ktorého ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009, navrhovateľ mal právo aj naďalej požadovať od odporcov úroky z omeškania vo výške 11,35 % p. a., resp. 18,75 % p.a. Skutočnosť, že si voči odporcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu uplatnil úroky z omeškania len vo výške 9 % p. a. je teda nepochybne v prospech odporcov.
Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p. preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O. s. p.), podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust.§ 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
Na doplnenie odvolací súd poznamenáva, že zo spisového materiálu bolo preukázané, že odporcovia 1/ a 2/ čerpali finančné prostriedky poskytnuté im navrhovateľom a základe dvoch zmlúv a to zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 88831-43201/4900 zo dňa 18.11.2004 a Úverovej zmluvy č. 88284-432102/4900 zo dňa 18.11.2004. V oboch prípadoch ide o účelový úver na zakúpenie 4-izbového bytu č.32 na 7. poschodí vchod č. 3 v bytovom dome č. súpisné XXXX na pozemku parc. č. 1911/19 - zast. plochy a nádvoria o výmere 651m2 v kat. úz. P.. Z dôvodu neplnenia povinností vyplývajúcich z uvedených zmlúv a to nesplácanie úveru, navrhovateľ oznámil v zmysle čl. XI - Porušenie zmluvných povinností Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 88831-43201/4900 zo dňa 18.11.2004 a Čl. VI- Osobitné ustanovenia bod 5 Úverovej zmluvy č. 88284-432102/4900 zo dňa 18.11.2004, odporcom 1/ a 2/ listom zo dňa 28.10.2008 jeho zosplatnenie ku dňu 21.08.2008 s uvedením výšky sankčnej úrokovej sadzby ako aj skutočnosti, že konečná výška sankčných úrokov bude vyčíslená ku dňu splatenia úverov. Navrhovateľ prihlásil svoju pohľadávku voči odporcom 1/ a 2/ do dražby konanej súdnym exekútorom Mgr. Jurajom Gallom so sídlom U. 1, P., dňa 15.01.2010. Pohľadávku ku dňu konania dražby vyčíslil sumou 27.399,92 eur (č. l. 4-8) spisu. Dražba sa konala dňa 18.01.2009. Rozvrhové pojednávanie sa uskutočnilo dňa 29.04.2010 a pohľadávka navrhovateľa vyčíslená ku dňu konania dražby bola mu priznaná v plnom rozsahu. Výťažok súdny exekútor poskytol banke dňa 13.08.2012.
Podľa § 501 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka ( ďalej len „ObZ“) , veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.
Ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto účelom.
Podľa § 502 ods. 1, 2 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Podľa § 503 ods. 1 ObZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 506 ObZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 365 ods. 1 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1-3 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 768f ObZ, ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.
Z vykonaného dokazovania pred okresným súdom bolo nesporné, že navrhovateľ, po tom, čo odporcovia 1/ a 2/ riadne nesplácali poskytnutý úver a po tom čo im preukázateľne oznámil zosplatnenie úveru, svoju pohľadávku prihlásil do dražby konanej dňa 18.01.2009. Ku dňu konania dražby bola dlžná suma vyčíslená na 27.399,92 eur, ktorú aj súdny exekútor vymohol v plnom rozsahu. Pokiaľ by bol súdny exekútor uspokojil oprávneného bezodkladne po rozvrhovom pojednávaní 29.04.2010 (zápisnica č. l. 9 spisu),pohľadávka navrhovateľa voči odporcom by bola zanikla splnením dlhu. Súdny exekútor však poskytol navrhovateľovi výťažok z dražby preukázateľne až dňa 13.08.2012 teda dlh odporcov 1/ a 2/ nezanikol a v takom prípade v zmysle vyššie citovaných ustanovení Obchodného zákonníka naďalej boli odporcovia v 1/ a 2/ v omeškaní s plnením peňažného dlhu a to až do poskytnutia výťažku z dražby zo strany súdneho exekútora. Zmluva o hypotekárnom úvere č. 88831-422102/4900 zo dňa 18.11.2004 poskytnutá za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti, bola uzatvorená zmysle v tom čase platného obchodného zákonníka (§ 497 - Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky) a preto sa na ňu aj pokiaľ sa týka úrokov z omeškania vzťahujú ustanovenia tohto zákona. Okrem toho odvolací súd uvádza, že na zmluvu o hypotekárnom úvere sa vtom čase vzťahovali aj ustanovenia zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 67) a nejedná sa teda o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, čo platí aj o zmluve o úvere uzatvorenej medzi stranami pod č. 88284-432102/4900 zo dňa 18.11.2004, nakoľko bola poskytnutá za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti. Podrobne odvolací súd poukazuje, že aj v súčasnosti platný zákon o spotrebiteľských úveroch vylučuje uvedený druh zmlúv ako spotrebiteľských (čl. I., § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Z uvedených ustanovení vyplýva, že odporcovia, ktorý aj po vykonanej dražbe ich nehnuteľností a po rozvrhovom pojednávaní nesplnili svoj dlh boli i naďalej v omeškaní s jeho splatením a preto správne okresný súd priznal navrhovateľovi dlžnú sumu predstavujúcu úroky z omeškania uplatnené vo výške 9 % ročne. Ku dňu spísania návrhu (20.08.2012) bola výška týchto úrokov vyčíslená pevnou sumou a to odo dňa splatnosti teda od 21.10.2008 a následne odo dňa nasledujúceho teda od 21.08 2012 je táto suma úročná vo výške 9 % ročne až do zaplatenia.
K námietke odporcov 1/ a 2/, že úverová zmluva (bližšie nekonkretizovaná) uzatvorená s predchodcom navrhovateľa (Istrobanka) je neplatná pre neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, odvolací súd poznamenáva, že počas konania pred prvostupňovým súdom takáto skutočnosť nebola uplatnená. Dôvodom na odvolanie môžu byť len tie skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali do rozhodnutia súdu prvého stupňa, nakoľko je pre súd rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku a odvolací súd môže posudzovať iba dokazovanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo. Už vyššie bolo uvedené že uzatvorené zmluvy nepodliehali režimu spotrebiteľských úverov, nakoľko sa jednalo o úver na zadováženie nehnuteľnosti, napriek tomu však odvolací súd z úverovej zmluvy pod č. 88284-432102/4900 zo dňa 18.11.2004, zistil, že ročná percentuálna miera nákladov je v zmluve uvedená v ČL. II. bod 2 a tvrdenia odporcov 1/ a 2/ preto nekorešpondujú s listinnými dôkazmi. Ďalej odvolací súd uvádza, že správne okresný súd vyhodnotil titul na uplatnenie pohľadávky ako vzťah medzi navrhovateľom a odporcami 1/ a 2/ zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 88831-422102/4900 zo dňa 18.11.2004 a Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi stranami pod č. 88284-432102/4900 zo dňa 18.11.2004, a nie ako vzťah medzi navrhovateľom a súdnym exekútorom, ktorý len poskytol plnenie na úhradu pohľadávky odporcov 1/ a 2/ z výťažku z dražby, pričom je potrebné zdôrazniť, že prihlásením pohľadávky veriteľom do dražby, nezanikla primárna povinnosť odporcov 1/ a 2/ plniť.
Pokiaľ odporcovia namietali, že postupom prvostupňového súdu sa im odňala možnosť konať pred súdom ( § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f / O. s. p.) lebo rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný, k tomuto je potrebné uviesť, že okresný súd v odôvodnení uviedol aké dôkazy vykonal, ako sa vyporiadal s tvrdeniami navrhovateľa aj odporcov a prečo považoval navrhovateľom tvrdený stav za preukázaný. Dôkazy vykonal riadne na pojednávaní dňa 18.07.2013, k týmto sa mohli odporcovia v 1/ a 2/ rade vyjadriť, prípadne navrhnúť iné dôkazy na svoje tvrdenia. Nebolo zistené, zo strany odvolacieho súdu, že by výška pohľadávky zo strany odporcov 1/ a 2/ bola spochybňovaná a teda sporná a preto nebolo potrebné v tomto smere vykonávať dokazovanie. Odôvodnenie rozsudku okresným súdom je v súlade s ust. § 157 O. s. p. a jeho závery sú správne. Je tiež potrebné dať za pravdu prvostupňovému súdu, že v prípade preukázania nesprávneho postupu exekútora majú právo si odporcovia uplatňovať náhradu škody v osobitnom konaní.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Medzi najzávažnejšie prípady odňatia možnosti konať pred súdom možno zaradiť situácie, keď súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania a neboli na to splnené podmienky, ak účastníka na pojednávanie riadne nepredvolal alebo ak rozhodol bez toho, aby bola dodržaná zákonom ustanovená lehota na prípravu pojednávania (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/96/2010, zo dňa 20.05.2010).
Nakoľko krajský súd odvolacie námietky odporcov 1/ a 2/ vyhodnotil ako nedôvodné, rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods.1 O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .