Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6C-164-2013.pdf
PDF · 127.24 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/164/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, so sídlom v Bratislave, Panenská 7, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ventúrska 16 proti odporcovi: C. o zaplatenie sumy 399,23 € s príslušenstvom
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 280,69 € s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 280,69 € od 01.05.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 20 € s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 20 € od 01.05.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 9,54 € a trovy právneho zastúpenia v sume 36,56 € na účet jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ventúrska 16, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Dňa 30.08.2012 doručil navrhovateľ Okresnému súdu Malacky návrh na začatie konania, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 399,23 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Návrh na začatie konania odôvodnil tým, že dňa 13.10.2008 uzavrel ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorej obsahom bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporcovi spotrebiteľský úver v sume 414,56 € na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok odporcu nahradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom formou 24 mesačných splátok v sume 20,05 €, t. j. celkom 481,18 € so splatnosťou prvej splátky dňa 15.11.2008. Na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru odporca od neho prevzal tovar krytý spotrebiteľským úverom, čo potvrdil podpisom na úverovej zmluve a súčasne žiadosťou o financovanie, ktorá je súčasťou úverovej zmluvy požiadal navrhovateľovi, aby uhradil sumu zodpovedajúcu výške poskytovaného úveru na účet predajcu ako kúpnu cenu za prevzatý tovar, na základe ktorej žiadosti o financovanie uhradil na účet odporcu požadované peňažné prostriedky. Odporca svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil a napriek zmluvne dohodnutým podmienkam mu uhradil len časť dlžnej sumy 180,51 € do odstúpenia od zmluvy dňa 09.03.2010. Odstúpením od zmluvy pre neplnenie dohodnutých splátok úveru odporcom sa tento stal splatným v celom rozsahu dňa 30.04.2010. Voči odporcovi si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 399,23 €, z toho sumu 120,30 € titulom dlžných mesačných splátok úveru so splatnosťou do odstúpenia od zmluvy, sumu 251,06 € titulom zvyšku dlžnej úverovej istiny nezahrnutej v dlžných mesačných splátkach
- časť zvyšných splátok úveru zročná v dôsledku odstúpenia od úverovej zmluvy, sumu 24,60 € titulom dlžných zmluvných pokút za omeškanie so splácaním úveru a ďalších zmluvných poplatkov a sumu 3,27 € titulom dlžných poplatkov za odklad mesačnej splátky úveru, ďalej úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 371,36 € od 01.05.2010 do zaplatenia.
Odporca k návrhu navrhovateľa uviedol, že koncom roka 2008 prišiel o prácu, telefonicky sa informoval ohľadom odkladu splátok, na čo mu bolo do telefónu povedané, že to nejde a odvtedy sa mu už s navrhovateľom nepodarilo skontaktovať, navrhovateľ mu na mimosúdnu dohodu o splátkach nedal žiadnu príležitosť, hodnotí to ako účelové, v snahe zarobiť na úrokoch a pokutách. Zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.
Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Skôr než došlo k verejnému vyhláseniu rozsudku vzal navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu dňa 25.04.2013 návrh v časti o zaplatenie sumy 20 € s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 20 € od 01.05.2010 do zaplatenia späť z dôvodu úhrady tejto sumy odporcom po začatí konania, dňa 24.01.2013, preto súd konanie v tejto časti zastavil, a to podľa § 96 ods. 1 a ods. 3 O.s.p., keď podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva, alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 20 € s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 20 € od 01.05.2010 do zaplatenia zastavil bez vyžadovania súhlasu odporcu so späťvzatím návrhu v tejto časti, pretože k čiastočnému späťvzatiu návrhu došlo pred prejednaním veci v jej merite.
V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože ide o drobný spor. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 24.01.2014.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:
Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 13.10.2008 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXX XXXXXXXX označenú ako „žiadosť / zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru“, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi úver v sume 414,56 € za účelom kúpy tovaru, ktorý úver sa odporca zaviazal splácať v 24 splátkach po 20,05 € do 15. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka je splatná najskôr 15.11.2008.
Súčasťou žiadosti / zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 13.10.2008 bolo prehlásenie klienta, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami navrhovateľa pre poskytnutie spotrebiteľského úveru (ďalej len „obchodné podmienky“), súhlasí s nimi bez výhrad a žiada, aby mu navrhovateľ poskytol úver na nákup tovaru za nasledujúcich podmienok tak, že financovanú sumu uhradí priamo na účet predajcu na základe ním a predajcom podpísanej žiadosti o financovanie, ak ju navrhovateľ požaduje. Obchodné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.
Podľa čl. III.-4.-1. obchodných podmienok, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok navrhovateľ použije splátku na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa sadzobníka poplatkov platného v deň čerpania úveru, vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je klient poistený a splátku príslušnej časti úverovej istiny.
Podľa čl. V.-3. obchodných podmienok, ak klient poruší povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, je navrhovateľ oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní.
Podľa čl. V.-5. obchodných podmienok je navrhovateľ oprávnený požadovať od klienta úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške stanovenej aktuálnym sadzobníkom poplatkov a platným právnym poriadkom, najmä požadovať zaplatenie poplatku za vyhotovenie a zaslanie upomienky a za vstup pohľadávky do vymáhania.
Podľa čl. V.-6. obchodných podmienok, si navrhovateľ vyhradzuje právo účtovať ním určené poplatky ako súčasť úverovej istiny.
Podľa čl. IV.-4.-2. a III.6.-1. obchodných podmienok je navrhovateľ oprávnený odstúpiť od úverovej zmluvy a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia v prípade, že klient sa dostal do omeškania so splatením viac než dvoch po sebe nasledujúcich splátok alebo jednej splátky dlhšie ako tri mesiace.
Z potvrdenia navrhovateľa o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom účte odporcu č. XXXXXXXXXXXXXX (čl. 26 spisu) súd zistil, že odporcovi bola na účet poskytnutá suma celkom 414,56 €.
Z potvrdenia navrhovateľa o prijatí splátok registrovaných na úverovom účte odporcu č. XXXXXXXXXXXXXX (č. l. 27 spisu) súd zistil, že odporca navrhovateľovi zaplatil v splátkach sumu celkom 180,51 €, a to dňa 14.11.2008 sumu 20,05 €, dňa 18.03.2009 sumu 89,91 €, dňa 19.05.2009 sumu 49,70 €, dňa 17.08.2009 sumu 20,85 €, po odstúpení navrhovateľa od zmluvy zaplatil odporca dňa 24.01.2013 sumu 20 €.
Z odstúpenia od úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 09.03.2010 súd zistil, že navrhovateľ odstúpil od úverovej zmluvy s poukazom na čl. III.-6.-1. obchodných podmienok z dôvodu omeškania so splácaním úveru, pričom odporcu vyzval na zaplatenie úveru v sume 399,23 €, ktorý úver sa stal v celom rozsahu splatným ku dňu 30.04.2010. Navrhovateľ dokladoval doručovanie odstúpenia od zmluvy odporcovi (odporca zásielku neprevzal v odbernej lehote).
Zo špecifikácie pohľadávky spotrebiteľského úveru zo dňa 12.06.2013 súd zistil, že odporca do odstúpenia od zmluvy uhradil sumu 180,51 €, ktorá bola použitá na splatenie mesačných poplatkov v sume 119,14 € a na splatenie vyúčtovaných zmluvných pokút a poplatkov za omeškanie so splatením mesačných splátok úveru v sume 61,37 €; v čase odstúpenia od zmluvy evidoval navrhovateľ voči odporcovi neuhradené záväzky v sume 399,23 €, a to dlžné mesačné splátky úveru so splatnosťou do odstúpenia od úverovej zmluvy v sume 120,30 € (6x mesačná splátka po 20,05 €, splatné od 15.09.2009 do 15.02.2010), dlžná úverová istina nezahrnutá v dlžných mesačných splátkach, t. j. tá časť úverovej istiny, ktorá sa stala splatná až v dôsledku odstúpenia od úverovej zmluvy v sume 251,06 €, dlžné zmluvné pokuty za omeškanie so splácaním úveru a poplatkov spojených s vymáhaním pohľadávky v sume 24,60 € a poplatky za odklad splatnosti mesačných splátok v sume 3,27 €.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 25/2001 Z. z.), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 53a Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. §
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného do 10.06.2010), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd mal za preukázané, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXX XXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi úver v sume 414,56 € za účelom kúpy tovaru, ktorý úver sa odporca zaviazal splácať v 24 - och splátkach po 20,05 € splatných vždy do 15. dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky najskôr 15.11.2008. Celkovo mal odporca zaplatiť navrhovateľovi sumu 481,20 € (24 x 20,05 €). Odporca úver riadne a včas nesplácal, keď zaplatil len 4 splátky, dňa 14.11.2008, 18.03.2008, 19.05.2009 a dňa 17.08.2009 spolu v sume 180,51 €, navrhovateľ preto od zmluvy o úvere s poukazom na čl. IV.-4.-2. a III.6.-1. obchodných podmienok odstúpil a uplatnil si právo na zosplatnenie úveru, ku dňu 30.04.2010. Po odstúpení od zmluvy odporca zaplatil ešte sumu 20 €.
I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah právneho predchodcu navrhovateľa a odporcu založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností), ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv), okrem toho na predmetnú zmluvu bolo potrebné aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu jej uzavretia. Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy) je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ.
Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že pokiaľ spotrebiteľ vstúpi s podnikateľom do obchodného záväzkového vzťahu, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre odporcov ako spotrebiteľov nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka si odporcovia ako spotrebitelia nemôžu zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že uzavreli zmluvu podľa Obchodného zákonníka.
V judikatúre bol prijatý záver, že v prípade občianskoprávneho vzťahu nemôže spotrebiteľ dojednať aplikáciu Obchodného zákonníka, ktorého aplikácia je pre spotrebiteľa nepriaznivejšia (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 5MCdo/20/2009 zo dňa 25.01.2011). Preto musí platiť aj naopak, že samotným uzavretím zmluvy o úvere ako obchodného záväzkového vzťahu podľa Obchodného zákonníka, ktorého obsah nemohol spotrebiteľ vopred ovplyvniť, sa nemôže tento vzdať výhodnejšej právnej úpravy premlčania podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej veci pri rozhodovaní vychádzal.
Súd mal zároveň za to, že námietka premlčania nebola odporcom vznesená dôvodne. Navrhovateľ zosplatnil dlh voči zo zmluvy o úvere ku dňu 30.04.2010. Premlčacia doba na uplatnenie nároku voči odporcovi začala preto plynúť dňom 01.05.2010 a uplynula dňa 01.05.2013. V rámci premlčacej doby navrhovateľ riadne uplatnil nárok voči odporcovi podaním návrhu na súd dňa 30.08.2012.
V prejednávanej veci mal súd vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi preukázané, že navrhovateľ započítaval platby odporcu nielen na istinu úveru a úroky z úveru ale aj na zmluvné pokuty a poplatky za omeškanie s platením mesačných splátok a poplatky za odklad splatnosti mesačných splátok. Navrhovateľ však súdu nepreukázal, že medzi ním a odporcom došlo k písomnej dohode o odklade niektorej splátky, resp. splátok tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., ktoré ustanovenie vyžaduje písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod hrozbou neplatnosti pre nedodržanie predpísanej formy zmluvy a teda aj úkonov s ňou spojených, navrhovateľovi s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. nevznikol nárok ani na ostatné ním uplatňované poplatky, nakoľko tieto môže od spotrebiteľa požadovať len vtedy, ak sú tieto uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Hoci navrhovateľ poukázal na Sadzobník poplatkov, z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že tento bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Navyše, pokiaľ mal odporca uhradiť navrhovateľovi sumu 481,20 €, pričom v skutočnosti navrhovateľovi uhradil sumu 180,51 € a sumu 20 € a navrhovateľ si voči nemu ešte uplatňuje sumu dlžných splátok úveru 371,36 € (120 € + 251,06 €), je zrejmé, že navrhovateľ v rozpore s § 566 ods. 2 čiastočné plnenia započítaval na poplatky a sankcie, a nie primárne na istinu úveru a úroky.
Súd potom navrhovateľovi priznal sumu 280,69 €, keď od sumy úveru navýšenej o úroky z úveru 481,20 €, ktorú sa odporca navrhovateľovi zaviazal vrátiť odpočítal ním uhradenú sumu 180,51 € a sumu 20 €, keď správne mal navrhovateľ pri čiastočných úhradách žalovanej sumy odporcom postupovať tak, že čiastočné plnenia započíta najprv na istinu a potom na úroky.
Súd zamietol návrh v časti nároku uplatneného titulom zmluvnej pokuty, nárok na zaplatenie ktorej odvodzoval navrhovateľ z článku čl. V.-3. obchodných podmienok, poukázajúc na rozsudok Okresného súdu Komárno II sp. zn. 13C/377/2011 zo dňa 09.03.2012, vo výroku ktorého rozsudku bola predmetná zmluvná podmienka určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Odporca bol s poukazom na judikovanie neprijateľnosti (neplatnosti) dojednaní o tejto zmluvnej pokute povinný zdržať sa jej používania resp. jej neuplatňovania v súdnych konaniach (§ 153 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka).
V dôsledku omeškania odporcu s plnením peňažného záväzku uplatnil navrhovateľ popri istine aj úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo žalovanej sumy od 01.05.2010 do zaplatenia. V čase omeškania s plnením záväzku bola úprava úrokov z omeškania obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v § 369 Obchodného zákonníka a v § 517 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník neumožňoval dojednať úroky z omeškania vyššie než ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku bola v tomto smere pre spotrebiteľa priaznivejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ nemohol vzdať. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa; spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie; v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Na základe uvedeného je vo vzťahu k odporcovi ako ku spotrebiteľovi možné uplatniť len úroky z omeškania podľa Občianskeho zákonníka.
Súd s ohľadom na vyššie uvedené potom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 280,69 € s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 280,69 € od 01.05.2010 do zaplatenia, nakoľko odporca je od 01.05.2010 v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 01.05.2010 predstavovala 1% ročne (1% + 8% = 9%), navrhovateľovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 9% ročne. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol z vyššie uvedených dôvodov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vo veci bol pomerne úspešnejší navrhovateľ, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 399,23 €. Odporca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 118,54 € t. j. 29,69%, v časti o zaplatenie sumy 280,69 € bol úspešný navrhovateľ, t. j. 70,31% (neúspech odporcu je úspechom navrhovateľa), navrhovateľovi tak vzniklo právo na náhradu 40,62% (70,31% - 29,69%) jeho účelne vynaložených trov, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 23,50 € a z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby - 1.) prevzatie a príprava zastúpenia v sume 29,88 €, 2.) podanie návrhu na súd v sume 29,88 €, k tomu prináležiace režijné paušály 2x 7,63 €, keď trovy právneho zastúpenia spolu v sume 75,02 € sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20% v sume 15 €, nakoľko právny zástupca navrhovateľa je jej platcom, spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 90,02 (75,02 € + 15 € = 90,02 €), z toho 40,62% zo sumy súdneho poplatku činí 9,54 € a 40,62% zo sumy trov právneho zastúpenia činí 36,56 €. Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., súd vo výroku o trovách konania osobitne uviedol trovy právneho zastúpenia a ostatné trovy, všetky trovy konania je odporkyňa v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinná nahradiť právnemu zástupcovi navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)