Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18CoE-492-2013.pdf
PDF · 73.01 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoE/492/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: PODLAHY RK, s.r.o., Rybničná 40, 831 06 Bratislava, IČO: 36 417 475, zastúpeného: BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 1683, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 865 044, proti povinnému: PR Richter, s.r.o., v konkurze, Námestie Martina Benku č. 9, 811 07 Bratislava, IČO: 31 320 902, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 14.824,73 EUR istiny s príslušenstvom pozostávajúcim z: 10% ročného úroku z omeškania zo sumy 27.996,17 EUR od 30.01.2009 do 17.02.2009, 10% ročného úroku z omeškania zo sumy 7.000,00 EUR od 18.02.2009 do zaplatenia, 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 5.272,18 EUR od 31.05.2009 do zaplatenia, 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 2.552,55 EUR od 26.06.2009 do zaplatenia, trov súdneho konania 889,00 EUR, trov právneho zastúpenia v súdnom konaní 739,44 EUR, trov exekučného konania a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Anetta Demešová, Exekútorský úrad so sídlom 1. mája 1053, 952 01 Vráble, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 36Er/3287/2010-20 zo dňa 24.07.2013, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č.k. 36Er/3287/2010-20 zo dňa 24.07.2013 p o t v r d z u j e.
Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa I.) zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení ďalších noviel (ďalej len „EP“) po tom, čo mu bol dňa 02.12.2011 doručený takýto podnet povereným súdnym exekútorom z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. II.) Uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť titulom trov exekúcie súdnemu exekútorovi sumu vo výške 126,50 EUR. Rozhodnutie o trovách exekúcie oprel o § 203 ods. 2 vo vzťahu k § 196 EP a §§ 14, 22 a 23 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., ktorou sa stanovuje výška a spôsob odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov, náhrady za stratu času (ďalej len „vyhláška“).
S týmto rozhodnutím sa neuspokojil oprávnený a v zákonnej lehote podal proti nemu odvolanie v ktorom uviedol, že Okresný súd Bratislava I, vyhlásil na majetok povinného dňa 02.04.2013 konkurz o ktorom vyhlásení bolo uskutočnené zverejnenie v Obchodnom vestníku pod č. OV2013/63. Keďže vyhlásením konkurzu sa začaté exekučné konania zastavujú, exekučný súd nebol oprávnený zastaviť exekučné konanie, pretože toto bolo vyhlásením konkurzu zastavené ex lege. Ďalej uviedol, že exekútor nie je oprávnený požadovať náhradu trov exekučného konania, nakoľko trovy exekúcie znáša povinný, keďže okamihom vyhlásenia konkurzu na majetok povinného si exekútor už nemôže svoju pohľadávku uspokojiť v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku. Konštatoval, že pohľadávka na náhradu trov exekúcie má povahu pohľadávky konkurznej a exekútor je povinný si ju prihlásiť do konkurzu. Vyčíslenú výšku trov exekúcie odvolateľ nenamietal.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok /ďalej len „OSP“/), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v intenciách ustanovenia § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie je vecne správne.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa zastavil exekúciu dňa 24.07.2013 po tom, ako prešetril podnet súdneho exekútora zo dňa 02.12.2011 z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Keďže Okresný súd Bratislava I, vyhlásil na majetok povinného dňa 02.04.2013 konkurz, exekučný súd zastavil exekúciu po takmer štyroch mesiacoch, ako nastali účinky, zo zákona vyplývajúceho zastavenia exekúcie predpokladané § 48 veta prvá zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), podľa ktorého ustanovenia, už začaté exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. V danom prípade teda došlo k zastaveniu exekučného konania ex lege - vyhlásením konkurzu a nie až rozhodnutím súdu. V tomto kontexte treba rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie vnímať len, ako deklarovanie už zo zákona - vyhlásením konkurzu - nastavšieho zastavenia exekučného konania pri ktorom spôsobe zastavovania exekúcie zákon nevyžaduje vydanie rozhodnutia o zastavení exekučného konania. Rozhodnutie o zastavení exekúcie preto odvolací súd hodnotí ako nadbytočné, deklaratórne, ale neškodiace.
V súvislosti s tým vzniká otázka, či má exekučný súd v danej procesnej situácii rozhodnúť o trovách exekúcie, ktorú otázku nerieši zákon o konkurze a reštrukturalizácii <.a výslovne ho v čase začatia exekučného konania neriešil ani Exekučný poriadok.. Novelou exekučného poriadku vykonanou zákonom NR SR č. 348/2011 Z.z., účinnou dňom 01.01.2012, však rozhodovanie exekučného súdu o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie zákon výslovne stanovil.
Podľa § 203 ods. 3 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
Z rozhodnutia NS SR, sp.zn. 3 Cdo/104/2008 z 01.09.2008 (rozhodnutie vychádza z právneho stavu pred vyššie identifikovanou novelou Exekučného poriadku) vyplýva, že pokiaľ došlo k zastaveniu exekúcie rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Rozhodnutie súdu musí okrem výroku o zastavení konania (exekúcie) obsahovať aj výrok o náhrade trov exekúcie, pričom uvedený záver platí aj vtedy, ak došlo k zastaveniu exekučného konania ex lege - vyhlásením konkurzu.
V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 EP), za ktorý výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (§ 196 EP) a ostatne, súdom poverený exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1 EP). Pokiaľ k zastaveniu exekúcie dôjde rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 EP, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (viď § 200 ods. 2 EP). Každé takéto rozhodnutie súdu musí teda okrem výroku o zastavení exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov exekúcie.
V danom prípade nedošlo k zastaveniu exekučného konania rozhodnutím súdu, ale ex lege - vyhlásením konkurzu. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu bolo potrebné, aj za právneho stavu pred novelou vykonanou zákonom NR SR č. 348/2011 Z.z., účinnou dňom 01.01.2012, potrebné, na základe analógie procesného práva, postupovať aj v takýchto prípadoch podľa § 200 ods. 2 EP. Preto možno uzavrieť, že aj v prípade exekúcie zastavenej ex lege (§ 48 ZKR), pred vyššie uvedenou novelou Exekučného poriadku, bolo povinnosťou exekučného súdu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (analogicky ako v prípade zastavenia exekúcie rozhodnutím súdu).
V danom prípade exekučný súd rozhodoval v čase právneho stavu daného novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom NR SR č. 348/2011 Z.z., účinnou dňom 01.01.2012, čo znamená, že rozhodoval lege artis, podľa platnej právnej úpravy. Poverený exekútor si návrhom trovy exekúcie riadne uplatnil, čo dávalo priestor exekučnému súdu rozhodnúť o trovách exekúcie, ktoré prvostupňový súd tomuto priznal po ich čiastočnej moderácii.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí ak je vo výroku správne.
Keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa ohľadne uloženej povinnosti platiť trovy exekúcie osobou oprávneného korešponduje so zákonom a ustálenou judikatúrou všeobecných súdov, odvolací súd toto rozhodnutie, ako vecne správne, potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ustanovenia § 142 ods. 1 OSP a povinnému tieto trovy nepriznal, lebo mu v odvolacom konaní žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.