Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-495-2013.pdf
PDF · 78.48 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/495/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členov senátu JUDr. Táni Rapčanovej a JUDr. Blaženy Stašíkovej, v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpený Advokátska kancelária GUNIŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, proti odporkyni: K. D., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/XXD, U., o zaplatenie 71,85 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/42/2013-67 zo dňa 16. júla 2013, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol, odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal voči odporkyni zaplatenia istiny 71,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 20 % ročne zo sumy 71,85 eur za čas od 16.02.2011 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že dňa 14.08.2009 uzavrel s odporkyňou Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (ďalej už len „zmluva“), ktorou sa zmluvné strany dohodli na vedení účtu za podmienok uvedených v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach (ďalej už len „VOP). Navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa mu neuhradila debetný zostatok na účte zriadenom podľa zmluvy, v dôsledku čoho navrhovateľ dňa 07.02.2011 odstúpil od zmluvy, keď výška debetného zostatku predstavovala žalovanú sumu.
Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi zistil, že zmluva medzi navrhovateľom a odporkyňou bola skutočne uzavretá dňa 14.08.2009, pričom navrhovateľ listom zo dňa 07.02.2011 vyzval odporkyňu na úhradu 71,30 eur bez bližšej špecifikácie. Z výpisu z účtu zo dňa 15.02.2011 zistil, že na účte bol ku dňu 31.01.2011 vykazovaný debetný zostatok 71,30 eur, k zatvoreniu účtu zostatok 0,00 eur po započítaní kreditnej položky. Navrhovateľ v konaní svoje nároky bližšie nešpecifikoval, keď uviedol len to, že si uplatňuje sumu 71,85 eur titulom debetného zostatku na účte. Hoci súd zistil, že došlo k uzatvoreniu zmluvy, ktorá obsahovo zodpovedá zmluve o bežnom účte, nezistil, že by boli zo strany navrhovateľa poskytnuté nejaké peňažné prostriedky, eventuálne, že by žalovaná suma predstavovala nejakú odplatu. Zostatok na účte nie je žiadnym hmotnoprávnym nárokom, vyjadruje len sumu prostriedkov na účte tak, ako ho vedie peňažný ústav na základe zmluvy o bežnom účte. Zároveň nezistil, že by k účtu bola zriadená služba, tzv. povoleného prečerpania, teda že by bolo dohodnuté, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte. Len samotný fakt, že navrhovateľ (veriteľ) eviduje na účte debetný zostatok, neznamená, že má aj pohľadávku voči
dlžníkovi vo výške evidovaného debetného zostatku. Výpis z účtu nie je verejná listina, ktorá by zakladala domnienku správnosti údajov. Je to listina, ktorá majiteľovi účtu deklaruje vykonávanie pohybov na účte, platieb na základe prevodných príkazov a pod. Navrhovateľ vôbec netvrdil, že by poskytol odporkyni nejaké finančné prostriedky, ktoré by bolo možné posúdiť ako úver podľa § 710 Obchodného zákonníka (ďalej už len „ObZ“), naviac súd nemal preukázané ani uzavretie takejto zmluvy. Zostatok na účte môže predstavovať rôzne hmotnoprávne nároky navrhovateľa od poplatku za vedenie účtu až po úver vykonaním platby bez krytia a zostatkom peňažných prostriedkov, nároky zo zmluvných pokút, úrokov z omeškania, úrokov. Ak navrhovateľ chcel byť v konaní úspešný, mal uviesť, ktoré jednotlivé nároky tvoriace debetný zostatok na účte si uplatňuje. Súd ich dôvodnosť musí posúdiť a odporca zároveň musí mať možnosť sa so špecifikáciou nárokov zoznámiť a vyjadriť sa k nej. Navrhovateľ ako banka musí mať prehľad o tom, aké nároky tvoria debetné položky na účte, keď existenciu týchto nárokov je možné preukázať aj výpisom z účtu za obdobie vzniku debetného zostatku. Tento však navrhovateľ nepredložil. S poukazom na nepreukázanú dôvodnosť nároku navrhovateľa, súd jeho návrh v celom rozsahu zamietol. Odporkyni ako úspešnej účastníčke v konaní náhradu trov nepriznal, nakoľko z obsahu nezistil, že by jej nejaké trovy vznikli.
Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania uviedol, že v zmysle uzatvorenej zmluvy a VOP boli výpisy, ako i všetky ostatné písomnosti zasielané poštou. Keďže zásielka bola odosielaná poštou, navrhovateľ považoval zásielku za odoslanú na druhý pracovný deň. Citujúc čl. I., bod 2, 3, 4, 6 a čl. III. písm. A, bod 38 VOP ďalej v odvolaní uviedol, že prekročením nepovoleného debetu odporkyňa porušila ustanovenia zmluvy (bod 1) i ustanovenia čl. III. písm. A, bod 36 VOP. Nakoľko zmluvu listom zo dňa 07.02.2011 vypovedal, odporkyňa bola oboznámená s tým, že jej bude zrušený účet a že má voči navrhovateľovi debetný zostatok. Nahromadený sankčný úrok sa pri debetoch počíta zo zostatku istiny odo dňa nasledujúceho po dni zatvorenia účtu klienta, v danom prípade od 16.02.2011. Navrhovateľ bol v zmysle VOP oprávnený účtovať za ďalšie služby poplatky a to v zmysle platného sadzobníka poplatkov. Sankčná úroková sadzba pri nepovolenom debete na osobnom účte predstavovala výšku 20 % ročne. Žalovaná istina 71,85 eur predstavuje debetný zostatok na účte klienta v čase jeho zatvorenia. Celkový súčet kreditných položiek (v kolónke DR/CR) predstavuje sumu 752,70 eur, celkový súčet debetných položiek (v kolónke DR/CR označenie kódom 0) predstavuje sumu 824,55 eur. Rozdiel medzi kreditnými a debetnými položkami činí sumu 71,85 eur. V prílohe k odvolaniu priložil výpisu z účtu odporkyne v počte 33 listov.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.
Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len “O. s. p.“) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní zo bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O. s. p.), podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje, a preto uvádzať ďalšie (iné) dôvody už nepovažuje za potrebné. Odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
Odvolací súd po preskúmaní odvolania zistil, že jeho obsahom je v podstate len citácia jednotlivých článkov VOP a konštatovanie, že odporkyňa prekročením nepovoleného debetu porušila ustanovenia zmluvy a VOP. Pokiaľ navrhovateľ v ďalšej časti odvolania bližšie uviedol, čo predstavuje žalovaná istina 71,85 eur a zároveň pripojil výpisy z účtu odporkyne (čo by mohlo predstavovať bližšie zdôvodnenie uplatneného nároku a predloženie dôkazov), odvolací súd s prihliadnutím na ust. § 205a ods. 1 O. s.
p. na dodatočne predložené dôkazy prihliadnuť nemohol. Zo spisového materiálu zistil, že okresný súd (okrem iných poučení) riadne poučil navrhovateľa podľa § 120 ods. 4 O. s. p. (č. l. 60 spisu), ktoré prevzal právny zástupca navrhovateľa dňa 14.2.2013 (č. l. 59 spisu). Nakoľko navrhovateľ v konaní ani v odvolaní netvrdil, že dôkazy, ktoré predložil k odvolaniu, nemohol bez svojej viny označiť ani predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa a zároveň nešlo o skutočnosti a dôkazy, ktoré by sa týkali podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, resp. nimi malo byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolací súd na dodatočne predložené dôkazy neprihliadol.
Pokiaľ okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam (navrhovateľ v tomto smere závery prvostupňového súdu v podstate ani nenamietal), odvolací súd vyhodnotil napadnutý rozsudok ako vecne správny a podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ho v celom rozsahu potvrdil.
Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého by odporkyňa mala právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko bola v tomto konaní v celom rozsahu úspešná. Nakoľko z obsahu spisu nebolo zistené, že by odporkyni trovy odvolacieho konania vznikli, eventuálne že by si ich uplatnila, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.