Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9CoE-141-2013.pdf
PDF · 73.38 KB
Case nature
Subarea
9CoE/141/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zast. JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 30 796 750, proti povinným: 1. O. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. E. G. XXX, 2. Y. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. E. G. XXX, o vymoženie 3.391,44 eura s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 15. decembra 2011 č. k. 16Er/816/2010-51 v spojení s opravným uznesením zo dňa 15. mája 2013 č. k. 16Er/816/2010-64, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zastavil exekučné konanie vedené na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 16Er/816/2010 a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Svoje rozhodnutie v zastavajúcej časti odôvodnil ustanoveniami § 58, § 44 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok), majúc pritom za to, že nakoľko uznesenie, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, nadobudlo právoplatnosť, súd aj bez návrhu exekučné konanie zastavil v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Okrem toho konštatoval, že v zmysle § 47 ods. 3 Exekučného poriadku trovy je možné prisúdiť až za úkony od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie. Toto doručenie je dôležité na stanovenie začiatku obdobia, od ktorého súd prizná trovy a od ktorého sú teda významné úkony exekútora, za ktoré patrí náhrada trov. Zdôraznil pritom, že doručenie inej listiny nenahradzuje doručenie poverenia, a teda ani doručenie uznesenia o zamietnutí poverenia alebo doručenie uznesenia o zastavení exekučného konania. Vzhľadom na vyššie uvedené nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu v časti trov exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, namietajúc pritom skutočnosť, že postupom súdu mu bolo odňaté právo na náhradu trov exekúcie. Svoje poškodenie odôvodnil poukazom na § 29 Exekučného poriadku, čl. 18 ods. 1, čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, majúc pritom za to, že v exekučnom konaní, ktoré je vždy začaté na návrh oprávneného, je to on, ktorý nesie riziko náhrady trov exekúcie pre prípad jeho neúspechu. Okrem toho namietal, že náklady exekútora pri zastavení exekúcie nie sú tvorené len odmenou exekútora, ale taktiež vynaloženými nákladmi na jej vykonanie, čo znamená, že exekútor by nielen bol nútený vykonávať takéto exekúcie bez príslušnej náhrady, ale bol by nútený ich dokonca financovať zo svojich prostriedkov vynakladaných na nutné výdaje. Exekučný súd svojím rozhodnutím poprel právo priznané zákonom, čím došlo okrem porušenia zákona aj k porušeniu ústavy SR, a to čl. 20 ods. 3, nakoľko záväzok oprávneného k jeho pohľadávke bol uznesením súdu prenesený na exekútora, čím mu vznikla majetková škoda. Na základe týchto skutočností mal za to, že jeho základné právo vlastniť majetok a základné právo na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výrokom uznesenia exekučného súdu o náhrade trov konania porušené bolo. Na základe uvedeného navrhol, aby v súlade s ustanovením § 374 ods. 3 OSP vo veci rozhodol sudca a odvolaniu vyhovel alebo predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu a odvolací súd v súlade s ustanovením § 220 ods. 1 OSP zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne nesprávne a rozhodol vo veci trov exekúcie.
K odvolaniu súdneho exekútora písomné vyjadrenie podané nebolo.
Sudca súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadril tak, že odvolaniu súdneho exekútora nemieni vyhovieť, nakoľko ho považuje za vecne správne, a vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. l OSP) po prejednaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 29. 10. 2010, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Slovak arbitration court, s. r. o., vydaného rozhodcom JUDr. Františkom Svatuškom zo dňa 07. 12. 2009 sp. zn. 09/12/09. Vyššie označený súdny exekútor doručil dňa 02. 11. 2010 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej súd rozhodol uznesením zo dňa 18. 01. 2011 č. k. 16Er/816/2010-12 tak, že túto z dôvodov v ňom uvedených zamietol. Z dôvodu podaného odvolania oprávneným vo veci rozhodoval Krajský súd v Nitre, ktorý uznesením zo dňa 31. 05. 2011 č. k. 26CoE/105/2011-36 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Následne súd prvého stupňa vo veci rozhodol napadnutým uznesením.
Podľa § 44 odsek 3 Exekučného poriadku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 47 odsek 3 posledná veta Exekučného poriadku do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
Podľa § 243 odsek 1 Exekučného poriadku, tento zákon sa vzťahuje aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona.
Podľa § 219 odsek 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 odsek 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že v uvedenom prípade súd prvého stupňa správne nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Keďže súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie, je vydanie poverenia na vykonanie exekúcie dôležité pre stanovenie začiatku obdobia, od ktorého je možné priznať odmenu za úkony exekučnej činnosti, za ktoré patrí súdnemu exekútorovi náhrada trov. V tomto smere Exekučný poriadok rozlišuje pojmy zastavenie exekučného konania a zastavenie exekúcie, čo súvisí práve so štádiom, v akom sa exekučné konanie nachádza. O zastavenie exekučného konania ide vtedy, ak je to v štádiu do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (čo je prejednávaná vec) a o zastavenie exekúcie ide v štádiu po vydaní poverenia. Až po vydaní poverenia môže súdny exekútor začať vykonávať úkony exekučnej činnosti podľa § 47 a nasl. EP, za ktoré by mu patrili trovy exekúcie (§ 200 EP), ktorými sú odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196 EP) a ktorých výšku určuje vyhláška MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Z uvedeného vyplýva, že až vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je pre súdneho exekútora definitívnym autoritatívnym oprávnením na realizáciu samotnej exekučnej činnosti. Takýto záver je plne súladný i s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. 06. 2009 sp. zn. III. ÚS 52/09, v ktorom ústavný súd zaujal stanovisko, podľa ktorého, ak exekučný súd i napriek vyššie uvedeným záverom prizná odmenu súdnemu exekútorovi, je takéto rozhodnutie neodôvodnené a porušujúce príkaz ústavne konformného výkladu právnych noriem obsiahnutých v Exekučnom poriadku, ako i vo vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa má za to, že súdnemu exekútorovi vzhľadom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neprislúcha odmena za výkon exekučnej činnosti, nakoľko súdny exekútor nevykonal žiaden úkon bezprostredne smerujúci k vymoženiu pohľadávky oprávneného, pričom takýto úkon nebol ani oprávnený vykonať z dôvodu neudelenia poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie.
Čo sa týkalo súdnym exekútorom namietanej náhrady hotových výdavkov, odvolací súd poukazuje na § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má exekútor nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. S poukazom na uvedené bol toho názoru, že súdny exekútor požadoval náhradu hotových výdavkov za poštovné za žiadosť o vydanie poverenia a za poštovné za zaslanie vyúčtovaných trov, ktoré však nijako nezdokladoval, v dôsledku čoho ich nebolo možné považovať za účelne vynaložené hotové výdavky. Naviac, čo sa týkalo poštovného za zaslanie vyúčtovaných trov, uvedené hotové výdavky nemožno považovať za účelne vynaložené aj z dôvodu, že nesúviseli s výkonom exekúcie, ale len s uplatnením práva súdneho exekútora ako účastníka konania, pretože v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku súdny exekútor je účastníkom konania, ak sa rozhoduje o trovách exekúcie.
Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne, odvolanie súdneho exekútora za nedôvodné, a preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.