Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5CoE-251-2013.pdf
PDF · 82.88 KB
Case nature
Subarea
5CoE/251/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnených: 1.) C. K., nar. XX. XX. XXXX, 2.) Ing. B. K., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom L., Z. XX, v konaní zastúpení JUDr. Janou Fridrichovou, advokátkou so sídlom Jakubovo nám. 9, Bratislava, proti povinnému: B. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., R. XXXX/XX, v konaní zastúpený Mgr. Jozefom Slíškom, advokátom so sídlom Nitra, Coboriho 2, o vymoženie pohľadávky vo výške 32.861,98 eura, o odvolaní oprávnených proti uzneseniu Okresného súdu Komárno, č. k. 10Er/85/2006-313 zo dňa 13. septembra 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh povinného na odklad exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
Uznesením č. k. 10Er/85/2006-313 zo dňa 13.09.2013 súd prvého stupňa povolil odklad exekúcie vedenej pod sp. zn. 10Er/85/2006, u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, Exekútorský úrad Malacky, Dukelských hrdinov 2946/6, pod číslom EX 46/06 až do právoplatného ukončenia právnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 49C/376/2011. Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. § 56 ods. 1, 2, 4, 7, § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, § 374 ods. 4 OSP. Dňa 06. 02. 2006 bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka pre vymoženie pohľadávky oprávnených v sume 990.000,- Sk (32.861,97 eura) a trov exekúcie. Exekučným titulom v danej veci je Notárska zápisnica spísaná na Notárskom úrade JUDr. Daniely Šikutovej so sídlom v Bratislave č. N 519/05, Nz 43932/05 NCRIs 43337/2005 zo dňa 21. 09. 2006. Povinný dňa 22. 01. 2013 doručil súdu návrh na odklad exekúcie, ktorý zdôvodnil tým, že dňa 27. 12. 2011 podal žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu pojatého do Notárskej zápisnice N 519/05, Nz 43932/05 NCRIs 43337/2005 zo dňa 21. 09. 2006 na Notárskom úrade v Bratislave u notárky JUDr. Daniely Šikutovej ako aj neplatnosti Dohody o kumulatívnej intercesii uzatvorenej dňa 21. 09. 2005 v Bratislave. Predmetná vec doposiaľ ukončená nie je, prebieha v nej dokazovanie. Oprávnení s odkladom nesúhlasili, vo vyjadrení zo dňa 08. 02. 2013 žiadali návrh odmietnuť ako vecne i právne nedôvodný. Poukázali na to, že povinný má jasné povinnosti podľa Dohody o kumulatívnej intercesii zo dňa 21. 09. 2005, fixovanej do roviny exekučného titulu notárskou zápisnicou. Návrh povinného na odklad exekúcie označili ako šikanózny výkon (zneužívanie) procesných práv povinnej osoby, ktorý sleduje jediný, právne nekorektný cieľ - znemožniť oprávneným osobám domôcť sa ich práv. Vyšší súdny úradník uznesením zo dňa 28. 03. 2013 návrh na odklad exekúcie zamietol, povinný zamietajúce uznesenie napadol odvolaním, pričom zastal názor, že v danej veci je dôvod na povolenie odkladu v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko civilné konanie prebiehajúce na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 49C/376/2011 môže mať vplyv na exekučné konanie a na existenciu vykonateľného exekučného titulu. Keďže odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, rozhodnutie zo dňa 28. 03. 2013, ktorým nebol povolený odklad, sa zo zákona zrušilo a súd v konaní pokračoval. Súd v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na odklad exekúcie z dôvodu začatého občianskoprávneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 49C/376/2011. Od konajúceho súdu si vyžiadal kópiu žaloby s prílohami a zápisnicou z pojednávania, z ktorých zistil, že na uvedenom súde sa vedie konanie na návrh
povinného o určenie neplatnosti právneho úkonu, predmetom ktorého je úkon urobený do Notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade JUDr. Daniely Šikutovej v Bratislave pod č. N 519/2005, NZ 43932/2005, NCRls 43337/2005 zo dňa 21. 09. 2005, ako aj Dohoda o kumulatívnej intercesii uzavretá dňa 21. 09. 2005 medzi B. M., C. K., Ing. B. K., Ing. K. M., H. M., H. S. a Y. S.. Na základe týchto skutočností mal za to, že v uvedenom konaní sa napáda exekučný titul a vo veci doposiaľ rozhodnuté nebolo. Vzhľadom na to konštatoval, že v prípade, že by navrhovateľ bol vo veci úspešný, malo by to za následok zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 psím. f) Exekučného poriadku. Zdôraznil, že realizáciou exekúcie by v tom prípade mohlo dôjsť k ťažko napraviteľným následkom, vzniku ďalšieho súdneho sporu, preto dospel k záveru, že je daný dôvod na odklad exekúcie do právoplatného ukončenia právnej veci Okresného súdu Bratislava V, a preto návrhu povinného na odklad exekúcie vyhovel. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie oprávnení, žiadajúc bezodkladne rozhodnúť o podanom odvolaní, ergo: odklad predmetnej exekúcie nepovoliť. Predmetné uznesenie označili ako prejav administrovania súdu. Uviedli, že povinný od podania návrhu na začatie exekučného konania zneužíva právny poriadok Slovenskej republiky. Zdôraznili, že povinný opakovaným podaním žiadosti o odklad exekúcie sledoval jediný cieľ - paralyzovať činnosť súdneho exekútora, a tým sa reálne priečiť uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Poukázali na to, že v júli, keď povinný videl, že jeho argumentácia je neúspešná podal žalobu o určenie neplatnosti exekučného titulu - notárskej zápisnice a jej prílohy: Dohody o kumulatívnej intercesii. Okresný súd v Komárne uznesením č. k. 10Er/85/2006 zo dňa 16. 10. 2009 odklad exekúcie povolil do právoplatného skončenia veci o určenie neplatnosti exekučného titulu a dohody o kumulatívnej intercesii, pričom toto konanie bolo dňa 01. 12. 2011 zastavené. Okresný súd v Komárne uznesením č. k. 10Er/85/2006 zo dňa 14. 02. 2012 predmetnú exekúciu znova odložil, s argumentom, že povinný inicioval trestné konanie, čo bolo prelomením zásady res iudicata. Na základe odvolania oprávnených žiadosť povinného súd zamietol uznesením zo dňa 31. 12. 2012. Dňa 22. 01. 2013 predložil povinný piatu žiadosť o odklad exekúcie, v ktorej opäť namietal neplatnosť exekučného titulu a príslušnej dohody. Súd prvého stupňa odklad exekúcie nepovolil, povinný sa odvolal, pričom využil ust. § 374 ods. 4 OSP a súd prvého stupňa následne povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod č. k. 49C/376/2011. V odvolaní poukázal na mimoriadne podnetný Nález Ústavného súdu Českej republiky (PL. ÚS 31/2010), v ktorom uviedol, že pôsobenie vyšších súdnych úradníkov v danom kontexte vôbec nevedie k urýchleniu konania a odbremenenia sudcov. Z rozhodovania o povolení odkladu, ktoré má byť podľa zákona pre povinný subjekt jednostupňové a skončené do 30 dní sa stáva niekoľkomesačný proces. Následne oprávnení svoje odvolanie podaním doručeným súdu dňa 23. 10. 2013 doplnili, pričom zdôraznili, že je priam nutné, aby OS v Komárne opustil pozíciu kunktátora. Dlžníkmi v slovenských podmienkach praktizované opakované predkladanie účelových žiadostí o odklad exekúcie je už dostatočne známe. Poukázali na znenie Exekučného řádu v Českej republike, v ktorom je uvedené, že do vydania rozhodnutia o návrhu na odklad exekúcie exekútor nečiní žiadne úkony smerujúce k vykonaniu exekúcie, pokiaľ nejde o návrh, ktorý je svojvoľným a zrejme bezúspešným uplatňovaním a bránením práva. V tomto smere zdôraznili, že povinný svojím konaním zaťažoval justíciu čisto účelovými podaniami, len s cieľom zabrániť exekúcii svojho majetku. Záverom uviedli, že znenie ust. § 56 Exekučného poriadku nie je v súlade s Ústavou SR, preto v intenciách § 18 ods. 1 písm. d/ zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, poukázali na potrebu podať z pozície OS v Komárne adekvátny návrh na začatie konania. Oprávnení podaním doručeným súdu dňa 13. 01. 2014 opätovne doplnil svoje odvolanie, pričom uviedli, že zo strany povinného nedošlo k dobrovoľnému uspokojeniu nárokov oprávnených osôb, na základe čoho bolo potrebné pristúpiť k nútenému výkonu exekučného titulu. Napriek legitímnemu očakávaniu, že právo bude úspešne vymožené, oprávnené subjekty trpia zbytočným plynutím času. Podstata zásahu exekučného súdu, ktorého rozhodnutie sa napáda je v tom, že odkladom exekúcie sa neposkytuje rovnaká úroveň práv manželom K. - oprávneným, akú súd poskytol a opakovane poskytuje povinnému. Pri odklade exekúcie má exekučný súd skúmať pomer rizika zvlášť nepriaznivých následkov spôsobených prípadným neodložením exekúcie povinnému a rizika vážneho ohrozenia záujmov oprávneného, vyvolaného odkladom exekúcie. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa procesným postupom podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že podané odvolanie oprávnených je dôvodné. Podľa § 220 OSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 OSP). Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol
odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
V zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá preukázanie povinným takých okolností, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku splnenia podmienok stanovených na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Zákon bližšie nerozvádza slovné spojenie „ak možno očakávať“, že na základe zákonom vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie. Vo všeobecnosti by malo byť aspoň osvedčené pred povolením odkladu podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Takouto skutočnosťou je vždy rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, ktoré môže byť vydané aj v konaní o obnove konania (§ 223 OSP), resp. situácia, s ktorou odklad vykonateľnosti spája právo, napr. povolenie obnovy konania (§ 234 ods. 3 OSP). Takouto skutočnosťou však automaticky nie je akékoľvek súdne konanie začaté povinným, ktorým spochybňuje platnosť alebo účinky exekučného titulu.
Základným účelom odkladu exekúcie v exekučnom konaní podľa § 56 Exekučného poriadku je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom však musia byť rešpektované aj základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Keďže podstatným spôsobom zasahuje do subjektívnych práv a povinností účastníkov exekučného konania, rozhodovanie o tejto veci je zverené do právomoci súdov. Je na súde, aby podľa celého stavu veci spravodlivo zvážil pomer rizika nepriaznivých následkov spôsobených prípadným neodložením exekúcie povinnému a rizika vážneho ohrozenia oprávneného vyvolaného eventuálnym odkladom. Zákon síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo. V predmetnej veci sa oprávnení svojím návrhom na vykonanie exekúcie domáhali vymoženia pohľadávky v sume 32.861,98 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom v danej veci je notárska zápisnica č. N 519/2005, Nz 43932/05, NCRIs 43337/2005 zo dňa 21. 09. 2006 spísaná na Notárskom úrade JUDr. Daniely Šikutovej so sídlom v Bratislave. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo pre súdneho exekútora Mgr. Ing Štefana Hrebíka vydané dňa 06. 02. 2006. Následne v priebehu exekučného konania bolo zo strany povinného podaných niekoľko návrhov na odklad exekúcie (5 návrhov). Povinný svojím posledným návrhom na odklad exekúcie doručeným súdu prvého stupňa dňa 22. 01. 2013 sa domáhal povolenia odkladu exekúcie až do právoplatného skončenia veci vedenej na okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 49C/376/2011, ktorým sa domáha určenia neplatnosti exekučného titulu
- Notárskej zápisnice č. N 519/2005, Nz 43932/05, NCRIs 43337/2005 zo dňa 21. 09. 2006 ako aj určenia neplatnosti Dohody o kumulatívnej intercesii. Následne súd prvého stupňa obsadený vyššou súdnou úradníčkou uznesením č. k. 10Er/85/2006-242 zo dňa 28. 03. 2013 zamietol návrh povinného na odklad exekúcie. V zmysle § 374 ods. 4 v danej veci opätovne rozhodla napadnutým uznesením č. k. 10Er/85/2006-313 zo dňa 13. 09. 2013 sudkyňa, ktorá povolila odklad exekúcie vedenej pod sp. zn. 10Er/85/2006, u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, Exekútorský úrad Malacky, Dukelských hrdinov 2946/6 pod číslom EX 46/06 až do právoplatného ukončenia právnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V, pod sp. zn. 49C/376/2011. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu na rozdiel od súdu prvého stupňa prijal záver, že v danom prípade nedošlo k splneniu tých podmienok, ktorých splnenie predpokladá samotný obsah ust. § 56 ods. 1, 2 Exekučného poriadku k tomu, aby mohlo byť návrhu na odklad exekúcie vyhovené. Povinný v priebehu exekučného konania podal viacero návrhov na odklad exekúcie, ktoré odvolací súd vyhodnocuje ako účelové a zároveň smerujúce k odďaľovaniu uspokojenia právoplatne priznaného nároku oprávneným. Taktiež povinný nepreukázal to, že by sa bez vlastnej viny ocitol prechodne v takom postavení, pri ktorom by neodkladná exekúcia pre neho, resp. členov jeho rodiny mala veľmi nepriaznivé následky. Pokiaľ ide o samotnú kvalifikáciu odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku (nepriaznivé postavenie povinného), takéto nepriaznivé postavenie musí byť iba dočasného charakteru a nesmie existovať predpoklad jeho dlhodobého trvania (napr. choroba, strata zamestnania). Samotné povolenie odkladu exekúcie musí byť sledované aj s poukazom na rešpektovanie tej podmienky, či povolený odklad nespôsobí druhej strane, t. j. oprávneným v 1. a 2. rade vážnu škodu. K uvedenému odvolací súd poznamenáva, že povinnému už v minulosti z tohto istého dôvodu prvostupňový súd
jedenkrát odklad exekúcie povolil, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktoré však bolo zastavené pre nečinnosť navrhovateľa (povinného). S poukazom na tieto dôvody odvolací súd na rozdiel od prvostupňového súdu zdieľa ten právny názor, že na strane povinného neexistujú právne relevantné dôvody v zmysle § 56 ods. 2 EP, pre existenciu ktorých by bolo možné podanému návrhu povinného zo dňa 22. 01. 2013 na odklad exekúcie vyhovieť. Na základe týchto skutočností odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle § 220 OSP tak, že návrh povinného na odklad exekúcie zamietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.