Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_17Co-347-2012.pdf
PDF · 92.01 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/347/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľov: 1/ R. T., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. č. 6, 1b/ I. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., B. Q. XX, 2a/ P. N., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., I. XX, 2b/ W. D., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., L. XX, 2c/ P. T., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., M. R. E. č. XX, 3/ S. N., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., B., B. Q. XXXX/ XX, 4/ X. N., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., Y. X, všetci navrhovatelia zastúpení JUDr. Jánom Hudobom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Sládkovičova 2, 960 01 Zvolen, proti odporcovi W.. E. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., L. XX/XX, zastúpeného JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Námestie SNP 70/36, 960 01 Zvolen, v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/60/2006-383 zo dňa 26. 09. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zamietol; vo vzťahu k trovám konania uviedol, že o trovách konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len „OSP“) do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovatelia sa pôvodne vo svojej žalobe domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice Nz 181/96 a N 184/96 zo dňa 25. 11. 1996, ktorá bola zaregistrovaná pod V 2066/96 dňa 28. 01. 1997 Okresným úradom Zvolen, odbor katastrálny ako aj určenia, že vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu na základe uvedenej kúpnej zmluvy je štát. V priebehu konania zobrali navrhovatelia žalobu proti Slovenskej republike späť, na základe čoho súd konanie v tejto časti uznesením z 21. 02. 2008 zastavil. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že v zmysle § 80 písm. c) OSP skúmal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe vo vzťahu k výsledku konania v tom zmysle, či sa žiadaným rozhodnutím súdu dosiahne želateľný výsledok. Uviedol, že navrhovatelia chcú svojou žalobou dosiahnuť výsledok - určiť, že kúpna zmluva, ktorú uzavreli s odporcom je neplatná, pričom tvrdili, že v dôsledku protiprávneho konania odporcu nemôže byť rozhodnuté zo strany Obvodného pozemkového úradu vo Zvolene o ich oprávnených reštitučných nárokoch. Okresný súd sa preto zaoberal skutočnosťou, či by v dôsledku rozhodnutia súdu o neplatnosti kúpnej zmluvy vznikol navrhovateľom reštitučný nárok. Zistil, že pokiaľ Obvodný pozemkový úrad prerušil konanie, neprerušil ho z toho dôvodu, že čakal na rozhodnutie súdu v uvedenej veci, ale prerušil ho z toho dôvodu, že potreboval doložiť do spisu listinné dôkazy, na ktorých predloženie stanovil lehotu 60 dní. Až následne, na základe oznámenia navrhovateľov resp. ich predchodcov o tom, že sa vedie súdne konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy Obvodný pozemkový úrad v konaní nepokračoval do skončenia konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že ak by žalobe vyhovel a určil by, že kúpna zmluva je neplatná, vlastníctvo k pozemkom by prešlo na navrhovateľov a na základe toho by navrhovatelia nemohli byť úspešní v konaní o navrátenie vlastníctva v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z., nakoľko pozemky by neprešli na štát. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej konštatoval, že na základe rozhodnutia súdu vydaného v konaní o určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy Správa katastra nezapíše navrhovateľov ako vlastníkov nehnuteľností podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Zb. a rozhodnutím súdu o neplatnosti kúpnej zmluvy sa nedosiahne navrhovateľmi mienený právny stav - zápis vlastníckeho práva v prospech SR tak, aby mohli byť navrhovatelia úspešní v konaní podľa zákona č. 503/2003 Z. z. pred Obvodným pozemkovým úradom. Okresný súd uviedol, že k takémuto záveru dospel po preskúmaní predložených listinných dôkazov, keď zistil, že bývalý Obvodný úrad životného prostredia, Oddelenie územného rozvoja a štátnej stavebnej správy Zvolen rozhodnutím č. SÚ 1021/96/5 vydaným v zmysle zákona č. 50/1976 Z.z. vyhovel žiadosti žiadateľov a vyvlastňovacie rozhodnutie bývalého Mestského národného výboru, Odboru výstavby č. 6161/79-73 zo dňa 27. 05. 1974 v bodoch 16, 17, 19, 20 a 23 rozhodnutia týkajúcich sa navrhovateľov zrušil. Krajský úrad v Banskej Bystrici, Odbor tvorby a ochrany životného prostredia, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu svojím rozhodnutím zo dňa 21. 10. 1996 potvrdil. Odporca nadobudol predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou v čase po právoplatnom skončení správneho konania a to kúpnou zmluvou zo dňa 25. 11. 1996 a osvedčením o dedičstve z 12. 12. 1996 pod č. D 1226/96. Prechod vlastníckeho práva bol zavkladovaný v katastri nehnuteľností Okresného úradu, Odbor katastra nehnuteľností Zvolen. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 23S/351/96 zo dňa 19. 02. 1997 rozhodnutie prvostupňového a odvolacieho správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutím Okresného úradu Zvolen, Odbor životného prostredia zo dňa 19. 02. 1999 č. ŽP - 99/03520-6 v spojení s rozhodnutím Krajského úradu v Banskej Bystrici, Odbor tvorby a ochrany životného prostredia zo dňa 23. 04. 1999 č. 99/02844 bola žiadosť o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 13. 2. 1996 zamietnutá. Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutím sp. zn. 23C/51/99 zo dňa 30. 06. 1999 žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského úradu v Banskej Bystrici, Odbor tvorby a ochrany životného prostredia zamietol. Proti uvedenému rozsudku podal Generálny prokurátor SR mimoriadne dovolanie, ktoré Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 22. 02. 2001 zamietol. V zmysle uvedených skutočností je podľa názoru okresného súdu nepochybné, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy z 25. 11. 1996 nebolo dispozičné oprávnenie predávajúcich k predmetu zmluvy žiadnym spôsobom a rozsahom obmedzené. Správne konania a rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici nasledujúce po uzavretí kúpnej zmluvy mali dopad na obnovu vlastníckych pomerov a vzťahov, keď sa na ich základe obnovilo vlastnícke právo štátu aj k predmetu kúpnej zmluvy, teda zápisu vlastníckeho práva v prospech štátu nebráni podľa názoru okresného súdu žiadna prekážka. Takto mal súd preukázané, že výsledok súdneho konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy neovplyvní právne postavenie navrhovateľov. Na jeho základe Správa katastra navrhovateľov nezapíše ako vlastníkov nehnuteľností podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Zb. a rozhodnutím súdu sa nedosiahne navrhovateľmi mienený stav - zápis vlastníckeho práva v prospech SR. Na základe uvedených skutočností okresný súd konštatujúc, že nie je preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobu zamietol.
Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa navrhovatelia v podaní zo dňa 06. 11. 2012 odvolali a v odvolaní uviedli, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že v predchádzajúcom súdnom spore vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 14C/17/05 o určenie vlastníckeho práva k pozemkom, boli žalovaní všetci účastníci tohto sporu, bola žaloba zamietnutá z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa, ktorým je Slovenský pozemkový fond lebo tomu neprináleží oprávnenie zastupovať štát pred súdom vo veciach, v ktorých je existencia vlastníckeho práva štátu sporná. Obvodný pozemkový úrad vo Zvolene v tejto veci taktiež nie je oprávnený zastupovať Slovenskú republiku, teda jediným oprávneným orgánom je Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré však nemá záujem vstúpiť do konania ako vedľajší účastník konania. Navrhovateľom preto nezostávalo iné východisko ako „pokúsiť sa nahradiť totálnu absenciu a nezáujem štátu o občana vlastnou iniciatívou t. j. podať žalobu na príslušný súd“. Prvostupňový Okresný súd Zvolen rozhodol podľa názoru navrhovateľov vo veci právne presvedčivým a čistým rozsudkom č. k. 7C/60/06-252 zo dňa 24. 03. 2010, keď žalobe vyhovel. Tento bol však v dôsledku odvolania podaného odporcom uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/172/2010-274 zo dňa 20. 12. 2010 zrušený. Okresný súd Zvolen vyniesol potom týmto odvolaním napadnutý rozsudok, ktorý je podľa názoru navrhovateľov v rozpore s ústavným právom občana na ochranu súkromného vlastníctva. Otázka naliehavého právneho záujmu sa podľa názoru navrhovateľov v každom prípade má vykladať bez formalizmu, dirigizmu a diktátu účastníkovi konania ako sa má ďalej správať popisom postupu na katastri tak, ako keby iné právne možnosti ani nemohli byť na vyriešenie situácie navrhovateľmi použité. Právny inštitút naliehavého právneho záujmu nemôže byť podľa názoru navrhovateľov vykladaný formálnym spôsobom. Navrhovatelia v odvolaní ďalej uviedli, že v odôvodnení rozsudku okresného súdu je na strane 7 uvedené, že k zápisu vlastníckeho práva v prospech štátu nebráni žiadna prekážka. Navrhovatelia sa však nazdávajú, že touto prekážkou je tzv. duplicitné vlastníctvo predmetných nehnuteľností jednak odporcu ako vlastníka zapísaného podľa spornej kúpnej zmluvy a jednak vlastníctvo štátu v dôsledku zrušených rozhodnutí o vyvlastnení. Správa katastra preto nezapíše Slovenskú republiku ako vlastníka predmetných nehnuteľností, čo podľa navrhovateľov znamená, že im v rámci reštitúcie nemôžu byť vydané žiadne pozemky. Z vykonaného dokazovania, konkrétne z výsluchu pracovníkov Obvodného pozemkového úradu vo Zvolene nepochybne podľa navrhovateľov vyplýva skutočnosť, že dôvodom prerušenia správneho reštitučného konania je aj tento prebiehajúci súdny spor, aj keď tento dôvod priamo nevyplýva z odôvodnenia rozhodnutia o prerušení správneho konania. Uviedli, že pre navrhovateľov je úplne postačujúcim riešením dosiahnutie žalobou požadovaného rozhodnutia, aby konajúci súd vyslovil neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy. Po právnej stránke sa podľa navrhovateľov súd dopúšťa vážneho nedostatku, pokiaľ robí záver, že vyslovením neplatnosti kúpnej zmluvy sa stanú vlastníkmi aj tak navrhovatelia nie štát. Štát je vlastníkom pozemkov bez ohľadu na to, kto je zapísaný ako vlastník na liste vlastníctva, nakoľko vyvrátiteľná právna domnienka preukázania opaku zápisu vo verejnej listine je úplne naplnená lebo súdu bolo jednoznačne preukázané, že vlastníkom pozemkov je Slovenská republika, ktorú skutočnosť navrhovatelia uznávajú a súhlasia so zápisom jej vlastníckeho práva na príslušnom liste vlastníctva. V závere odvolania navrhovatelia uviedli, že žiadajú, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili trovy odvolacieho konania.
Na obsah odvolania navrhovateľov reagoval podaním zo dňa 26. 11. 2012 odporca, pričom uviedol, že navrhovatelia odvolanie odôvodňujú všeobecnými, nekonkrétnymi tvrdeniami o tom, že mali byť porušené ich základné práva na spravodlivý súdny proces, avšak argumenty navrhovateľov obsiahnuté v ich odvolaní sú účelové, nekorešpondujúce so skutkovým a právnym stavom veci. Navrhovatelia sa ako odvolatelia vo svojich tvrdeniach podľa názoru odporcu absolútne nezaoberajú meritom veci, pričom prezentujú všeobecné argumenty ohľadom inštitútu naliehavého právneho záujmu, ktoré nie sú objektívne a náležite odôvodnené, naopak zameriavajú sa viac na spochybňovanie právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/172/2010-274 zo dňa 20. 12. 2010. Tvrdenia navrhovateľov sa zužujú na strohé konštatovanie bez hlbšieho, či širšieho posúdenia a analýzy veci samej a akéhokoľvek rešpektovania vykonaného dokazovania v predmetnom konaní. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov ďalej uviedol, že odkazuje na svoju argumentáciu obsiahnutú v podaní zo dňa 18. 06. 2010 a tiež na argumentáciu Krajského súdu v Banskej Bystrici v uznesení č. k. 17Co/172/2010-274 zo dňa 20. 12. 2010, v rámci ktorej boli zhrnuté všetky podstatné a relevantné argumenty a súvislosti, ktoré uznal a akceptoval aj súd prvého stupňa. Uviedol, že navrhovateľmi napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považuje za náležitý a zákonný a to aj z hľadiska jeho odôvodnenia, v obsahu ktorého okresný súd zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom rozviedol predmet návrhu a dôvody, na základe ktorých rozhodol. V závere vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľov odporca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania v celkovej výške 118,70 € ako odmenu za 1 úkon právnej služby vo výške 91,29 € a režijný paušál vo výške 7,63 € s DPH.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľov podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil; podľa ods. 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.
Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že aj keď okresný súd v rámci doplnenia dokazovania vo vzťahu k zisteniu existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na požadovanom určení postupoval v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu prezentovaným v uznesení č. k. 17Co/172/2010 zo dňa 20. 12. 2010, ktorým odvolací súd rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/60/2006 zo dňa 24. 03. 2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, z vykonaného dokazovania uskutočneného v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreného v uvedenom uznesení vyvodil okresný súd nesprávny právny záver, keď konštatoval, že nie je preukázaný naliehavý právny záujem na určení predmetu sporu, pretože zápisu vlastníckeho práva v prospech štátu nebráni žiadna prekážka po tom, čo dospel k záveru, že správne konania a rozhodnutia Krajského súdu súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/351/1996 a sp. zn. 23S/51/1999 mali dopad na zmenu vlastníckych pomerov a vzťahov, keď sa na ich základe obnovilo vlastnícke právo štátu k predmetu kúpnej zmluvy, čo podľa názoru okresného súdu znamená, že výsledok súdneho konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy neovplyvní právne postavenie navrhovateľov, pretože na jeho základe Správa katastra nezapíše navrhovateľov ako vlastníkov nehnuteľností podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. a rozhodnutím súdu v tejto veci sa nedosiahne navrhovateľmi mienený stav -zápis vlastníckeho práva v prospech SR. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že okresný súd opomenul tú skutočnosť, že pokiaľ je na liste vlastníctva č. XXXX zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností odporca, tak bez ďalších právnych krokov nemôže automaticky dôjsť k zápisu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam v prospech štátu, čo znamená, že uvedený záver okresného súdu rovnako ako záver o tom, že na základe rozhodnutia vydaného v tomto konaní správa katastra nezapíše navrhovateľov ako vlastníkov nehnuteľností podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Zb. a v nadväznosti na to záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľov na požadovanom určení, nie je správny.
Podľa ust. § 4 ods. 1,2,3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv (Katastrálny zákon), práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“). Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.
Podľa § 5 ods. 1, 2 a 3 zákona o katastri nehnuteľností vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Poznámka je úkon okresného úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu, ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.
Podľa ust. § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona, záznamom sa zapisuje ich zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o porade ich záložných správ rozhodujúcom na ich uspokojenie. Ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.
Podľa § 36a Katastrálneho zákona ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, okresný úrad nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti.
Podľa § 37 Katastrálneho zákona, okresný súd oznámi tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že vykonal zápis do katastra nehnuteľností záznamom, a to do 15 dní odo dňa zápisu práv do katastra.
Z citovaných ustanovení Katastrálneho zákona vyplýva, že okresný súd si nesprávne vyložil ust. § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z., pretože podľa znenia citovaného ustanovenia ak súd rozhodne o neplatnosti právneho úkonu, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom, čo znamená, že v prípade úspechu navrhovateľov v konaní vyznačí okresný úrad záznamom na základe rozhodnutia súdu vlastníctvo navrhovateľov k predmetným nehnuteľnostiam. Až následne môže byť zapísané vlastníctvo štátu k predmetným nehnuteľnostiam nakoľko právoplatným rozhodnutím príslušného štátneho orgánu došlo k zmene (obnoveniu) vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech štátu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie súdu v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu je spôsobilé privodiť navrhovateľom stav, ktorý podaním žaloby sledujú. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľa ohrozené, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo právne postavenie navrhovateľa neistým. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvňuje právne postavenie navrhovateľa voči odporcovi. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti či neistoty právneho postavenia navrhovateľov voči odporcovi, ale je spôsobilé založiť možnosť uplatnenia vlastného vynútiteľného práva k predmetu určenia.
Z uvedeného vyplýva, že ak je rozhodnutie súdu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy spôsobilé založiť možnosť uplatnenia práva navrhovateľov k predmetu určenia, tak je daný naliehavý právny záujem na strane navrhovateľov a podľa 80 písm. c) OSP je žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy procesne prípustná.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.
Úlohou okresného súdu bude v rámci ďalšieho konania posúdiť či kúpna zmluva uzatvorená dňa 25. 11 . 1996 vo forme notárskej zápisnice N 84/96, NZ 181/96 je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodov uvádzaných navrhovateľmi v konaní. V novom rozhodnutí o veci rozhodne okresný súd podľa ust. § 224 ods. 3 OSP aj o trovách odvolacieho konania.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.