Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9CoE-238-2013.pdf
PDF · 92.35 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/238/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: W. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., Y. XXXX/X, o vymoženie sumy 418,24 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 9. apríla 2013 č. k. 7Er/148/2005-50, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .
Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vyhlásil exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 7Er/148/2005 za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie v sume 25,96 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. c), § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 31 ods. 1, 4, § 574 ods. 2, § 22 ods. 2, § 39 zákona č. 40/1960 Zb. Občianskeho zákonníka, § 323 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, ako aj rozhodnutím Ústavného súdu SR z 12. mája 2011, č. k. IV. ÚS 183/2011-16. Uviedol, že exekučným titulom je Notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod sp. zn. N 3225/2005, NZ 30762/2005, NCRLs 30335/2005 zo dňa 03. 07. 2005. Konštatoval, že zmluvné zastúpenie povinného vzniklo zároveň v deň uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiaden dlh neexistoval a kedy bolo možné len predpokladať, že by mohol vzniknúť, nebolo však určité, v akej výške. Poukázal na skutočnosť, že Mgr. Tomáš Kušnír v minulosti vystupoval ako právny zástupca oprávneného v mnohých exekučných konaniach, a preto mal za to, že jeho splnomocnenie za účelom uznania dlhu je v rozpore s ustanovením § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Zároveň uviedol, že zmluva o úvere je predtlačený formulár, ktorý sa vypĺňa pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom. Táto zmluva obsahuje i predtlačený text, že dlžník splnomocňuje Mgr. Tomáša Kušníra. Z obsahu predloženého splnomocnenia, ktoré je začlenené do zmluvy o úvere mal za to, že takáto dohoda o zastúpení určite nebola medzi povinným a zástupcom uzatvorená v čase vyhotovenia splnomocnenia. Z predloženej listiny považoval za nepochybné, že dlžník podpísal zmluvu o úvere a súhlas s obsahom navrhnutých plnomocenstiev v neprítomnosti advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Ďalej uviedol, že z predmetnej zmluvy o úvere vyplýva, že dlžník dostal, a teda disponoval, len jedným vyhotovením predmetnej listiny. Z uvedeného považoval za nepochybné, že dlžník neodoslal návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane vybranému advokátovi. Predloženou listinou nebolo ani prezentované prijatie návrhu advokátom a už vôbec nie doručenie prijatia návrhu v čase, keď navrhovateľ bol svojim návrhom
viazaný. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru o absolútnej neplatnosti dohody o plnomocenstve uzavretej medzi povinným a Mgr. Tomášom Kušnírom v zmluve o úvere, v dôsledku ktorej notárska zápisnica, na podklade ktorej sa vedie predmetné exekučné konanie, nie je spôsobilým exekučným titulom, preto exekúciu z dôvodu jej neprípustnosti aj bez návrhu zastavil v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, pretože by bolo nehospodárne a nadbytočné rozhodovať o tomto návrhu oprávneného samostatne. Mal za to, že návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora nebolo možné vyhovieť, keďže exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Záverom uviedol, že súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár si v súvislosti so zastavením exekúcie na výzvu súdu vyúčtoval trovy doterajšieho exekučného konania v sume 25,96 eura. S poukazom na ustanovenia § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ustanovenia § 14 ods. 1, 2 § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) konštatoval, že sám oprávnený spôsobil, že sa domáhal nezákonných nárokov a nárokov v rozpore s dobrými mravmi a tomu predchádzalo z jeho strany nedostatok odbornej starostlivosti. Vzhľadom k tomu súd prvého stupňa uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť náhradu trov súdnemu exekútorovi v sume 25,96 eura (vrátane DPH), ktoré pozostávajú podľa § 14 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 2 vyhlášky z odmeny 15,94 eura za 2 hodiny účelne vynaložené na exekúciu a z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky v sume 10,02 eura. Zastal názor, že úkon označený ako spracovanie vzniknutých trov exekúcie (30 min.) nie je úkonom, ktorý by smeroval k účelnému výkonu exekúcie, preto súdnemu exekútorovi odmenu za tento úkon nepriznal.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia, nakoľko sa domnieval, že v tomto prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Mal za to, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi a v tomto konaní súd uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Na podporu svojho tvrdenia uviedol, že predmetné plnomocenstvo preskúmal notár JUDr. Ondrej Ďuriač pri spísaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal aj Okresný súd Levice. V súvislosti s plnomocenstvom poukázal na dôležitú skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2004 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že by sa povinný vzdal svojho práva, pretože podľa neho udelením plnomocenstva povinný rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa. Okrem toho sa nestotožnil ani s názorom súdu prvého stupňa, že v čase uzatvorenia zmluvy dlh neexistoval a nebola známa ani jeho výška, preto v tom čase povinný nemohol realizovať svoje právo dlh uznať a taktiež nemohol na takéto právo splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra. Poukázal pritom na rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva. Zastal názor, že zákon účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Ak by mal exekučný súd vykonať takéto preskúmanie veci v rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Okrem toho sa nestotožnil ani s priznanou výškou trov exekúcie. Namietal, že pokiaľ ide o priznanú náhradu hotových výdavkov, poukazujúc na ustanovenie § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. S poukazom na uvedené mal za to, že pod tento pojem nepochybne patria aj také položky ako spotrebný materiál, obálky, telekomunikačné poplatky, kolky, archivácia a iné. Taktiež uviedol, že nesúhlasí ani s výrokom, ktorým konajúci súd zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Záverom uviedol, že jeho pohľadávka bola platbou zo dňa 12. 08. 2011 uhradená v celom rozsahu.
Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 OSP s vyjadrením, že odvolaniu oprávneného nemieni vyhovieť, nakoľko sa stotožnila so skutkovým a právnym posúdením veci tak, ako je uvedené v napadnutom uznesení.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel
k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil a vo výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vo výroku o trovách konania vec vrátil súdu prvého stupňa na postup podľa § 374 ods. 4 OSP.
Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 20. 10. 2005, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 04. 11. 2005, požiadal súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 418,24 eura (12.600,-Sk) s príslušenstvom, ktoré tvorili trovy notára za spísanie notárskej zápisnice vo výške 81,76 eura (2.463,-Sk), trovy exekúcie vo výške 16,60 eura (500,-Sk), trovy právneho zastúpenia vo výške 33,19 eura (1.000,-Sk), trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 54,77 eura (1.650,-Sk), poplatok za zasielanie upomienok vo výške 3,98 eura (120,-Sk) a úroky z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 12.600,-Sk od 22. 04. 2005 do zaplatenia. Za exekučný titul označil Notársku zápisnicu uloženú v Zbierke listín pod číslom N 3225/2005, NZ 30762/2005, NCRLs 30335/2005, vyhotovenú JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom dňa 03. 07. 2005. Vyššie označený súdny exekútor doručil dňa 09. 11. 2005 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie, osvedčený odpis notárskej zápisnice tvoriaci exekučný titul, zmluvu o úvere so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a plnomocenstvo. Súd prvého stupňa vydal dňa 14. novembra 2005 poverenie súdnemu exekútorovi. Podaním zo dňa 18. 11. 2010 požiadal oprávnený o zmenu súdneho exekútora. Na výzvu súdu predložil súdny exekútor exekučný spis a vyčíslil si trovy exekúcie. Následne súd prvého stupňa vo veci rozhodol napadnutým uznesením.
Podľa § 58 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok) exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.
Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovené.
Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica, okrem toho, že je verejnou listinou, za splnenia zákonných podmienok môže byť aj tzv. exekučným titulom. Exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ.
Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je uvedená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Vyhlásenie povinnej osoby, ktorým súhlasí s vykonateľnosťou, má za následok vykonateľnosť notárskej zápisnice, ktorá nastáva uplynutím času plnenia uvedeným v notárskej zápisnici alebo v prípade, ak čas plnenia uplynul pred spísaním notárskej zápisnice, dňom spísania notárskej zápisnice, v ktorej je uvedený súhlas s vykonateľnosťou.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný dňa 17. 02. 2005 uzavreli zmluvu o úvere, súčasťou ktorej vo forme predtlače je uvedený text o splnomocnení advokáta Mgr. Tomáša Kušníra povinným na uznanie záväzku z úveru v mene povinného v notárskej zápisnici ako exekučného titulu tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) OSP, resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jej dlhu) a jej príslušenstva. Odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným právnym názorom súdu prvého stupňa, že plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, preto Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to z dôvodu, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinný nemohol ani dlh uznať, či splnomocniť iného na takéto uznanie. Nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti, a preto aj takáto dohoda je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Okrem toho súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinného sám bez toho, aby mu povinný udelil na takýto úkon plnú moc. Na základe takéhoto konania zástupcu bol potom povinný zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť, rovnako ako ani nemal vedomosť o výške, ktorú má zaplatiť.
Na zdôraznenie správnosti odvolací súd poukazuje tiež na rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedený rozpor spočíval v tom, že právny zástupca povinného, ktorý by mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný si nemohol Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. V dôsledku neplatného plnomocenstva podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatné aj vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra v predmetnej notárskej zápisnici. Predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Postup súdu prvého stupňa, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne zastavil, bol preto správny.
Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím, ktoré by v zmysle § 159 ods. 3 OSP tvorilo prekážku veci rozsúdenej, a preto námietku oprávneného, že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, vyhodnotil ako nedôvodnú, rovnako tak považoval za nedôvodnú aj námietku oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva bola posúdená notárom. Zdôrazňuje, že súd nie je viazaný právnym názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice.
Keďže išlo o absolútne neplatný právny úkon a absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje, súd prvého stupňa mohol zastaviť exekúciu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a rozhodovať aj o trovách exekúcie.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil a v časti trov exekúcie, ako aj v časti zamietnutia
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vrátil vec súdu prvého stupňa na postup podľa § 374 ods. 4 OSP, nakoľko o týchto výrokoch musí meritórne rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa s konečnou platnosťou s tým, že proti jeho rozhodnutiu nebude prípustné odvolanie.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že povinnému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v tomto štádiu konania mu žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.