Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-124-2013.pdf
PDF · 135.24 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/124/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, vo veci žalobcu V. G., G., M. XX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Anton Hencovský & spol., Košice, Františkánska 3, proti žalovanej Allianz -Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody na zdraví 35 736 €, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku 18C/17/2011-113 z 13.12.2012 Okresného súdu Košice- okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 10.521,60 € a vo výroku o náhrade trov štátu a vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 1.255,50 €. Pripúšťa čiastočné späťvzatie žaloby o 10.411,20 €, zrušuje rozsudok v tejto časti a konanie v časti o zaplatenie 10.411,20 € zastavuje. Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 20 932,80 € a nahradiť trovy štátu 19,82 € a zaplatiť súdny poplatok 1 255,50 € na účet Okresného súdu (ďalej len OS) Košice - okolie, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti konanie zastavil a žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zast. nepriznal.
V odôvodnení rozsudku o. i. uviedol, na základe akých skutkových a právnych dôvodov žalobca podanou žalobou žiadal voči žalovanej zaplatiť mu náhradu škody z ublíženia na zdraví - odškodnenia bolesti 35 736 € za 2400 bodov, ohodnotenej v lekárskom posudku vyhotovenom O.. Z. A. . Podaním, doručeným 3.3.2011, žalobca oznámil súdu, že vzhľadom na to, že žalovaná na základe Oznámenia o poukázaní náhrady škody zo 14.2.2011 mu uhradila zálohu na náhradu škody na zdraví z povinného zmluvného poistenia svojho poisteného S. Z., a to 10 411,20 eur, že berie žalobu späť o 10 411,20 €. Z pripojeného trestného spisu zistil, že 20.10.2009 asi o 7.25 hod. smerom od obce Bohdanovce na mesto Košice viedol obvinený S.. Z. osobné motorové vozidlo zn. Š. T. Y., ev.č. G. XXX N. po ceste L., kde pri vychádzaní z tiahlej pravotočivej zákruty na mokrej vozovke technicky nesprávne reagoval na prekážku vo svojom jazdnom pruhu, ktorú tvorilo nákladné motorové vozidlo zn. L. W., ev.č. H. XXX N., kde prudkým zabrzdením zablokoval kolesá na svojom motorovom vozidle, čím sa toto stalo neovládateľné a následne ním prešiel do protismeru, kde ľavou časťou vozidla narazil do ľavej strany protiidúceho vozidla zn. Š. T., ev.č. G. XXX N., ktoré viedol Arpád Komora - žalobca, pričom tento utrpel zranenia, ktoré sú charakterizované ako ťažké a vyžadujúce si liečenia a trvanie práceneschopnosti 6 mesiacov, že obvinený L. Z. v ten istý deň a hodinu, v smere obce S. O. ako vodič nákladného motorového vozidla zn. L. W., ev.č. H. XXX N., toto odstavil na ceste L. za odbočkou k
obci smerom na Košice a to na priamom úseku cesty za tiahlou neprehľadnou pravotočivou zákrutou v strednej časti pravého jazdného pruhu tak, že toto tvorilo prekážku v cestnej premávke, pričom túto prekážku dostatočne neoznačil vhodnou signalizáciou alebo iným spôsobom ešte v úseku pred zákrutou na vzdialenosť najmenej 142 m tak, aby bolo možné registrovať túto prekážku v cestnej premávke, následkom čoho vodič S.. Z., ktorý jazdil po uvedenom úseku, pri vychádzaní z tejto tiahlej pravotočivej zákruty na mokrej vozovke technicky nesprávnou jazdou reagoval na uvedenú prekážku, čím zapríčinil v protismere zrážku s osobným motorovým vozidlom, ktoré riadil žalobca a tento utrpel polytraumu, traumatický šok a šok z vykrvácania, roztrhnutie sleziny, opuch mozgu, pomliaždenie pľúc s únikom vzduchu a krvácanie do ľavej hrudnej dutiny, sériovú zlomeninu rebier, nestabilnú zlomeninu panvového prstenca, oboch bedrových panvičiek, ľavej stehnovej kosti, oblúka 11. hrudného stavca, odlomenie priečnych výbežkov 1. až 4. driekového stavca vľavo, krvácanie za dutinu a tržnú ranu pod bradou. Vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, nariadenie znaleckého dokazovania, pripojením trestného spisu Okresného súdu Košice - okolie 2T 37/2010 a ďalších listinných dokladov tvoriacich obsah spisu. Poukázal na to, že trestným rozkazom 2T 37/2010 z 28.6.2010 Okresný súd Košice - okolie vyslovil, že obvinení S.. Z. a L.. Z. sú vinní, že opísaným konaním inému z nedbanlivosti spôsobili ťažkú ujmu na zdraví, tým spáchali prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 trest. zák., za čo boli odsúdení obaja zhodne na trest odňatia slobody vo výmere sedem mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 20 mesiacov, že im zároveň bolo uložené aby spoločne a nerozdielne uhradili poškodenému žalobcovi spôsobenú škodu na zdraví 20 822,40 eur a so zvyškom nároku na náhradu škody súd poškodeného odkázal na občianske konanie. Uviedol, že vo vzťahu k V.Spišákovi sa trestný rozkaz stal právoplatným 23.7.2010, že obžalovaný L.. Z. proti trestnému rozkazu podal odpor, že OS Košice - okolie trestným rozsudkom z 21.4.2011 uznal obžalovaného L.. Z. vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, ktorý je opísaný, že po odvolaní sa obžalovaného, Krajský súd(ďalej len KS) v Košiciach uznesením 8To /55/2011 z 5.9.2011 zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vrátil mu vec na nové prejednanie a rozhodnutie, že OS Košice - okolie v poradí druhým rozsudkom z 2.10.2012 opätovne rozhodol, že obžalovaný L.. Z. je vinný, že opísaným konaním spôsobil inému z nedbanlivosti ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák, že tento rozsudok v čase rozhodovania o bolestnom nebol právoplatný, pretože obžalovaný sa proti nemu prostredníctvom svojho právneho zást. Ďalej sa oboznámil s obsahom lekárskeho posudku o bolestnom zo 7.4.2010 vystaveného O.. Z.. A. ohľadom zistenia bodového ohodnotenia bolestného zo 7.4.2010, z ktorého počtu bodov 2400 vychádzal žalobca pri uplatnení svojho nároku pri hodnote bodu 14,89 €, proti ktorému namietala žalovaná poukazujúc na skutočnosť, že vzhľadom na čas, kedy došlo k úrazu a kedy žalobca utrpel bolesť , je potrebné vo veci aplikovať hodnotu bodu 14,46 €, ktorá bola aktuálne platná v čase vzniku nároku. Vo veci nariadil znalecké dokazovanie O.. O. S., znalcom z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie chirurgia - traumatológia, ktorý vypracoval znalecký posudok (ďalej len ZP) č. 3/2007, zo 7.11.2011, ktorý konštatoval, že celkové bodové ohodnotenie bolestného podľa zák.č. 437/2004 Z.z. u žalobcu je 2115 bodov, že v lekárskom posudku o bolestnom zo 7.4.2010 vypracovanom O.. A. je navýšenie o 180 bodov pri subtroch zlomenine ľavej stehnovej kosti nepodstatné, takisto navýšenie za ex tirpáciu sleziny na dvojnásobok nie je opodstatnené pri zlomenine panvy - lonových kostí, krížovej kosti s posunom navýšenia na dvojnásobok bodov považoval za neadekvátne a takisto navýšenie za subdurálny hygrom a opuch mozgu, ktoré skutočnosti spôsobili bodové rozdiely medzi posudkom O.. A. a posudkom súdom ustanoveného znalca. Znalec v doplňujúcom rozsudku č. 2/2012 zotrval vo svojom pôvodnom hodnotení položiek zlomenín rebra. V súvislosti s touto námietkou žalovanej žalobca súdu oznámil, že nemá námietky vychádzať z bodového ohodnotenia bolestného vo výške 2 105 bodov (znalcom určené bodové ohodnotenie 2 115 bodov mínus 10 bodov, čo je rozdiel medzi 70 bodmi určenými znalcom a 60 bodmi, ktoré je podľa žalovanej možné priznať za zlomeninu viac ako 5 rebier), ktoré je nesporné. Žiadal preto priznať bolestné za 2 105 bodov pri výške jedného bodu 14,89 eur ((2 105 x 14, 89= 31 344). Nakoľko žalovaná v priebehu konania čiastočne plnila bolestné vo výške 10 411,20 eur, žiadal priznať neuhradené bolestné 20 932,80 eur. Vychádzajúc z § 15 ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (jeho znenie citoval) uviedol, že v danom prípade z internetového výpisu Slovenskej kancelárie poisťovateľov zistil, že v čase dopravnej nehody, t.j. k 20.10.2009, bolo motorové vozidlo Š. T. Y., ev.č. G. XXX N. (č. poistnej zmluvy XXXXXXXXXX) a motorové vozidlo L. W., ev.č. H. XXX N. (č. poistnej zmluvy XXXXXXXXXX/XXXX) poistené u žalovanej, že táto skutočnosť medzi účastníkmi ani nebola sporná a odôvodňovala pasívnu legitimáciu žalovanej vo veci. Citujúc znenie § 415, § 427 ods. 1, § 429, § 444 Obč. zák. poukázal na to, že žalovaná v konaní namietala, že pokiaľ nie je
ukončené trestné konanie proti obžalovanému L.. Z., že nie je možné vo veci ustáliť, ktoré skutkové okolnosti, boli hlavnou príčinou škody, že kolíznym prvkom a okolnosťou vzniku dopravnej nehody neboli okolnosti súvisiace s prevádzkou motorového vozidla Š. T. Y., ev.č. G. XXX N., ale správanie sa vodiča Z., ktorý nákladné motorové vozidlo L. W., ev.č. H. XXX N. odstavil na priamom úseku cesty za tiahlou nepriehľadnou pravotočivou zákrutou v strednej časti pravého jazdného pruhu a aj napriek tomu, že toto tvorilo prekážku v cestnej premávke, neoznačil ho vhodnou signalizáciou, že nebolo preukázané, aby jej poistenec S.. Z. zodpovedal za škodu tak, ako si uplatňuje v konaní žalobca, nakoľko zo skutkového stavu je zrejmé, že sa na vzniku dopravnej nehody podieľajú aj okolnosti, ktoré nesúvisia s prevádzkou motorového vozidla, že na vzniku dopravnej nehody sa podieľali ako keby dve technické príčiny, že je preto potrebné zaoberať sa tým, či mal skutočne prevádzkovateľ motorového vozidla Š. T. Y. S.. Z. možnosť nejakým spôsobom zabrániť dopravnej nehode. Nestotožnila sa so stanoviskom žalobcu, že v danej veci možno aplikovať výlučne ust. § 427 OZ ale dala do pozornosti aj § 4 zák.č. 381/2001 Z.z. , že nie je možné spravodlivo požadovať, aby poisťovateľ uhrádzal nároky na škodu na zdraví žalobcu v 100% rozsahu. Oboznámil ďalej stanovisko žalobcu v súvislosti s námietkami žalovanej , že zo ZP L.. F., vyhotoveného v trestnom konaní, jednoznačne vyplýva, že zo strany S.. Z. bolo možné zabrániť vzniku nehody, že boli splnené všetky podmienky objektívnej zodpovednosti, že škoda na jeho strane bola spôsobená prevádzkovateľom motorového vozidla, ktoré bolo poistené u žalovanej, že bola spôsobená okolnosťami, ktoré mali pôvod v prevádzke. Vychádzajúc z § 135 ods. 1, 2 O.s.p. urobil záver, že otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám, že ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, že súd z neho vychádza. Poukázal na to, že trestným rozkazom OS Košice - okolie 2T 37/2010 z 28.6.2010 bolo 23.7.2010 právoplatne rozhodnuté, že S.. Z.Á. je vinným, že 20.10.2009 technicky nesprávne reagoval na prekážku vo svojom jazdnom pruhu, ktorú tvorilo nákladné motorové vozidlo L. W., ev.č. H. XXX N., kde prudkým brzdením zablokoval kolesá na svojom motorovom vozidle, čím sa toto stalo neovládateľné a následne s ním prešiel do protismeru, kde ľavou časťou vozidla narazil do ľavej strany protiidúceho vozidla, ktoré viedol žalobca, pričom po náraze sa vozidlo žalobcu otočilo o 180 stupňov a zadnou časťou následne narazilo na zvodidlá, pričom žalobca utrpel ťažké zranenie, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov s podmienečným odkladom na 20 mesiacov a na zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 20 mesiacov. Urobil záver, že výrokom cit.trestného rozhodnutia, ktorým bolo určené, že S.. Z. spáchal prečin ublíženia na zdraví, je pri rozhodovaní o náhrade škody na zdraví viazaný a , že týmto trestným rozhodnutím bol určený aj základ žaloby na bolestné, určenie protiprávnosti konania vodiča S.. Z. a príčinná súvislosť medzi jeho konaním a zranením žalobcu. Konštatoval, že k právoplatnému rozhodnutiu súdu v trestnom konaní, že aj zo strany vodiča L.. Z. bol spáchaný prečin ublíženia na zdraví, doposiaľ nedošlo. Z konštantnej judikatúry mu vyplynulo, že v občianskom súdnom konaní súd nie je viazaný oslobodzujúcim trestným rozsudkom. Poukázal na to, že analogicky súdu v občianskom súdnom konaní nie je na prekážku rozhodnutia vo veci skutočnosť, že v dôsledku opakovaných odvolaní obžalovaného doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté v trestnej veci obžalovaného L.. Z.. ZP znalca L.. M. F., ktorý je obsahom trestného spisu OS Košice - okolie 2T /37/2010 zistil, že prvou technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo odstavenie nákladného motorového vozidla L. v strednej časti pravého jazdného pruhu v smere na G. vzhľadom k adhéznym podmienkam na mokrej vozovke v nedostatočnej vzdialenosti 110,6m na dohľadnosť za miernou pravotočivou zákrutou, že druhou technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy - spôsob brzdenia so zablokovanými kolesami a následné prejdenie do protismerného jazdného pruhu motorového vozidla Škoda T. Y. vodiča S.. Z., že vodič motorového vozidla Š. T. V.. G. nemal možnosť zabrániť vzniku dopravnej nehody, že zabrániť vzniku príčiny dopravnej nehody mal vodič nákladného motorového vozidla L. L.. Z. a to zabezpečením neprerušovanej priamej dohľadnosti na odstavené motorové vozidlo L. na vzdialenosť najmenej 142m, resp. inou vhodnou signalizáciou pred miernou pravotočivou zákrutou. Poukázal na to, že samotná žalovaná mala za to, že správanie vodiča L.. Z. bolo kolíznym prvkom a okolnosťou vzniku dopravnej nehody a z jeho strany došlo k porušeniu právnej povinnosti.Vychádzajúc z § 438 ods. 1 Obč. zák. urobil záver, že v danej veci bola poškodenému žalobcovi spôsobená objektívne škoda dvoma škodcami, S.. Z. a L.. Z.. Zdôraznil, že pri úprave spoločnej zodpovednosti za škodu sa preferuje ochrana poškodeného, preto sa uprednostňuje solidárna zodpovednosť škodcov (ods. 1 cit. zák. ust.), čo zn., že škodcovia zodpovedajú poškodenému spoločne a nerozdielne, že delená zodpovednosť, ktorá je upravená v ods. 2 cit. zák. ust. prichádza do úvahy len výnimočne, v odôvodnených prípadoch, napr. ak je účasť niektorého zo škodcov minimálna vzhľadom na činnosť ostatných škodcov, že o takýto prípad pri spôsobení škody žalobcovi však nešlo, preto je dôvodná solidárna zodpovednosť oboch škodcov, že poškodený žalobca si však svoj nárok na náhradu škody
podľa § 15 ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z. uplatnil priamo u poisťovateľa motorových vozidiel, ktorými bola spôsobená škoda, a tým bola v oboch prípadoch zhodou okolností poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., že ak by aj dospel k záveru o mimoriadnej výnimočnosti prípadu odôvodňujúcej potrebu delenej zodpovednosti medzi S.. Z. a L.. Z., za existujúceho stavu jedného poisťovateľa oboch motorových vozidiel, by stále jedinou žalovanou ostávala poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., a preto z pohľadu žalobcu nie je rozhodujúce, ktorý z vodičov má aký pomer na jemu spôsobenej škode, že samotný žalobca sa žiadnym spôsobom nepodieľal na vzniku nehody a teda ani na poškodení svojho zdravia. Citujúc znenie § 3 ods. 1, 2 a 4, § 5 ods. 1, 2 a 4 zák.č. 437/2004 Z.z. uviedol, že pri vyčíslení nároku na náhradu škody na zdraví, bola medzi účastníkmi konania sporná hodnota bodu, keď žalobca vyčíslil hodnotu jedného bodu na 14,89 eur a žalovaná na 14,46 eur, že pri vyčíslení hodnoty bodu žalobca vychádzal zo skutočnosti, že k bodovému ohodnoteniu v lekárskom posudku o bolestnom došlo v apríli 2010, že preto je potrebné vychádzať z priemernej mesačnej mzdy za r. 2009, pričom 2% z nej je 14,89 eur, že žalovaná pri určení hodnoty jedného bodu vychádzala z toho, že žalobca úraz utrpel v r. 2009, vtedy utrpel bolesť, preto treba aplikovať hodnotu bodu 14,46 eur, ktorá je daná dvoma percentami z priemernej mesačnej mzdy za r. 2008. Pri ustálení výšky náhrady škody na zdraví v počte bodov 2 105 vychádzal zo ZP znalca O.. S. a akceptovaní námietok žalovanej proti bodovému hodnoteniu zlomených rebier samotným žalobcom, že takto stanovený počet bodov nebol medzi účastníkmi sporný. Urobil záver, že keď bolesť žalobcu bola ustálená v r. 2010, že výšku hodnoty bodu treba určiť z priemernej mesačnej mzdy za r. 2009. t.j. vo výške 14,89 eur. Uviedol, že žalobca potom vyčíslil svoj nárok na bolestné za 2 105 bodov, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné, pri výške jedného bodu 14,89 eur v celkovej sume 31 344 eur. Pretože žalovaná v priebehu konania plnila dobrovoľne žalobcovi 10 411,20 eur, že v tejto časti zobral žalobu späť a žiadal zaplatiť z titulu bolestného 20 932,80 eur, ktorú považoval za dôvodnú a priznal mu ju. V prevyšujúcej časti, po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom, konanie zastavil podľa § 96 ods. 1,3 O.s.p. Vychádzajúc z § 151 ods. 1 a 2, § 151 ods. 6 O.s.p. urobil záver, že žalobca si v konaní síce opakovane uplatnil náhradu trov konania (v žalobe, pri čiastočnom späťvzatí žaloby, na pojednávaniach vo veci) ale, že ani raz trovy nevyčíslil, že po vyhlásení rozsudku vo veci na pojednávaní 13.12.2012, na ktorom bol právny zást. žalobcu prítomný, trovy konania v zákonnej trojdňovej lehote nevyčíslil a pretože žalobcovi v konaní okrem trov právneho zast. iné trovy nevznikli, viazaný § 151 ods. 2 O.s.p., mu náhradu trov konania nemohol priznať. Citujúc § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. ch, i) zák.č. 71/1992 o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, uviedol, že žalobca bol v tomto konaní oslobodený od platenia súdneho poplatku, preto podľa výsledku konania bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť na účet OS Košice - okolie súdny poplatok 1 255,50 eur (podľa Sadzobníka súdnych poplatkov, položka 1a, t.j. 6% z ceny predmetu konania 20 932,80 eur). V súvislosti s vykonaným znaleckého dokazovania (§ 148 ods. 1 O.s.p.) vo veci vznikli trovy štátu 19,82 eur, keď znalec vyúčtoval odmenu za vyhotovenie ZP 219,82 eur a záloha na znalecké dokazovanie bola zložená žalovanou 200 eur a takto vzniknuté trovy štátu (vyplatená odmena znalcovi 219,82 eur
- zložená záloha 200 eur) uložil zaplatiť žalovanej na jeho účet .
Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žalovaná. Žalobca napadol rozsudok odvolaním vo výroku, ktorým mu súd náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zast. nepriznal, z odvolacieho dôvodu, že rozhodnutie v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V odvolaní uviedol, že súd mu náhradu trov právneho zast. nepriznal, čo odôvodnil § 151 ods.1, 2 O.s.p., t.j. nevyčíslením trov v trojdňovej lehote od vyhlásenia rozhodnutia. Poukázal na to, že vyčíslenie trov konania bolo v zákonnej lehote troch pracovných dní odoslané jeho právnym zást. na poštovú prepravu, čo preukazuje aj poštovým podacím hárkom, z ktorého vyplýva, že 14.12.2012, t.j. nasledujúci deň po vyhlásení rozsudku prvostupňového súdu bola na pošte jej zamestnancom prevzatá zásielka, adresovaná na OS Košice-okolie, a to 1.triedou, že tak splnil zákonom uloženú povinnosť v zmysle § 151 ods.1, 2 a, že súd mu mal správne náhradu trov konania priznať. Uviedol, že jeho zást. podal 17.1.2013 na Slovenskej pošte reklamáciu ohľadne zásielok, odosielaných 14.12.2012 na OS Košice-okolie, ktorá však do dnešného dňa nebola vybavená v zmysle reklamačného poriadku Slovenskej pošty (lehota na vybavenie reklamácie je 30 dní), že zamestnankyňa pošty mu oznámila, že v internom počítačovom systéme pošty je vyznačené doručenie predmetných zásielok, a to 17.12.2012. Tvrdil, že skutočnosť, že sa tieto na súde s najväčšou pravdepodobnosťou stratili,
mu nemôže byť na škodu, lebo si riadne priznané trovy konania vyčíslil a aj odoslal prvostupňovému súdu. Podaním z 30.1.2013 doplnil odvolanie, vzhľadom na skutočnosť, že jeho zást. bolo doručené podanie Slovenskej pošty s výsledkom reklamačného konania, z ktorého vyplýva, že reklamácia podaná 17.1.2013 na pošte Košice II pod č. R-001029-13-00015 a R-001029-13-00016 je neopodstatnená, nakoľko reklamovaná zásielka bola dodaná 17.12.2012, že z uvedeného je zrejme, že vyčíslenie trov konania, ktoré poslal podaním z 14.12.2012 na OS súd Košice-okolie bolo tomuto súdu doručené poštou 17.12.2012, že si tak vyčíslil trovy právneho zast. v súlade s § 151 ods.1, 2 O.s.p. (Prílohy: výsledok reklamačného konania R-001029-13-00015 a R-001029-13-00016 z 25.1.2013 ).Navrhol rozsudok zmeniť a priznať mu náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázala na to, že nemôže zaujať stanovisko k tvrdeniam žalobcu, nakoľko ako účastníkovi konania, nie sú jej známe okolnosti týkajúce sa doručovania písomnosti medzi žalobcom a konajúcim súdom.
Žalovaná odvolaním napadla všetky vyhovujúce výroky rozsudku z odvolacích dôvodov, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 písm. d) a f) O.s.p. Uviedla, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal, z akých skutkových a právnych dôvodov , ako bol stanovený nárok žalobcu titulom bolestného podľa posudku znalca vypracovaného v trestnom konaní , že na základe vypracovaného ZP znalca z odboru zdravotníctva O.. S., súd nemal pochybnosť o správnosti hodnotenia bolestného v rozsahu 2 105 bodov. Ďalej citovala hodnotenie súdu o zodpovednosti za škodu spôsobenej žalobcovi dvoma škodcami, t.j. S.. Z. a L.. Z. a o nutnosti aplikovať solidárnu zodpovednosť škodcov podľa § 438 ods.1 Obč.zák., čo zn., že škodcovia zodpovedajú spoločne a nerozdielne, keďže súd mal za to, že obe motorové vozidlá (Z. V. Z.) sú poistené u nej a preto stále jedinou žalovanou zostávala Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. , že mal za to, že z pohľadu žalobcu nie je rozhodujúce, ktorý z vodičov má aký pomer na jemu spôsobenej škode a keďže žalobca nemá žiaden podiel na vzniku škody , zaviazal ju na úhradu 20 932,80 €, ktorú stanovil z celkového počtu bodov 2 105, pri hodnote bodu 14,89 € a po zohľadnení už poskytnutého plnenia 1041,20 €. S takýmto rozhodnutím nesúhlasila. Poukázala na to, že nárok žalobcu bolo potrebné posúdiť na základe nepochybných faktov a okolností, za ktorých došlo ku dopravnej nehode, tak ako vyplývajú z doposiaľ neukončeného trestného konania prebiehajúceho na OS Košice-okolie 2T/37/2010, že vodič S.. Z. viedol osobné motorové vozidlo Š. T. Y., EČ G. XXX N. po ceste od obce N. na G., pri vychádzaní z tiahlej pravotočivej zákruty na okraj vozovke technicky nesprávne reagoval na prekážku vo svojom jazdnom pruhu, ktorú tvorilo nákladné motorové vozidlo zn. L. W., EČ H. XXX N., pri prudkom brzdení na svojom motorovom vozidle zablokoval kolesá, toto sa stalo neovládateľné a po následnom prejdení do protismeru narazil do oprotiidúceho motorového vozidla riadeného žalobcom. L.. Z. ako vodič nákladného motorového vozidla L. W., EČ H. XXX N. toto odstavil na mokrom úseku cesty za tiahlou neprehľadnou pravotočivou zákrutou v strednej časti pravého jazdného pruhu tak, že toto tvorilo prekážku v cestnej premávke, pričom túto prekážku neoznačil vhodnou signalizáciou alebo iným spôsobom tak, aby bolo možné túto registrovať, následkom toho vodič Z., ktorý vychádzal zo zákruty zapríčinil v protismere zrážku s iným motorovým vozidlom, obaja vodiči svojim konaním spôsobili inému z nedbanlivosti ujmu na zdraví a boli uznaní vinnými za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1 Tr.zák., pričom súd im uložil uhradiť poškodenému škodu 20 822,40 €. Ďalej uviedla, že vodič nákladného motorového vozidla L. Z. sa však voči predmetnému rozhodnutiu odvolal, vec bola vrátená prvostupňovému súdu a doposiaľ, t.j. ani ku dňu vyhlásenia rozhodnutia OS KE - okolie 18C/17/2011 trestné konanie nebolo ukončené. Mala za nepochybné, že v danom prípade existujú viaceré prvky nehodového deja, ktoré vznikli v rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky a bolo na mieste vyčkať na ukončenie trestného konania, aby bolo možné v občianskom právnom konaní ustáliť, ktorý z kolíznych prvkov dopravnej nehody bol hlavnou príčinou jej vzniku, resp. akým dielom sa tieto podieľajú na vzniku dopravnej nehody. Vytýkala súdu, že základ nároku a zodpovednosť všetkých zúčastnených na dopravnej nehode neposúdil správne, keďže na predmetnej dopravnej nehode sa síce podieľajú dva kolízne prvky a to I. odstavené neoznačené motorové vozidlo na neprehľadnom úseku cesty a II. prejdenie motorového vozidla riadeného vodičom Z. do protismeru pri obchádzaní odstaveného motorového vozidla, avšak u oboch takto zúčastnených vozidiel sa nejedná o škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, že vodič Z. prerušil jazdu s motorovým vozidlom a prestal byť účastníkom cestnej premávky, bez možnosti zasiahnuť ponechal motorové vozidlo odstavené, neoznačené v neprehľadnom úseku cesty, a preto neoznačené odstavené motorové vozidlo tvoriace prekážku na ceste v danom prípade, ale aj v ktoromkoľvek inom prípade, nie je možné považovať za prevádzku motorového vozidla, krytú povinne zmluvným poistením za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, a preto je vylúčená aj zodpovednosť poisťovateľa podľa § 15 zák.č. 381/2001 Z.z. , že súd vec nesprávne právne posúdil vec, keď dospel k záveru, že platí solidárna zodpovednosť za škodu vzniklú pri predmetnej dopravnej nehode.Poukázala na to, že, len jeden z kolíznych prvkov - prejdenie motorového vozidla do protismeru je príčinou škody vzniklej prevádzkou motorového vozidla a druhý kolízny prvok - odstavené motorové vozidlo na neprehľadnom úseku cesty nemá súvis s prevádzkou motorového vozidla, zakladá existenciu dvoch rôznych titulov a delenú zodpovednosť za škodu. Žiadala po zvážení dôvodov odvolania rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu na nové rozhodnutie.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že sa nestotožňuje s dôvodmi odvolania, , že je presvedčený, že súd dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonaného dôkazy, pričom ani jeho právne posúdenie veci nie je postihnuté vadami, že súd dostatočne vyložil, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaná poukázala na potrebu uplatnenia delenej zodpovednosti v prejednávanom prípade, k tejto podstatnej otázke sa vyjadril tak, že delená zodpovednosť v zmysle § 438 ods.2 Obč.zák. môže byť stanovená rozhodnutím súdu, avšak jedine v odôvodnených prípadoch, a to v závislosti od faktoru, ktorým je účasť na spôsobenej škode, že predstavuje situácie, kedy vzhľadom k osobitným okolnostiam prípadu súd rozhodne o zodpovednosti každého zo škodcov podľa miery ich účasti na spôsobenej škode a v príslušnom rozsahu uloží tomu ktorému škodcovi povinnosť škodu nahradiť, že súd musí náležitým spôsobom skúmať, v akom pomere sa ten ktorý škodca podieľal na vzniku škody a podľa toho určiť jeho podiel na náhrade.Tvrdil, že v posudzovanom prípade sa na vzniku škody podieľalo viac škodcov - S.. Z. a L.. Z., pričom žaloba bola podávaná jedine proti žalovanému, u ktorého bolo povinne zmluvne poistené motorové vozidlo zn. Š. T. Y., EČ: G. XXX N., ktoré viedol S.. Z., že povinnosť tohto žalovaného na náhradu škody sa neznižuje o podiel pripadajúci na druhého škodcu - L.. Z., za situácie, keď sa nejedná o odôvodnený prípad delenej zodpovednosti. Samotná skutočnosť, že škoda vznikla pôsobením viacerých škodcov a to za existencie viacerých prvkov nehodového deja, podľa žalobcu sama osebe neopodstatňuje aplikáciu ustanovenia o delenej zodpovednosti v zmysle § 438 ods.2 Obč. zák., že nakoľko je daná príčinná súvislosť medzi konaním každého zo škodcov a škodlivým následkom, za ktorý sa požaduje náhrada škody (bolestné), aplikácia ust. o spoločnej (solidárnej) zodpovednosti oboch škodcov v zmysle § 438 ods.1 OZ je v posudzovanom prípade plne opodstatnená. Ďalej upriamil pozornosť na skutočnosť, že pri uplatnení náhrady škody spôsobenej viacerými škodcami - v tomto prípade dvoma, záleží výlučne na poškodenom (žalobcovi), či bude požadovať náhradu škody na jednom, na druhom, resp. na oboch škodcoch. Poukázal na to, že žalobou si uplatnil nárok na náhradu škody titulom bolestného proti žalovanej výhradne z dôvodu povinného zmluvného poistenia motorového vozidla zn. Š. T. Y., EČ: G. XXX N., ktoré viedol jeden zo škodcov-S..Z., že právna úprava solidárnej zodpovednosti mu takýto postup jednoznačne umožňuje. Opätovne uviedol, že si neuplatnil žalobou náhradu škodu od druhého škodcu - L.. Z., a je irelevantné, či sa u tohto škodcu jedná alebo nejedná o škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zastával názor, že súd žalovanú správne zaviazal na úhradu celkovej náhrady škody, nakoľko delená zodpovednosť v prejednávanom prípade, aj s ohľadom na vykonané dokazovanie, neprichádza do úvahy. Opätovne poukázal na skutočnosť, že zodpovednosť žalovanej v tomto prípade vyplýva nielen zo zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov ale predovšetkým z § 427 a nasl. OZ, teda z ust. upravujúcich zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, ktorá je objektívnou zodpovednosťou, pri ktorej sa nevyžaduje zavinenie škodcu. Z vykonaného dokazovania mu jednoznačne vyplynulo, že nebol naplnený žiaden liberačný dôvod, v zmysle ktorého by sa prevádzateľ, a tým aj žalovaná zbavila svojej zodpovednosti. Poukázal na to, že si žalobou neuplatnil náhradu škody voči vodičovi L.. Z., že bez ohľadu na výsledok trestného konania voči tejto osobe, t.j. bez ohľadu na to či bude L.. Z. uznaný za vinného z ublíženia na zdraví žalobcovi alebo bude oslobodený spod obžaloby, výsledok trestného konania nijako neovplyvní vzťah žalobca - žalovaný v tomto konaní a môže mať jedine za následok eventuálny regresný vzťah medzi žalovanou- poisťovateľom a L.. Z.. Navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť. Žalobca podaním z 10.9.2013, došlým odvolaciemu súdu 12.9.2013 vzhľadom na to, že žalovaná mu zaplatila náhradu za bolesť vo výške 10.411,20 € až potom, ako bola žaloba dôvodne podaná , zobral žalobu v časti o 10.411,20 € späť a zároveň si uplatnil v súlade s § 146 ods. 2 O.s.p. náhradu trov konania v súlade s vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb , spolu 3.336,67 €. Navrhol, aby odvolací súd pripustil čiastočné späťvzatie žaloby o 10.411,20
€, rozsudok 18C/17/2011 z 13.12.2012 v tejto časti zrušiť a konanie v časti o náhradu škody na zdraví o 10.411,20 € zastaviť a priznal mu náhradu trov konania 3.336,67 € na účet jeho zást., do 3 dní.
Odvolací súd 5.12.2013 vyzval žalovanú, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy oznámila, či súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby a či si a v akej výške uplatňuje náhradu trov konania , že v prípade, ak v stanonovej lehote súdu neoznámi , či súhlasí alebo nesúhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby, bude sa mať za to, že s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí. Výzva bola žalovanej doručená 11.12.2013 (doručenka pri č.l. 158), ku ktorej sa v stanovenej nevyjadrila.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods. 1 O.s.p. možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom v § 212 ods. 1,3 O.s.p. a pripustil čiastočné späťvzatie žaloby o 10.411,20 €, v tejto časti rozsudok zrušil a konanie v tejto časti zastavil podľa § 208 O.s.p., lebo žalovaná mu v stanovenej lehote neoznámila, že s čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlasí. Podľa § 208 O. s. p. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 10.521,60 € , vo výroku o náhrade trov štátu a vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 1.255,50 € potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p., lebo je správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním stotožňuje, pretože dôvody napadnutého rozsudku sú správne, na čom nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní, v ktorom žalovaná v podstate iba opakuje skutočnosti, s ktorými sa súd riadne vyrovnal v odôvodnení svojho rozsudku.
Ani jeden z uplatnených dôvodov nie je daný. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p., preto tento odvolací dôvod nie je daný. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.
K správnym a výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku je potrebné dodať, že trestné konanie vedené pred OS Košice-okolie pod 2T/37/2010 je právoplatne skončené, nakoľko uznesením 8To/5/2013-378 z 18.3.2013 Krajského súdu v Košiciach bolo odvolanie obžalovaného L.. Z. podľa § 319 Trest. por. zamietnuté, preto výhrady žalovanej, že v danom prípade bolo namieste vyčkať na ukončenie trestného konania, aby bolo možné v občianskom súdnom konaní ustáliť, ktorý z kolíznych prvkov dopravnej nehody bol hlavnou príčinou jej vzniku, resp. akým dielom sa tieto podieľajú na vzniku dopravnej nehody, sú bezpredmetné. K výhradám žalovanej , že základ nároku a zodpovednosť všetkých zúčastnených na dopravnej nehode súd neposúdil správne, keďže na predmetnej dopravnej nehode sa síce podieľajú dva kolízne prvky, a to odstavené neoznačené motorové vozidlo na neprehľadnom úseku cesty a prejdenie motorového vozidla riadené vodičom Z.G. do protismeru, pri obchádzaní odstaveného motorového vozidla, že u vodiča Z. nešlo o spôsobenie škody s motorovým vozidlom počas prevádzky motorového vozidla, ale o vozidlo tvoriace prekážku na ceste, ktoré však nebolo možné považovať za motorové vozidlo v prevádzke a na krytie povinným zmluvným poistením za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je potrebné uviesť, že pri vzniku škody spôsobenej žalobcovi sa podieľalo solidárne viac škodcov S.. Z. a L.. Z. V. , že postačuje , so zreteľom na ich spoločnú solidárnu zodpovednosť za vznik škody vo vzťahu k žalobcovi, vybrať si ktoréhokoľvek z nich , keďže podiel škody percentuálne alebo inak nebol vyjadrený. V prejednávanej veci nejde o prípad delenej zodpovednosti, postačuje, aby náhrada škody bola uplatnená vo vzťahu, ku ktorémukoľvek škodcovi ,v tomto prípade S.. Z., ktorý spôsobil škodu pri prevádzke motorového vozidla a z titulu zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou motorového vozidla je poisťovateľ -žalobkyňa povinná plniť zo zákonnej poistky poisteného S..Z. v plnej výške titulom bolestného, ktorá žalobcovi vznikla. Odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu , s ktorým sa stotožňuje, že pri uplatnení náhrady škody spôsobenej viacerými škodcami záleží výlučne na poškodenom (žalobcovi), či bude požadovať náhradu škody na jednom, na druhom, resp. na oboch škodcoch a ,že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody titulom bolestného výhradne z dôvodu povinného zmluvného poistenia motorového vozidla Š. T. Y. ev.č. G. XXX N., ktoré viedol jeden zo škodcov S.. Z.G. a že právna úprava solidárnej zodpovednosti mu takýto postup jednoznačne umožňuje. Je potrebné vziať na zreteľ aj tú skutočnosť, že podľa § 427 a nasl. Obč.zák. zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov má charakter objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa zavinenie škodcu nevyžaduje, pretože toto zavinenie sa predpokladá, pričom škodca sa musí vyviniť (liberačný dôvod), aby sa svojej zodpovednosti za škodu zbavil, čo v tomto konaní nebolo ani prezentované a z vykonaného dokazovania ani nevyplynulo.
Preskúmajúc výrok o trovách konania , odvolací súd musel rozsudok vo výroku o trovách konania zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konania, lebo zistil, že nie sú podmienky na potvrdenie rozsudku (§ 219) vo výroku o trovách konania, ani na jeho zmenu (§ 220).
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhradu trov konania je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa ods. 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zast.; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd vec nesprávne právne posúdil pokiaľ žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zast. nepriznal. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní 13.12.2012 (zápisnica na č.l. 112). Z podania žalobcu - vyčíslenie trov konania (aj keď k nesprávne uvedenej sp.zn. 15C/99/2011), že žalobca si 14.12.2012 uplatnil ( v 3-dňovej zákonnej lehote) náhradu trov konania , spolu 4.078,33
€, podal ho 14.12.2013 na Pošte G. L. (poštový podací hárok - fotokópia na č.l. 134). Z listiny Slovenskej pošty a.s. z 25.1.2013 vec - výsledok reklamačného konania (fotokópia na č.l. 138) vyplýva, že Slovenská pošta posúdila reklamáciu podanú žalobcom prostredníctvom jeho zást. a považovala ju za neopodstatnenú s odôvodnením, že v rámci reklamačného konania bolo zistené, že reklamovaná zásielka bola dodaná 17.12.2012. Aj keď sa v spise nenachádza vyčíslenie náhrady trov konania žalobcom opatrené pečiatkou podateľne OS Košice - okolie zo 17.12.2012, táto skutočnosť nemôže byť na ujmu žalobcu, berúc do úvahy výsledok reklamačného konania pred Poštou G. L.. Povinnosťou súdu bude preto o nároku žalobcu na náhradu trov konania opätovne rozhodnúť, vychádzajúc zo zásady úspechu v spore (§ 142 ods. 1 O.s.p.) a aj podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., berúc na zreteľ , že konanie bolo v časti zastavené pre správanie žalovanej . V novom rozhodnutí o trovách konania rozhodne súd aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.