Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Tos-10-2014.pdf
PDF · 61.23 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/10/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Gáboríka a JUDr. Ondreja Samaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. januára 2014 prejednal sťažnosť odsúdeného
I. I.
nar. XX.XX.XXXX vo L., trvale bytom K. č. XX, okr. P. t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Ilava,
ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 4Pp/78/2013-254 zo dňa 10.12.2013 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
I. I. vykonáva trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1T/62/92 zo dňa 02.02.1993 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Bratislava sp. zn. 1To/37/93 zo dňa 04.03.1993 v trvaní 18 rokov so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a iné pre účasť na zavraždení piatich príslušníkov ÚZVJS Leopoldov a následný útek z výkonu trestu odňatia slobody. Predpokladaný koniec výkonu trestu pripadá na deň 11.11.2017.
Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 4Pp/78/2013-254 zo dňa 10.12.2013 bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 61 ods.1, 2 Tr. zák., účinného do 31.12.2005 zamietnutý. Proti tomuto uzneseniu hneď po jeho vyhlásení podal odsúdený sťažnosť.
Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.
Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je zákonné a správne. V dôvodoch uznesenia sa súd podrobne zaoberal všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré ho viedli k zamietajúcemu rozhodnutiu a tieto si aj krajský súd v celom rozsahu osvojil. Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák., účinného do 31.12.2005 môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Zo spisového materiálu vyplynulo, že na prevýchovu odsúdeného, ktorý bol v minulosti súdne trestaný, už bolo pôsobené trestom odňatia slobody naposledy od roku 1986, ktorý sa minul účinkom, o čom svedčí účasť odsúdeného na zavraždení príslušníkov zboru a následný útek z výkonu trestu. Podľa názoru krajského súdu osoba odsúdeného nedáva žiadne záruky, že v prípade podmienečného prepustenia na slobodu bude jeho náprava zavŕšená aj takýmto inštitútom Trestného zákona. Tento záver napokon vyplýva aj z hodnotenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, podľa ktorého sa jeho resocializačná prognóza javí ako nepriaznivá a riziko sociálneho zlyhania je vysokého stupňa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má aj krajský súd dôvodné pochybnosti o tom, či prevýchova odsúdeného na slobode v prípade podmienečného prepustenia bude riadne dovŕšená.
Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel potom krajský súd k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná a túto potom v zmysle § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.