Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4PP-78-2013.pdf
PDF · 73.12 KB
Case nature
Area
Subarea
4PP/78/2013
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v trestnej veci proti odsúdenému I. I., nar. XX.XX.XXXX vo L., okres P., trvale bytom K. XX, okres P., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. decembra 2013 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a prísediacich Róberta Meluša a Jaroslava Pučeka takto
rozhodol:
podľa § 415 odsek l Tr. poriadku v zmysle § 61 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 sa návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného I. I., nar. XX.XX.XXXX ako nedôvodný z a m i e t a.
odôvodnenie:
Dňa 09.09.2013 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného I. I. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý odôvodnil tým, že spĺňa zákonnú lehotu na podmienečné prepustenie.
I. I. bol odsúdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02.02.1993 sp. zn. 1T 62/92 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.03.1993 sp. zn. 1To 37/93 pre trestný čin vraždy podľa § 219 odsek 2) Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006 a iné, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) rokov so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny. Na výkon trestu nastúpil dňa 11.11.1999, pričom trest má predpokladane vykonať dňa 11.11.2017.
Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynula od 11.11.2006.
Z hodnotenia ÚVTOS a ÚVV Ilava zo dňa 19.09.2013 bolo zrejmé, že odsúdený je slobodný, bez vyživovacej povinnosti. V ústave sa nachádza od 20.07.2010, kedy bol do tunajšieho ústavu premiestnený z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok. Trest vykonáva v strednom stupni stráženia v oddiely s bezpečnostným režimom. Jeho správanie a vystupovanie počas výkonu trestu nebolo vždy na požadovanej úrovni. Na výkon trestu nastúpil z výkonu väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov dňa 31.10.1989. Tu sa krátko potom dopustil závažného násilného trestného činu. Dňa 23.11.1991 spoločne s inými odsúdenými prepadol príslušníkov zboru, piatich zavraždili a vykonali útek z výkonu trestu. V minulosti sa vyskytli problémy v správaní, ktoré sa prostredníctvom režimového ovplyvňovania čiastočne stabilizovali. V súčasnosti sa porušenia ústavného poriadku nevyskytujú a svoje základné povinnosti si plní. Od ostatných odsúdených sa snaží izolovať z dôvodu možných konfliktov. Stráni sa sociálnemu kontaktu, v osobných veciach si udržiava poriadok, osobnú ako i kolektívnu hygienu má osvojenú. Doteraz bol 5-krát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. Svoju úlohu v spáchanej trestnej činnosti bagatelizuje a vinu kladie na iných. K spáchanej trestnej činnosti nemá kritický postoj, odmieta aktívnu účasť na spáchaných trestných činoch.
K umiestneniu v oddiely s bezpečnostným režimom verbalizuje nespokojnosť a myslí si, že jeho zaradenie v ňom je neoprávnené. Do pracovného procesu bol zaradený na pracovisko Ručné šitie obuvi, kde si pracovné povinnosti plní. Pracovnú morálku a disciplínu dodržiava. Pridelenú prácu vykonáva priamo na cele. Kontakt s vonkajším svetom udržiava formou sporadickej korešpondencie so sestrou a náboženskými organizáciami. Na plnení programu zaobchádzania participuje čiastočne, rezervy má hlavne v edukácii a kontakte s vonkajším svetom, tieto body plní čiastočne. Ostatné body programu zaobchádzania plní. Resocializačná prognóza je hodnotená ako nepriaznivá na základe vysokého rizika sociálneho zlyhania a to z dôvodu spáchania obzvlášť závažného zločinu, nekritického postoja k nemu, neukončenia základného vzdelania, nezamestnanosti a neistého sociálneho zázemia po výkone trestu. Odsúdený preto len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, ktoré nie je odporúčané.
Z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ 7-krát súdne trestaný. Vo výkone trestu odňatia slobody ja od 09.07.1986, pričom naposledy bol odsúdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02.02.1993 sp. zn. 1T 62/92 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.03.1993 sp. zn. 1To 37/93 pre trestný čin vraždy podľa § 219 odsek 2) Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006 a iné, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) rokov so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny.
Odsúdený na verejnom zasadnutí trval na prejednaní návrhu, uviedol, že vo výkone trestu je už 27 rokov. Vyjadril poľutovanie nad tým, čo sa stalo v Leopoldove. Uviedol, že sa správa slušne, povinnosti si plní a po pracovnej stránke patrí medzi najlepších pracovníkov.
Zástupca ÚVTOS Dubnica nad Váhom sa na verejnom zasadnutí pridržiaval podaného písomného hodnotenia, v ktorom od jeho vypracovania nenastala žiadna zmena. Záver hodnotenia sa nezmenil.
Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol zamietnuť návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006 po výkone polovice uloženého alebo podľa rozhodnutia prezidenta republiky zmierneného trestu odňatia slobody môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd na to, do ktorej nápravnovýchovnej skupiny je odsúdený zaradený.
Senát okresného súdu po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu a skráteným výpisom klienta zistil, že u odsúdeného I. I. bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie), ale nebola u neho splnená podmienka materiálna. Na tomto základe preto dospel k záveru, že podaný návrh nebol s poukazom na § 61 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006 dôvodný. Z týchto ustanovení totiž vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený v danom prípade vykonal už dve tretiny z uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t.j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenie vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na
všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, do ktorej nápravnovýchovnej skupiny je odsúdený zaradený.
Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, ako už bolo uvedené vyššie, bolo pravdou, že odsúdený I. I. už vykonal dve tretiny z výmery uloženého trestu odňatia slobody.
Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazoval schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, plnením svojich pracovných aj mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody, tak v danom prípade sa táto javila tiež ako splnená.
Splnená nebola však tretia z citovaných podmienok, ktorou bolo dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode t.j. neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy. V prípade odsúdeného I. I. bolo vzhľadom k jeho trestnej minulosti a resocializačnej prognóze riziko recidívy príliš veľké. Resocializačná prognóza je u neho hodnotená ako nepriaznivá a riziko sociálneho zlyhania ako vysoké, s prihliadnutím na skutočnosti uvádzané v hodnotení ústavu na výkon trestu.
Senát okresného súdu s poukazom na zistené skutočnosti a tiež s prihliadnutím na charakter spáchanej trestnej činnosti, pre ktorú odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ako aj na ústav, v ktorom vykonáva trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného I. I. nebola daná dostatočná záruka, že na slobode bude viesť riadny život. Na tomto závere nezmenila nič ani odsúdeným preukázaná schopnosť vedenia riadneho života počas výkonu trestu odňatia slobody.
Z uvedených dôvodov preto zamietol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko tento nespĺňal dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Sťažnosť má odkladný účinok.