Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/143/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriu Fridrich Paľko, s. r .o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., W. XXXX/XX, t. č. na neznámom miesta, zastúpený opatrovníkom Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. - O., ul. Q. W. X, o vymoženie sumy 414,26 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno, zo dňa 26. apríla 2012, č. k. - 19, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a. II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, v ktorom súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň exekúciu zastavil a vo výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e. III. Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Druhým výrokom súd exekúciu pod. sp. zn. vedenú u súdneho exekútora, JUDr. Ľubomíra Pekára, Exekútorský úrad P. Pázmaňa 49/3, Šaľa, pod EX 769/04 vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil. Tretím výrokom priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi rovy exekúcie v sume 65,31 eura . Napokon štvrtým výrokom oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi pekárovi trovy exekúcie v sume 65,31 eura, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia , , Exekučného poriadku, , , , , , ako aj zisteným skutkovým stavom. V tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že exekučným titulom je notárska zápisnica N 605/2004, NZ 12820/2004 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom v Nitre dňa 15.02.2004. Za preukázané považoval, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 18.09.2003, zmluvu o úvere, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver v sume 8.000,-Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok v celkovej výške 12.480,- Sk. Súčasťou tejto zmluvy bolo splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia môjho dlhu) a jej príslušenstva. Rovnako považoval za preukázané, že povinný si neplnil svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere riadne a včas, preto dňa 15.02.2004 bola na notárskom úrade spísaná notárska zápisnica s tým, že za povinného konal a zápisnicu podpísal Mgr. Bruno Žlnay, na základe substitučnej moci udelenej Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorý vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 16.081,- Sk, z ktorej sumy predstavuje poskytnutý úver a poplatok sumu vo výške 12.480,-Sk a zároveň v mene povinného vyhlásil,

že dlh spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy od 21.10.2003 do zaplatenia splatí v lehote do 23.02.2004, pričom v prípade neuhradenia dlhu súhlasí s exekúciou s tým, aby táto zápisnica bola použitá ako exekučný titul. Podľa názoru súdu prvého stupňa podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou je, či splnomocnenie je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom. Splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne, je obsiahnuté už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinný sa podpisom zmluvy vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. To znamená, že povinnému bolo už v čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku "uznaného" dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Bol toho názoru, že ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie, v dôsledku čoho ani Mgr. Tomáš Kušnír nemohol byť platne splnomocnený na takéto právo. V tomto smere poukazujúc na ust. ako aj na rozpor záujmov povinného "ním zvoleného" zástupcu, ktorého konkrétne meno bolo zakomponované v predtlači vopred pripravenej zmluvy o úvere, konštatoval, že právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v , v zmysle , spôsobia absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. zo dňa 21.12.2011 poukázal i na ďalšiu zásadnú skutočnosť, a to, že povinného zmluvná voľnosť pri "zvolení" si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jednej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jeho slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Pokiaľ teda plnomocenstvo nebolo platne udelené, nemohli podľa názoru súdu z neskorších právnych úkonov, ktoré uskutočnil takto "splnomocnený zástupca" v mene splnomocniteľa, nadobudnúť právne účinky pre osobu, v mene ktorej "konal". Z uvedených dôvodov predložená notárska zápisnica tak podľa názoru súdu nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Dodal, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania, a preto súd prvého stupňa zamietol i návrh oprávneného na zmenu exekútora. O trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie v sume 65,31 eura, ktoré pozostávajú z odmeny vo výške 15,94 eura (vrátane DPH) v zmysle ust. , vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení do 30. 04. 2008 (ďalej len „vyhláška“), za 2 hodiny účelne vynaložené na exekúciu, ďalej z paušálnej odmeny vo výške 19,92 eura (vrátane DPH) podľa ust. , , vyhlášky, za to za 5 úkonov exekučnej činnosti, z náhrady hotových výdavkov vo výške 25, eura podľa vyhlášky (poštovné, spotrebný materiál).

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd rozhodoval nad rámec právomoci, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Podľa názoru oprávneného notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú pozornosť, a preto ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Poznamenal, že postup exekučného súdu, ktorý bez časového obmedzenia zasahuje do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Podľa názoru oprávneného platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by došlo k porušeniu zásady rovnocennosti. Okrem toho poukázal aj na to, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť a meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ďalej namietal,

že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o jeho právnom postavení, ako aj namietal, že nebol oboznámený s tým, že súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení. Ohľadom plnomocestva udelené povinným v zmluve o úvere dodal, že toto nie je vôbec možné právne považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. . V tejto súvislosti poukázal na to, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v udelené plnomocenstvo v zmysle ust. v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Podľa názoru oprávneného udelením plnomocenstva sa povinný nevzdal svojich práv na uznanie záväzku. Ohľadne záveru súdu, že zástupca nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, dodal, že zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice, ktorú úlohu si zástupca splnil, pričom žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocentsvo. Uviedol tiež, že žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice a to ani povinného ani oprávneného.

V priebehu odvolacieho konania dňa 09. 08. 2012 podal oprávnený návrh na prerušenie konania podľa , v ktorom žiadal predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: 1) je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? a 2) je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?

S poukazom na vyššie uvedený návrh oprávneného na prerušenie konania sa odvolací súd v prvom rade zaoberal prípustnosťou oprávneným požadovaného postupu v zmysle . Vychádzajúc z ust. , podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis ( Exekučný poriadok ) neustanovuje inak, ako aj s poukazom na ust. Exekučného poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol, pretože v prípade exekučného konania sa uplatňuje vlastná zásada, podľa ktorej exekučné konanie nemožno prerušiť. Výnimka z uvedeného pravidla o neprerušiteľnosti exekučného konania je obsiahnutá v o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého začatie konkurzného konania má, okrem iného, aj za následok, že na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie, pričom už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú ( zákona o konkurze a reštrukturalizácii), čo však nie je daný prípad. Okrem toho rovnaké účinky platia i pre začatie reštrukturalizačného konania. Z uvedeného vyplýva, že procesné právne predpisy vzťahujúce sa na exekučné konanie tak zakladajú neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného konania, a preto je potrebné návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietnuť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania oprávneného ( ) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne vec správne posúdil po právnej stránke, preto uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, v ktorom súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň exekúciu zastavil a vo výroku o trovách exekúcie podľa ako vecne správne potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti uznesenia súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil a vo výroku o trovách exekúcie. Výrokom, ktorým súd návrh na zmenu súdneho exekútora na zmenu súdneho exekútora zamietol sa odvolací súd nezaoberal, pretože voči rozhodnutiu súdu o zmene súdneho exekútora ( ) ani exekučný poriadok nepripúšťa možnosť podať odvolanie. Odvolanie môže účastník konania podať iba ak vo veci rozhodol podľa súdny úradník alebo justičný čakateľ súdu, a v takom prípade opätovne rozhodne sudca súdu prvého stupňa. Napokon ani dôvody odvolania podaného oprávneným v tejto veci nesmerovali voči tomu výroku súdneho rozhodnutia.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 21. 04. 2004, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 06.05.2004, požiadal súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom Exekútorského úradu Šaľa, P. Pazmáňa 51/19, o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie istiny vo výške 12.480,-Sk a jej príslušenstva, a to trov notára za spísanie notárskej zápisnice vo výške 2.532,- Sk, trov exekúcie vo výške 500,- Sk, trovy právneho zastúpenia 979,- Sk, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 1.617- Sk a úrokov z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 12.480,-Sk od 21. 10. 2003 do zaplatenia. Za exekučný titul označil Notársku zápisnicu uloženú v Zbierke listín pod číslom N 605/2004, NZ 12820/2004, vyhotovenú notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom, dňa 15.02.2004. Súdny exekútor doručil dňa 12. 05. 2004 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie, osvedčený odpis Notárskej zápisnice tvoriaci exekučný titul a plnomocenstvo. Súd prvého stupňa dňa 16. 06. 2004 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 22. 11. 2010 (č.l. 12 spisu) oprávnený požiadal o zmenu súdneho exekútora. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví sú uvedené v § 57 ods. 1,2 Exekučného poriadku. Pretože exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takého konania a jedným z predpokladov je existencia exekučného titulu, kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

Podľa , účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Podľa zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

V prejednávanej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je zmluva o úvere, uzatvorená účastníkmi konania dňa 18.09.2003, ktorou sa oprávnený zaviazal ako veriteľ poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver a povinný sa zaviazal zaplatiť mu tento úver zvýšený o príslušné poplatky a trovy. Zároveň povinný ako dlžník podľa tejto zmluvy splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak,

aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

Vzhľadom na to, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti a musí byť spísaná predpísaným spôsobom, je potrebné pri tomto exekučnom titule skúmať, či povinný, ktorý notársku zápisnicu osobne nespísal, ale na spísanie notárskej zápisnice splnomocnil ďalšiu osobu (Mgr. Tomáša Kušníra) bol pri tomto úkone riadne zastúpený, a či povinného takéto vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje. V prípade splnenia zákonných náležitostí treba notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak.

S poukazom na vyššie uvedené súd prvého stupňa správne preskúmaval plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere, a rovnako správne sa zaoberal aj tým, či Mgr. Bruno Žlnay na základe substitučnej plnej moci mohol v zastúpení Mgr. Tomáša Kušníra zastupovať povinného pri spisovaní notárskej zápisnice v zmysle ust. , podľa ktorého z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, pretože právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v , v zmysle spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V tomto smere odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa prijal záver, že plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, v dôsledku čoho Mgr. Bruno Žlnay na základe substitučnej plnej moci od Mgr. Kušníra nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. . Uvedený rozpor podľa názoru odvolacieho súdu spočíval v tom, že právny zástupca povinného, ktorý povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupoval, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, v dôsledku čoho v prípade Mgr. Tomáša Kušníra išlo o osobu známu iba oprávnenému a vybranú výlučne oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinnou. Odvolací súd poukazuje aj na to, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinný nemohol ani dlh uznať, či splnomocniť iného na takéto uznanie, pretože nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Z uvedených dôvodov treba túto dohodu považovať v zmysle ust. za neplatnú. Navyše je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinného sám bez toho, aby mu povinný udelila na takýto úkon plnú moc. Následkom uvedeného konania zástupcu povinného je, že povinný bol zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť, rovnako ako nemal vedomosť ani o výške, ktorú má zaplatiť.

Keďže predmetná notárska zápisnica aj podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu, odvolací súd považoval postup súdu prvého stupňa, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, za správny, pričom nepovažoval za potrebné vyporiadavať sa v tomto rozhodnutí všetkými argumentmi uvádzanými oprávneným v písomne podanom odvolaní. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, preto s poukazom aj na dôvody uvedené v tomto rozhodnutí odvolací súd podľa rozhodnutie súdu prvého stupňa uznesenie vo výroku, v ktorom súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň exekúciu zastavil a vo výroku o trovách exekúcie ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a a povinnému, ktorému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.