Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-146-2012.pdf
PDF · 86.55 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/146/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiari nad Hronom v konaní pred sudkyňou Mgr. Milenou Fegyesovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 24. 01. 2014 z a m i e t a .
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.09.2012 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 175,- Eur z titulu majetkovej škody a sumy 165,96 Eur z titulu nemajetkovej ujmy. Uviedol, že žalobca ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúcej zo zmluvy o úvere s dlžníkom H. G., pričom exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. EX 504/2006. Okresný súd Žiar nad Hronom vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Žalobca podal exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora pričom očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Napriek tomu, že podaný návrh na zmenu exekútora splnil všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom sa tak nestalo a súd o zmene exekútora nerozhodol v zákonom stanovenej lehote. Nečinnosť exekučného súdu je neospravedlniteľná. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy. Ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, žalovaný však na ňu do podania žaloby nereagoval.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu považoval návrh za nedôvodný z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Poukázal na nedostatky podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania, keď žalobca uviedol časť dôkazov, avšak v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že by žalobca mal znášať dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o uvádzané prieťahy v konaní, žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Potom ako žalobca podal žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bol vyzvaný na doplnenie týchto žiadostí. Žalobca žalovanému neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, preto žalovaný považoval nárok za predbežne neprerokovaný. Nerozhodnutie o
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom vzhľadom na povahu tohto úkonu nepovažoval za zbytočné prieťahy teda za nesprávny úradný postup.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho zástupcu, ktorí podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.1.2014 požiadali o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, keď žalobcom označené skutočnosti v podanom návrhu sú takého charakteru, že predpokladajú vylúčenie všetkých sudcov okresného súdu z prejedávania a rozhodovania vo veci. Zároveň žiadal konanie vedené pod sp. zn. 6C/146/2012 prerušiť do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Tiež navrhol doplnenie dokazovania, keď uviedol, že zadal objednávku na spracovanie znaleckého posudku, ktorý vyčísli výšku vzniknutej škody. Súd zároveň konal a rozhodol aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie, riadne a včas vykázané, pričom písomne požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní, keď zároveň súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, prihliadnuc pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd neakceptoval žiadosť žalobcu a jeho právneho zástupcu o odročenie nariadeného pojednávania z ním uvádzaných dôvodov, pretože zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená na konanie a rozhodnutie po oboznámením sa s dôvodmi uvádzanými v bode I. podaného žalobného návrhu predložil podanie navrhovateľa spolu s vyjadreniami všetkých sudcov Okresného súdu Žiar nad Hronom na rozhodnutie o námietke zaujatosti podľa § 16 ods. 1 OSP (čl.7 spisu), pričom Krajský súd v Banskej Bystrici o jeho námietke rozhodol uznesením č.k. 14NcC/98/2012-8 zo dňa 10.10.2012.
Podľa § 109 ods. 2, písm. c) O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
O návrhu žalobcu na prerušenie konania súd rozhodoval v zmysle citovaného ustanovenia zákona. Súd poukazuje na to, že podľa ustanovenia § 109 ods. 2 O. s. p. prerušenie konania nie je obligatórne. Dôvodom pre prerušenie konania podľa § 109 ods. 2, písm. c) však musí byť, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši prejudiciálna otázka. Túto otázku si však súd môže vyriešiť aj sám s poukazom na ustanovenia § 135 ods. 2 O. s. p. V predmetnej veci zaujatosť zákonného sudcu, ktorý vec prejednáva, žalobca namietal už v podanej žalobe.
O jeho námietke bolo rozhodnuté Krajským súdom v Banskej Bystrici ako súdom nadriadeným, postupom podľa § 16 ods. 1 O. s. p. a zákonná sudkyňa Mgr. Milena Fegyesová nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci, keďže nebola zákonnou sudkyňou v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 14Er/343/2006. Súd bol toho názoru, že keďže si žalobca uplatnil svoje zákonné právo namietať nestrannosť súdu a o jeho námietke už bolo zákonným postupom rozhodnuté, súd nevidel dôvody pre prerušenie konania, a preto jeho návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.
V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 14Er/343/2006, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
Z exekučného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 14Er/343/2006 (Ex 504/06) súd zistil, že dňa 22.2.2006 podal súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu Notárskej zápisnice, notára JUDr. Ondreja Ďuriača č. N 4931/2005, NZ 45822/2005 zo dňa 02.10.2005, v právnej veci oprávneného (tu žalobca) proti povinnému: H. G. pre vymoženie sumy 6 180 Sk s prisl.. Dňa 24.2.2006 tunajší súd vydal poverenie pre súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu na vykonanie vyššie uvedenej exekúcie. Dňa 02.11.2009 bol tunajšiemu súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Toto podanie bolo dňa 13.11.2009 doručené súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi na vyjadrenie sa k trovám exekúcie. Súdny exekútor podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 22.01.2010 uviedol, že predmetnú exekúciu navrhuje vyhlásiť za neprípustnú v zmysle § 57 ods. 1, písm. g/ Exekučného poriadku. Zároveň
žiadal návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora ako neúčelný zamietnuť. Uznesením č. k. 14Er/343/2006-18 zo dňa 2.2.2010 súd uvedenú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 57 ods. 1, písm. g/ Exekučného poriadku a rozhodol o trovách exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.8.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15CoE/165/2010-30 zo dňa 13.7.2010, ktorým bolo uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom, potvrdené.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
Podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní.
Podľa § 9 ods. 1 a 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 1 a 2 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody v sume 175,- Eur a nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 165,96 Eur a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v súdnom exekučnom konaní v zákonom stanovenej lehote.
Zo spisového materiálu mal súd preukázané, že dňa 02.11.2009 bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručený návrh oprávneného (tu žalobcu) na zmenu súdneho exekútora. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. 12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15, exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Podľa názoru súdu dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih (čas), kedy tak má alebo môže učiniť, nie je v ňom ustanovený explicitne.
Ústavný súd SR v náleze sp.zn. I. ÚS 5/2000 zo dňa 13. júla 2000 konštatoval, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to práve s ohľadom na jej mimosúdny
spôsob vzniku, vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné bezpodmienečne trvať.
Exekučný súd v zmysle vyššie uvedených kritérií, uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu so zákonom, preskúmal notársku zápisnicu notára JUDr. Ondreja Ďuriača č. N 4931/2005, NZ 45822/2005 zo dňa 02.10.2005, na podklade ktorej sa predmetná exekúcia vedie, a dospel k záveru, že nie je vykonateľná z dôvodu absencie súhlasu povinného s jej vykonateľnosťou. V tomto prípade na základe notárskej zápisnice ako exekučného titulu nedošlo k splneniu predpísaných náležitostí vykonateľnosti, a teda oprávnenej osobe nebolo možné priznať právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Súd uvádza, že pokiaľ by exekučný súd návrhu oprávneného o zmenu súdneho exekútora vyhovel a následne, po právoplatnosti tohto uznesenia, rozhodol o zastavení danej exekúcie, daný postup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keďže jeho výsledok by bol identický s aplikovaným postupom exekučného súdu.
Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že rozhodnutím exekučného súdu o zastavení danej exekúcie, odpadol predmet konania o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Preto súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v predmetnom exekučnom konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Vzhľadom k tomu, že súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.
Len pre úplnosť súd uvádza, že žalobca vo svojom žalobnom petite žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p., môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., a to na základe zásady úspechu. Žalovaný mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu trovy nevznikli, preto potom súd vyslovil, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice, a to písomne v 4 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).