Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/3/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a sudkýň JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého S. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka C. U., bytom N., A. XXXX/X, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Magyerka, s. r. o. so sídlom v Nových Zámkoch, M. R. Štefánika 73 a otec F. U., bytom S. C., M. R. W. XXXX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 31. októbra 2013 č. k. -127, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh otca na zníženie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že otec dieťaťa sa naposledy domáhal zníženia výživného návrhom z 23. 09. 2011. Odvolací súd rozsudkom -139, právoplatným dňa 12. 11. 2012, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým súd znížil vyživovaciu povinnosť otca, zmenil tak, že návrh otca na zníženie výživného zamietol. I napriek týmto skutočnostiam otec dieťaťa opäť dňa 18. 12. 2012 doručil súdu návrh na zníženie výživného z dôvodu zmeny finančných pomerov na jeho strane, ktoré uviedol totožne ako v predchádzajúcom konaní, poukázal však na to, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. S. U., nar. XX. XX. XXXX. Súd mal za preukázané, že otec dieťaťa poberá výsluhový dôchodok vo výške 418,19 eur mesačne, pričom v konaní nebolo preukázané, že k ukončeniu pracovného pomeru otca na Ministerstve vnútra SR Bratislava došlo zo zdravotných dôvodov. Skôr naopak, sám otec v konaní potvrdil, že nemá žiadne zdravotné problémy, pre ktoré by sa nemohol zamestnať. Je evidovaný len v neurologickej ambulancii, ktorú navštevuje len na pravidelné kontroly, maximálne dvakrát do roka, alebo na predpísanie liekov, ktorých doplatok je len minimálny. V čase podania návrhu bol otec dieťaťa zamestnaný na základe dohody o vykonaní práce so zamestnávateľom ÖRMESTER SLOVAKIA, s. r. o., Bratislava na dobu určitú od 16. 07. 2012 do 31. 12. 2012 s dohodnutou peňažnou odmenou vo výške 2,50 eur hod./brutto a za obdobie od júla 2012 do novembra 2012 mu bol vyplatený čistý mesačný príjem vo výške 361,66 eur. Otec dieťaťa nebol ochotný s uvedeným zamestnávateľom uzatvoriť dohodu o vykonaní práce na ďalšie obdobie s odôvodnením, že prácu mal vykonávať v zimných mesiacoch v nevykúrených priestoroch, avšak uvedené tvrdenie otca preukázané nebolo, s poukazom na správu zamestnávateľa, ktorý uviedol, že pracovné podmienky boli primerané k výkonu povolania bezpečnostného pracovníka. Uvedené konanie otca súd prvého stupňa vyhodnotil ako ľahkovážne, na základe ktorého sa otec dieťaťa opäť vzdal bez dôležitého dôvodu

zamestnania, z ktorého mal príjem. Otec dieťaťa nepreukázal súdu žiadnymi hodnovernými listinnými dôkazmi to, že sa intenzívne zaujímal o prácu a hľadal si prácu, pretože vo svojej výpovedi len uviedol, že sa zaujímal o prácu len u známych a priateľov. Nezaevidoval sa na úrade práce, neinformoval sa o voľné pracovné miesta ponúkané úradom práce a i toto jeho konanie súd vyhodnotil v jeho neprospech. I keď otec následne uzatvoril dohodu o pracovnej činnosti na dobu určitú od 03. 04. 2013 do 28. 06. 2013, avšak v zmysle tejto dohody mal vedomosť o tom, že bude zastupovať zamestnancov len v čase PN a dovoleniek a počas tohto obdobia mu bol vyplatený čistý mesačný príjem vo výške 198,85 eur. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní neprihliadol len na skutočné príjmy otca, ktoré v čase rozhodovania súdu dosahuje, ale vychádzal z jeho potenciálnych príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností, t. j. vek otca, stupeň dosiahnutého vzdelania, vzhľadom na jeho predchádzajúceho zamestnávateľa, ako aj zdravotný stav, ktorý mu dovoľuje riadne sa zamestnať. Otec dieťaťa nijakým spôsobom nepreukázal, že spláca spoločné pôžičky pochádzajúce z manželstva s matkou mal. dieťaťa, rovnako nebolo preukázané tvrdenie otca, že prispieva svojim rodičom na náklady na bývanie vo výške 50 eur mesačne, keď sám prehlásil, že rok a pol býva v spoločnej domácnosti s družkou, ktorej prispieva na náklady na domácnosť mesačne vo výške 100 eur. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na to, že otcovi bolo vyplatené odstupné, z ktorého prípadne vyplatil pôžičku rodičom, avšak vedomý si vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťu mal si zadeliť finančné prostriedky tak, aby vedel plniť riadne vyživovaciu povinnosť pri prípadnej zmene jeho finančných možností, ku ktorej však mohlo prísť najskôr až v januári 2013, kedy otec svojím konaním zavinil to, že prišiel o príjem z dohody o vykonaní práce, ktorý predstavoval sumu 361,66 eur mesačne. Výhrady otca dieťaťa, že mal výdavky s exekúciou ohľadne neplnenia si vyživovacej povinnosti, sú v jeho neprospech, pretože sám si privodil túto situáciu, keď neplatil riadne výživné, i napriek svojim finančným možnostiam, ktoré boli približne rovnaké ako v čase prvého rozhodovania súdu o výživnom, čo je konštatované i v rozsudku odvolacieho súdu v predchádzajúcom konaní. V danom prípade k zmene pomerov na strane otca došlo skutočne len v tom, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, ktorá rovnako pribudla i matke narodením mal. H. nar. XX. XX. XXXX. Súd prvého stupňa mal za to, že ak by otec dieťaťa poberal výsluhový dôchodok a hľadal si intenzívne prácu primeranú jeho veku, vzdelaniu a zdravotnému stavu, bol by schopný zabezpečiť si finančné prostriedky minimálne vo výške 779,85 eur, ktorú súd vypočítal z priznaného výsluhového dôchodku a čistého mesačného príjmu u zamestnávateľa, kde vykonával prácu na základe dohody o vykonaní práce a z uvedeného príjmu je schopný bez akejkoľvek ujmy riadne platiť doteraz určené výživné. Určené výživné otec dieťaťa i riadne platí a v podstate i sám uviedol, že chce, aby to zostalo tak, ako doteraz. Ak by otec dieťaťa vyvinul dostatočnú snahu a využil všetky zákonné možnosti, jeho príjem by predstavoval minimálne vyššie uvedenú sumu. Súd prvého stupňa návrh otca na zníženie výživného považoval za účelový, pričom záverom zdôraznil tú skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu, keďže pribudla matke rovnako ďalšia vyživovacia povinnosť, jej príjem je nižší a pozostáva len z materského príspevku. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd zníži jeho vyživovaciu povinnosť na mal. S. zo sumy 180 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne. V podanom odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa, že nevzal do úvahy dôkazy, ktoré predkladal v súvislosti s argumentáciou o zníženie výživného, keď z týchto dôkazov vyplýva, že pokiaľ bude naďalej platiť výživné na syna vo výške 180 eur mesačne, zostane na hranici biedy. Okresnému súdu preukázateľne špecifikoval jeho príjmy aj výdavky, avšak súd prvého stupňa ním predložené dôkazy neakceptoval a jednostranne vyhodnocoval dôkazy v prospech matky maloletého syna. Uviedol, že okrem výsluhového dôchodku vo výške 418,19 eur nemá žiadny iný príjem, z tohto dôchodku platí pôžičku vo výške 120 eur mesačne, ktorú mu súd prvého stupňa z nepochopiteľného dôvodu neuznal. Ďalej platí rodičom nájomné vo výške 50 eur mesačne za to, že u nich býva, na lieky dopláca 10 eur mesačne, pričom trpí vážnym mozgovým ochorením (epilepsia). V dôsledku tejto choroby sa po dohode so zamestnávateľom

- Ministerstvom vnútra SR musel pozíciu v služobnom pomere opustiť. Zároveň z titulu exekúcie platí sumu 43,20 eur exekútorovi. Z uvedeného vyplýva, že ak bude naďalej platiť výživné vo výške 180 eur mesačne, zostane mu na jeho výživu mesačne suma 66,80 eur. Tieto skutočnosti súd prvého stupňa nebral do úvahy, rovnako nebral do úvahy skutočnosť, že matka dieťaťa má vyššiu životnú úroveň ako on a táto je vďaka svojmu priateľovi lepšie finančne založená. Pre neho je akékoľvek zníženie výživného otázkou života a zdravia, pretože suma výživného 180 eur mesačne je pre neho likvidačnou a to i v tej súvislosti, že v dôsledku jeho choroby sa mu zdravotný stav bude ešte zhoršovať.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Výšku výživného na maloletého syna považuje za primeranú, vzhľadom na jeho vek, vzhľad, záujmy a potreby. Tvrdenia navrhovateľa uvádzané v odvolaní považuje za účelové, cieľom ktorých je dosiahnuť zníženie výživného na maloletého syna. Navrhovateľ ukončil pracovný pomer na vlastnú žiadosť, a nie zo zdravotných dôvodov, ako to neustále uvádza, a preto týmto svojím konaním zavinil zníženie príjmu v úmysle dosiahnuť zníženie výživného pre svojho syna. Okrem toho mu nič nebráni v tom, aby si našiel zamestnanie a tým dosiahol vyššie príjmy. Navrhovateľ sa aj po odchode do výsluhového dôchodku zamestnal a dosahoval podstatne vyššie príjmy ako v čase, keď bol príslušníkom PZ. Tohto zamestnania sa však opätovne, bezdôvodne a z vlastnej iniciatívy vzdal, teda svojím úmyselným konaním sa vzdal dobre plateného zamestnania a vlastným zavinením tak dosiahol nižšie príjmy. Uvedené konanie navrhovateľa však v žiadnom prípade nemôže byť na ujmu maloletého. Navrhovateľ sa o získanie zamestnania vôbec nesnaží a nevyvíja žiadnu aktivitu k nájdeniu si vhodného zamestnania, nie je na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Navrhovateľ nemá záujem a ani sa nechce zamestnať, a tak dosiahnuť zvýšenie svojich príjmov, ale radšej rieši svoju situáciu tak, že podá návrh na zníženie výživného na svojho maloletého syna. Ďalej uviedla, že nie je logické, aby navrhovateľ prispieval na domácnosť rodičov, v ktorej nebýva sumou 50 eur mesačne, keď sám vo svojej výpovedi uviedol, že už takmer rok a pol býva so svojou družkou. Nesúhlasí s tvrdeniami navrhovateľa ohľadom výdavkov s exekúciou, ktorá je na neho vedená pre nezaplatenie výživného na syna. Tieto výdavky si navrhovateľ zapríčinil sám, keby bol riadne a včas platil výživné na syna, nemusel mať výdavky spojené s exekúciou. Tvrdenie navrhovateľa o vzniku jeho ďalšej vyživovacej povinnosti je irelevantné. Pokiaľ sa navrhovateľ rozhodol splodiť ďalšie dieťa, mal si zvážiť všetky dôsledky, hlavne to, či bude schopný svoje deti uživiť. Rovnako i jej vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť, avšak maloletého sa to žiadnym spôsobom nedotkne, a bude mu z jej strany poskytnuté také isté výživné, ako tomu bolo doteraz. Na výživnom na maloleté dieťa sa majú podieľať obaja rodičia, nielen jeden z nich. Ona sa na výživnom na syna podieľa nielen finančne, ale aj osobnou a každodennou starostlivosťou, na rozdiel od navrhovateľa, ktorý sa so synom stretáva minimálne. Určené výživné na maloletého syna považuje za primerané, navrhovateľ okrem mobilného telefónu zakúpeného na Vianoce 2012, synovi nekúpil ani nedaroval nič. Záverom poukázala na to, že sám navrhovateľ na pojednávaní pred súdom prvého stupňa vyhlásil, že trvá na tom, aby súd rozhodol s poukazom na vykonané dokazovanie, tak, nech ostane všetko tak, ako doposiaľ. Z tohto tvrdenia navrhovateľa vyplýva, že súhlasí s tým, aby výživné na maloletého ostalo v takej výške, ako je tomu doteraz. S poukazom na dôvody uvedené v jej vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť v zmysle .

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že súd prvého stupňa dostatočne prehodnotil schopnosti, možnosti a materiálne zabezpečenie u oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby a záujmy maloletého dieťaťa, ktoré sa neustále zvyšujú. Poukázal na to, že otec maloletého dieťaťa ukončil predchádzajúci pracovný pomer na vlastnú žiadosť bez toho, aby plynule prešiel do iného pracovného pomeru, napriek vedomiu si svojej vyživovacej povinnosti voči maloletému S.. Otec maloletého mesačne poberá výsluhový dôchodok, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, prácu si hľadá len prostredníctvom priateľov a známych, bližšie v konaní pred súdom prvého stupňa nepreukázal svoju osobnú snahu v smere aktívneho hľadania si práce s pravidelným mesačným príjmom. Otec taktiež uviedol, že nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by ho obmedzovali vo výkone zamestnania. Súčasné možnosti a schopnosti umožňujú otcovi maloletého dieťaťa v prípade prejavenia aktívnejšej snahy v hľadaní zamestnania platiť doteraz určené výživné, a to aj s poukazom na skutočnosť, že otcovi dieťaťa bolo pri odchode z predchádzajúceho zamestnania vyplatené odchodné. Otec dieťaťa sa iným spôsobom ako plnením si vyživovacej povinnosti na výchove dieťaťa intenzívne nepodieľa. Matka sama zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa. Vyživovacia povinnosť pribudla obom rodičom.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ods. l ) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo ( ) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

Predmetom konania je návrh otca na zníženie výživného podaný na súde prvého stupňa dňa 18. 12. 2012. Podaným návrhom otec žiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého S., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 180 eur na sumu 90 eur, počnúc od 20. 12. 2012 a zmenil tak rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. -80 zo dňa 21. 06. 2011 v časti týkajúcej sa jeho vyživovacej povinnosti na maloletého S..

Podľa , , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča , ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd vždy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov súd vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane, či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako i majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, relaxačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti,

schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V takomto prípade súd pri hodnotení zmeny pomerov takéhoto rodiča vychádza z príjmu dosahovaného pred vzdaním sa výhodnejšieho zamestnania, prípadne v čase pôvodného určenia výživného. Naviac, súd prihliadne i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

V preskúmavanej veci, po jej prejednaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Súd prvého stupňa správne a dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil, a keďže sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody podľa odkazuje. Súd prvého stupňa sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami majúcimi vplyv na posúdenie návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ohľadom na dôvody uvádzané otcom maloletého v podanom odvolaní, odvolací súd dodáva, že posledná úprava výživného na mal. S. U. bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. -80 zo dňa 21. 06. 2011, právoplatným dňa 09. 08. 2011, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a na dobu po rozvode bol maloletý S. zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 180 eur mesačne. V tej dobe súd vychádzal z mesačného príjmu otca 869,16 eur, pričom matka maloletého S. bola nezamestnaná. Obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť len k maloletému S.. Následne sa otec podaným návrhom z 23. 09. 2011 domáhal zníženia určeného výživného zo sumy 180 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne s odôvodnením, že počnúc od 01. 07. 2011 zo zdravotných dôvodov bol ukončený jeho služobný pomer a podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra SR zo dňa 08. 09. 2011 je poberateľom výsluhového dôchodku. Návrh otca na zníženie výživného, doručený súdu prvého stupňa dňa 23. 09. 2011, bol zamietnutý, keď Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. -139 zo dňa 17. 10. 2012 zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. -101 zo dňa 24.7.2012 tak, že návrh otca na zníženie výživného zamietol. Rozhodnutie Krajského súdu v Nitre nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 11. 2012 a z jeho odôvodnenia vyplýva, že v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného nemožno na strane otca konštatovať takú zmenu pomerov, ktorá by mala mať za následok zníženie výživného. Samotná skutočnosť, že otec už nepracuje v štátnej službe, pričom poberá len výsluhový dôchodok vo výške 414,83 eur, ešte nedáva dôvod k tomu, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť. V tomto rozhodnutí je ďalej konštatované, že otec nepreukázal, že jediným dôvodom odchodu zo štátnej služby bol jeho nepriaznivý zdravotný stav (epilepsia). Naopak, bolo preukázané, že otcovi bola vyplácaná odmena na základe uzavretej dohody o pracovnej činnosti, z čoho potom je zrejmé, že otec mal v súčte mesačne k svojej dispozícii sumu 738 eur, pričom súčasne bolo potrebné zohľadniť i skutočnosť vyplatenia odchodného otcovi vo výške 8.553 eur v roku 2011 zamestnávateľom, v súvislosti s odchodom otca do výsluhového dôchodku. Matka maloletého v čase rozhodovania pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti s netto príjmom cca 300 eur mesačne. I napriek skutočnosti, že rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. -139 zo dňa 17. 10. 2012 nadobudol právoplatnosť dňa 12. 11. 2012, otec opätovne dňa 18. 12. 2012 doručil súdu prvého stupňa návrh na zníženie výživného, ktorý odôvodnil totožnými dôvodmi ako v konaní predchádzajúcom, pričom súčasne poukázal na tú skutočnosť, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, a to k maloletej S. U., nar. XX. XX. XXXX .

Pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím návrh otca na zníženie výživného zamietol, vec správne právne posúdil a jeho rozhodnutie je vecne správne. Súd prvého stupňa správne postupoval, keď pri posudzovaní možností, schopností a majetkových pomerov otca, s ohľadom na posudzovanú zmenu pomerov, vychádzal z príjmu otca vo výške 779,85 eur mesačne, ktorú vypočítal z priznaného výsluhového dôchodku a z čistého mesačného príjmu u zamestnávateľa, kde vykonával prácu na základe dohody o vykonaní práce. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil tú skutočnosť, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal zamestnania, z ktorého má príjem, keď tento v konaní nepreukázal, že k neuzatvoreniu dohody o vykonaní práce na ďalšie obdobie ho viedli vážne a relevantné dôvody. Na

skutočnosť, že na strane otca došlo k zníženiu jeho príjmu alebo majetku v dôsledku straty zamestnania súd môže prihliadnuť len vtedy, ak má skutočne za preukázané, že k uvedenému došlo v dôsledku objektívnej a nezvrátiteľnej okolnosti, a nie z dôvodov, z ktorých možno nepochybne vyvodiť taký záver, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. S ohľadom na uvedené, posudzujúc možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, je potom potrebné konštatovať, že na strane otca od poslednej úpravy jeho vyživovacej povinnosti nenastala taká zmena pomerov, ktorá by mala mať za následok zníženie výživného na maloletého S.. Takúto právne významnú zmenu pomerov nemožno konštatovať ani s ohľadom na skutočnosť, že otcovi narodením mal. S. U. nar. XX. XX. XXXX pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Rovnako ako otcovi, i matke maloletého S. pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť narodením maloletého H. S. M., nar. XX. XX. XXXX a v prípade posudzovania tejto skutočnosti ako zmeny pomerov, je potrebné túto okolnosť zohľadniť i na strane matky. Z okolností tejto veci je zjavné, že otec, napriek tomu, že má aktuálne dve vyživovacie povinnosti, nepracuje, nie je ani vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie ako nezamestnaný a pred súdom prvého stupňa nepreukázal, že by si aktívne prácu hľadal. Taktiež nebolo preukázané, že otec trpí takými zdravotnými problémami, ktoré by ho výrazným spôsobom obmedzovali v jeho zaradení sa do pracovného procesu. Všetky tieto okolnosti na strane otca nemožno vyhodnotiť tak, že by bolo namieste zníženie výživného na mal. S., ktorý je aktuálne takmer dospelým mužom a jeho potreby plne odôvodňujú výživné v priznanej výške 180 eur. Tak, ako odvolací súd uviedol vyššie, s poukazom na súdom prvého stupňa riadne zistený skutkový stav veci, nie je možno konštatovať, že na strane otca nastala taká zmena pomerov, ktorá by viedla k zmene rozhodnutia o výživnom. Súd ďalej udáva, že plnenie si vyživovacej povinnosti je primárnou povinnosťou rodiča, t.j. otec si v prvom rade musí plniť túto povinnosť a až následne regulovať ďalšie svoje výdavky. S ohľadom na skutočnosti udávané otcom v podanom odvolaní súd udáva, že z hľadiska plnenia si jeho vyživovacej povinnosti je právne bez akéhokoľvek významu tá skutočnosť, že otec prispieva rodičom na domácnosť sumou 50 eur mesačne, keď sám v priebehu konania pred súdom prvého stupňa uviedol, že po dobu rok a pol vedie spoločnú domácnosť s matkou svojho druhého dieťaťa. Rovnako, s ohľadom na posudzované, je bez relevancie tá skutočnosť, že otcovi vznikli náklady v súvislosti s exekúciou vedenou pre neplnenie si vyživovacej povinnosti. To, že otec si riadne neplnil svoju primárnu povinnosť voči dieťaťu, ktoré nie je schopné samo sa živiť, nemôže mať v žiadnom prípade vplyv na výšku jeho vyživovacej povinnosti. Pokiaľ otec poukazuje na tú okolnosť, že matka maloletého má aktuálne vyššiu životnú úroveň ako on, a to i vďaka svojmu priateľovi, uvedená okolnosť môže mať vplyv len na tú skutočnosť, že sa prípadne rovnako zvýši životná úroveň dieťaťa, nie však na posudzovanie možností a schopností otca dieťaťa. Záverom odvolací súd poukazuje i na samotné vyjadrenie otca pred súdom prvého stupňa, ktorý na základe výsledkov vykonaného dokazovania súdu navrhol, aby výživné zostalo v takej výške ako doposiaľ.

S ohľadom na dôvody uvedené vyššie odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil, keď súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.