Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoP-51-2013.pdf
PDF · 110.88 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/51/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: B. C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. H. XXX a B.. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. H. XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o. , so sídlom v Nitre, Štefánikova trieda 57, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 27. júna 2013 č. k. 24P/85/2013-97, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej C. L. z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa) rozsudkom zo dňa 27. júna 2013 č. k. 24P/85/2013-97 zveril maloletú C. L., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo výške 200 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 11.01.2013.
Zročné výživné otca za čas od 11.01.2013 do 30.06.2013 v sume 735,66 eura súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur, tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že navrhovateľka (matka maloletého dieťaťa) sa návrhom doručeným Okresnému súdu Topoľčany dňa 11.01.2013 domáhala, aby súd zveril maloletú C. L., nar. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo výške 400 eur mesačne počnúc dňom 01.12.2012, dôvodiac tým, že jej manžel (otec maloletého dieťaťa) už niekoľko rokov odmieta prispievať na chod domácnosti, ako aj na výživu maloletej dcéry, v dôsledku čoho je nútená požiadať súd o určenie výšky výživného. Krajský súd v Nitre uznesením 5NcC/2/2013-11 zo dňa 31.01.2013 rozhodol, že všetci sudcovia Okresného súdu Topoľčany pre skutočnosť, ktorá spočíva v ich vzťahu k matke maloletého dieťaťa, ktorá je zamestnaná ako riaditeľka správy Okresného súdu Topoľčany, sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania danej veci až do jej právoplatného skončenia a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Nitra.
Súd po vykonanom dokazovaní skutkovo zistil, že maloletá C. L., nar. XX.XX.XXXX pochádza z manželstva rodičov B.. C. L. a B.. Y. L., manželia síce aj naďalej žijú v spoločnej domácnosti, avšak vzťahy medzi nimi sú tak vážne narušené, že neexistuje ďalšia perspektíva rozvíjania a trvania ich životného spoločenstva. Otec maloletého dieťaťa sa pokúsil o obnovenie vzájomných vzťahov, vyjadril vôľu zúčastniť sa psychologického poradenstva, avšak matka maloletého dieťaťa túto možnosť kategoricky odmietla. Maloletá C. má vytvorený hlboký citový vzťah k obom rodičom a situáciu, ktorá nastala v ich rodine prežíva veľmi intenzívne. Napriek tomu, že má oboch rodičov veľmi rada, takmer všetok svoj voľný čas trávi len s matkou, otec sa podieľa na jej výchove a trávení voľného času len minimálne. Podľa neho je tomu tak preto, že matka maloleté dieťa voči nemu a jeho rodine ovplyvňuje, v dôsledku čoho ani nemá maloletá C. záujem tráviť čas s ním. Otec však na druhej strane s prihliadnutím na svoj pracovný čas odchádza do práce pomerne skoro a naopak prichádza domov neskoro, čím maloletému dieťaťu ani nedáva dostatok priestoru na trávenie spoločného voľného času. Rodina obýva rodinný dom, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Výdavky spojené s bývaním uhrádzala podľa matky, okrem zálohových platieb za spotrebu elektrickej energie v plnej miere ona, a to vo výške 104,64 eura štvrťročné preddavky za spotrebu plynu a vo výške 18 eur štvrťročné preddavky za spotrebu vody. Posledný štvrťročný preddavok za spotrebu plynu pred podaním návrhu uhradil otec, prvý štvrťročný preddavok za spotrebu plynu a vody uhradila matka, v apríli uhradil tieto výdavky opätovne otec. Tento súčasne každý mesiac uhrádza aj preddavky za spotrebu elektrickej energie v sume 32,87 eura a okrem toho uhradil v januári poplatok za satelitnú televíziu v sume 11,80 eura. Otec podľa vlastného vyjadrenia prispieva na ďalšie bežné výdavky domácnosti, najmä na stravu či výdavky na maloletú C. sumou 200 až 400 eur mesačne. Príspevok vo výške 200 eur potvrdila aj matka maloletého dieťaťa, ktorá však namietala, že v mesiaci apríl a máj tento príspevok od otca neobdržala, pričom súčasne uviedla, že tento príspevok ona nepovažuje za plnenie si vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletému dieťaťu. Maloletá C. navštevuje šiesty ročník základnej školy v susednej obci, pričom výdavky na cestovné sú kompenzované zo strany štátu. Maloletá navštevuje súčasne ľudovú školu umenia, a to výtvarný odbor, kde matka uhrádza polročne sumu 42 eur, ako aj výdavky spojené s cestovaním za týmto účelom do Topoľčian. Okrem toho uhrádza matka poplatok za školské stravovanie vo výške okolo 25 eur mesačne, má zvýšené výdavky spojené so zdravotným stavom maloletého dieťaťa, nakoľko maloletá potrebuje ortopedické vložky, ktoré poisťovňa prepláca len raz ročne, pričom dieťa potrebuje dvoje až troje, ktorých cena predstavuje sumu okolo 20 eur. Na kontroly do Bratislavy chodia dvakrát ročne. Matka pracuje ako riaditeľka správy Okresného súdu Topoľčany, kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.044,22 eura. Otec maloletého dieťaťa pracuje ako klientsky pracovník v spoločnosti ČSOB, a.s., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 957,08 eura. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky bol podaný dôvodne, pretože v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre to, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletej C. L.. Rodičia maloletého dieťaťa síce žijú v spoločnej domácnosti, avšak vzťahy medzi nimi sú tak vážne narušené, že neexistuje ďalšia perspektíva rozvíjania a trvania ich životného spoločenstva, preto súd po zhodnotení všetkých okolností vzájomných vzťahov rodičov dospel k záveru, že podmienku, že rodičia spolu nežijú možno považovať za splnenú a je potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu. Právne vec odôvodnil podľa § 36 ods. 1, § 62 ods. 1a, 2, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1a, § 78 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len Zákon o rodine). Súd ďalej poukázal na správu z psychologického poradenstva, z ktorej vyplýva, že maloleté dieťa má rado oboch svojich rodičov, v dôsledku čoho vzniknutú situáciu veľmi intenzívne prežíva, avšak preferuje svoju matku, čo je pochopiteľné, nakoľko maloletá takmer všetok svoj čas trávi so svojou matkou, prípadne so starými rodičmi z matkinej strany. Keďže súd v starostlivosti matky súčasne nezistil žiadne nedostatky, jej návrhu vyhovel a maloletú C. zveril matke do osobnej starostlivosti a súčasne sa zaoberal aj vyživovacou povinnosťou otca, ktorého súd zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 200 eur mesačne. Pri určovaní vyživovacej povinnosti prihliadol súd na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, keď práve výživné vo výške 200 eur mesačne zo strany otca, ako aj primerané výživné zo strany matky, ktorá si svoju vyživovaciu povinnosť plní aj osobnou starostlivosťou, považoval za primerané na krytie odôvodnených potrieb maloletej C.. Súd nevyhovel návrhu matky pokiaľ ide o počiatok určenia výživného, pretože v konaní neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce spätné priznanie výživného, nakoľko matke v čase, od ktorého žiada určiť výživné, nebránila žiadna objektívna ani subjektívna prekážka na uplatnenie svojho práva na príslušnom súde. Súd preto zaviazal otca vyživovacou povinnosťou od 11.01.2013, teda od dátumu, kedy si matka návrh podávala. Pokiaľ ide o sumu zročného výživného, súd nepovažoval sumy vo výške 200 eur, ktorými otec prispieval, a to aj podľa svojho vyjadrenia na ďalšie bežné výdavky domácnosti, najmä na stravu, ale aj na maloletú C., v plnej výške za plnenie si svojej vyživovacej povinnosti voči maloletej. S prihliadnutím na priemernú mesačnú sumu, v ktorej výške otec uhrádza výdavky spojené s bývaním, je potrebné považovať sumu vo výške 100 eur za nevyhnutnú na krytie ďalších bežných výdavkov spojených s chodom domácnosti ako aj výdavkami spojenými so stravovaním. Zvyšnú sumu vo výške 100 eur tak považuje súd za plnenie si vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu, avšak okrem mesiacov apríl a máj, kedy matka tento príspevok od otca neobdŕžala. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, tak otcovi vzniklo za obdobie od 11.01.2013 do 30.06.2013 zročné výživné v sume 735,66 eura [/(200 eur : 31 dní) x 21 dní/ + /200 eur x 5 mesiacov/] - [4 mesiace x 100 eur], ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur, tak ako bežné výživné pod následkami straty výhody splátok, a to v zmysle § 160 ods. 1 OSP.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku podal otec maloletého dieťaťa v zákonnej lehote odvolanie, ktoré právne odôvodnil v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil tak, že návrh na zverenie mal. C. do osobnej starostlivosti matky zamieta. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že ak rodiča mal. dieťaťa síce žijú v spoločnej domácnosti, avšak vzťahy medzi nimi sú tak vážne narušené, že neexistuje ďalšia perspektíva rozvíjania a trvania životného spoločenstva, preto po zhodnotení všetkých okolností vzájomných vzťahov rodičov dospel k záveru, že podmienku, že rodičia spolu nežijú, možno považovať za splnenú a je preto potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu. Podľa jeho názoru pre splnenie podmienky, že rodičia spolu nežijú, je potrebné zistenie a globálne posúdenie existencie vôle rodičov spoločne zabezpečovať potreby rodiny. Z vykonaného dokazovania je pritom zrejmé, že s manželkou spoločne finančne hospodária a podieľajú sa na úhrade výdavkov súvisiacich s riadnym chodom domácnosti, nakoľko každý z nich hradí určité pravidelné výdavky za domácnosť a matke na ďalšie výdavky, najmä na stravu či drogistický tovar prispieva pravidelnými sumami. O spoločnom žití tiež svedčí tá skutočnosť, že manželka mu tiež občas zavolá, aby niečo dokúpil do domácnosti, keď to ona nestihne. Aj napriek tomu, že každý z nich má vlastný bankový účet, s jeho účtom môže manželka voľne disponovať, a teda kedykoľvek si z neho môže vybrať potrebnú finančnú hotovosť. S manželkou spoločne bývajú rodinnom dome a nemajú žiadnym spôsobom oddelené či rozdelené jednotlivé izby, každý z nich sa pohybuje v celom objekte rodinného domu bez akéhokoľvek obmedzenia. Z uvedeného je zrejmé, že s matkou mal. C. žijú spoločne a nie je preto dôvod nevyhnutne upravovať osobnú starostlivosť o mal. C., keďže ju zabezpečujú obaja rodičia, hoci je pravdou, že vo väčšej miere túto starostlivosť zabezpečuje manželka, keďže má viac času po skončení práce, avšak on sa dcére tiež venuje, učí sa s ňou na hodiny anglického jazyka, pomáha jej s výtvarnou výchovou a počas víkendov ju skúša z učiva do školy. Súd preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam keď uviedol, že s matkou nežijú spoločne, nakoľko je nepochybné, že medzi nimi existuje vôľa spoločne zabezpečovať potreby domácnosti a rodiny. Dodal, že mal. C. zriadil bežný a sporiaci účet, na ktorý pravidelne odkladá peniaze za účelom kúpy osobného motorového vozidla, po ktorom manželka dlhší čas túži, čo opäť svedčí o existencii vôle spoločne zabezpečovať potreby ich rodiny. Nebola preto splnená podmienka dobrovoľného nesplnenia vyživovacej povinnosti a vyčerpania iných spôsobov riešenia veci pred podaním žaloby. Je nepochybné, že medzi ním a matkou mal. C. existujú isté spory, nie však vo vzťahu k výchove mal. C. a tieto spory sa snažil vyriešiť, čo konštatoval aj súd v napadnutom rozsudku. Zverenie mal. C. do starostlivosti matky tieto spory vôbec nerieši, práve naopak, je toho názoru, že vôbec nie je v záujme mal. C., pretože jej toto rozhodnutie môže spôsobiť psychickú ujmu, reakcie spolužiakov, kamarátov a okolia, čo ju v jej veku môže nepriaznivo poznačiť a ovplyvniť. Celé dokazovanie smerovalo k preukázaniu rozporov medzi nimi ako manželmi, súd v odôvodnení zdôrazňuje len narušenie manželských vzťahov, nie narušenie rodičovských vzťahov. Napadnutý rozsudok však svojím znením vplýva na vzájomný vzťah medzi ním a mal. C., a to aj napriek tomu, že medzi nimi neexistujú žiadne nezhody, a preto nie je zrejmé, z akého dôvodu by mala byť osobná starostlivosť obmedzená práve jemu. V závere odvolania otec poukázal aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý jednoznačne nevyjadril svoj názor, že je potrebné a nevyhnutné mal. C. zveriť do osobnej starostlivosti matky a toto ponechal na zvážení súdu.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že sa pridržiava svojich výpovedi a poukázala na to, že po doručení rozsudku v tejto veci podala návrh na rozvod manželstva. Žiadala odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods. 2 písm. a) OSP na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil a návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej C. L. ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 1 zákona č. 99/1963 Zb. v platnom znení Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Podľa § 2 OSP v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.
Podľa 3 OSP občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.
Aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých (§ 81 ods. 1 OSP).
Podľa § 176 ods. 1 OSP, ak tento zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa vo veci samej rozhoduje rozsudkom o výchove a výžive maloletých detí, o styku rodičov s maloletými deťmi, o styku blízkych osôb s maloletými deťmi, o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o schválení dôležitých úkonov maloletého dieťaťa a o podstatných veciach, o ktorých sa rodičia nemôžu dohodnúť. Okrem toho sa rozhoduje rozsudkom o predĺžení ústavnej starostlivosti a pestúnskej starostlivosti po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa a o zrušení rozhodnutia o takejto náhradnej starostlivosti.
V konaní, ktoré možno začať i bez návrhu, sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať (§ 94 ods. 1 prvá veta OSP).
Podľa § 100 ods. 1 OSP len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa usiluje predovšetkým o to, aby sa spor vyriešil zmierne a aby konanie pôsobilo výchovne. Počas konania môže súd účastníkom uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci.
Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa (§ 100 ods. 3 OSP).
Podľa § 153 ods. 1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z
vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak
o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 154 ods.1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. v platnom znení (Zákon o rodine, ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa odseku 2 tohto ustanovenia súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 24 ods. 2 ZR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 3 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia.
Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 ZR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 28 ods. 1 ZR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a/ sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b/ zastupovanie maloletého dieťaťa, c/ správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 43 ods. 1 ZR maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Spolubývanie rodičov maloletého dieťaťa nevylučuje úpravu podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine a skutočnosť, že rodičia spolu nežijú (nebývajú) nemusí vždy zakladať povinnosť súdu rozhodovať o úprave práv a povinností rodičov maloletého dieťaťa.
Naplnenie podmienky, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, nezávisí od okolností, či sú alebo nie sú manželia, ani od okolností, či spolu bývajú alebo nebývajú, preto je treba splnenie tejto podmienky posudzovať komplexne a zisťovať, či medzi rodičmi existuje vôľa tvoriť rodinu a spoločne zabezpečovať jej potreby. Ďalšou podmienkou, ktorá musí byť súčasne splnená je, že rodičia sa nedokážu dohodnúť o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a o výživnom. Pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa súd musí vždy riadiť záujmom maloletého dieťaťa, teda záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už je uskutočňovaná verejnými či súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Bolo teda povinnosťou súdu prvého stupňa predovšetkým zisťovať, či v danom prípade bola splnená podmienka pre použitie (aplikáciu) ustanovenia § 36 ods. 1 či § 65 ods. 1 alebo ods. 2 Zákona o rodine, teda či rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú.
Prvostupňový súd konštatoval, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre to, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletej C. L., pretože rodičia maloletého dieťaťa síce žijú v spoločnej domácnosti, avšak vzťahy medzi nimi sú tak vážne narušené, že neexistuje ďalšia perspektíva rozvíjania a trvania ich životného spoločenstva, preto súd po zhodnotení všetkých okolností vzájomných vzťahov rodičov dospel k záveru, že podmienku, že rodičia spolu nežijú možno považovať za splnenú a je potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu. Krátko po tomto rozhodnutí prvostupňového súdu podala matka maloletého dieťaťa návrh na rozvod manželstva, s ktorým konaním je zo zákona spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode (§ 113 ods. 1 OSP).
Z obsahu spisu v tejto veci a z výsledkov dokazovania na súde prvého stupňa ako aj z vyjadrení rodičov maloletého dieťaťa na odvolacom pojednávaní vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa spolu bývajú a žijú aj s maloletou C. v spoločnej domácnosti, obaja sú spôsobilí dieťa vychovávať a pre výchovu dieťaťa majú aj vytvorené vhodné podmienky, k dieťaťu majú pozitívny a citový vzťah, spoločne finančne hospodária a podieľajú sa na úhrade výdavkov súvisiacich s riadnym chodom domácnosti, keďže každý z nich hradí určité pravidelné výdavky za domácnosť a maloletá C. má vytvorený hlboký citový vzťah k obom rodičom, situáciu, ktorá nastala v ich rodine prežíva veľmi intenzívne, vyvoláva to v nej zjavnú úzkosť a napätie. Na odvolacom pojednávaní dňa 27. novembra 2013 obaja rodičia uviedli, že konanie o rozvod manželstva vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 24P/303/2013 bolo včera na ich návrh prerušené v zmysle § 110 OSP, z čoho vyplýva, že obaja manželia prejavili vôľu obnoviť funkcie manželstva, čím popreli záver súdu prvého stupňa o tom, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené, že neexistuje ďalšia perspektíva rozvíjania a trvania ich životného spoločenstva. Ak účastníci v konaní o rozvod manželstva zhodne navrhli prerušenie konania, súd neskúma, či prerušenie konania sa prieči účelu konania alebo záujmu spoločnosti, pretože platí, že spoločnosť te to jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru, čo vyplýva z článku l základných zásad Zákona o rodine. Keďže ťažisko plnenia spoločenského účelu manželstva, a to najmä manželstva s maloletými deťmi, je v plnení výchovnej funkcie a v danej veci ani z dokazovania pred prvostupňovým súdom nebolo zistené, že by si túto funkciu manželstvo rodičov maloletej C. neplnilo, alebo že by si neplnilo aj ekonomickú funkciu, pričom otec na odvolacom pojednávaní prehlásil, že od nasledujúceho mesiaca bude dávať manželke všetky peniaze, teda aj výplatu, ktorá bude zvýšená. V konaní nebolo preukázané, že by otec vôbec neplnil vyživovaciu povinnosť k maloletej, preto odvolací súd dospel k záveru, že v čase jeho rozhodovania (§ 154 ods. 1 OSP) neboli splnené podmienky pre rozhodovanie o úprave pomerov rodičov k maloletej C., takéto rozhodovanie by bolo aj v rozpore so záujmami maloletej, zanechalo by to negatívne stopy na psychike tohto dieťaťa, v záujme ktorého je, aby rodičia žili spolu a spoločne sa starali o jeho zdravý psychický a fyzický vývoj. Z dokazovania pred prvostupňovým súdom aj vyjadrení rodičov pred odvolacím súdom jednoznačne vyplynulo, že sú schopní dohodnúť sa na stabilnom prostredí umožňujúcom riadnu a bezproblémovú výchovu a výživu ich jediného dieťaťa, čím preukázali, že o úprave práva a povinností k maloletému dieťaťu nemusí rozhodovať súd a preukázali vôľu vyriešiť (nie závažné) nezhody finančného charakteru a aj kolízny opatrovník konštatoval, že rodičia obnovili spolužitie a nevidí dôvod, aby bolo rozhodnuté o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil, keďže neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku (§ 219 ods. 1 OSP) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 OSP) a návrh matky zamietol.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 a § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože išlo o konanie, ktoré je možno začať aj bez návrhu a v takom konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.