Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/70/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobcu S. I. nar. XX.XX.XXXX bytom W. S. XX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Tiborom Sásfaiom, so sídlom Košice, Fejová č. 4 proti žalovanému JUDr. O. A., D., D. Q. A., C. ulica č. XX, XXX XX A., právne zastúpenému advokátom JUDr. Igorom Šafránkom, so sídlom Svidník, Ulica Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 30 000 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 22.01.2013 č. k. -80 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobný návrh zamietol.

Zrušuje rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu 24.06.2011 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 30 000 Eur s 9% úrokom z omeškania z tejto sumy od 20.10.2010 do zaplatenia. V žalobe tvrdil, že v súvislosti s notárskou zápisnicou zo dňa 04.10.2010 uložil do úschovy u žalovaného 30 000 Eur s tým, že táto suma bude vydaná oprávnenému veriteľovi po doložení potvrdenia z PZ SR o zrušení trestného stíhania povinnej osoby, t. j. žalobcu.

V notárskej zápisnici, ako aj v zápisnici o prijatí do notárskej úschovy bola stanovená podmienka, po splnení ktorej môže notár uvoľniť v prospech spoločnosti COOP LATEROD, a to predloženie potvrdenia z PZ SR v Prešove, že trestné stíhanie vo veci podvodu voči žalobcovi bolo zrušené. Takéto potvrdenie notárovi predložené nebolo a nebolo ani zrušené trestné stíhanie, a to ani do dňa podania tejto žaloby, napriek tomu notár peňažné prostriedky vo výške 30 000 Eur odovzdal spoločnosti COOP LATEROD družstvo.

Žalobca ďalej v žalobe citoval ustanovenie v znení noviel, podľa ktorého odovzdanie peňazí určitému príjemcovi vykoná notár najneskôr do 15 dní od dňa ich doručenia, ak zložiteľ neurčí inú lehotu. Ak notár nemôže peniaze odovzdať v tejto lehote, vráti ich zložiteľovi.

Lehota na odovzdanie peňazí nebola dohodnutá, preto mal žalovaný povinnosť vrátiť peňažnú úschovu zložiteľovi do 15 dní od ich uloženia. Lehota na vrátenie zložiteľovi uplynula dňa 19.10.2010. Žalovaný si do dnešného dňa nesplnil svoju povinnosť, ktorú mu ukladá priamo zákon, a to aj napriek výzve žalobcu.

Podľa názoru žalobcu nie je vylúčené posudzovať nárok žalobcu ako nárok na náhradu škody. Žalobca sa týmto návrhom domáha vydania vložených peňazí voči žalovanému vo výške 30 000 Eur.

Žalobca napokon v žalobe poukázal na to, že je nezamestnaný, nemajetný, v súčasnej dobe už aj bez úspor a akéhokoľvek zárobku, po finančnej stránke odkázaný na svoju priateľku, u ktorej sa aj zdržiava. Nie je schopný zaplatiť súdny poplatok z návrhu ani čiastočne, preto žiada aby mu súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu v zmysle .

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobný návrh zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 1 800 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 822,78 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav podľa ktorého dňa 04.10.2010 žalobca na notárskom úrade pred žalovaným ako notárom do notárskej zápisnice N 205/2010, Nz 35603/2010, NCRIs 36170/2010 urobil vyhlásenie povinnej osoby podľa ustanovenia Exekučného poriadku a o uznaní dlhu. Podľa tohto vyhlásenia žalobca vyhlásil, že uznáva svoj nesplatený peňažný dlh voči osobe veriteľa, spoločnosti COOP LATEROD, IČO: 36 811 432, vo výške 85 000 Eur, ktorý sa zaväzuje splatiť veriteľovi do 01.09.2011 v splátkach tak, že prvú splátku v sume 30 000 Eur splatí do 04.10.2010 uložením do notárskej úschovy, ktorá bude vydaná osobe oprávnenej po doložení potvrdenia z PZ SR o zrušení trestného stíhania osoby povinnej a ďalších 11 mesačných splátok, každú splátku vo výške 5 000 Eur splatnú k 1. dňu v mesiaci s poslednou splátkou dňa 01.09.2011, t. j. spolu sumu 55 000 Eur, splatí na účet veriteľa s tým, že v prípade neuhradenia ktorejkoľvek mesačnej splátky v dohodnutej výške a lehote sa celý dlh stáva splatným.

Súd prvého stupňa ďalej zistil, že dňa 04.10.2010 bola u žalovaného pod č. N 260/2010, U 6/2010 spísaná zápisnica o prijatí do notárskej úschovy, na základe ktorej žalovaný prijal do notárskej úschovy peňažnú hotovosť 30 000 Eur zložiteľa - žalobcu pre spoločnosť COOP LATEROD družstvo, IČO: 36 811 432. Zo zápisnice vyplýva, že plnenie notárskej úschovy sa prijíma pre veriteľa COOP LATEROD družstvo, IČO: 36 811 432 ako splátka uznaného nesplateného dlhu dlžníka - žalobcu tak, ako je uvedené v listine o uznaní dlhu na dobu do splnenia podmienky - predloženie potvrdenia z PZ SR v Prešove, že trestné stíhanie vo veci podvodu bolo zrušené. Prijatá peňažná hotovosť notárskej úschovy bude vydaná na základe poukazu na vydanie z notárskej úschovy v prospech veriteľa COOP LATEROD družstvo, IČO: 36 811 432 vo výške 30 000 Eur na jeho účet po splnení dohodnutej podmienky v lehote do 2 pracovných dní.

Z preukazu na prijatie do notárskej úschovy č. N 260/2010, U 6/2010 vystaveného 04.10.2010 súd zistil, že žalovaný prijal peňažné prostriedky vo výške 30 000 eur zložené zložiteľom - žalobcom pre príjemcu, spoločnosť COOP LATEROD družstvo, IČO: 36 811 432 na základe dohodnutých podmienok.

Uznesením č. k. -7 z 18.02.2011 Okresný súd Prešov v exekučnej veci oprávneného COOP LATEROD družstvo, IČO: 36 811 432 proti povinnému - žalobcovi o udelenie poverenia rozhodol tak, že žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu notárskej zápisnice N 205/2010, Nz 35603/2010, NCRIs 36170/2010 napísanej na Notárskom úrade notára M.. O. A. zamietol z dôvodu, že v notárskej zápisnici absentuje obligatórna náležitosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a to právny dôvod záväzku povinnej osoby voči oprávnenej osobe. Napokon súd zistil, že listom zo dňa 26.04.2011 žalobca cestou svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na vydanie sumy 30 000 Eur poukazujúc na to, že táto suma, ktorú uňho zložil do úschovy mala byť spoločnosti COOP LATEROD družstvo, IČO: 36 811 432 vydaná iba po splnení podmienky uvedenej v notárskej zápisnici. Žalovaný v reakcii na túto výzvu žalobcu mu listom zo dňa 17.05.2011 oznámil, že sumu 30 000 Eur ako splátku uznaného dlhu vydal oprávnenému na jeho požiadanie 05.10.2010, išlo o úschovu a úhradu pre vopred určenú osobu z dôvodu splatenia dlhu.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára, že z obsahu žalobného návrhu vyplýva presvedčenie žalobcu o tom,

že žalovaný ako notár svoju notársku činnosť spočívajúcu v úschove ním vložených peňažných prostriedkov nerealizoval zákonom upraveným spôsobom, keďže tieto vydal tretej osobe napriek tomu, že nebola splnená žalobcom definovaná skutočnosť podmieňujúca vydanie úschovy.

Vec právne posúdil podľa ustanovenia , a o notároch a notárskej činnosti v znení účinnom ku dňu 05.10.2010, a a dospel k nasledovným záverom.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je výkon notárskej činnosti výkonom verejnej moci. Táto definícia bola v tom čase, keď žalobca u žalovaného vykonávajúceho notársku činnosť vložil peňažné prostriedky do úschovy, definíciou zákonnou. Pasívne legitimovaným subjektom, voči ktorému má byť uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže byť v zmysle len štát (obdobne Najvyšší súd SR v uznesení z 26.09.2012). Ak žalobcov žalobný návrh odôvodnený skutočnosťami založenými na výkone notárskej činnosti žalovaného smeroval priamo voči žalovanému, znamená to, podľa názoru súdu prvého stupňa, že smeroval voči subjektu, ktorý v konaní pasívne legitimovaným nebol a žalobný návrh nebol tak návrhom, ktorému by súd mohol vyhovieť.

Vzhľadom na to, že pre zásadu spravodlivej ochrany práv účastníkov je charakteristické to, že je potrebné, aby sa súd zaoberal posúdením uplatneného nároku zo všetkých do úvahy prichádzajúcich právnych dôvodov, ak to umožňuje žalobcom opísaný skutok a výsledky vykonaného dokazovania, bolo podľa názoru súdu prvého stupňa potrebné zhodnotiť aj to, či konanie žalovaného nebolo excesom, t. j. takou jeho činnosťou pri výkone verejnej moci, ktorou škodca (podľa žalobcu) sledoval vlastné záujmy, či potreby, prípadne záujmy iných osôb a či ako osoba majúca mandát výkonu verejnej moci úplne nevybočil z rámca plnenia týchto povinností.

Súd preto vec posúdil podľa , podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Vo vzťahu k uvedenému uviedol, že žalobný návrh je, čo sa obsahu týka, úkonom žalobcu, ktorým vymedzuje subjekty, predmet a obsah žalobou začatého konania. Aby bol žalobca v spore úspešný, je potrebné, aby sa štruktúra príčin a následkov, ktoré vymedzuje ako skutkový dôvod vlastného nároku zhodovala so štruktúrou príčin a následkov upravených zákonom. Pre objektívne možnú úvahu o tom, či konanie žalovaného nebolo excesom zakladajúcim do úvahy pripadajúcu všeobecnú zodpovednosť za ujmu, ktorá žalobcovi (podľa neho) mala vzniknúť, však v žalobnom návrhu absentovalo akékoľvek tvrdenie, nieto dôkazy a pre uvedené nebolo preto ani potrebné, aby sa súd bližšie týmto možným dôvodom žaloby zaoberal.

Pre dôvody, ktoré súd uviedol, žalobný návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu vo veci (ust. ). Žalovaný, právne zastúpený, mal v konaní plný úspech, preto má právo na náhradu trov, ktoré mu konaním vznikli. Spolu náhradu trov konania žalovaného vyčíslil na čiastku 3 622,78 Eur, ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne špecifikoval.

Žalobca v podanom odvolaní navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Namietal, že si neuplatňoval nárok proti žalovanému ako nárok na náhradu škody tak, ako to súd nesprávne uzatvára v rozsudku. Žalobca si uplatňoval voči žalovanému nárok na vrátenie úschovy 30 000 Eur s prísl., ktoré žalobca zložil u žalovaného do notárskej úschovy dňa 04.10.2010.

Žalovaný v konaní v rámci svojej obrany tvrdil jediné, a to, že sa necíti byť v konaní pasívne legitimovaný a že pasívne legitimovaným má byť ministerstvo spravodlivosti. Súd v odôvodnení zamietavého

rozsudku neprihliada na ustanovenie zákona č. 323/ 1992 Zb., ktoré ustanovuje zodpovednosť notára za svoju činnosť a na ustanovenie , ktoré ustanovuje povinnosť notára vrátiť peniaze prijaté do úschovy zložiteľovi. Podľa názoru žalobcu nie je úplne správny a zákonný právny názor súdu, že za takúto činnosť notára, nevrátenie vloženej úschovy, keď podmienky jej vydania nikdy neboli splnené, čo je zákonný záväzok, a žalobca tvrdí, že aj súdom vymáhateľný v zmysle má niesť zodpovednosť štát a malo by ísť o uplatňovanie nároku na náhradu škody, hoci nárok žalobcu bol uplatňovaný na vydanie, vrátenie úschovy, nie ako nárok náhradu škody. Žalobca len z opatrnosti nevylúčil aj možnosť nároku na náhradu škody, aj keď podľa názoru žalobcu ide o nárok na vydanie 30 000 Eur s prísl v zmysle . Ide o povinnosť, ktorý nevyplýva z činnosti notára, ktorá koná z poverenia štátu, ako napr., ak koná ako poverený súdny komisár v dedičskej agende, kde by podľa názoru žalovaného aj súdu mal niesť zodpovednosť štát.

Vo výroku o trovách konania, podáva žalobca odvolanie z dôvodu, že podľa jeho názoru sa súd prvého stupňa mal zaoberať v tejto veci aplikáciou ustanovenia , pričom dôvody na nepriznanie náhrady trov konania, dôvody hodné osobitného zreteľa, žalobca preukázal aj pri žiadosti pri oslobodení od súdnych poplatkov. Žalobca je nemajetný, bez príjmov. Napriek tomu žalovaný ako notár je na tom lepšie, má právnické vzdelanie, nárok sa týka jeho činnosti a je sporné aj to, či ide o účelne vynaložené náklady na trovách právneho zastúpenia. Žalobca tvrdí, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle a je dôvod na náhradu trov konania účastníka nepriznať.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad ustanovených v a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ustanovenia , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku ktorým súd žalobný návrh zamietol. Poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozsudku vo vzťahu k tejto časti.

K odvolacím námietkam žalobcu sa žiada uviesť nasledovné.

Odvolací súd poukazuje na to, že náležitosti žaloby sú uvedené v ustanoveniach a . Právna kvalifikácia sa však neobjavuje v týchto ustanoveniach ako esenciálna náležitosť žalobného návrhu. Nie je preto povinnosťou žalobcu označiť ustanovenie, podľa ktorého právnu ochranu žiada, ani pomenovať, o aký právny vzťah ide. Rozhodujúce je tu tvrdenie a jeho charakter. Podľa charakteru tvrdenia právne posúdenie urobí súd prvého stupňa.

Súd prvého stupňa v tejto veci v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z návrhu vyplynulo tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný ako notár svoju notársku činnosť spočívajúcu v úschove ním zložených peňažných prostriedkov nerealizoval zákonom upraveným spôsobom, keďže tieto vydal tretej osobe, napriek tomu, že nebola splnená žalobcom definovaná skutočnosť podmieňujúca vydanie úschovy.

Interpretáciu tohto žalobného tvrdenia podľa názoru odvolacieho súdu možno doplniť aj o námietku žalobcu v tom smere, že notár mal správne peňažné prostriedky z úschovy vydať len a len žalobcovi.

Takéto pochybenie notára tvrdené žalobcom súd prvého stupňa právne posúdil ako spôsobenie škody ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Skutočnosť, že došlo k majetkovej ujme žalobcu možno vyvodiť aj z názoru vysloveného v žalobe, že nie je vylúčené posudzovať nárok žalobcu ako nárok na náhradu škody.

Zostáva tak vyporiadať sa s námietkou žalobcu, že podanou žalobou uplatnil súdom vymáhateľný nárok v zmysle ustanovenia .

Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné naviac uviesť, že podľa charakteru tvrdenia v podanej žalobe právne posúdenie urobí súd prvého stupňa, ktorý potom skúma v procese dokazovania, či sú dané skutkové znaky hypotézy právnej normy, ktorá sa na dané žalobné tvrdenie vzťahuje.

Nemožno vyčítať súdu prvého stupňa, že právnu kvalifikáciu stanovenú žalobcom v podanej žalobe neakceptoval. Žalobca totiž netvrdil, že v dôsledku toho, že notár nemôže odovzdať peniaze v zákonom stanovenej lehote určitému príjemcovi, je povinný ich vrátiť zložiteľovi.

Jeho tvrdenia správne interpretoval a posúdil súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov odvolací sud v súlade s ustanovením a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd žalobný návrh zamietol, ako vecne správny potvrdil.

Výrok o náhrade trov konania bolo potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu, zo samotnej žaloby je zrejmé tvrdenie žalobcu, že je nezamestnaný, nemajetný, v súčasnej dobe už aj bez úspor a akéhokoľvek zárobku, po finančnej stránke odkázaný na svoju priateľku, u ktorej sa aj zdržiava. V súlade s uvedeným tvrdením požiadal aj o oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom vo vzťahu k uvedeným tvrdeniam sa v spise nachádzajú aj dôkazy predložené žalobcom.

Za tohto stavu súd prvého stupňa bol povinný skúmať, či neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd výnimočne nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nemožno zistiť, či sa uvedeným súd prvého stupňa zaoberal.

Žalobca v podanom odvolaní uvedenú skutočnosť namieta a tvrdí, že dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania v tomto konaní preukázal.

Odvolací súd preto v súlade s ustanovením napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade trov konania ako nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. (§ 224 ods. 3)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.