Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_4Co-75-2013.pdf
PDF · 86.05 KB
Case nature
Subarea
4Co/75/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: N. M., s.r.o., so sídlom B., W. M. 8, R. XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. W. K., advokátkou so sídlom B., Z. X proti odporkyni W. M., bytom G., T. XX, o zaplatenie 470,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.septembra 2012, č. k. 11C/16/2012-38 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku, ktorým v ostatnej časti návrh zamietol a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Vo výroku, ktorým povolil odporkyni splácať priznanú istinu s príslušenstvom v mesačných splátkach po 30 eur, napadnutý rozsudok z m e ň u j e tak, že odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu 102,50 Eur spolu s 9% úrokmi z omeškania od 25.12.2011 do zaplatenia, do troch dní.
Odporkyni n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 102,50 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25.12.2011 do zaplatenia, v splátkach po 30,- Eur mesačne, splatných vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky. V ostatnej časti návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že účastníci dňa 14.07.2010 uzatvorili zmluvu o úvere č. 80112, ktorou sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni úver 400 Eur a odporkyňa sa zaviazala tento úver vrátiť navrhovateľovi spolu s 3,2 % mesačným úrokom v 24 mesačných splátkach po 29,50 Eur, z čoho splátka istiny je 16,67 Eur a úrok 12,83 Eur, splatných vždy do 31. kalendárneho dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka je splatná v 09/2010 a posledná 31.08.2012. Celkovo sa tak zaviazala odporkyňa zaplatiť navrhovateľovi 708 Eur, z čoho je istina úveru 400 Eur a úrok 308 Eur. Účastníci si v zmluve ďalej dojednali, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky úveru, ktoré sú uvedené na druhej strane zmluvy. Podľa čl. IV. bod 2. týchto všeobecných podmienok v prípade omeškania s úhradou mesačných splátok je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % denne zo sumy každej dlžnej splátky, resp. jej časti, počítanú dňom nasledujúcim po dni splatnosti splátky alebo po dni, v ktorom sa úver stane predčasne splatným, pričom minimálna výška zmluvnej pokuty je 20 Eur a je splatná spolu s najbližšou splátkou. Zároveň sa podľa tohto bodu všeobecných podmienok účastníci dohodli, že odporkyňa je povinná uhradiť navrhovateľovi paušálnu sumu výdavkov v sume 10 Eur za každú zaslanú upomienku v súvislosti so splácaním úveru, za ktorú sa považuje aj oznámenie o odňatí výhody splátok úveru. Ďalej sa podľa čl. IV. bod 4. týchto všeobecných podmienok účastníci dojednali, že navrhovateľ je oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný v prípade omeškania odporkyne s úhradou splatnej splátky úveru alebo jej časti, a to písomne a najskôr po uplynutí 3 mesiacov od prvého dňa omeškania s úhradou splátky alebo jej časti. Podľa Žiadosti o poskytnutie úveru bola odporkyňa v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere zamestnaná s mesačným zárobkom cca 500 Eur a účelom pôžičky bol "zubár." Podľa výdavkového pokladničného dokladu navrhovateľa zo dňa 14.07.2010 podpísaného odporkyňou v uvedený deň bola istina úveru 400 Eur vyplatená navrhovateľom odporkyni v hotovosti. Odporkyňa navrhovateľovi zaplatila z poskytnutého úveru sumu 297,50 Eur. Oznámením o strate výhody splátok, výzvou na splatenie celého dlhu zo dňa 05.12.2011 navrhovateľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého dlhu odporkyne ku dňu 24.12.2011. V tejto časti mal súd jednoznačne za preukázané, že žaloba o zaplatenie časti nesplateného úveru bola podaná dôvodne. S poukazom na § 52 ods.1,2 a § 53 ods. 1, 5, 6 a 8 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Vzhľadom na tieto ustanovenia bolo povinnosťou súdu zisťovať, či zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.7.2010 neobsahovala neprijateľné podmienky, či neodporuje niektorými dojednaniami dobrým mravom a nespôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov. S poukazom na § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka vychádzal ďalej z toho, že zmluvná podmienka rovnakého významu bola už súdmi Slovenskej republiky vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku (rozsudok Okresného súdu v Trenčíne č. k. 19C/148/2011-27 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k.4Co/448/2011-43) a navrhovateľ bol povinný zdržať sa jej používania v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Bez ohľadu na to, že neprijateľnú zmluvnú podmienku už súd judikoval, je súd naďalej povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky nie je uplatňované, tak ako tomu bolo aj v preskúmavanej veci. V danom prípade bolo povinnosťou navrhovateľa zdržať sa protiprávneho konania spočívajúceho v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky dojednanej podľa zmluvy o úvere č. 80114 uzavretej dňa 21.7.2010 uvedenej v čl. II. v bode 2. (výška fixného úroku z istiny 3,2% mesačne x 24 = 76,8 %). v bode 9. (ročná percentuálna miera nákladov vo výške 75,9 %). Z neplatnej zmluvnej podmienky nemohlo vzniknúť navrhovateľovi právo na plnenie a odporkyni povinnosť plniť. Preto je návrh v časti týkajúcej sa dohodnutých úrokov a sankcií vyplývajúcich z neplatných zmluvných podmienok nedôvodný a súd žalobu v tejto časti zamietol. Neplatnú zmluvnú podmienku nebolo možné znižovať. Keďže sa žalovaná s plnením uvedeného dlhu vo výške 102,50 Eur (400 - 297,50 Eur) dostala do omeškania, má žalobca nárok aj na úrok z omeškania, pretože podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas. V čase vzniku omeškania žalovanej, to znamená v dni nasledujúcom po dátume splatnosti, bola základná úroková sadzba európskej banky 1 %. Preto súd navrhovateľovi priznal právo na úrok vo výške 9 %, teda o 8 percentuálnych bodov viac. Čo sa týka navrhovateľom požadovanej sumy titulom paušálnej náhrady za zaslané upomienky, súd návrh navrhovateľa nepovažoval za dôvodný, nakoľko navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že vystavené upomienky aj skutočne odporkyni doručil. Preto súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol. Právne vec posudzoval aj podľa § 1 ods. 1, § 2 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Lehotu na splnenie povinnosti uloženej súdnym rozhodnutím určil súd podľa § 160 ods.1 O.s.p. pričom vzhľadom na sociálne pomery odporkyne, ktorý je starobným dôchodcom zároveň určil, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil vo výroku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Mal za to, že vykonanie plnenia v splátkach nebude mať negatívny dopad na majetkovú sféru navrhovateľa a nezhorší jeho pomery. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p., v zmysle ktorého žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, lebo žiaden z nich nemal vo veci plný úspech, každý mal vo veci úspech len čiastočný.
Proti tomuto rozsudku, a to jeho zamietajúcej časti a výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Dôvodil tým, spotrebiteľská zmluva č. 80112 obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti podľa zák. č. 129/2010 Z. z., vrátane správne uvedených údajov RPMN a priemernej hodnote RPMN. Návrhom si uplatnil na istine 410,50 eur ako odporcom nesplatenú časť záväzku na istine úveru a úroku z neho a 60 eur ako sumu paušálnej zmluvnej náhrady za každú upomienku, zaslanú odporcovi v súvislosti s porušením jeho povinnosti úver riadne splácať. Súd však priznal navrhovateľovi istinu iba v sume 102,50 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi vyplatenou istinou úveru odporcovi a ním zaplatenou sumou 297,50 eur. Mal za to, že súd pochybil v časti priznanej istiny dlhu nesprávnou aplikáciou citovaného ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení od 01.06.2010. Maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľských úverov za 1.štvrťrok 2010 platná pre zmluvy uzatvorené so spotrebiteľmi od 16.05.2010 do 15.082010 bola podľa zverejnených údajov, dodržaná, nebola ani len nepodstatne prekročená. Tiež sa domnieval, že súd prvého stupňa pochybil, ak nepriznal navrhovateľovi tú časť istiny dlhu /60eur/, ktorá je paušálnou zmluvnou náhradou za zaslané upomienky. Všetky upomienky zasielal odporcovi písomne doporučene a vždy iba dôvodne. K nepriznanej zmluvnej pokute ďalej uviedol, že táto zmluvná podmienky bola so spotrebiteľom vopred a individuálne dojednaná až do sadzby 0,3 % denne, navrhovateľ si ju však návrhom uplatnil iba v sadzbe 0,05% denne a v súbehu so zmluvnou pokutou je aj v súlade s § 3a nar. vlády č. 87/1995 Z. z.. Poukázal aj na to, že hoci bol spotrebiteľ priamo v texte Formulára nabádaný, žiadne zo zmluvných podmienok nenamietal, súhlasil s nimi. Splátky, ktoré súd povolil odporcovi, určil bez akéhokoľvek skúmania a zdôvodnenia jeho majetkových a príjmových pomerov. Domnieval sa, že súd prvého stupňa závažným spôsobom pochybil, nesprávne aplikoval normy hmotného práva pre oblasť spotrebiteľských úverov a spotrebiteľského práva, doslova ignoroval textovú časť Formulára aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere a preto je vecne nesprávny. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti a prihnal navrhovateľovi jeho návrh v zmysle návrhu, vrátane uplatnených trov konania a právneho zastúpenia. Trov právneho zastúpenia za podanie tohto odvolania sa výslovne zrieka.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu /vo výroku o povolení splátok z istiny, vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa vo zvyšujúcej časti zamietnutý a vo výroku o náhrade trov konania/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je len čiastočne dôvodné.
Odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku, ktorým vo zvyšujúcej časti návrh zamietol a vo výroku o náhrade trov konania za vecne správny a zároveň poukazuje na jeho odôvodnenie v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné :
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 80112 uzavretú medzi účastníkmi konania správne súd prvého stupňa posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvého stupňa správne s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka potom skúmal, či daná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje neprijateľné podmienky alebo neodporuje dobrým mravom a nespôsobuje tak nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov. V danom prípade, ako vyplýva zo zmluvy o úvere, navrhovateľ ako dodávateľ zmluvné podmienky úveru s odporkyňou nevyjednával, nemajú teda charakter individuálnych zmluvných podmienok /zmluva je uzavretá na predtlačenom formulári/. Preto aj námietka navrhovateľa, že odporkyňa ako spotrebiteľ bola priamo v texte Formulára napádaná, žiadne zo zmluvných podmienok nenamietala, nič nemení na tom, že zmluva bola už vopred pripravená a k žiadnemu k vyjednávaniu zmluvných podmienok nedošlo.
Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa, v rámci ktorého sa zaoberal úrokovou sadzbou z úveru, ktorá je neprimerane vysoká a predstavuje ročný úrok 76,8%, t. j. 308 Eur pri výške úveru 400 eur. Správne poukázal aj na rozsudok Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 19C/148/2011, v ktorom v obdobnej veci bola takáto zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú. Rovnako, pokiaľ sa jedná o zmluvnú pokutu dohodnutú v Čl. IV. bod 2. Všeobecných obchodných podmienok spotrebiteľského úveru, ktorú sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, v prípade omeškania dlžníka s úhradou dohodnutej mesačnej splátky alebo jej časti v sadzbe 0,3 % denne zo sumy každej dlžnej mesačnej splátky alebo jej časti, nemožno považovať za prijateľnú podmienku, pretože je neprimeranou sankciou. Zmluvná pokuta tak, ako bola medzi účastníkmi dohodnutá v čase uzatvorenia zmluvy, t. j. 0,3 % denne je v rozpore s účelom tohto zmluvného inštitútu. Je neprimerane vysoká a možno konštatovať jej rozpornosť s dobrými mravmi a tým jej neplatnosť. Považuje za nerozhodné, akú časť tejto zmluvnej pokuty si navrhovateľ v návrhu uplatnil. Pokiaľ ide o upomienky, za ktoré si navrhovateľ zmluvne dohodol plnenie 10 eur za každú zaslanú upomienku, v danom prípade nejde o službu poskytovanú spotrebiteľovi, za ktorú by mal platiť veriteľovi odplatu a navrhovateľ skutočne nepreukázal, že upomienky odporkyni aj doručil.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej v zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Odvolací súd však za nesprávne považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o povolení splátok z priznanej istiny a príslušenstva, keď v odôvodnení rozsudku uviedol, že odporkyňa je starobná dôchodkyňa. Z obsahu spisu, a to výpovede odporkyne však nevyplýva, že by bola starobnou dôchodkyňou /čo nie je možné ani na jej vek/. Odporkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 21.09.2012 uviedla, že je v zlej finančnej situácii, je v rozvodovom konaní, aby mohli splatiť pôžičku, predali byt, býva s dcérou - študentkou, ku ktorej má vyživovaciu povinnosť v podnájme, za ktorý platí 345 eur. Nepredložila však žiadne listinné doklady o svojom zárobku a o svojich majetkových a osobných pomeroch. Preto povolenie splátok z priznanej istiny už nebolo v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p..
Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku, ktorým povolil odporkyni splácať priznanú istinu s príslušenstvom v mesačných splátkach po 30 eur zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že istinu s príslušenstvom uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi v zákonnej trojdňovej lehote.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 2 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že v prevažnej časti úspešnej odporkyni náhradu týchto trov nepriznal, nakoľko si žiadne trovy neuplatnila.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .