Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-6Er/254/2008

Uznesenie

Okresný súd Piešťany vo veci exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava I, v zast.: Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: U. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX W., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie 586,04 eur (pôvodne 17.655 Sk) s prísl. a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,58 eur ( tridsaťšesť eur a päťdesiatosem centov) do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Oprávnený a povinný n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Dňa 22.11.2007 začalo exekučné konanie doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému ( ďalej len „súdny exekútor“). Dňa 10.12.2007 bola Okresnému súdu Trnava doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Predmetná vec bola postúpená Okresným súdom Trnava Okresnému súdu Piešťany, pretože spĺňa podmienky prechodu súdnictva v zmysle , ktorým sa mení a dopĺňa o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých iných zákonov. Dňa 03.03.2008 tunajší súd poveril súdneho exekútora poverením č. 5204 000595 vykonaním exekúcie. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Mgr. Gabrielom Havrilom rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská pod č. sp. zn. SR 5488/2007 s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.

Uznesením č.k. - 12 zo dňa 27.03.2012 tunajší súd rozhodol o povolení odkladu exekúcie do dňa právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie a vyzval oprávneného aby doložil do spisu Zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi konania a všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 06.06.2012.

Dňa 01.06.2012 bolo tunajším súdom prijaté podanie, ktorým súdu postupujú Zmluvu o úvere č. 4610004 zo dňa 13.07.2009 (ďalej len „Zmluva“) spolu so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej len „VP“).

Dňa 17.01.2014 bolo tunajším súdom prijaté podanie súdneho exekútora, v ktorom si vyčísľuje trovy exekúcie spolu s exekútorským spisom.

Exekučný súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný zisťovať a skúmať zákonnosť exekučného titulu a to nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj v prípade zisťovania naplnenia okolností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie v priebehu exekučného konania, teda v každom jeho štádiu ( uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.11.2011, č.k. -19).

Exekučný súd preskúmal spisový materiál, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, spolu s plnomocenstvom, Zmluvu s VP a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

Podľa 8 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa , má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Podľa ustanovenia , súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v a alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ustanovenia , súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Ustanovenie o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to aj bez návrhu, v prípadoch uvedených v ust. a predmetného zákona. Rozhodcovský rozsudok je záväzným pre účastníkov ako právoplatný rozsudok súdu, no pre súd, rozhodcovský rozsudok záväzným nie je a tento je povinný ho ako exekučný titul skúmať; a v prípade ak rozhodcovský rozsudok trpí vadou uvedenou v ust. a súd aj bez návrhu zastaví výkon takéhoto rozsudku.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa ), ), ) , v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ) , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa 4) písm. r) účinného od 01.01.2008, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ) , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ) a ) , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa a o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 2) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa čl. 6 ods.1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha aj význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Súdny dvor (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 06.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira v bode 58 judikoval, že smernica Rady 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné realizovať také posúdenie v rámci obdobných konaní na

základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

Súd preskúmaním Zmluvy zistil, že oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzatvorili zmluvu o úvere, ktorú posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. Zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie . Z povahy zmluvných strán je zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ s poukazom na svoj predmet činnosti uvedený v Obchodnom registri konal v rámci podnikateľskej činnosti, pričom uzatvoril Zmluvu s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom (povinný je v Zmluve označený ako fyzická osoba, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd aplikoval na uvedený právny vzťah ustanovenia a nasl. o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán, ako aj normy európskeho práva zamerané na ochranu spotrebiteľa. Ide o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej základnou črtou je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou Zmluvy sú tiež VP, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.

Exekučný súd z úradnej povinnosti podrobil skúmaniu rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný vykonávaný rozhodcovský rozsudok. V posudzovanej zmluve je rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 17 VP splývajúca s ostatným textom s označením Rozhodcovská doložka, v ktorom bode sú obsiahnuté možnosti riešenia sporov, v nasledovnom znení: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadením spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Trnavská cesta 70, ... ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( )....“

Súd poukazuje na to, že cieľom rozhodcovskej zmluvy/doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V tomto prípade je rozhodcovská doložka súčasťou VP. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská doložka vyžaduje od povinného, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, teda konaniu, v ktorom má vzniknúť už judikovaný záväzok arbitra. Takýto judikovaný záväzok sa stáva základom pre nútený výkon rozhodnutia a pre zásah do majetkovej sféry povinného. Rozhodcovská doložka spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou. Arbitráž je predovšetkým inštitútom určeným pre podnikateľské prostredie typické vyššou mierou vyváženosti vzájomných pozícií. Priemerný spotrebiteľ má nielen problém porozumieť a v krátkom čase sa zorientovať a zvážiť dôsledky vyplývajúce z rozhodcovského konania a tiež nemožno predpokladať, že právne vedomie priemerného spotrebiteľa umožňuje kriticky posúdiť dôsledky súhlasu s rozhodcovskou doložkou vo vopred pripravenej zmluve. Spotrebiteľ mal len možnosť prijať zmluvu ako celok vrátane rozhodcovskej doložky alebo zmluvu ako celok odmietnuť, pričom dá sa predpokladať, že spotrebiteľ bol motivovaný finančnou potrebou, keďže predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru. Táto rozhodcovská doložka napĺňa znaky neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy podľa , pretože núti spotrebiteľa nenávratne a výhradne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, aj keď si to spotrebiteľ výslovne neželá. Nie je nezanedbateľná ani skutočnosť, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná až po vzniku sporu, ale už pri vzniku zmluvného vzťahu.

Na základe vyššie uvedeného mal súd zistené, že predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa a je na základe v spojení s účinného od 01.01.2008 ako neprijateľná zmluvná podmienka absolútne neplatná a spotrebiteľa ako dotknutú stranu nezaväzuje. Jedná sa o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona, pôsobí od počiatku voči všetkým. Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v ustanoveniach ako

inštitút, predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely , ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle týkajúcu sa rozhodcovskej doložky ( účinný od 01.01.2008), takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, bude vždy v rozpore s dobrými mravmi, keďže dobré mravy nepodliehajú zmenám tak dynamickým spôsobom ako slovenský právny poriadok, a teda exekučný súd bude aj bez návrhu povinný zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to pre rozpor vymáhaného plnenia s dobrými mravmi.

Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. konštatoval, že je neprípustný výkon exekúcie na podklade rozhodnutia, ktoré vydal orgán, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie. V zmysle uvedeného, rozhodcovský rozsudok rozhodcu, ktorý svoju právomoc odvodil z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a výkon exekúcie na jeho podklade je neprípustný. Súd zároveň dodáva, že tento záver rešpektuje cieľ vyplývajúci z článku 6 Smernice č. 93/13/EHS ako aj z vyššie uvedenej judikatúry EÚ, t.j. že spotrebiteľ nebude viazaný neprijateľnou zmluvnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy.

Na základe uvedeného, nakoľko súd zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, s použitím § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku rozhodol o tom, že exekúcia je neprípustná a exekúciu zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora ( a ) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. (vyhláškou č. ).

Podľa § 200 ods. 1) a 2) Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. (2) Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2) Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Podľa ) a ) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ( ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. (2) Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa § 15 písm. a) až j) vyhlášky, (1) Paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

V podaní doručenom súdu dňa 17.01.2014 si súdny exekútor vyčísľuje trovy exekúcie na sumu 61,57 eur nasledovne: Ako paušálnu sumu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti si súdny exekútor uplatňuje sumu 13,28 eur za úkony exekučnej činnosti nasledovne, kedy za jeden úkon vyčísľuje odmenu vo výške 3,32 eur:

- žiadosť o udelenie poverenia,

- upovedomenie o začatí exekúcie,

- príkaz na začatie exekúcie,

- exekučný príkaz.

Ako náhradu hotových výdavkov podľa § 22 si súdny exekútor uplatňuje sumu 17,20 eur za poštovné, konkrétne za doručenie 1x žiadosti o udelenie poverenia 1,30 eur, 1x za upovedomenie o začatí exekúcie povinnému 1,30 eur, 2xpríkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy platiteľovi mzdy 2,60 eur, 2x exekučná príkaz zrážkami zo mzdy povinnému 2,60 eur, 2x upovedomenie o ďalších trovách exekúcie povinnému 2,60 eur, 1x oznámenie zaujatosti na Okresný súd Piešťany 1,30 eur , 2x zrušenie exekučného príkazu platiteľovi mzdy 2,60 eur a 1x žiadosť o vyznačenie PPL na Okresný súd Piešťany 1,30 eur. Súdny exekútor si tiež uplatňuje náhradu trov za osobnú návštevu povinného vo výške 20,83 eur. Spolu bez DPH je to suma 51,31 eur plus DPH 20 %, teda celkovo suma 61,57 eur. Súd po preštudovaní spisového materiálu súdnemu exekútorovi priznal odmenu podľa §14 ods. 1 a § 15 vyhlášky v sume 13,28 eur za všetky štyri uplatnené úkony exekučnej činnosti, tak ako si ich súdny exekútor vyčíslil.

Náhradu poštového súd priznal vo výške 17,20 eur, tak ako si ju súdny exekútor uplatnil, nakoľko vynaloženie nákladov na poštovné má súd za preukázané obsahom exekútorského spisu.

Náhradu za osobnú návštevu povinného v sume 20,83 eur súd nepriznal z dôvodu, že súdu nie je zrejmé akým spôsobom si súdny exekútor vyčísľuje uvedenú sumu, či sa jedná o náhradu za cestovné náklady a akým spôsobom bola táto suma vypočítaná. V exekútorskom spise predloženom súdu sa nachádza úradný záznam z návštevy povinného, z ktorého však tiež nevyplýva na základe akých skutočností si súdny exekútor uplatňuje uvedenú sumu, teda nie je v ňom uvedené použitie motorového vozidla, či iné skutočnosti oprávňujúce exekútora požadovať vyčíslenú náhradu.

Po preverení, že súdny exekútor, je vedený v zozname platiteľov dane z pridanej hodnoty, uverejňovanom na internetovom portáli Daňovej správy SR, súd v súlade s § 196 (2. veta) Exekučného poriadku priznal poverenému súdnemu exekútorovi 20% DPH z priznanej odmeny a náhrad. Celková suma trov exekúcie predstavuje súčet sumy odmeny súdneho exekútora 13,28 eur, náhrady za vynaložené poštovné vo výške 17,20 eur, a 20% DPH 6,10 eur, teda celkovo 36,58 eur. Na náhradu trov exekútora súd podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného, keďže zastavenie exekúcie zavinil. Dôvodom na zastavenie exekúcie je nespôsobilý exekučný titul, ktorý oprávnený predložil spolu s návrhom na vykonanie exekúcie. Nakoľko súd rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu jej neprípustnosti, možno od tejto skutočnosti odvodzovať zavinenie oprávneného.

O trovách účastníkov exekučného konania súd rozhodol podľa s tým, že v prípade zastavenia konania, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy