Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (17)Uznesenie_5C-247-2012.pdf
PDF · 82.08 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/247/2012
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803, zastúpeného Tomášom Kušnírom, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36 613 843, proti žalovaným: X/ X. R., S.. XX.XX.XXXX, M. C. XXX, X/ W. R.Á., S.. XX.XX.XXXX, M. C. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 1.238,61 € s prísl., takto
rozhodol:
P r i p ú š ť a vstup vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO 42 176 778 do konania na strane žalovaných.
Súd konanie z a s t a v u j e .
Žalovaným náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 165,91 € a to v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
V r a c i a žalobcovi zaplatený súdny poplatok v sume 67,30 €, vrátenie ktorého vykoná daňový úrad po právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 03.07.2012 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 1.238,61 € s príslušenstvom.
Dňa 21.09.2012 oznámilo vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaných Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 12.10.2013 vzniesol námietku premlčania a vyčíslil si trovy konania.
Žalobca dňa 22.11.2013 podal námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva v skrátenom konaní, kde poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo 207/2011, v zmysle ktorého účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie (to však napr. neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor. V ďalšom uvádza, že vedľajší účastník nie je osobnou
oprávnenou na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Kým odporca nepodá odpor proti platobnému rozkazu, nenastanú ani účinky vzniku vedľajšieho účastníctva. Uvedené potvrdil aj NS SR v rozhodnutí 7Cdo 135/2013.
Podľa § 93 ods. 1 OSP, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 3 a 4 citovaného zákona, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Žalobca namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania, preto súd o prípustnosti rozhodoval podľa vyššie citovaného ustanovenia §93 ods. 3 OSP.
S účinnosťou od 15.10.2008 OSP zaviedlo novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní ako vedľajší účastníci a síce ide o ustanovenie §93 ods. 2 OSP. Medzi tieto subjekty môžeme zaradiť aj právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa, pričom tento zámer zákonodarcu vyplýva aj z dôvodovej správy k ustanoveniu §93 ods. 2 OSP. Citované ustanovenie nevyžaduje právny záujem právnických osôb, ktorých cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Legitimáciu na vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon. Z dôvodovej správy vyplýva, že je tomu tak preto, že cieľom tejto právnej úpravy bolo rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci. Oprávnenie na vstup do konania vyplýva priamo zo zákona. V prípade sporov na ochranu spotrebiteľa, preto na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Aj preto námietka žalobcu, že vedľajší účastník môže vstupovať do konaní, resp. podávať žaloby len vo veciach ochrany práv spotrebiteľov a nie v prípade individuálnej ochrany práv jedného spotrebiteľa, neobstojí.
Vedľajší účastník v súlade s ustanovením §93 ods. 3 OSP do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Možnosť vstupu do konania je obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak môže vstúpiť do konania kedykoľvek od momentu jeho začatia až do doby kedy sa konanie skončí. Začiatok konania je daný dňom keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu (§ 82 ods. 1 OSP).
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia §93 ods. 4 OSP. Má teda v zásade právo podať odvolanie aj dovolanie a taktiež aj právo vzniesť námietku premlčania.
Keďže v danej veci vstúpila do konania právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv, pričom v tomto konaní ide o spotrebiteľskú vec, preto súd o námietke žalobcu vo vzťahu k vstupu vedľajšieho účastníka konania rozhodol tak, že námietku považoval za neopodstatnenú a vstup vedľajšieho účastníka do konania pripustil aj vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky na konanie v tzv. skrátenom konaní.
Následne žalobca podaním doručeným do spisu 23.12.2013 zobral žalobu v celom rozsahu späť, konanie žiadal zastaviť a vrátiť zaplatený súdny poplatok. Taktiež navrhol, aby súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Podľa ust. § 96 ods. 1, 2 OSP, (zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších právnych predpisov; Občiansky súdny poriadok ) navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 OSP, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie a na základe prejavu vôle žalobcu súd konanie podľa §96 ods.1, 3 OSP zastavil.
O trovách konania rozhodol súd podľa §146 ods. 2 veta prvá OSP. Tým, že žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, pričom sa tak nestalo pre správanie žalovaných. Žalobca je preto povinný nahradiť trovy tohto konania. Žalovaní si trovy konania neuplatnili, ani im žiadne preukázateľné trovy konania zo spisu nevyplynuli, preto súd vo vzťahu žalobca a žalovaní, žalovaným náhradu trov konania nepriznal.
Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na strane úspešného účastníka, teda žalovaných náhradu trov konania vo výške 165,91 €, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia z tarifnej hodnoty veci 1.238,61 € (jeden úkon 61,41 €) za tieto úkony právnej služby :
prevzatie a príprava zastúpenia, podľa § 14 ods.1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. ............ 61,41 €
režijný paušál rok 2012 ........................................................................................... 7,63 €
vyjadrenie zo dňa 12.10.2013 ............................................................................... 61,41 €
režijný paušál rok 2013 ........................................................................................... 7,81 €
---------------------------------------------------------------------------
Odmena právneho zastúpenia spolu: .......................................................................... 138,26 €
+ 20 % DPH 27,65 €
SPOLU: ................................. 165,91 €
Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O vrátení súdneho poplatku súd rozhodol podľa týchto ustanovení:
Podľa §-u 11, odsek 3, prvá veta, zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej ako „Zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie
alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.
Podľa §-u 11, odsek 4, prvá veta, Zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 Eur.
Podľa §-u 11, odsek 6 po bodkočiarku, Zákona o súdnych poplatkoch, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku, súd alebo orgán štátnej správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok poplatku vráti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Vranov nad Topľou (§ 204 ods. 1 OSP).
Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.