Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-212-2013.pdf
PDF · 82.27 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/212/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00151 653, zastúpený JUDr. Petrom Kvasňovským, advokátom, so sídlom Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 31 818 331, proti žalovanému K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XX, XXX XX E. M., o zaplatenie 793,05 eura s prísl., o pripustení vedľajšieho účastníka do konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č. konania 3C/148/2013-58 zo dňa 09.09.2013 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta so sídlom v Stropkove, trovy odvolacieho konania vo výške 40,24 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa pripustil, aby do konania na strane žalovaného vstúpil vedľajší účastník Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO 42 176 778, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou bol uplatnený proti žalovanému nárok o zaplatenie 793,05 eur s prísl. Dňa 26.06.2013 oznámilo prostredníctvom svojho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku vstup do konania ako vedľajší účastníka na podporu žalovaného Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5 Prešov.
Žalobca podaním zo dňa 23.08.2013 vzniesol námietku proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania z dôvodu, že predmetom súdneho konania sú informácie chránene bankovým tajomstvom, teda informácie týkajúce sa klienta banky, ktoré nie sú verejne prístupné, najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch vkladov. Zároveň ide o informácie, z ktorých sú zrejmé všetky osobné údaje klienta banky a je z nich zrejmý aj názov banky.
Súd prvého stupňa citujúc ustanovenie § 93 ods. 2, 3 O. s. p. skonštatoval, že právnická osoba podľa § 93 ods. 2 O. s. p. nemusí preukazovať právny záujem na výsledku sporu, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.
Proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/ , f/ O. s. p. majúc za to, že rozhodnutie súdu sa opiera o arbitrárnosť (svojvôľu), súd sa nevyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné čím porušil práva žalobcu na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia. S poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR, napadnuté rozhodnutie je arbitrárnym, nerešpektuje kogentnú normu, ktorou je ustanovenie § 91 ods. 1 zákona č. 473/2001 Zz. o bankách, popiera pravidlá formálnej a právnej logiky, porušuje žalobcovo právo na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia, predstavuje extrémny nesúlad právnych záverov s vykonanými skutkovými a právnymi zisteniami, a odklon od ustálenej judikatúry.
Podľa odvolateľa odôvodnenie rozhodnutia je príliš formalizované a nedostatočné, lebo sa súd v jeho odôvodnení nevyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, podstatnými pre rozhodnutie a nerešpektoval kogentnú normu, ktorou je ustanovenie § 91 ods. 1 zákona o bankách. Vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného bol namietaný predovšetkým z dôvodu, že predmetom súdneho konania sú informácie chránené bankovým tajomstvom, teda informácie týkajúce sa klienta banky, ktoré nie sú verejne prístupné, najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch vkladov.
Súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa nevyrovnal so skutočnosťou, že sprístupnením informácií, ktoré sú predmetom súdneho konania, a ktoré v zmysle zákona o bankách spadajú do predmetu bankového tajomstva vo vzťahu k tretím nepovoleným osobám v zmysle zákona o bankách, by mohlo, za splnenia zákonných predpokladov, dôjsť k naplneniu zákonných predpokladov skutkovej podstaty trestného činu podľa ustanovenia § 264 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z.
Odvolateľ, s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR uviedol, že napadnuté uznesenie je treba považovať za rozhodnutie vydané v rozpore s právom na logické, spravodlivé a zákonné odôvodnenie rozhodnutia, odôvodnenie, ktoré jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovná zo všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami podstatnými a právne významnými pre rozhodnutie veci a musí sa vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami.
Napadnutým rozhodnutím došlo tiež k odklonu od ustálenej judikatúry. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 05.02.2013 sp. zn. 3Cdo 188/2012 podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní je súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Vedľajší účastník nemôže vystupovať napriek nesúhlasu „ním podporovaného“ účastníka. Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi konania aj podľa § 93 ods. 2 O. s. p., môže byť naplnený len vtedy, ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. Účastník konania má preto svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane na pozícií vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Súd teda mal oznámiť účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzvať ich, aby sa k tomuto postupu vyjadrili. Pritom skutočný a úprimný záujem právnických osôb zriadených na ochranu práv spotrebiteľov a logickým predpokladom efektívnosti poskytovanej ochrany je, že sa dôsledne oboznámia so všetkými okolnosťami charakterizujúcimi situáciu daného spotrebiteľa, nebudú paušálne vstupovať do všetkých známych konaní, vstúpia len do takých konaní, v ktorých to reálne vyžadujú potreby toho, koho chcú v konaní podporovať a kto ma byť v zmysle zákona objektom ochrany- spotrebiteľa.
Odvolateľ poukázal aj na tú skutočnosť, že Okresný súd Brezno sa obrátil na Ústavný súd SR s návrhom na vyslovenie nesúladu ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. s Ústavou SR, a to článkom 19 ods. 2, 3, a to aj z dôvodu, že súčasná právna úprava umožňuje vedľajšiemu účastníkovi prístup k osobným údajom účastníka bez toho, aby tento dal na to súhlas, čím dochádza k porušeniu citovaného článku.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nesúhlasil so spracúvaním osobných údajov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a sprístupnením informácií, ktoré sú predmetom bankového tajomstva v zmysle ustanovenia § 91 ods. 1 zákona o bankách má za to , že postupom súdu došlo k porušeniu článku 19 ods. 2, 3 Ústavy SR zasiahnutím do súkromného života žalovaného a jeho práv na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.
Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie zrušiť v celom rozsahu a vydať uznesenie o nepripustení vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného a tiež navrhol zaviazať vedľajšieho účastníka na náhradu trov právneho zastúpenia vzniknutých žalobcovi.
K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná tak, že navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť z dôvodu, že súhlasí so vstupom združenia do konania, lebo je to v jej záujme - ako spotrebiteľovi jej pomôže brániť sa v súdnom konaní, lebo poukazuje na neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky dodávateľov.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník tak, že navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 51,45 eur ( § 13a ods. 1 písm. c/ Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) a režijného paušálu vo výške 7,81 eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) a 20% DPH vo výške 11,85 eur , teda spolu trovy odvolacieho konania vo výške 71,11 eur. Vyjadril svoj nesúhlas s názorom odvolateľa majúc za to, že o prípustnosti vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 3 O. s. p. súd rozhoduje len na návrh. Zákon súhlas o vstupu vedľajšieho účastníka do konania prezumuje, a pokiaľ účastník návrh na nepripustenie nepodá, nie je možné o prípustnosti vedľajšieho účastníka v konaní rozhodovať. Poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.02.2013 č. k. IV. US/480/2012-72, z ktorého vyplýva, že konanie o prípustnosti vedľajšieho účastníka sa začína na návrh. Ani z uznesenia NS SR sp. zn . 3 Cdo/188/2012 nevyplýva, aby bol súd povinný zisťovať súhlas hlavného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka. Súdom vyzvaní účastníci po oznámení vstupu vedľajšieho účastníka do konania môžu vyjadriť svoj nesúhlas so vstupom. Aj podľa najnovšej slovenskej teoretickej publikácie z občianskeho práva nie je možné nepripustiť vstup vedľajšieho účastníka do konania. Poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.07.2013 č. k. 5Co/400/2013-83 so záverom, že žalovanej bol vstup do konania vedľajšieho účastníka riadne oznámený, neprípustnosť nenamietala, čím de facto vyjadrila s vedľajším účastníctvom v konaní súhlas.
Krajský súd v Prešove („ďalej len odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona číslo 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.), vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2, O. s. p. zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 2,3,4 O. s. p.).
Z uvedeného možno usúdiť, že vedľajší účastník združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo sídlom v Prešove je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu a to podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Uvedený vedľajší účastník vstúpil do prvostupňového konania z vlastného podnetu, doručením písomného oznámenia o jeho vstupe podaním zo dňa 25.06.2013, doručeným súdu 26.06.2013, teda v štádiu pred rozhodnutím súdu prvého stupňa.
V zmysle citovanej právnej úpravy je potrebné konštatovať, že do konania môže tretia osoba vstúpiť z vlastnej iniciatívy; pričom vedľajším účastníkom sa stáva v okamihu, v ktorom dôjde súdu jeho písomné oznámenie, že vstupuje na strane niektorého z účastníkov konania alebo toto oznámenie urobí ústne do zápisnice. V predmetom konaní vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS prejavil vôľu, že chce vystupovať ako vedľajší účastník na strane žalovanej. Predpokladom pre vstup vedľajšieho účastníka do konania a možnosť vystupovať na strane účastníka, ktorého chce v konaní podporovať je, aby tento s týmto vstupom súhlasil. Vedľajšie účastenstvo v konaní nemôže byť založené proti vôli účastníka, za ktorého má vedľajší účastník vystupovať, a v konaní ho podporovať.
Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa oznámil vstup vedľajšieho účastníka tak žalobcovi ako aj žalovanej, toto oznámenie im bolo doručené 19.08.2013 a 16.08.2013. Námietky pristúpenia vedľajšieho účastníka konania na strane žalovanej vzniesol iba žalobca a to podaním zo dňa doručenia súdu 23.08.2013, o týchto námietkach rozhodol súd prvého stupňa napadnutým uznesením č. k. 3C/148/2013-58. Žalovaná svoj súhlas zo vstupom združenia do konania na jej podporu vyjadrila podaním zo dňa 30.10.2013, ktoré je v spise na čl. 70.
Z uvedeného teda je možne jednoznačne usúdiť, že žalovaná výslovne súhlasila so vstupom vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove na jej strane a na jej podporu v konaní. Je preto nedôvodná odvolacia námietka žalobcu, že žalovaná nesúhlasila so spracovaním osobných údajov v zmysle ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a sprístupnením informácií, ktoré sú predmetom bankového tajomstva v zmysle ustanovenia § 91 ods. 1 zákona o bankách. Je preto možné vylúčiť porušenie článku 19 ods. 2 a 3 Ústavy SR zasiahnutím do súkromného života žalovanej v súvislosti s tvrdením, že vedľajší účastník zhromažďuje resp. môže zhromažďovať o žalovanej osobné údaje bez jej súhlasu. Súhlas dotknutej fyzickej osoby so spracovaním jej osobných údajov, čo sa týka žalovanej v predmetnom konaní bol teda výslovne daný.
Odvolací súd sa však stotožňuje s konštatovaním odvolateľa, že napadnuté uznesenie je síce stroho odôvodnené, ale vystihuje podstatu, pre ktorú bolo rozhodnuté o pripustení do konania na strane žalovanej, vstupu vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove.
Odvolací súd preto má za to, že napadnutým uznesením súd prvého stupňa správne rozhodol, keď o námietke prípustnosti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove rozhodol tak, že jeho vstup pripustil.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa postupom podľa § 219 ods. 1 O. s. p ako vo výroku vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní úspešnému vedľajšiemu účastníkovi bola priznaná náhrada trov konania a to vo výške 40,24 eur pozostávajúcej z náhrady trov právneho zastúpenia za jeden úkon t. j. vyjadrenie k odvolaniu v zmysle ustanovenia § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov spolu s režijným paušálom vo výške 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a 20% DPH vo výške 6,70 eur, teda spolu 40,24 eur. Takto priznané trovy konania uložil odvolací súd žalobcovi zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ambróza Motyku, advokáta so sídlom v Stropkove. Aj keď bola na trovách konania požadovaná za úkon vyjadrenie k odvolaniu čo do trov konania odmena vo výške 71,11 eur, no keďže za vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej bola nesprávne účtovaná suma 51,45 eur podľa § 13a ods. 1 písm. c/ , pritom prináleží odmena vo výške 1/2-ice základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 13a ods. 2 písm. b/ citovanej vyhlášky, tak bola priznaná odmena vo výške 25,72 eur ( čo je 1/2-ica z 51,45 eur ).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.