Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/566/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa CEE COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Agiou Nikolaou, 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408, Nikózia, Cyprus, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin proti odporcovi Z. P., nar. XX. X. XXXX, bytom I. XXX, v konaní o zaplatenie 1 191,05 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -51 zo dňa 26. 9. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol, žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal s tým, že pokiaľ navrhovateľ v doplnení žaloby žiadal priznať sumu 1 191,05 Eur ako neuhradenú časť úveru, ktorý mal byť odporcovi poskytnutý v pevnej čiastke 61 000,- Sk a ktorý mal odporca splácať v dohodnutých 84 mesačných splátkach po 1 106,- Sk (36,73 Eur), navrhovateľ súdu takúto zmluvu vôbec nepredložil, a teda ani nepreukázal uzatvorenie platnej úverovej zmluvy, ktorá by obsahovala ním poukazované náležitosti.

O trovách konania rozhodol postupom podľa v súvislosti s s tým, že odporca si právo na náhradu trov konania neuplatnil, tieto nevyčíslil a ani z obsahu spisu nebolo zistené, že by mu účelne vynaložené výdavky vznikli.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že podaným žalobným návrhom sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 1 191,05 Eur s tým, že jeho právny predchodca s odporcom platne uzatvorili žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB a.s., ktorá sa prijatím a schválením zo strany VÚB a.s. stala zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty. Žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB a.s. je súčasťou súdneho spisu, ako aj všetky listinné dôkazy, ktoré riadne preukazujú, zdôvodňujú a opodstatňujú uplatnený nárok navrhovateľom. V podaní navrhovateľa zo dňa 19. 9. 2013, v ktorom navrhovateľ odvíja svoj uplatnený nárok zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky, došlo k chybe, nakoľko na odporcu s rovnakým menom a priezviskom je vedených viac súdnych konaní. Teda zastal názor, že uniesol dôkazné bremeno, nakoľko súdu prvého stupňa predložil všetky listinné dôkazy, ktoré preukazujú ním uplatnený nárok. Žiadal, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa rozsudok okresného súdu ako správny, podľa potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenie, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať ( ), keďže ani zo strany navrhovateľa v priebehu odvolacieho konania neboli tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa.

V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia zásada. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov, ktoré ju preukazujú, je zásadne vecou účastníkov konania. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Účastník má teda povinnosť tvrdenia ( a ) a povinnosť dôkazu. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaný každý účastník konania. Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky a sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; len súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná (viď ). Ani v sporovom konaní úprava neopúšťa zásadu materiálnej pravdy ako protipól zásady formálnej pravdy. Zásada materiálnej pravdy je vyjadrená najmä v tak, že základom rozhodnutia súdu je zistený skutkový stav. V prípade, ak účastník si nesplní povinnosť tvrdenia, teda neunesie bremeno tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak sa jedná o rozhodnú skutočnosť podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok nepriaznivé rozhodnutie. K naplneniu týchto skutočností došlo aj v prejednávanej veci.

V podanej žalobe navrhovateľ odvodzoval svoj nárok na zaplatenie ním vyčíslenej istiny 1 191,05 Eur zo zmluvy o kreditnej karte ku kartovému číslu účtu odporcu, ktorú uzatvoril odporca so Všeobecnou úverovou bankou a.s. dňa 19. 9. 2005. Prehľad čerpania úveru odporcom navrhovateľ doložil výpisom z účtu odporcu s tým, že sa odporca v zmluve zaviazal pôvodným veriteľom poskytnutý úver vrátiť späť, zaplatiť mu úroky vo výške a za podmienok v zmluve dohodnutých. Odporca na základe zmluvy čerpal úver realizovaním transakcií prostredníctvom kreditnej karty. Zmluvou sa veriteľ s odporcom dohodli, že veriteľ vyhotoví odporcovi výpis všetkých odporcom uskutočnených transakcií zúčtovaných na ťarchu kartového účtu odporcu za kalendárny mesiac, v ktorom bude odporcom realizovaná banková operácia prostredníctvom kreditnej karty. Pôvodným veriteľom vyhotovený výpis obsahoval sumu minimálnej splátky a lehotu jej splatnosti, číslo účtu, na ktorý bol odporca povinný pohľadávku pôvodného veriteľa uhradiť a výšku celkového úverového rámca. Odporca záväzok zo zmluvy na vrátenie úveru pôvodnému veriteľovi neplnil riadne a včas. Ku dňu 20. 8. 2012 pôvodný veriteľ evidoval voči odporcovi pohľadávku vo výške 1 191,05 Eur, pričom na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a navrhovateľom ako novým veriteľom zo dňa 20. 8. 2012 došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa voči odporcovi, vrátane jej príslušenstva na navrhovateľa.

V oznámení o neúčasti na pojednávaní dňa 26. 9. 2013 navrhovateľ žiadal, aby súd rozhodol na základe predložených listinných dôkazov, písomných vyjadrení s tým, že svoj nárok považuje za plne odôvodnený s tvrdením, že pôvodný veriteľ poskytol odporcovi úver vo výške 61 000,- Sk (2 024,83 Eur), odporca sa zaviazal uhrádzať poskytnutý úver v mesačných splátkach riadne a včas vo výške 1 106,40 Sk (36,73 Eur). Doplnil, že všetky skutočnosti vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky pod názvom základné podmienky a do dňa podania žalobného návrhu mal odporca uhradiť na istine spolu 833,78 Eur, tak ako to vyplýva z prehľadu histórie transakcií na úverovom účte.

V nadväznosti na uvedené i krajský súd ako súd odvolací dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal ani právny dôvod, ani výšku ním uplatňovaného nároku. Na jednej strane tvrdil, že nárok mal vzniknúť zo zmluvy o kreditnej karte. V doplnení žaloby uviedol, že právnym dôvodom vzniku jeho nároku

bola zmluva o poskytnutí flexipôžičky, pričom doklady preukazujúce uzatvorenie takejto zmluvy súdu neposkytol.

Pokiaľ i navrhovateľ v prílohe žaloby súdu doložil prehľad histórie transakcií na kartovom účte zo strany VÚB, nie je povinnosťou súdu z tohto dôkazu prácne zisťovať či a kedy odporca realizoval bankové operácie prostredníctvom kreditnej karty a akú sumu z celkového úverového rámca odporca prostredníctvom kreditnej karty vyčerpal a či skutočne vyčerpal sumu poukazovanú navrhovateľom vo výške 1 191,05 Eur alebo inú sumu, či v ňom vyčíslenom nároku sú obsiahnuté i úroky, ak áno, v akej výške a či zodpovedajú výške zmluvne dohodnutého úroku.

Nie je povinnosťou okresného súdu dedukovať z dokladov predložených navrhovateľom ako a kedy jednotlivé nároky navrhovateľa vznikali a či tieto jednotlivé nároky zodpovedajú ním konečne vyčíslenej čiastke, tvoriacej predmet konania, ale je úlohou súdu iba prostredníctvom týchto dokladov ako listinných dôkazov preskúmať správnosť uplatneného nároku zo strany navrhovateľa, a teda či ním poukazované skutočnosti obsiahnuté v žalobe odôvodňujúce ním uplatnený nárok zodpovedajú skutočnostiam vyplývajúcim z listinných dôkazov.

V danom prípade, pokiaľ sa týkalo uplatneného peňažného nároku, bolo povinnosťou navrhovateľa už v žalobe súdu popísať skutočnosti, z ktorých by bolo možné jednoznačne a nepopierateľne zistiť, na akom základe tento vznikol, kedy a v akej sume odporca finančné prostriedky prostredníctvom kreditnej platobnej karty čerpal, či aspoň čiastočne si splnil svoju povinnosť pohľadávku pôvodnému veriteľovi uhradiť a podobne. Opis rozhodujúcich skutočností o tom, z akých jednotlivých položiek celkový nárok navrhovateľa pozostáva, nemožno nahradiť ani predložením listinných dôkazov, nakoľko tieto slúžia iba na preukázanie existujúcich nárokov a nie na to, aby súd nahrádzal činnosť navrhovateľa a sám z listinných dôkazov ním vyčíslený nárok zisťoval.

V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s postupom okresného súdu, krajský súd jeho rozhodnutie ako správne, podľa potvrdil.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko z obsahu spisu nezistil, že by mu účelne vynaložené výdavky v súvislosti s podaným odvolaním vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .