Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-10-2013.pdf
PDF · 99.83 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/10/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Oľgy Maľovej, v právnej veci navrhovateľa G4S Fire Services (SK), s. r. o., so sídlom Bratislava, Višňová č. 16, IČO: 36 517 747, zastúpeného advokátom Mgr. Martinom Berecom, advokátom so sídlom Domus Petra, Pod Sokolice 1/B, 911 01 Trenčín, proti odporcom 1/ DETOX s. r. o., so sídlom Zvolenská cesta č. 139, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 31 582 028, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Púchovským, , Advokátska kancelária, Komenského ul. č. 3, 974 01 Banská Bystrica, a 2/ CENTRALCHEM s. r. o., so sídlom Cementárenská cesta č. 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 625 444, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Ľuptákom, Advokátska kancelária, Nám. Š. Moyzesa 3, Banská Bystrica, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu 1/ AIG Europe Limited, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom organizačnej zložky: AC Diplomat Palisády č. 29, 811 06 Bratislava, IČO: 47 241 128, zastúpeného spoločnosťou Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom Pajštúnska č. 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, o náhradu výdavkov vo výške 15 570,13 eur a náhradu škody vo výške 3 061,31 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcov 1/, 2/, proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12C/129/2010 - 554, zo dňa 08. 11 .2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o povinnosti odporcov 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 3 061,31 eur s príslušenstvom a o povinnosti odporcu 1/ zaplatiť navrhovateľovi 15 570,13 eur s príslušenstvom p o t v r d z u j e .
Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti voči odporcom 1/ a 2/ zostáva n e d o t k n u t ý .
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcov 1/, 2/ k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 3 061,31 eur spolu s príslušenstvom, a to 8,5% - ným ročným úrokom z omeškania od 26. 04. 2007 do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, ďalej uložil povinnosť odporcovi 1/ zaplatiť navrhovateľovi 15 570,13 eur spolu s príslušenstvom 9% - ným úrokom z omeškania od 21. 09. 2006 do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, a návrh vo zvyšnej časti voči odporcom 1/, 2/ zamietol. O trovách konania uviedol, že rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že navrhovateľ sa podanou žalobou zo dňa 24. 11. 2006 domáhal náhrady výdavkov vo výške 15 570,13 eur a náhrady škody vo výške 3 061,31 eur spolu s príslušenstvom, t. j. úrokmi z omeškania vo výške 14% ročne z dlžných súm od 21. 09. 2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. Náhradu výdavkov a náhradu škody špecifikoval podaním zo dňa 06. 10. 2011. V priebehu konania bol rozšírený okruh účastníkov o odporcu 2/ uznesením č. k. 8C/193/2006
- 175 zo dňa 13. 03. 2007. V priebehu konania do konania vstúpil aj vedľajší účastník na strane odporcu 1/. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ je aktívne
legitimovaný na uplatňovanie náhrady výdavkov a náhrady škody vzniknutých pri hasení požiaru skladu nebezpečných látok dňa 18. 06. 2006, a to proti obom odporcom. Ohľadom prechodu práv a povinností z právneho predchodcu navrhovateľa, poukázal na ust. § 476, § 477 ods. 1, ods. 4, § 487, § 466 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pri náhrade škody a náhrade výdavkov vychádzal z ust. § 54 a § 56 zák. č. 314/2001 Z. z., pričom pasívnu legitimáciu odporcov 1/, 2/ odvodil od ich postavenia ako právnických osôb, v záujme ktorých sa zásah vykonal. Náhradu škody priznal voči odporcom 1/, 2/ aj s poukazom na plynutie premlčacích lehôt v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka, kedy konštatoval, že škoda, ktorá vznikla 18. 06. 2006 nie je premlčaná, pretože na súde bol nárok uplatnený voči odporcovi 1/ žalobou zo dňa 24. 11. 2006 a voči odporcovi 2/ podaním zo dňa 07. 03. 2007 doručeným súdu dňa 12. 03. 2007. Pri priznaní náhrady výdavkov prihliadol na plynutie prekluzívnej lehoty upravenej v § 56 ods. 2 zák. č. 314/2001 Z. z., pričom vzhľadom na prekludovaný nárok voči odporcovi 2/, náhradu výdavkov súd priznal navrhovateľovi len voči odporcovi 1/. Vychádzal pri tom aj z právneho záveru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozhodnutí zo dňa 26. 05. 2010 pod sp. zn. 4MCdo 5/2009 tak, že pokiaľ navrhovateľ nedoručil žiadosť o náhradu výdavkov odporcovi 2/, ale podal žalobu o náhradu výdavkov a náhradu škody v spojení s podaním zo dňa 07. 03. 2007, potom za uplatnenie práva na náhradu výdavkov voči odporcovi 2/ je potrebné považovať až ich doručenie súdom prvého stupňa odporcovi 2/ dňa 25. 04. 2007. Pokiaľ navrhovateľ v konaní tvrdil, že výdavky spojené s poskytnutím pomoci pri požiari zistil dňa 28. 08. 2006, a tento nárok voči odporcovi 2/ uplatnil až dňa 25. 04. 2007, súd konštatoval, že v tejto časti je nárok navrhovateľa nedôvodný, pretože došlo k preklúzii práva. Odporcov 1/, 2/ na náhradu škody zaviazal vzhľadom na solidárnu zodpovednosť v zmysle § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom aj na § 511 Občianskeho zákonníka. Nevyhovel návrhu navrhovateľa pokiaľ žiadal úrok z omeškania od 21. 09. 2006 vzhľadom k tomu, že sa jedná o solidárny záväzok odporcov 1/, 2/, kedy sú povinní plniť spoločne a nerozdielne, a tak nemohlo nastať omeškanie odporcu 2/ dňom 21. 09. 2006, keďže pohľadávka voči nemu bola uplatnená až dňa 25. 04. 2007, a tak omeškanie mohlo nastať až dňom 26. 04. 2007. Ohľadne náhrady výdavkov priznal navrhovateľovi právo na úrok z omeškania vo výške 9% ročne počnúc dňom 21. 09. 2006 až do zaplatenia, pričom nárok vo zvyšnej časti príslušenstva zamietol ako nedôvodný vzhľadom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na Nariadenie vlády č. 87/1995. O trovách konania uviedol, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p.
Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie odporca 1/ a odporca 2/. Navrhovateľ odvolanie nepodal.
Odporca 2/ podal odvolanie proti prvému výroku rozsudku okresného súdu s odôvodnením, že navrhovateľ nie je vo veci aktívne legitimovaný. Odporca 2/ poukázal na ust. § 476 a § 487 Obchodného zákonníka pričom mal za to, že zmluva o predaji časti podniku zo dňa 01. 08. 2006 uzatvorená medzi Group 4 Falk Services, s. r. o., ako predávajúcim a G4S Fire Services (SK), s. r. o., ako kupujúcim, v takej podobe ako bola uzatvorená, nie je v rozpore ani s ust. § 476, ani s ust. § 487, ani v rozpore so žiadnym iným ustanovením, či už kogentným alebo dispozitívnym upravujúcim predaj podniku alebo jeho časť. Poukázal na znenie čl. I. bod 1.4. Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 01. 08. 2006 podľa ktorého zmluvné strany sa výslovne dohodli, že predmetom prevodu podľa tejto zmluvy je len tá časť podniku predávajúceho, ktorá je bližšie identifikovaná v prílohe č. 1 tejto zmluvy v podobe presného a úplného zoznamu vecí, aktív, práv a majetkových hodnôt, ktoré slúžia k prevádzkovaniu požiarnej divízie vrátane záväzkov súvisiacich s požiarnou divíziou uvedených v tejto prílohe. Uviedol, že uvedená príloha č. 1 tejto zmluvy je jediným a rozhodujúcim prameňom pre určenie obsahu prevádzanej časti podniku, a tým i identifikácie práv a povinností, ktoré sú predmetom prevodu podľa tejto zmluvy. Pokiaľ by došlo k akémukoľvek rozporu v otázke obsahu účasti podniku prevádzaného touto zmluvou, a tým aj rozsahu, či obsahu prevádzaných práv a povinností, zmluvné strany prehlasujú, že zamýšľali, aby predmetom prevodu podľa zmluvy boli len tie práva a povinnosti, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 tejto zmluvy. Zároveň poukázal na čl. VII. ods. 7.5 Zmluvy o predaji podniku zo dňa 01. 08. 2006 ohľadne celistvosti zmluvy a jej príloh. Odporca 2/ je presvedčený, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania na navrhovateľa neprešla, a teda navrhovateľ v spore nie je aktívne legitimovaný.
Odporca 1/ podal odvolanie proti prvému a druhému výroku rozsudku okresného súdu. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal svoju pasívnu legitimáciu z dôvodu, že zásah na likvidáciu požiaru nebol vykonaný v jeho záujme a náhrada výdavkov mala byť uplatnená u obce, ktorá o pomoc požiadala s poukazom na § 56 ods. 3 zák. č. 314/2001 Z. z. Ďalej v odvolaní uviedol, že súd sa nedostatočne vysporiadal aj s námietkou nepreukázania
výšky skutočnej škody a vynaložených výdavkov. Ďalej uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, že si voči nemu uplatnil svoj nárok na náhradu výdavkov riadne a včas, v dôsledku čoho sa nárok prekludoval. Zásadné pochybenie okresného súdu videl aj v tom, že sa riadnym spôsobom nevysporiadal s tým, v koho záujme bola likvidácia požiaru vykonaná, nakoľko zničený nehnuteľný majetok bol vo vlastníctve odporcu 2/. Absencia odôvodnenia rozsudku v tomto smere spôsobuje neurčitosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Taktiež poukázal na to, že nie je zdôvodnené, z akého dôvodu súd zaviazal na zaplatenie sumy 15 570,15 eur len odporcu 1/. Odporca 1/ má za to, že v tomto smere súd nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil
Odporca 1/ aj odporca 2/ spolu s podaním odvolania si uplatnili aj trovy odvolacieho konania.
V priebehu odvolacieho konania bolo Krajskému súdu v Banskej Bystrici doručené oznámenie, že došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti Chartis Europe S. A. so spoločnosťou AIG EUROPE LIMITED, pričom prešli práva a záväzky Chartis Europe SA na AIG EUROPE LIMITED, pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom AC Diplomat, Palisády 29, Bratislava, IČO: 47 241 128. Odvolací súd preto v odvolacom konaní ďalej konal s týmto subjektom ako vedľajším účastníkom na strane odporcu 1/.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1, 2 O. s. p.
Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Stotožňuje sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.
Odvolanie odporcu 2/ voči prvému výroku rozsudku okresného súdu bolo odôvodňované nedostatkom aktívnej legitimácie navrhovateľa. Odvolací súd uvádza, že dňa 01. 08. 2006 bola uzavretá zmluva o predaji časti podniku (ďalej len „Zmluva“) medzi predávajúcim Group 4 Falck Services, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Višňová č. 16 a kupujúcim G4S Fire Services (SK), s.r.o., so sídlom v Bratislave, Višňová č. 16 podľa § 476 a nasl. Obchodného zákonníka. V článku I. - 1.1. sa predávajúci zaviazal previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia k prevádzkovaniu časti jeho podniku, ktorá je bližšie opísaná v Prílohe č.1 tejto zmluvy tvoriacej jej neoddeliteľnú súčasť (ďalej len „Požiarna divízia“). V ods. 1.4. tohto článku sa zmluvné strany dohodli, že predmetom prevodu podľa Zmluvy je len tá časť podniku predávajúceho, ktorá je bližšie identifikovaná v Prílohe č.1 tejto zmluvy v podobe presného a úplného zoznamu vecí, aktív, práv a majetkových hodnôt, ktoré slúžia k prevádzkovaniu Požiarnej divízie, vrátane záväzkov súvisiacich s Požiarnou divíziou. Zároveň si dohodli, že pokiaľ by došlo k akémukoľvek rozporu v otázke obsahu časti podniku prevádzaného touto Zmluvou, a tým aj rozsahu či obsahu prevádzaných práv a povinností, zmluvné strany vyhlasujú, že zamýšľali, aby predmetom prevodu podľa Zmluvy boli len tie práva a povinnosti, ktoré sú uvedené v Prílohe č.1 tejto Zmluvy. V článku II. - 2.1. si zmluvné strany dohodli, že odovzdanie a prevzatie Požiarnej divízie sa uskutoční podpísaním osobitnej zápisnice obidvoma zmluvnými stranami. V priebehu konania žalobca predložil zápisnicu o odovzdaní a prevzatí Divízie požiarnej ochrany zo dňa 02.08.2006. K bodu 2 - zoznam práv okrem iného uviedli, že práva/pohľadávky odovzdávajúceho, ktoré sa previedli a ktoré preberá preberajúci touto zápisnicou, obsahujú aj iné nároky voči tretím osobám, ktoré v Prílohe č.1 k Zmluve nie sú uvedené, avšak súvisia s dovtedajšími výkonmi prevádzanej DPO. Potrebu vyhotoviť takúto zápisnicu predvídal článok II. - 2.1. Zmluvy a takáto povinnosť vyplýva aj ustanovenia § 483 ods.l veta druhá Obchodného zákonníka. Okresný súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal aj na ust. § 476, § 477 ods. 1, 4 a § 487 Obchodného zákonníka, pričom poukázal aj na výklad prejavu vôle podľa úmyslu konajúcej osoby v zmysle § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu v rozsahu, v ktorom poukazoval na to, že ust. § 477 Obchodného zákonníka o prechode všetkých práv a záväzkov, ktoré vznikli v spojitosti s prevádzkovaním podniku alebo jeho prevádzanej časti je kogentné (§ 263 Obchodného zákonníka). Znamená to, že ak by dohoda účastníkov zmluvy bola v rozpore s uvedeným kogentným ustanovením, bola by pre rozpor so zákonom neplatná. Účinky, ktoré zákon spája so zmluvou o predaji podniku (jeho časti) nastávajú priamo zo zákona a zakladajú okrem iného aj právny vzťah medzi kupujúcim a dlžníkmi predávajúceho pri prechode pohľadávok. K prechodu pohľadávok po uzavretí zmluvy o predaji podniku (jeho časti) dochádza zo zákona v dobe účinnosti zmluvy aj pri takých pohľadávkach, ktoré síce výslovne neboli v zmluve ani v jej prílohách vymenované, ale súvisia s prevádzkovaním podniku alebo jeho časti tvoriacej samostatnú organizačnú zložku. Zo zákonnej úpravy § 476 a nasl.
Obchodného zákonníka vyplýva, že predmetom zmluvy o predaji podniku (jeho časti) je prevod práv a súboru majetkových hodnôt slúžiacich na prevádzkovanie podniku ako aj prevzatie záväzkov súvisiacich s podnikom (jeho časťou). Prevod sa týka pohľadávok splatných i nesplatných za predpokladu, že tieto pohľadávky vznikli v súvislosti s prevádzkou podniku (jeho prevádzanej časti). V zmysle § 477 ods.2 Obchodného zákonníka prechod pohľadávok sa spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok. To znamená, že na prechod pohľadávok treba aplikovať ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Postúpenie pohľadávky je postupca - doterajší veriteľ - predávajúci povinný oznámiť dlžníkovi. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 4Obo/210/01 z 11.06.2003 (R 119/2003) judikoval, že „relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie“.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj tú skutočnosť, že spoločnosť G4S Fire Serervices (SK), s. r. o., Bratislava - navrhovateľ, bol zapísaný do Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. dňa 10. 06. 2006, je dôležité, že ako právnická osoba sa navrhovateľ domáhal náhrady škody a náhrady výdavkov voči odporcom 1/ a 2/ (list adresovaný konateľovi odporcu 1/ zo dňa 28. 08. 2006).
Aj na základe uvedených skutočností, aj krajský súd dospel k záveru, že navrhovateľ je aktívne legitimovaným na uplatnenie pohľadávky na náhradu výdavkov a náhradu škody voči odporcom 1/, 2/.
Odporca 1/ v odvolaní proti rozsudku okresného súdu poukazoval na to, že nie je pasívne legitimovaný, a to jednak z dôvodu, že zásah na likvidáciu požiaru nebol vykonaný v jeho záujme a náhrada výdavkov mala byť uplatnená u obce, ktorá o pomoc požiadala.
Okresný súd sa pasívnou legitimáciou odporcov 1/, 2/ dostatočne zaoberal. Tak náhrada škody v zmysle § 54, ako aj náhrada výdavkov v zmysle § 56 ods. 3 zák. č. 314/2001 Z. z. sa uplatňujú u právnickej osoby (alebo fyzickej osoby - podnikateľa) v ktorej záujme sa pomoc poskytla. V tomto zmysle pojmové spojenie „v ktorej záujme sa pomoc poskytla“ znamená subjekt, ktorý bol požiarom zasiahnutý a na majetku ktorého vznikajú škody, pričom na účel záchrany majetku bol vykonaný zásah, ako súbor činností zameraných na zdolávanie požiaru. Nakoľko požiar vznikol v priestoroch vlastnícky patriacich odporcovi 2/, pričom požiarom boli zasiahnuté hnuteľné veci patriace odporcovi 1/ ako nájomcovi nehnuteľnosti, čo bolo v konaní preukázané a nebolo sporné, pričom na vlastnícky a nájomný vzťah poukázal vo svojom rozhodnutí priamo aj okresný súd, je nepochybné, že pomoc v rámci zdolávania požiaru bola poskytnutá v záujme oboch týchto subjektov, tak odporcu 2/ ako vlastníka nehnuteľností, ako aj odporcu 1/ ako nájomcu nehnuteľností. Nesprávny je názor odporcu 1/ v odvolaní, že náhrada škody a náhrada výdavkov mala byť uplatnená u obce, ktorá o pomoc požiadala, nakoľko v zmysle § 56 ods. 3 zák. č. 314/2001 Z. z. len, ak sa pomoc poskytla v záujme fyzickej osoby na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, uplatňuje sa právo na náhradu výdavkov na Hasičskom a záchrannom útvare hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ak o poskytnutie pomoci požiadal; tento ju aj uhrádza, a ak o poskytnutie pomoci požiadala obec, uplatňuje sa toto právo u obce, ktorá aj náhradu poskytuje. Právo na náhradu výdavkov pokiaľ sa pomoc poskytla v záujme právnickej osoby alebo fyzickej osoby podnikateľa, sa uplatňuje u tejto právnickej osoby alebo fyzickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa, ktorá aj náhradu výdavkov poskytuje.
Nie je možné stotožniť sa ani s námietkou odvolateľa - odporcu v 1/ rade ohľadne nepreukázania výšky skutočnej škody a vynaložených výdavkov. Okresný súd sa podrobne zaoberal a rozlíšil náhradu škody a náhradu výdavkov, pričom poukázal na vykonané dokazovanie správou o zásahu, protokolmi o škode, ktoré spísali jednotlivý zamestnanci navrhovateľov v zásahu pri požiari, dokladmi zo zasadnutia škodovej komisie zo dňa 22. 08. 2006, listinou nazvanou „vynaložené finančné prostriedky na zásah požiaru skladu nebezpečných látok a taktiež prílohu č. 1 k faktúre č. 20060808 ohľadne výdavkov v rámci spotreby hasiacich látok, ich poškodenia, ako aj poškodenia osobných a ochranných prostriedkov. V tomto rozsahu sa zaoberal aj otázkou v záujme koho bola likvidácia požiaru vykonaná, pričom na náhradu škody zaviazal solidárne oboch odporcov. V tomto rozsahu nie je dôležité rozlišovať, či hodnota požiarom zasiahnutého majetku odporcu 1/ vo vzťahu k hodnote majetku odporcu 2/ je rozdielna. Pri zodpovednosti viacerých právnických osôb sa pri neexistencii osobitnej úpravy v zák. č. 413/2001 Z. z. uplatní ust. § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. Solidarita dlžníkov môže byť podľa § 511 Občianskeho
zákonníka založená aj rozhodnutím súdu. V danom prípade bol pri zdolávaní požiaru chránený majetok oboch odporcov. Nebolo v konaní potrebné zisťovať majetok toho ktorého odporcu akej hodnoty, v akom pomere medzi nimi sa chránil a preto podľa názoru odvolacieho súdu niet dôvodu na vyslovenie delenej zodpovednosti za uplatnenú pohľadávku. Navyše by bolo nelogické porovnávať rozsah poškodenia nehnuteľností vo vlastníctve odporcu 2/ vzhľadom na cenu nehnuteľností a poškodenie na strane odporcu 1/ ako prenajímateľa nehnuteľností v rozsahu poškodenia jeho hnuteľných vecí.
Okresný súd sa dostatočne zaoberal aj okolnosťou nároku na náhradu výdavkov a ich uplatnením si ich voči odporcovi 1/ riadne a v čas, a taktiež okolnosťou spočívajúcou v preklúzii práva voči odporcovi 2/.
Pri náhrade výdavkov je v § 56 ods. 2 zákona č.314/2001 Z. z. stanovená prekluzívna lehota troch mesiacov odo dňa, keď ich oprávnený zistil a dvojročná počítaná od vzniku výdavkov. Dvojročná prekluzívna lehota bola nepochybne dodržaná. Prvostupňový súd mal za to, že bola dodržaná aj lehota troch mesiacov u oboch žalovaných.
Požiar bol likvidovaný dňa 18. 06. 2006. Dňa 26. 06. 2006 právny predchodca navrhovateľa vystavil prehľad vynaložených finančných prostriedkov na zásah požiaru skladu nebezpečných látok, ktoré vyčíslil sumou 466 565,- Sk. Nemožno však mať za to, že už 26. 06. 2006 bola právnemu predchodcovi navrhovateľa známa definitívna výška škody. Navyše dňa 22.08.2006 vystavilo Priemyselné zdravotnícke centrum Slovnaft, a.s., faktúru, ktorou navrhovateľovi fakturovalo na základe objednávky zo dňa 01. 08. 2006 za lekárske vyšetrenia tam označených osôb úhradu spolu s DPH 5 108,- Sk. Dátum splatnosti uvedenej úhrady bol 05. 09. 2006. Až po úhrade tejto poslednej zložky výdavkov sa dokompletizoval nárok navrhovateľa tak, že odvtedy začala plynúť trojmesačná lehota na jeho uplatnenie voči zodpovednému subjektu. Navrhovateľa fakturoval odporcovi 1/ predmetnú pohľadávku faktúrou zo dňa 06.09.2006 a žalobu na súde proti nemu podal 24. 11. 2006, teda v trojmesačnej prekluzívnej lehote.
Pokiaľ ide o odporcu 2/ voči nemu bola žaloba rozšírená podaním zo dňa 07. 03. 2007, ktorá prišla na okresný súd dňa 12. 03. 2007 a na pojednávaní dňa 13. 03. 2007 okresný súd uznesením pripustil pristúpenie odporcu 2/ do konania a pripustil zmenu návrhu na začatie konania.
Pokiaľ odporca 1/ v odvolaní poukazoval na to, že nie je zrejmé z akého dôvodu na zaplatenie celej navrhovateľom požadovanej sumy 15 570,13 eur zaviazal súd odporcu 1/, odvolací súd poukazuje, že okresný súd konštatuje použitie ust. § 511 Občianskeho zákonníka, pričom priamo z § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo, ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlho spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník povinnosť ostatných zanikne. Z tohto hľadiska je zrejmé, že pokiaľ dochádza k spoločným záväzkom, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z dlžníkov a teda v tomto konkrétnom prípade navrhovateľ mal možnosť požadovať náhradu škody ako aj náhradu výdavkov samostatne od ktoréhokoľvek z odporcov. Pokiaľ je nárok na náhradu výdavkov voči odporcovi 2/ prekludovaný, mal možnosť navrhovateľ si uplatniť túto náhradu výdavkov len voči odporcovi 1/. Ani z tohto hľadiska preto rozhodnutie okresného súdu nie je neurčité a nepreskúmateľné.
Na základe uvedených skutočností preto odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne.
Odvolací súd rozhodoval o odvolaniach odporcov 1/, 2/ proti rozsudku okresného súdu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, preto o trovách aj odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle § 224 ods. 4 O. s. p.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.