Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-1267-2008.pdf
PDF · 73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4Er/1267/2008
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava, Mamateyova 17, IČO: 35 937 874 proti povinnému Marek, s.r.o. (predtým ĎUREJE s.r.o.), Diakovce 387, IČO: 34 111 743, o vymoženie 869,15 €, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Oprávnený Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. sa návrhom zo dňa 20.2.2001, doručeným exekútorskému úradu dňa 15.3.2001 domáha proti povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 26 055,- Sk (869,15 €) na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný výmer Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 8.3.1999 č. 9125/98, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 13.4.1999.
Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 27.3.2001 JUDr. Gabriela Szénásiho, súdneho exekútora so sídlom v Komárne.
Uznesením zo dňa 12.9.2012 č.k. 4Er/1267/2008-22 súd pripustil zmenu oprávneného v exekučnom konaní tak, že z konania vystúpil pôvodný oprávnený Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. a na jeho miesto vstúpil nový oprávnený Slovenská konsolidačná, a.s.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.9.2012.
Súd zo stránky Slovenskej komory exekútorov (www.ske.sk) zistil, že súdny exekútor JUDr. Gabriel Szénási bol dňa 18.6.2011 odvolaný a bol mu ustanovený nástupca JUDr. Jozef Ivančík, súdny exekútor so sídlom v Nových Zámkoch.
Nástupca pôvodne povereného súdneho exekútora doručil súdu dňa 12.8.2013 podnet (označený ako „návrh“) na zastavenie exekúcie, z ktorého vyplýva, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie z dôvodu neprevedeného imania.
Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie, ktoré špecifikoval ako odmenu pôvodného súdneho exekútora v sume 82,96 € a vlastnú odmenu vo výške 6,04 €.
Súd sa oboznámil s obsahom predloženého exekučného spisu, s výpisom z obchodného registra na povinného a zistil, že povinný bol dňa 16.5.2013 vymazaný ex offo z obchodného registra.
Podľa § 235 ods. 2 EP exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Povinný po začatí exekučného konania zanikol výmazom z obchodného registra. Keďže k zániku povinného došlo bez právneho nástupcu, súd nemôže v konaní pokračovať a musí exekúciu pre nedostatok spôsobilosti povinného byť účastníkom konania vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju.
Súd nemohol exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku tak, ako sa domáhal súdny exekútor, pretože súd musí v konaní postupovať podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 1.2.2002. V tom čase exekučný poriadok neobsahoval ustanovenie, podľa ktorého by bolo možné zastaviť exekúciu v prípade, ak majetok povinného nepostačuje ani len na úhradu trov exekúcie (súčasný § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). Nie je možné aplikovať ani závery vyplývajúce z uznesenia NS SR zo dňa 15.8.2012 vo veci sp. zn. 6 M Cdo 13/2012, podľa ktorého zánik povinného po jeho zrušení súdom bez právneho nástupcu je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože uvedený záver vychádza z iného právneho stavu, ako je v posudzovanej exekučnej veci (z exekučného poriadku účinného od 1.2.2002). Preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, a to z dôvodu, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a nemá žiadneho právneho nástupcu.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v písomnom podaní zo dňa 5.8.2013, doručenom súdu dňa 12.8.2013, pričom ich osobitne vyčíslil pre pôvodne povereného súdneho exekútora a osobitne pre seba. Priznania odmeny pôvodného súdneho exekútora sa domáha v jeho mene a priznania časti trov exekúcie pre seba vo svojom mene.
Na rozhodnutie o trovách exekúcie je potrebné aplikovať ustanovenie § 203 EP v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie. Exekučný súd môže uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, súd však musí uvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa názoru exekučného súdu oprávnený nemohol v čase začatia exekučného konania (v roku 2001 ani pri náležitej opatrnosti predvídať, že v roku 2013 povinný zanikne výmazom z obchodného registra ex offo. V čase začatia exekučného konania (pred takmer 13 rokmi) nemohol mať oprávnený vedomosť o tom, že pomery povinného sa zmenia takým spôsobom, že v konečnom dôsledku bude nutné exekúciu zastaviť. Preto mu súd povinnosť nahradiť trovy exekúcie neuložil.
Povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno uložiť ani povinnému, pretože ten nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť nárok súdneho exekútora na trovy exekúcie, ba dokonca nemá ani len spôsobilosť na práva a povinnosti. Súd preto rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V konečnom dôsledku môže nastať stav, že nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie nebudú uspokojené. Ide o riziko, ktoré súdny exekútor nesie a ktoré je kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (rozhodnutie ÚS SR č. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008).
Poučenie:
Proti výroku rozhodnutia o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Proti výroku rozhodnutia o trovách exekúcie zákon odvolanie nepripúšťa (§202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, § 58 ods. 6 Exekučného poriadku a § 243b ods. 3 Exekučného poriadku).
Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku je však proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sú: označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh (3), súd vyhotoví kópie na jeho trovy