Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/95/2012

Potvrdené rozhodnutím 24Co/73/2013
„Uznesenie Krajský súd v Trnave, v právnej veci žalobcu: CONAMIS TRADING TRANSPORT, spol. s r.o., IČO: 31 359 256, so sídlom Krajná 86, Bratislava, zastúpeného navrhovateľom: JUDr. Zoltán Koreň, Hrnčiarska 2/A, Košice, proti žalovaným: 1. W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. D. XXXX/XX, Z., 2. H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/XX, Z., obaja odporcovia zastúpení: spoločnosťou: VRBA & PARTNERS, s.r.o., IČO: 35 918 225, so sídlom Sliezska 9, Bratislava, o odporovateľnosť právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 11. decembra 2012, č.k. 11C/95/2012-121, v časti o náhrade trov konania, takto rozhodol: Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o náhrade trov konania p o t v r d z u j e s tým, že náhradu trov konania je žalobca povinný zaplatiť žalovanej 1 do 3 dní od právoplatnosti uznesenia k rukám jej právneho zástupcu. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej 1 náhradu trov odvolacieho konania 45,40 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia k rukám jej právneho zástupcu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Renátou Audovou v právnej veci žalobcu: Y. H. H., spol. s r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom G. XX, XXX XX N., právne zast.: JUDr. Zoltán Koreň, advokát, so sídlom Hrnčiarska 2/A, 040 01 Košice proti žalovanej: Ľ. Ž., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX/XX, XXX XX Z., právne zast.: JUDr. Vladimíra Klučková, advokátka, so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava o odporovateľnosť právneho úkonu a určenie jeho neúčinnosti, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX, vklad povolený na Správe katastra pod číslom S.-XXXX/XX, uzatvorená medzi W. A. a žalovanou o prevode nehnuteľností : trojizbového bytu číslo X, na štvrtom poschodí bytového domu s.č. XXXX v Z., na U.. D. č. XXXX/XX, ktorý je postavený na pozemkoch č. XXXX/XX - zast. plocha a nádvorie o výmere 183 m2, parcela č. XXXX/XXX - zast. plocha a nádvorie o výmere 183 m2, parcela č. XXXX/XXX - zast. plocha a nádvorie o výmere 184 m2 a parcela č. XXXX/XXX - zast. plocha a nádvorie o výmere 184 m2 so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach 1442/100000 je voči žalobcovi p r á v n e n e ú č i n n á.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 99,50 € a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 680,28 € a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku právnemu zástupcovi žalobcu.

odôvodnenie:

Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde prostredníctvom právneho zástupcu dňa X.X.XXXX domáhal určenia právnej neúčinnosti právneho úkonu, ktorým bolo uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX o prevode nehnuteľností: trojizbového bytu číslo X, na štvrtom poschodí bytového domu s.č. XXXX v Z., na L. D. č. XXXX/XX, ktorý je postavený na pozemkoch č. XXXX/XX - zast. plocha a nádvorie o výmere 183 m2, parcela č. XXXX/XXX - zast. plocha a nádvorie o výmere 183 m2, parcela č. XXXX/XXX - zast. plocha a nádvorie o výmere 184 m2 a parcela č. XXXX/XXX - zast. plocha a nádvorie o výmere 184 m2 so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach 1442/100000, v k.ú. Z., obec Z., okres Senica, vedené na LV č. XXXX a XXXX, uzatvorenej medzi žalovanou a jej dcérou W. A..

Svoju žalobu okrem iného odôvodnil tým, že rozsudkom Krajinského súdu v Regensburgu, Nemecká spolková republika č.k. X P. XXX/XX zo dňa X.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.X.XXXX, bola W. A. zaviazaná uhradiť žalobcovi sumu 231.960,- € vrátane úrokov z omeškania. Nakoľko si však už v júni 2011 bola menovaná vedomá toho, že v krátkej dobe bude vydaný vyššie uvedený rozsudok, rozhodla sa previesť vyššie špecifikovanú nehnuteľnosť na svoju matku, teda žalovanú. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX uzatvorenej medzi žalovanou a W. A. bol

povolený vklad do katastra nehnuteľností a jeho právne účinky nastali dňa 5.9.2011. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa navrhovateľ domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX voči svojej osobe a to z dôvodu, že by tak boli nenávratne odňaté jeho práva na uspokojenie pohľadávky vyplývajúce mu z rozsudku Krajinského súdu v Regensburgu.

Dňa X.X.XXXX bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobcu na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek disponovania s predmetnou nehnuteľnosťou až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, pričom súd jeho návrhu uznesením č.k. XXC XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX vyhovel. Dňa X.X.XXXX bolo tunajšiemu súdu prostredníctvom právneho zástupcu doručené odvolanie žalovanej a jej dcéry W. A. voči predbežnému opatreniu, v ktorom súčasne namietali i pasívnu legitimáciu W. A. v predmetnom súdnom konaní a žiadali, aby bol návrh žalobcu voči jej osobe zamietnutý. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č.k. XXCo/ XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX napadnuté uznesenie tunajšieho súdu potvrdil.

Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vzal právny zástupca žalobcu žalobu čiastočne späť a to v časti voči W. A., a preto súd uznesením č.k. XXC XX/XXXX-XXX konanie voči W. A. zastavil.

Súd vykonal dokazovanie Výpismi z katastra nehnuteľností LV č. XXXX a č. XXX0 pre k.ú a obec Z., rozsudkom Krajinského súdu v Regensburgu č.k. X X XXX/XX zo dňa X.X.XXXX spolu s osvedčeným prekladom, písomným vyjadrením právneho zástupcu žalovanej zo dňa XX.X.XXXX, Zmluvou o sprostredkovaní realitných služieb zo dňa X.X.XXXX, výsluchom žalovanej, výsluchom svedkov W. A. a F. M. D., spisom Okresného úradu Senica, katastrálny odbor č. S.-XXXX/XX a zistil tento skutkový stav veci:

Súd mal z rozsudku Krajinského súdu v Regensburgu č.k. X P. XXX/XX zo dňa X.X.XXXX preukázané, že tento zaviazal W. A. zaplatiť žalobcovi sumu 231.960,- € spolu s úrokmi z omeškania. Zo spisu Správy katastra Senica č. S. XXXX/XX mal súd preukázané, že dňa XX.X.XXXX bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX uzatvorenej medzi W. A. ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou. Hoci k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo ešte pred rozhodnutím Krajinského súdu v Regensburgu, žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia neúčinnosti predmetného právneho úkonu voči svojej osobe, nakoľko W. A. si už v júni 2011 musela byť vedomá toho, že vzhľadom na priebeh konanie bude v krátkej dobe Krajinským súdom v Regensburgu vydaný rozsudok, ktorým bude zaviazaná uhradiť žalobcovi dlžnú sumu. Z uvedeného dôvodu sa preto rozhodla previesť vyššie špecifikovanú nehnuteľnosť na žalovanú za účelom ukrátiť žalobcu pri uspokojovaní svojej pohľadávky. Rovnako spochybnil i skutočnosť, že suma 50.000,- €, ktorá mala byť žalovanou uhradená v hotovosti predávajúcej W. A., jej aj v skutočnosti bola uhradená.

Právny zástupca žalovanej vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX namietal, že ide o odporovateľný právny úkon, nakoľko žalovaná za predmetný byt zaplatila dohodnutú kúpnu cenu vo výške 50.000,- € a teda nejde o právny úkon, ktorým by došlo k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. K zaplateniu kúpnej ceny však došlo v hotovosti, nakoľko predaj bol realizovaný medzi osobami, ktoré voči sebe majú dôveru a preto nebolo potrebné realizovať prevod financií prostredníctvom prevodu na účet. Rovnako i rozhodnutie previesť nehnuteľnosť bolo W. A. uskutočnené ešte pred vznikom akejkoľvek pohľadávky voči žalobcovi a to z dôvodu, že W. A. sa na prelome rokov 2009/2010 definitívne presťahovala do Nemecka a nemala v záujme vrátiť sa späť. Nakoľko nehnuteľnosť nebolo možné predať v takom stave, v akom sa nachádzala, došlo k jej prerobeniu, ktoré však z dôvodu absencie finančných prostriedkov u W. A. financovala žalovaná. Nakoľko však napriek vykonaným rekonštrukciám nebolo možné nehnuteľnosť predať tretej osobe, hoci bola ponúkaná na predaj i prostredníctvom realitnej kancelárie, došlo medzi žalovanou a jej dcérou k dohode, že táto prevedie nehnuteľnosti na žalovanú a žalovaná svojej dcére doplatí už len zvyšok kúpnej ceny po odpočítaní jej dlhov, teda sumu 34.000,- €. Kúpna zmluva bola pritom uzatvorená v čase, keď W. A. nemohla mať vedomosť o tom, akým spôsobom bude spor vedený na Krajinskom súde v Regensburgu ukončený. Právny zástupca žalovanej rovnako namietal existenciu vymáhateľnej pohľadávky v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy tak, ako to predpokladá zákon, teda že musí ísť o pohľadávku priznanú veriteľovi vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia (exekúciu). Pri uplatňovaní odporovateľnosti právneho úkonu zákon súčasne predpokladá i splnenie ďalšej podmienky a to existenciu subjektívnej stránky odporovateľnosti, teda úmysel ukrátiť veriteľa. Žalovaná, hoci je matkou W. A., nemala vedomosť o podrobnostiach podnikania svojej dcéry v zahraničí ani o jej prípadných dlhoch. Rozhodnutie predať

nehnuteľnosť nebolo urýchlené a žalovaná ani pri náležitej starostlivosti nemohla zistiť prípadný úmysel na akékoľvek ukrátenie tretej osoby.

Vo výpovedi na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX svedkyňa W. A. uviedla, že sa po rozvode v roku 2009 presťahovala za prácou do Nemecka a z dôvodu narastajúcich dlhov na predmetnom byte sa rozhodla byt predať cez realitnú kanceláriu. Tento sa však nepodarilo predať a preto sa rozhodla predať ho svojej matke, pričom z kúpnej ceny odrátali výšku dlhu, ktorý menovaná mala voči svojim rodičom. Rodičov však nikdy nezaťažovala svojimi problémami a preto ani nemali vedomosť o jej problémoch s podnikaním v Nemecku. So žalobcom začala spolupracovať koncom roku 2010. Tento jej poskytol prepravu, za ktorú si vyúčtoval sumu, ktorú však nezaplatila. Samotné súdne konanie na súde v Regensburgu začalo začiatkom roka 2011, pričom prvé pojednávanie sa uskutočnilo v máji 2011. Skutočnosť, že žalobca bude v spore úspešný však predpokladať nemohla, do poslednej chvíle dúfala, že sa tak nestane. Za odkúpenie bytu rodičia svedkyni vyplatili sumu 34.000,- €, s financiami problém nemali, nakoľko celý život pracovali a niečo aj zdedili. Dôvodom, prečo došlo k prepísaniu bytu len na matku svedkyne, teda žalovanú a nie aj na jej otca bola skutočnosť že tento je niekoľko rokov chorý a dialyzovaný, a preto ho nechceli zaťažovať úkonmi spojenými s overovaním podpisu. Peniaze, ktoré dostala za predaj bytu použila na zariadenie domácnosti v Nemecku a časť išla do firmy.

Vo výpovedi na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX svedok F. M. D. uviedol, že s W. A. žije 4 roky, pričom bol prítomný pri tom, ako žalovaná odovzdala určitú sumu peňazí svojej dcére za predaj bytu na ulici U.. D., presnú výšku však uviesť nevedel.

Vo výpovedi na pojednávaní dňa XX.X.XXXX žalovaná uviedla, že vždy mala s dcérou pekný vzťah, pomáhala jej najmä v období po rozvode a preto verila, že medzi nimi nie sú žiadne tajnosti. Skutočnosť, že dcéra chce predať svoj byt sa dozvedela až v lete 2010. Hoci bol jej manžel chorý a peňazí nemali nazvyš, začala následne uvažovať nad kúpou predmetného bytu z dôvodu, aby jej obe dcéry po príchode zo zahraničia mali kde zotrvať. O problémoch svojej dcéry s podnikaním nemala vedomosť, nakoľko tam chodila len raz za rok a všetko sa javilo v poriadku. Podľa , veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa , odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa , právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

Podľa , právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa , právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

Podľa , blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne.

Z rozsudku Krajinského súdu v Regensburgu č.k. X P. XXX/XX zo dňa X.X.XXXX mal súd preukázané, že W. A. bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 231,960,- € spolu s úrokmi z omeškania. Táto ešte pred vydaním rozsudku uzatvorila dňa XX.X.XXXX kúpnu zmluvu so žalovanou, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k trojizbovému bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach.

Medzi základné predpoklady za ktorých veriteľ môže právny úkon dlžníka odporovať sú: existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa, platnosť odporovateľného právneho úkonu, vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, ukrátenie veriteľa ako objektívna stránka odporovateľnosti a úmysel ukrátiť veriteľa ako subjektívna stránka odporovateľnosti.

V čase prevodu nebola zmluvná voľnosť W. A. ohľadom predmetných nehnuteľností ničím obmedzená, avšak táto musela mať v čase uskutočnenia prevodu vedomosť o tom, že v prípade neúspechu v súdnom konaní vedenom na Krajinskom súde v Regensburgu nebude môcť žalobca uspokojiť svoje právo na zaplatenie dlžnej sumy. Z výpovede W. A. mal súd preukázané, že táto si bola vedomá toho, že žalobcovi za poskytnuté služby nezaplatila a teda, že žaloba podaná na Krajinskom súde v Regensburgu je dôvodná. Skutočnosť, že je na Krajinskom súdu v Regensburgu vedené predmetné konanie vo veci zaplatenia dlžnej sumy, jej pritom bola známa už od začiatku roku 2011. Fakt, že byt bol už v minulosti daný do ponuky na predaj, nie je relevantnou skutočnosťou preukazujúcou, že k jeho predaju žalovanej nedošlo práve z dôvodu konania vedenom na Krajinskom súdu v Regensburgu s cieľom ukrátiť veriteľa pri uspokojovaní svojej pohľadávky. Právny zástupca žalovanej namietal vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.9.2012 možnosť odporovať uzatvorenie kúpnej zmluvy, nakoľko ide o tzv. ekvivalentný právny úkon, pri ktorom nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka, keďže W. A. bola za predaj nehnuteľností vyplatená kúpna cena vo výške 34.000,- €. A hoci žalovaná, jej dcéra W. A. a svedok F. M. D.l, ktorý je druhom W. A., uvádzajú, že kúpna cena bola žalovanou zaplatená v hotovosti a preto o tejto finančnej transakcii neexistuje žiadne potvrdenie, súd toto tvrdenie vzhľadom na výpoveď žalovanej zo dňa XX.X.XXXX, v ktorej uviedla, že peňazí nemali nazvyš a napriek tomu vyplatila svojej dcére kúpnu cenu za byt vo výške 34.000,- € v hotovosti, považuje za sporné.

Pokiaľ ide o vymáhateľnosť pohľadávky žalobcu, ktorej existenciu v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy tak ako to predpokladá zákon v , právny zástupca žalovanej vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.9.2012 namieta, je potrebné uviesť, že pojem vymáhateľná pohľadávka nemožno stotožniť s pohľadávkou vykonateľnou, teda pohľadávkou už opretou o exekučný titul. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23. decembra 1999 nie je možné pojem vymáhateľná pohľadávka interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), ale tak, že ide o pohľadávku žalovateľnú, pohľadávku, ktorej sa možno domáhať alebo ktorú možno uplatniť na súde.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku odporovateľnosti, vzhľadom k tomu, že žalovaná je matkou W. A., teda osobou jej blízkou, zákon vedomosť blízkej osoby o existencii úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa predpokladá. Právnemu úkonu tu teda možno odporovať s úspechom iba vtedy, ak druhá strana (t.j. osoba blízka dlžníkovi) nepoznala úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. V tomto prípade však musí byť preukázaná nevedomosť druhej strany, teda žalovanej a práve túto zákon zaťažuje dôkazným bremenom. Skutočnosť, že žalovaná nemohla rozpoznať úmysle svojej dcéry W. A. ukrátiť veriteľa a to ani pri náležitej starostlivosti však v tomto konaní preukázaná nebola.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala.

Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu v sume 99,50 € a z trov právneho zastúpenia v sume 680,28 €, určené podľa vyhlášky č. za štyri úkony právnej pomoci (t.j.

prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX), t.j. 2 x 58,69 €, 1x 60,07 €, 1 x 61,87 €, 2 x paušál po 7,63 €, 1 x paušál po 7,81 € a 1 x paušál po 8,04 € + 20 % DPH, t.j. spolu 324,52 €.

Právny zástupca žalobcu si ďalej uplatnil cestovnú náhradu podľa o cestovných náhradách za pracovnú cestu Bratislava - Senica a späť v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX V. XX.X.XXXX, a to v sume 21,28 € (190 km x 7,4 l/100 km x 1,515 €/l) + 20 % DPH, v sume 20,14 € (190 km x 7,4 l/100km x 1,440 €/l) + 20 % DPH a v sume 20,33 € (190 km x 7,4 l/100km x 1,454 €/l) + 20 % DPH, spolu cestovné náhrady 74,10 €.

Právny zástupca žalobcu si taktiež uplatnil i náhradu za stratu času a to za účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, a to za 3 hodiny (1 polhodina x 12,71 €) + 20 % DPH, dňa XX.XX.XXXX, a to za 3 hodiny (1 polhodina x 13,01 €) + 20 % DPH a dňa XX.X.XXXX, a to za 3 hodiny (1 polhodina x 13,40 €) + 20 % DPH, celkovo v sume 281,66 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí( O.s.p ) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy , ktoré doteraz neboli uplatnené ( a ) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( )

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí , návrh na súdny výkon rozhodnutia.